Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314203920 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314203920.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne: W.Á. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z., T. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Evou Hrinkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Hečkova č. 18, proti žalovanému: L. G., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. Q., W. Č..XX, o určenie vlastníckeho práva k bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. novembra 2016, č. k. 10C/67/14-149, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie určil žalobkyňu za vlastníčku dvojizbového Z. Č.. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome na T. U.. Č.. XX O. Z., E. na Y. Č.. XXXX pre N.. Ú.. I. W.. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa bola žalovaným jednoznačne uvedená do omylu, preto v zmysle § 49a OZ je kúpna zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného, neplatná. Žalovaným vyvolaný omyl spočíval v tom, že žalobkyňa po odovzdaní ňou podpísaného návrhu kúpnej zmluvy žalovanému s podstatne vyššou kúpnou cenou (80.000 €), v ten istý deň z iniciatívy žalovaného podpísala návrh kúpnej zmluvy na tú istú nehnuteľnosť s podstatne nižšou kúpnou cenou (14.500 €). Žalovaný tak zneužil postavenie žalobkyne v súvislosti s jej zdravotným stavom a z dvoch písomných návrhov kúpnych zmlúv, podpísaných žalobkyňou, využil tú s nižšou cenou a tu dal aj zavkladovať do katastra nehnuteľností. 3. Neprihliadol na obranu žalovaného o tom, že kúpna cena mala byť započítaná s dlhom opatrovateľky žalobkyne R.. B., keďže ide o tretí subjekt, ktorý nebol účastníkom kúpnopredajnej zmluvy. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie a pre nesprávne právne posúdenie. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu predovšetkým vyčítal, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka Z. M. k okolnostiam existencie dlhu opatrovateľky žalobkyne voči žalovanému, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom o nepreukázaní započítania kúpnej ceny s uvedeným dlhom. Poukázal na zastavenie trestného stíhania voči jeho osobe pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu i na skutočnosť, že sporný byt naďalej užíva žalobkyňa bez znášania nákladov na jeho užívanie. 5. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastávala názor, že žalovaný zavádzal súdy i orgány činné v trestnom konaní, keď v konaniach tvrdil, že kúpna cena vo výške 14.500 € bola vyplatená a na druhej strane uvádzal, že kúpna cena bola započítaná s dlhom R.. B.. Tvrdil pritom, že dlh predstavuje až 60.000 € a v zavkladovanej kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena len 14.500 €. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 479 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 7. Zo súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu, pre odvolací súd záväzného (§ 383 CSP), vyplýva, že žalobkyňa utrpela v minulosti cievnu mozgovú príhodu, je ťažko zdravotne postihnutou osobou, ktorá vyžaduje starostlivosť tretej osoby. Žalobkyňa žila sama v spornom byte, pre zhoršujúci sa zdravotný stav sa dohodla s priateľkou a opatrovateľkou R.. Ľ. B. na presťahovaní sa žalobkyne do rodinného domu v užívaní R.. B. a jej rodiny a na predaj sporného bytu. Výnos z predaja mal byť poskytnutý rodine opatrovateľky za budúce zaopatrenie žalobkyne. 8. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej do 31.8.2013 uzatvoria kúpnu zmluvu na sporný byt s kúpnou cenou 80.000 €, a to po získaní úveru žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny. 9. Žalobkyňa dňa 12.08.2013 v doprovode opatrovateľky R.. B. v dopoludňajších hodinách na notárskom úrade JUDr. Evy Imrišovej podpísala písomný návrh kúpnej zmluvy v znení, ako boli podstatné náležitosti kúpnej zmluvy dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve, t. j. na kúpnu cenu 80.000 €. Po odovzdaní podpísaného návrhu kúpnej zmluvy žalovanému, tento už v neprítomnosti opatrovateľky požiadal žalobkyňu o podpísanie listín, ktoré boli v ten istý deň osvedčené u inej notárky, kam ťažko mobilnú žalobkyňu sprevádzal. Žalobkyňa listiny podpísala v domnení, že ide o dodatok ňou podpísaného písomného návrhu kúpnej zmluvy na kúpnu cenu 80.000 €, ktorý sa mal týkať podkrovného priestoru, užívaného spolu s bytom. Po podpise listín očakávala zaplatenie kúpnej ceny v lehote 15 dní od jej podpisu, pre nezaplatenie kúpnej ceny od kúpnej zmluvy odstúpila. Až následne zistila, že v katastri nehnuteľnosti bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.2013, podľa ktorej kúpna cena bola dojednaná len vo výške 14.500 € a mala byť vyplatená už pred podpisom zmluvy. Žalobkyňa sa preto domnievala, že úmyslom žalovaného bolo získať byt bez povinnosti poskytnúť zaň kúpnu cenu. 10. Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúce osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny neplatným. 11. Právny úkon spôsobuje právne následky, ak je vôľa prostá omylu. Omyl (error) ako nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal, je právne významný (podstatný, rozhodujúci) a spôsobuje neplatnosť prejavu vôle mýliaceho sa v prípadoch účasti druhého účastníka na vzniku alebo uplatnení omylu ľsťou (úmyselným vyvolaním) alebo úmyselným vyvolaním bez toho, aby sa dopustil ľsti alebo ak druhému musel byť známy. Otázka, či ide o omyl vychádzajúci z rozhodujúcej skutočnosti, bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, súd posúdi podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti podstatného omylu prichádza do úvahy len vtedy, ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaca sa osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti/starostlivosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať na to, aby sa omylu vyhol. Možnosť odvolávať sa na vlastný omyl nepodmieňuje zákon nedostatkom zavinenia u mýliaceho sa, teda omyl môže uplatniť aj ten, kto sa mýlil v dôsledku vlastnej nedbanlivosti. 12. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie súd dospel k správnemu záveru o tom, že žalobkyňa konala v omyle, týkajúcom sa podstatnej náležitosti scudzovacej kúpnej zmluvy, ktorou je kúpna cena. 13. Za správny je potrebné považovať tiež záver súdu o tom, že podstatný omyl úmyselne vyvolal žalovaný. Žalovaný napriek doručeniu písomného návrhu kúpnej zmluvy na cenu 80. 000 € s notársky overeným podpisom žalobkyne totiž v ten istý deň pod zámienkou podpísania dodatku ohľadom podkrovia (uvedené tvrdenie nebolo popreté a preukázateľne vyvrátené) požiadal ťažko zdravotne postihnutú žalobkyňu (v minulosti po cievnej mozgovej príhode) a túto bez prítomnosti opatrovateľky zaviezol k inému notárovi na overenie podpisu na ním predloženej kúpnej zmluve, rozdielnej od už doručeného podpísaného návrhu z toho istého dňa a od zmluvy o budúcej zmluve, v hrubom neprospechu pre žalobkyňu (cena namiesto 80.000 €, z hypotekárneho úveru, do 15 dní od podpisu zmluvy, namiesto len 14.500 €, vyplatených pri podpise zmluvy). Podpis účastníka na formálnej zmluve nepreukazuje, že ho konajúce osoba neurobila v omyle. Nedbanlivosť žalobkyne (neprečítanie u notára na podpis predložených listín v deň odovzdania písomného návrhu zmluvy žalovanému v súlade so zmluvou o budúcej zmluve) je v pomere k úmyslu kupujúceho získať dvojizbový byt bez poskytnutia protihodnoty predávajúcej taká zanedbateľná, že na ňu nemožno prihliadať. 14. Za týchto okolností možno podstatný omyl považovať tiež za ospravedlniteľný. 15. Pre uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy samotnou žalobou v tomto spore, namietaný právny úkon je potrebné považovať za neplatný. Pre neplatnosť kúpnej zmluvy, vlastníkom bytu nie je kupujúci žalovaný, ale osoba, ktorá na základe neplatnej zmluvy mala vlastníctvo previesť na v katastri nehnuteľnosti zapísaného vlastníka, teda žalobkyňa. 16. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď žalobu považoval za opodstatnenú. 17. I podľa odvolacieho súdu je obrana žalovaného účelová, v snahe dosiahnuť preň pozitívny výsledok v spore. 18. Zo zmluvy o budúcej zmluve totiž nesporne vyplývala vôľa žalobkyne previesť vlastníctvo k bytu na žalovaného za podstatne iných zmluvných podmienok, než boli uvedené v kúpnej zmluve, ktorú žalovaný predložil katastrálnemu úradu. V situácií ťažko zdravotne postihnutej osamelej žalobkyne, ktorá sa rozhodla predať byt (zrejme ako jedinú významnú majetkovú hodnotu) a získať tak prostriedky, ktoré by mohla poskytnúť za budúce zaopatrenie rodine R.. B. je vysoko nepravdepodobné (takmer hraničiace s istotou), aby bez úmyselne vyvolaného omylu žalovaným v ten istý deň zmenila svoj názor takým radikálnym spôsobom, aby v dopoludňajších hodinách podpísala písomný návrh kúpnej zmluvy na sumu 80.000 € (zhodne so zmluvou o budúcej zmluve, uzavretej so značným časovým odstupom), ktorá mala byť zaplatená do 15 dní od podpisu zmluvy z hypotekárneho úveru a v popoludňajších hodinách toho istého dňa (už v neprítomnosti a bez konzultácie s opatrovateľkou) podpísala druhý písomný návrh kúpnej zmluvy len na sumu 14.500 €, o ktorej kúpnej cene sa navyše v zmluve uvádza, že už bola žalobkyni vyplatená v deň podpisu zmluvy. 19. Okrem toho žalovaný nepreukázal, že poskytol plnenie, ktoré podľa podpísanej kúpnej zmluvy už poskytnúť mal (14.500 €) a rovnako nepreukázal (v pomerne dlhotrvajúcom konaní), že došlo k tvrdenému započítaniu, čo napokon zmluva vylučuje, keď sa v nej uvádza, že kúpna cena bola vyplatená a nie započítaná. Nebol predložený listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že opatrovateľka žalobkyne skutočne mala voči žalovanému dlh v žalovaným tvrdenom rozsahu 60.000 € a ani žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobkyňa sa so žalovaným dohodla na započítaní kúpnej ceny. 20. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na uvedenú obranu žalovaného, v dôsledku čoho ani nepochybil, keď nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom svedka M.. Ako uviedol i súd prvej inštancie, výpoveď tohto svedka nemohla prispieť k preukázaniu právne významnej skutočnosti, keďže inštitút započítania (§ 580, § 581 OZ), na ktorý žalovaný poukazoval, sa týka len osoby veriteľa a dlžníka. Žalovaný voči žalobkyni v postavení veriteľa nebol. 21. Pre výsledok tohto konania nebolo relevantné, že trestné stíhanie vo veci podvodu žalovaného, v súvislosti so získaním vlastníctva k spornému bytu, bolo zastavené (§ 193 CSP). 22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). 23. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3.0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).