KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 9. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/142/2018 z 23. 9. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. septembra 2019, sp. zn. 8Co/142/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1314202397.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/142/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314202397
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314202397.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Rača Invest, s.r.o., so sídlom
Družstevná č. 2, Bratislava, IČO: 36 807 311, zastúpeného JUDr. Evou Slašťanovou, advokátkou,
so sídlom Tomášikova 50/A, Bratislava, proti žalovanej: M. W., A. W. M. Č..XX, A., zastúpenej JUDr.
Ľubomírom Šablicom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaniach žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 04.mája 2017, č.k. 11C/44/2014-160 a proti uzneseniu č.k. 11C 44/2014-84 zo dňa
17. apríla 2015 v časti uloženia preddavku v sume 300 eur, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 11C 44/2014-84 zo dňa 17. apríla 2015 v
napadnutej časti zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej ku
nehnuteľnostiam: parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/XX M. Y. M.V.
XXX V., W. Č.. XXX/XX M. Y. M. XXXX V., K. Ú. T., Y. A.J. - V. Č. T., Y. A. J., D. na R. Č.. XXXX, Z. K. Ú. M.
A., Správe pre hlavné mesto Bratislavu, a súčasne rozhodol o jeho vyporiadaní tak, že pozemky registra
"C" W. Č.. XXX/XX M. Y. M. XXX V. P. W. Č.. XXX/XX M. Y. M. XXXX V. B. T. C., Ž. F. M. M.E. Ž. B. W. W.
T. ". W..Č.. XXX/XX M. Y. M. XXXX V., N. W. Č.. XXX/XXX M. Y. M.V. XX V. P. F. M. M. Ž.P. B. W. W. T. ".
W. Č.. XXX/XX M. Y. M. XX V., K. Ú.D. T., Y. A. - V. Č. T., Y. A. J., M. X. W.N. Č.. XXC/XX-XX/XXXX
D. F. XX.XX.XXXX, vypracovaným Ing. Štefanom Špačekom, znalcom z odboru geodézie a kartografie,
úradne overeným Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny dňa 20.06.2016 pod č. XXXX/XXXX
Ing. Mariánom Druskom, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. Vychádzal zo zistenia,
že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo
XXXX, K. Ú. T., P. C. Ž. M. W. XX/XX P. Ž. M. W. X/XX, P. C. W. Č. XXX/XX Y. M. XXX V. M. P. W. Č. XXX/
XX M. Y. M. XXXX V.. Žalobca vyzval žalovanú na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, žalovaná
sa vyjadrila, že nechce nič predávať, ani vyporiadavať a podala oznámenie o priestupku, v ktorom
uviedla, že J.. K. ju od roku 2013 telefonicky, SMS správami, aj písomne, opakovane obťažuje, pričom
od nej požaduje odpredaj podielu na predmetných parcelách, napriek tomu, že mu opakovane oznámila,
že ich predať nechce, zaslal jej oznámenie a výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a toto
konanie považuje za obťažovanie. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav po právnej stránke
posúdil podľa § 141 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právna úprava zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Keďže v prejednávanom prípade nedošlo



ku dohode spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, podielové spoluvlastníctvo zrušil. Keďže
žalovaná nesúhlasila so spôsobom rozdelenia nehnuteľností ako navrhoval žalobca, nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Súdom ustanovený znalec v
posudku uviedol, že pri rokovaní požadovala žalovaná, aby jej podiel odčlenil z pozemku parcela číslo
XXX/XX v hornej časti pozemku. Toto riešenie však nepovažoval za možné vzhľadom na to, že
by sa týmto zamedzilo prístupu žalobcu na jeho pozemok. Riešenie, ktoré uviedol v posudku, zabezpečí
prístup na pozemky obom sporovým stranám. Pri rozhodovaní o spôsobe rozdelenia nehnuteľnosti
prihliadal na to, aby mohli byť obe novovytvorené parcely účelne využívané a nehnuteľnosti, ktoré tvorili
podielové spoluvlastníctvo rozdelil spôsobom, ako ho navrhol v znaleckom posudku znalec Ing. Štefan
Špaček. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 C.s.p.a vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci
úspech, zaviazal žalovanú ku náhrade trov konania v plnej výške.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že rozsudok je
nesprávny po stránke vecnej i právnej, nie je spravodlivý, že súd prvej inštancie porušil jej právo
na spravodlivý proces, odňal jej možnosť konať pred súdom a ním vyhlásený rozsudok je arbitrárny
a nepreskúmateľný. Namietala, že nebolo rešpektované jej právo na záverečnú reč a vyjadrenie
sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci po tom, čo už na pojednávaní 07. 02. 2017 rozhodol
súd uznesením, že vyhlasuje dokazovanie za skončené, pričom na toto pojednávanie si v odbernej
lehote predvolanie na pošte neprevzala a o jeho existencii nemala vedomosť. Poukázala na to, že na
pojednávaní 04.05. 2017 boli uvedené z jej strany dôvody, pre ktoré by mal súd postup žalobcu
ako majoritného spoluvlastníka voči nej ako minoritnej podielovej spoluvlastníčke ešte pred podaním
žaloby na súd považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi (ponuka žalobcu na odkúpenie jeho
podielov na dotknutých pozemkoch zo dňa 17. 01. 2014 za cenu 232 eur bez DPH m2). Namietala,
že súd nereagovala na prednes jej zástupcu, ktorý nebol záverečnou rečou a v ktorom okrem iného
uviedol, že nepovažuje z hľadiska vyporiadania trhovú hodnotu oboch dotknutých pozemkov za rovnakú
vzhľadom k plánovanému využitiu pozemku - parc.č. XXX/XX žalobcom ako stavebných pozemkov, na
rozdiel od parcely č. XXX/XX, ktorá je reálne záhradou a navrhovaným rozdelením
bude poškodená. Uviedla, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako súd posúdil návrhy na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predložené z jej strany. Nezohľadnil, že svoj spoluvlastnícky
podiel nadobudla s dedičmi po svojich predkoch, žalobca nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel kúpou
s cieľom ich po čase v súlade s predmetom svojho podnikania rozpredať ako stavebné
pozemky na účely realizácie malopodlažnej bytovej zástavby, ako to vyplýva z územnoplánovacej
informácie zo dňa 29. 07. 2013. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal jej návrhmi
na vyporiadanie dotknutých pozemkov, že nevykonal ňou navrhovaný dôkaz obhliadkou, ku ktorému
sa pripojil aj žalobca. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe znalcom vypracovaného
znaleckého posudku nepovažuje za spravodlivé. Pokiaľ ide o pozemok parc.č. XXX/XX v katastri
evidovaný ako vinice, tento je v skutočnosti pokračovaním záhrady, čo by súd zistil obhliadkou pozemkov.
Mala za to, že neobstojí konštatovanie znalca, že pozemok parc.č. XXX/XX má jediný možný prístup
z vrchnej časti z verejnej cesty parc.č. XXXX/X, pretože žalobca je okrem ďalších pozemkov v
celosti vlastníkom aj susedného pozemku evidovaného na LV č. XXXX, z ktorého má prístup na svoje
pozemky. Namietala, že súd prvej inštancie akceptoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa
návrhu znalca bez toho, aby ho predvolal na pojednávanie. Rozhodnutie podľa nej nezodpovedá účelu
vyplývajúceho z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietala aj výrok o náhrade trov konania ako
nespravodlivý z dôvodu správania sa žalobcu voči nej v období pred podaním žaloby na súd, ktorý
nezodpovedal dobrým mravom a mal v sebe prvky nátlaku a vydierania, a nevhodného správania sa,
jeho návrhy a vyjadrenia boli rôzne, rozporné a značne neseriózne, čo spôsobilo, že mimosúdna dohoda
nebola možná už ani po podaní žaloby. Jej reakcie boli takémuto správaniu primerané a nevybočili
z rámca ochrany vlastníckeho práva voči žalobcovi. Zohľadnením týchto skutočností mal súd prvej
inštancie rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že žiadnemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa ako aj s prihliadnutím na charakter sporu a na procesnú
situáciu účastníkov konania. Dodala, že napadnutým rozsudkom nič nezíska, skôr stratí, získala svoj
podiel vyjadrený m2 na pozemku oveľa nižšej trhovej hodnoty na rozdiel od žalobcu, ktorý si scelí
pozemok a môže začať so svojim podnikateľským zámerom. Na odvolacej argumentácii zotrvala aj vo
svojej odvolacej replike.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej považoval jej tvrdenia o porušení práva na
spravodlivý proces, odňatí možnosti konať pred súdom, nepreskúmateľnosti a
arbitrárnosti rozsudku za tendenčné a zavádzajúce Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 07.02.
2017 sa žalovaná ani jej splnomocnený zástupca nedostavili bez ospravedlnenia. Argumentoval, že



v priebehu znaleckého dokazovania bola znalcom vykonaná aj obhliadka na mieste samom, výsluch
znalca pred súdom považoval za nadbytočný vzhľadom k tomu, že súd nemal pochybnosti o záveroch
vyplývajúcich zo znaleckého posudku. K napadnutému výroku o náhrade trov konania uviedol, že sa
pred podaním žaloby na súd pokúsil riešiť vec zmiernou cestou, žalovaná postupovala v civilnom
konaní značne špekulatívnym spôsobom, keď zámerne opomenula písomný dokument, ktorý jej bol
doručený 08. 11. 2007, a to ponuku spoluvlastníka na kúpu spoluvlastníckeho podielu v rámci splnenia
zákonného predkupného práva. Žalovaná sa k možnosti využiť predkupné právo výslovne písomne
vzdala. Zdôraznil, že účelovo zavádzala konajúci súd, keď tvrdila, že o novom spoluvlastníkovi
nehnuteľnosti sa dozvedela až z jeho listu v roku 2011, kedy ju vyzval a predložil návrh dohody
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaná prejavila záujem o predmetný pozemok až v
roku 2011, pričom dovtedy sa o dotknutý spoluvlastnícky podiel nestarala čo vyplynulo aj zo svedeckej
výpovede P. Ž.. Žalovanej ponúkol na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu cenu 100 eur za m2 alebo
odčlenenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej geometrickým plánom. Opakovane poukazoval na to,
že pred podaním žaloby sa pokúšal o vyporiadanie spoluvlastníctva mimosúdnou cestou,
opakovane žalovanú oslovil, ponúkol jej viacero alternatív vyporiadania, za týmto účelom na vlastné
náklady dal vyhotoviť aj návrh geometrického plánu, tak aby čo najlepšie a najvýhodnejšie zodpovedal
potrebám žalovanej. Snažil sa žalovanú kontaktovať štandardným spôsobom prostredníctvom listov a
SMS správ, žalovaná na jeho snahu reagovala nenáležite a obviňovala ho, že ju obťažuje, pričom mal
záujem vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti takým spôsobom, aby ich bolo možné
účelne využívať. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a
priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v
medziach žalovanou uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 písm. c/ C.s.p. a §
380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť otázke vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam z hľadiska možnosti ich reálnej deľby ako aj
ich prikázania niektorej z nich za peňažnú náhradu a na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z
dokazovania vykonaného v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu, vyvodil správne právne závery,
keď na vec aplikoval ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a so
zreteľom na veľkosť spoluvlastníckych podielov strán a účelné využitie veci zvolený spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva aj riadne odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na
ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke, a jeho
odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní a stranám
nebola odňatá možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu prvej inštancie podaním
opravného prostriedku. Námietka žalovanej, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, preto
nemôže obstáť.
6. Z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
súdom sa prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ako aj na účelné
využitie veci. Podmienkou pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci je, že toto
rozdelenie je dobre možné. Pre záver o deliteľnosti pozemku nepostačuje len faktická
možnosť a technická uskutočniteľnosť rozdelenia pozemku, ale je rovnako potrebné zohľadniť funkčnú
opodstatnenosť (účelnosť) rozdelenia pozemku. Rozdelenie pozemku potom nie je dobre možné ani
v prípade, ak by jeho rozdelením vznikli viaceré; hoci samostatné; ale nefunkčné veci, neslúžiace
vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a funkčnému využitiu. Aj po rozdelení preto musia
veci slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú prednostne určené. Pri posudzovaní možností
rozdelenia pozemku je tak rozhodujúca nielen možnosť jeho reálneho (technického) rozdelenia v teréne,
ale aj jeho funkčná deliteľnosť. Z tohto hľadiska je potom pri skúmaní možností reálneho rozdelenia
pozemku podstatná nielen jeho poloha, veľkosť, tvar, ale je potrebné vychádzať aj z hľadiska územného
plánovania, prístupu ku komunikáciám a čo najúčelnejšieho technického spôsobu rozdelenia (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 93/2010 zo dňa 29.novembra 2010).
7. V danej veci žalobca navrhoval vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
takým rozdelením, že parc.č. XXX/XX, vinice o novej výmere 1646 m2 sa prikáže do jeho výlučného
vlastníctva a parc.č. XXX/XX v novovzniknutej výmere 53 m2 sa prikáže do výlučného vlastníctva
žalovanej.



8. Žalovaná navrhla vyporiadanie tak, že parcelu č. XXX/XX vinice o výmere 116 m2 žiadala prikázať
do svojho výlučného vlastníctva a parcelu č. XXX/XX o výmere 1583 m2 navrhla prikázať do výlučného
vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca jej vyplatí 10.000 eur, ako rozdiel medzi hodnotami vzájomne
odstupujúcich podielov, a to s poukazom na to, že predaj parcely č. XXX/XX neprichádza do úvahy,
pretože ide o parcelu od nepamäti pripojenú k jej záhrade na parcele č. XXX/X a je využívaná
ako jej súčasť a tak aj oplotená. V priebehu konania sa alternatívne domáhala reálneho rozdelenia
oboch nehnuteľností podľa spoluvlastníckych podielov, čím by jej zostala aspoň časť vinohradov vo
vlastníctve. V rámci znaleckého dokazovania žiadala žalovaná odčleniť jej spoluvlastnícky
podiel 1/32 z hornej časti parcely č. XXX/XX. Voči znaleckému posudku č. 11/2016 vyhotovenému
v priebehu konania súdom ustanoveným znalcom žalovaná namietala, že na jeho základe dostane svoj
podiel na sporných nehnuteľnostiach na pozemku nižšej trhovej hodnoty.
9. Je zrejmé, že v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením oboch
pozemkov by žalovanej pripadla podľa jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1/32 z parcely č. XXX/XX časť o výmere 3,6 m2 a z parcely č. XXX/XX časť o výmere 49,5 m2.
Je nepochybné, že z hľadiska stavebno-technického boli oba sporné pozemky deliteľné. Z hľadiska
posúdenia funkčnej deliteľnosti bolo potrebné zaoberať sa čo najefektívnejším technickým rozdelením
pozemkov (umiestnenie v teréne, tvar, prístup k nim) so zreteľom na budúce účelné využitie
oboch pozemkov.
10. Zhodne so súdom prvej inštancie považoval aj odvolací súd za najoptimálnejší variant vyporiadania
podielového spoluvlastníctva ten, ktorý bol spracovaný súdom ustanoveným znalcom v jeho znaleckom
posudku č. 11/2016. Znalec v ňom zohľadnil možnosti prístupu k novovytvoreným pozemkom, a
to žalovanej z nehnuteľnosti v jej vlastníctve (parc. č. XXX/X) a žalobcu z verejnej cesty (parc.č. XXXX/
X). Vytvorením jedného uceleného pozemku o výmere 53 m2 na parcele č. XXX/XX a jeho
prikázaním žalovanej vzhľadom na to, že už minulosti sa užíval ako súčasť jej záhrady; a to namiesto
dvoch pozemkov s výmerou 3,6 m2 na parc.č. XXX/XX a s výmerou 49,5 m2 na parcele č.
XXX/XX; dosiahlo sa využitie novovzniknutých pozemkov v súlade s potrebami oboch ich vlastníkov.
Znalcom zvolený prístup zamedzujúci drobeniu pozemkov považoval aj odvolací súd za najprijateľnejšie
riešenie; hoci sa v danom prípade platí výnimka zo zákazu drobenia poľnohospodárskych pozemkov v
zmysle § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 180/1995 Z.z.
11. Stanovený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva pokladá odvolací súd za vyhovujúci,
zodpovedá výške spoluvlastníckych podielov, zohľadňuje účelné využitie pozemkov žalobcom v
súlade s jeho podnikateľským plánom, ako aj žalovanou v súlade s jej zámerom o zachovanie jeho
poľnohospodárskeho charakteru. Nový pozemok, ktorý by vznikol reálnym vyčlenením podielu žalobcu
o výmere 112 m2 na pozemku parc.č. XXX/XX, by pre neho nemal v budúcnosti plnohodnotné funkčné
využitie a v prípade obhospodarovania vinice žalovanou v hornej časti parcely č. XXX/XX o výmere
49,5 m2 by zvyšná časť tejto parcely, ktorá by pripadla žalobcovi o výmere 1533,5 m2 , nemohla
plnohodnotne slúžiť budúcemu funkčnému využitiu tohto pozemku žalobcom v súlade s územným
plánom. Len samotná skutočnosť, že ide o pozemky, ktoré žalovaná zdedila po svojich predkoch, ktorí
na nich v minulosti hospodárili t.j. morálne hľadisko, neodôvodňuje reálne vyčlenenie podielu žalovanej
vo výmere 49,5 m2 z parcely č. XXX/XX.

12. Je nepochybné, že z hľadiska druhu, sú oba pozemky rovnako evidované v katastri nehnuteľností
ako vinice, mimo zastavaného územia obce, a skutočnosť, že žalovaná pozemok parc.č. XXX/XX
užíva ako záhradu nepovažuje odvolací súd za relevantnú. Žalovaná nedôvodne namieta, že získala
podiel na pozemku v oveľa nižšej trhovej hodnote na rozdiel od žalobcu, resp., že bola vyhodená z
lukratívnej parcely na nelukratívnu parcelu. Žalovaná svoje tvrdenie o rôznej trhovej hodnote oboch
pozemkov v konaní hodnoverne nepodložila a tieto jej tvrdenia nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Z územnoplánovacej informácie zo dňa
29.07.2013, na ktorú sa žalovaná odvoláva, je zrejmé, že obidva pozemky sú rovnocenné, parc.č.
XXX/XX P. P. W..Č.. XXX/XX; v časti ktorej bol vymedzený podiel žalovanej; sú územným plánom
určené na malopodlažnú zástavbu obytného územia, majú teda rovnaké funkčné využitie. Tvrdenie
žalovanej vyvracia aj vzájomná korešpondencia strán, v ktorej žalobca ponúkal žalovanej za odkúpenie
jej spoluvlastníckych podielov na oboch pozemkoch rovnakú cenu 100 eur za m2 (list zo dňa 14.04.2011)
a bol ochotný žalovanej predať svoje podiely na oboch pozemkoch za rovnakú cenu 232 eur za m2 (list
zo dňa 17.01.2014). Rovnako žalovaná ponúkala žalobcovi rovnakú cenu (5 eur za m2) za odkúpenie
spoluvlastníckych podielov na oboch pozemkoch (list zo dňa 14.01.2014). S ohľadom na uvedené možno
konštatovať, že nebol dôvod kompenzovať finančnou náhradou podiel žalovanej na parcele č. XXX/XX
z dôvodu, že tento podiel získala jeho reálnym vyčlenením na rovnako hodnotnej parcele č. XXX/XX.



Žalovaná tak nemôže byť ukrátená na svojich vlastníckych právach autoritatívnym rozhodnutím súdu
o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a nebude tak svojho spoluvlastníckeho podielu pozbavená
v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
13. Súd prvej inštancie správne vzal za základ svojho rozhodovania ustanoveným znalcom vypracovaný
znalecký posudok č. 11/2016, ktorý spĺňal všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní
vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich
zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov o možnom spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva kombináciou reálnej deľby s prikázaním do vlastníctva. Ani na základe obhliadky zo
strany súdu po tom, ako bola táto vykonaná znalcom, by neboli zistené také iné závažné skutočnosti
zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie. Námietky žalovanej v prvoinštančnom konaní neboli založené na takých
tvrdeniach, na opodstatnenosť ktorých by bolo potrebné doplniť znalecké dokazovanie výsluchom
znalca, žalovaná vykonanie takéto dôkazu v konaní nenavrhovala, a preto postupoval súd prvej inštancie
správne, keď na pojednávaní dňa 04.05. 2017 vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.
14. Nenáležitá je aj námietka žalovanej, že na pojednávaní dňa 04.05.2017 bol vyhlásený rozsudok bez
rešpektovania jej práva na záverečnú reč. Z obsahu zvukovej nahrávky z pojednávania
dňa 04.05.2017 vyplýva, že konajúci súd vyzval zástupcu žalovanej na prednes titulom záverečnej reči,
ktoré právo zástupca žalovanej aj využil a uviedol svoje výhrady k spôsobu navrhovaného vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.
15. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovanej, že postup žalobcu voči žalovanej
pred podaním žaloby na súd bol v rozpore s dobrými mravmi, a to ani so zreteľom na žalovanou podané
oznámenie o priestupku zo dňa 14.01.2014.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nadobudol sporné pozemky kúpou v januári 2008 a žalovaná
dedením v roku 1996. Listom zo dňa 14.04.2011 žalobca navrhol žalovanej vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva tak, že odkúpi jej spoluvlastnícke podiely za cenu 100 eur za m2 alebo odčlení jej
podiel geometrickým plánom, na čo žalovaná reagovala tak, že nemá v úmysle, nemieni a nechce
nič predávať ani vyporiadavať, prekvapilo ju, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom, namietala
nedodržanie predkupného práva a ohradila sa voči nátlaku na jej osobu v súvislosti s vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva.
17. Listom zo dňa 14.01.2014 žalovaná; ako reakciu na list žalobcu zo dňa 07.01.2014; navrhla
žalobcovi, že odkúpi jeho spoluvlastnícke podiely za cenu 5 eur za m2, na čo žalobca reagoval listom
zo dňa 17.01.2014 tak, že navrhovaná cena je nízka a je ochotný žalovanej svoje podiely predať za
cenu 232 eur za m2 a dohodnúť sa na splátkovom kalendári v dĺžke 1 roka. Z SMS správ zasielaných
žalobcom žalovanej v období 11-12/2013 vyplýva, že žalobca navrhol žalovanej v rámci vyporiadania
podielového spoluvlastníctva odčleniť jej podiel 53 m2 z parcely č. XXX/XX a bol ochotný baviť sa aj
o tom, že by jej zvyšnú časť pozemku odpredal; napokon bol žalobca ochotný ponechať žalovanej
túto celú parcelu ako záhradku bez doplatku, teda zadarmo za podmienky vyporiadania vzťahov do
20.12.2013.
18. Z uvedeného vyplýva ústretovosť a snaha žalobcu mimosúdne sa so žalovanou dohodnúť, žalobca
jej ponúkol viacero alternatív a dokonca bol ochotný ustúpiť zo svojho spoluvlastníckeho podielu na
parc. č. XXX/XX tak, aby si ju v celku žalovaná ponechala. Tvrdenia žalovanej o rozpore konania žalobcu
s dobrými mravmi tak vyznievajú nedôveryhodne. Návrhy alternatív predložené žalobcom nemožno
považovať za nátlak a obťažovanie ani za neseriózne ponuky.
19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením správne rozhodol o náhrade trov konania keď je
nesporné, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, nakoľko prvoinštančný súd vo veci samej
rozhodol v súlade s jeho návrhom, keď podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil
a vyporiadal ho tak, ako žiadal žalobca pôvodným ako i zmeneným návrhom, a žalovaná sa bránila,
resp. neúspešne navrhovala iný spôsob vyporiadania, a preto v zásade niet prekážok, aby súd použil
ustanovenie § 255 ods.1 C.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
20. Súdna prax zaujala právny názor, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.) význam zistenie o tom, či
navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na
súde a dosiahol plný úspech vo veci.

21. Z hľadiska okolností prejednávanej veci a postoja strán v konaní ako aj pred jeho začatím v
nadväznosti na použitie ustanovenia § 257 C. s. p. má význam zistenie, že žalobca pred podaním
žaloby na súde doručil žalovanej kvalifikovaný návrh na zrušenie spoluvlastníctva s návrhom na jeho



konkrétne vysporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe a v súlade s jeho žalobným návrhom
bolo v konečnom rozhodnutí súdom vyporiadanie vykonané, pričom pred začatím konania ani v jeho
priebehu žalovaná nebola ochotná dohodnúť sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
žalobcom navrhovaným spôsobom. Žalovaná nepreukázala snahu predísť súdnemu sporu uzavretím
dohody, odmietala konštruktívne rokovať o spôsobe možného vyporiadania vzťahov vyplývajúcich z
podielového spoluvlastníctva, resp. predkladala nereálne ponuky (navrhla odkúpenie podielov žalobcu
za cenu 5 eur za m2) a žalobcovi nezostávalo iné východisko ako domáhať sa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva na súdnou cestou. Neopodstatnená sa tak javí námietka žalovanej, že
rozhodnutie o náhrade trov konania nie je spravodlivé a že so zreteľom na správanie žalobcu pred
podaním žaloby tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nemal súd žiadnej zo strán priznať
náhradu trov konania.
22. Žalovanou uplatňované odvolacie dôvody tak neboli podložené takými relevantnými argumentmi,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
23. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
24. Z obsahu spisu vyplýva, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 11C 44/2014-84 zo dňa
17.04.2015, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie a podľa § 141 ods. 1 O.s.p. uložená obom
stranám povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, každej vo výške po 300 eur;
podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia v časti, v ktorej jej bola uložená
povinnosť zaplatiť preddavok 300 eur na úhradu nákladov znaleckého dokazovania.
25. V danom štádiu konania už boli preddavky na trovy dôkazu zložené žalobcom v sume 300 eur
zúčtované na znalecké dokazovanie tak, že bol uznesením č.k. 11C/44/2014-100 zo dňa 14.1.2016
znalcovi priznaný preddavok 400 eur na výkon znaleckého úkonu, ktorý bol následne zúčtovaný
uznesením č.k. 11C/44/2014-136 zo dňa 15.8.2016, ktorým bola znalcovi priznaná suma 474,13 eur zo
štátnych finančných prostriedkov ako rozdiel medzi celkovým nárokom na znalečné v sume 874,13 eur a
vyplateným preddavkom 400 eur. Týmto stráca zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania
žalovanou svoje opodstatnenie, pretože (preddavkom nepokryté) znalečné už bolo uhradené zo
štátnych finančných prostriedkov, čím vznikli trovy konania štátu.
26. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania v sume 300 eur je potrebné zrušiť podľa § 389 ods.1, písm. d/ C.s.p., nakoľko dôvody
pre uloženie jej povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu dodatočne zanikli.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 11C/44/2014

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1314202397

  1. 4. 5. 2017Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 11C/44/2014 z 4. 5. 2017
  2. 23. 9. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/142/2018 z 23. 9. 2019 (toto rozhodnutie)