Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314213732 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314213732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej žalobcov: X/ F. A., X/ V. A., H. B. Č. Č.. XX, proti žalovaným: 1/ Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45684618, 2/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, 3/. F. G., B. P. X, Q., X/ F. G., B. P. X, Q., žalovaným 1/, 3/, 4/ zastúpeným Jakubčák, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.07.2015, č.k. 21C/175/2014-150, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania žalovaných 1/, 3/ a 4/ m e n í tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu a žalovaní 3/ a 4/ majú nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. Vo zvyšnej časti rozsudok p o t v r d z u j e . Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. Žalovaní 3/ a 4/ majú nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 14.04.2014 vykonanej v Trnave žalovaným 1/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, A.. Ú.I.. Č., a to stavba so súp. č. XX X. na X. X.. Č.. XX T. XX, X.. Č.. XX o výmere 438 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 102 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 139 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 108 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 183 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX o výmere 228 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX, o výmere 144 m2, zastavané plochy a nádvoria, a ktorá bola organizovaná žalovaným 1/ na návrh navrhovateľa dražby - žalovaného 2/ za účelom výkonu záložného práva zriadeného k uvedeným nehnuteľnostiam, zapísaného na liste vlastníctva ako záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky na zabezpečenie úveru, č. XXX/XXXXXX/XX/XXX/XXX na predmetné nehnuteľnosti podľa zmluvy V.-XXXX/XX I. L. XX.XX.XXXX. Z Notárskej zápisnice sp. zn. N 588/2014, Nz 14381/2014, NCRIs 14641/2014 zo dňa 14.04.2014 o vykonaní dobrovoľnej dražby zistil, že dňa 14.04.2014 o 09.30 hod sa začala dobrovoľná dražba v zasadacej miestnosti na prízemí, penzión LUX, Nitrianska 16, Trnava na požiadanie spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., Bratislava, licitátorom bol Igor Sýkora, ktorý otvoril dobrovoľnú dražbu a uviedol, že navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol žalovaný 2/, dražobníkom bol žalovaný 1/, predmetom dobrovoľnej dražby bol súbor vecí - predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. Č., zapísané na LV č. XXXX v 1/1, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi boli žalobcovia 1/ a 2/. Odhadnutá cena predmetu dobrovoľnej dražby bola 71.400,- Eur, najnižšie podanie bolo 71.400,- Eur, pričom licitátor dražobníka bol oprávnený znížiť sumu najnižšieho podania, keďže nikto z účastníkov dobrovoľnej dražby neurobil najnižšie podanie, pristúpil licitátor k postupnému znižovaniu najnižšieho podania až na sumu 53.550,- Eur a toto podanie v sume 53.550,- Eur urobil účastník dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 1. Ani cez dvojitú výzvu licitátora nebolo urobené vyššie podanie, preto licitátor oznámil ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykonal príklep účastníkovi dobrovoľnej dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Udelením príklepu licitátora bola dobrovoľná dražba ukončená o 09.37 hod. Vydražiteľom bol účastník dobrovoľnej dražby s poradovým číslom 1 F.J. G., ktorá vyhlásila, že predmet dobrovoľnej dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spolu s manželom F. G.. P.. E. F., notársky kandidát poverený notárkou JUDr. Katarínou Valovou PhD. osvedčila, že vyhotovený osvedčený odpis notárskej zápisnice doslovne súhlasí s prvopisom uschovaným na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej PhD., notárky so sídlom v Bratislave, Mojzesova 3, v Zbierke notárskych zápisníc pod č. N 588/2014, Nz 1481/2014. Ďalej zistil, že bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 09.04.2014 medzi predávajúcimi F. A. T. V. A. a kupujúcimi ERFIN s.r.o., Bratislava a rhodia factoring, s.r.o. Bratislava, predmetom ktorej bol odplatný prevod uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX A.. Ú.. Č.T., a to z bezpodielového spoluvlastníctva predávajúcich do podielového spoluvlastníctva kupujúcich za kúpnu cenu v sume 69.597,23 Eur s tým, že časť kúpnej ceny v sume 50.782,47 Eur mali zaplatiť kupujúci spoločne na účet vedený vo V., T..Q.. záložnému veriteľovi na základe vyčíslenia dražobníka Platiť sa oplatí, s.r.o., Bratislava najneskôr do 13.04.2014, kupujúci 1/ mal uhradiť sumu 28.798,61 Eur a kupujúci 2/ mal uhradiť sumu 21.983,86 Eur a časť kúpnej ceny v sume 1.677,57 Eur mal zaplatiť kupujúci 2/, ktorá mala byť použitá na celkovú úhradu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX. Časť kúpnej ceny v sume 503,83 Eur mal zaplatiť kupujúci 2/, ktorá mala byť použitá na celkovú úhradu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom pod sp. zn. Ex 1706/2006, časť kúpnej ceny v sume 4.331,69 Eur mal zaplatiť kupujúci 2/ a mala byť použitá na celkovú úhradu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom, pod sp. zn. Ex 257/2005, časť kúpnej ceny v sume 301,67 Eur mal zaplatiť kupujúci 2/ a mala byť použitá na celkovú úhradu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským pod sp. zn. Ex 4370/10, časť kúpnej ceny v sume 12.000,- Eur mali zaplatiť kupujúci spoločne vkladom na účet predávajúceho, kupujúci 1/ mal zaplatiť sumu 6.000,- Eur a kupujúci 2/ sumu 6.000,- Eur. Z plnomocenstva zo dňa 12.02.2013 zistil, že žalovaný 2/ splnomocnil žalovaného 1/ na zastupovanie a konanie v mene splnomocniteľa vo veciach vyhotovenia a zasielania oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dražby, registrácie oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dražby, pri zložení výťažku dražby v súlade s § 32 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. s oprávnenosťou vykonávať všetky súvisiace právne úkony. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 21 ods. 2, 4, § 19 ods. 1 písm. k/, § 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 1, 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že žalobcovia si neuplatnili právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehote voči všetkým nerozlučným spoločníkom, vydražiteľom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa podaný návrh týka, v dôsledku čoho došlo aj k prekluzii ich práva. Poukázal na to, že v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. sa z hľadiska vecnej legitimácie musia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zúčastniť na strane žalobcov alebo žalovaných navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ a predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Na strane žalovaných vzniklo nerozlučné procesné spoločenstvo, ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 14.04.2014, ktorým dňom začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné podať návrh o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a ktorá lehota uplynula dňom 14.07.2014. Žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili svoje právo podaním žaloby vo veci samej na súde dňa 16.04.2014 s tým, že riadne ako žalovaných označili výlučne žalovaného 1/ a 2/, a až podaním došlým súdu dňa 14.01.2015 žiadali o opravu návrhu na začatie konania riadnym označením a špecifikáciou vydražiteľov, t.j. žalovaných 3/ a 4/. Keďže žalobcovia v žalobe neoznačili vydražiteľov ako nerozlučného spoločníka, s poukazom na nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vydražiteľa k predmetu konania, neúplný okruch nerozlučných spoločníkov, zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. K námietkam žalobcov o neplatnosť dražby z dôvodu, že bol splnený zákonný dôvod pre upustenie od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ Zákona o dobrovoľných dražbách, uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ nezložili dražobníkovi na účel splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke spolu s príslušenstvom vrátane nákladov dražby najneskôr do začatia dražby dňa 14.04.2014 do 09.30 hod, túto skutočnosť ničím nepreukázali. Z predložených výpisov z účtov v banke vyplýva, že suma 21.983,86 Eur bola poukázaná ako hotovostný vklad priamo na účet dražobníka vkladateľom F. F., konateľom spoločnosti rhodia factoring, s.r.o. dňa 12.04.2014 o 17.51 hod a suma 28.798,61 Eur bola poukázaná spoločnosťou ERFIN, s.r.o. Bratislava z účtu vedeného v K. B., T..Q.., na účet dražobníka Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorá bola na účte dražobníka zaúčtovaná dňa 14.04.2014 o 13.16 hod., teda po dražbe. Ďalej mal preukázané, že suma 28.798,61 Eur prišla žalovanému 2/ spolu s inými platbami dňa 14.04.2014 o 10.05 hod, preto V., T..Q.. v ten istý pracovný deň si splnila svoju povinnosť a pripísala finančné prostriedky v sume 28.798,61 Eur dňa 14.04.2014 o 13.16 hod. Poskytovateľ platobných služieb príjemcu pripísal sumu samotnej operácie na platobný účet príjemcu a umožnil mu disponovať s pripísanou sumou platobnej operácie v ten istý deň, keď bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb podľa § 15 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na to považoval návrh žalobcov 1/ a 2/ na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov pána V. T. X. A.Č. od žalovaného 1/, ako aj vyžiadanie dražobného spisu za nadbytočné a nehospodárne. Mal za preukázané, že do okamihu konania dražby nehnuteľností nebola dražobníkovi na účely splnenia dlhu zložená suma rovnajúca sa pohľadávke s príslušenstvom, vrátane nákladov dražby, k zaplateniu nedošlo pred samotnou dražbou, a to práve dlžníkom alebo vlastníkom predmetu dražby a neboli splnené zákonné predpoklady na upustenie od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ Zákona o dobrovoľných dražbách. Kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcami ako predávajúcimi a spoločnosťami ERFIN, s.r.o. a rhodia factoring, s.r.o. dňa 09.04.2014 posúdil ako neplatný právny úkon z dôvodu, že po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť podľa § 151 l ods. 2 Občianskeho zákonníka. V dražobnej vyhláške zverejnenej dňa 06.03.2014 v Obchodnom vestníku, číslo 45/2014 bol okrem iného poznamenané upovedomenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 06.12.2013 formou dobrovoľnej dražby spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o. , preto predávajúci, ako aj kupujúci vedeli, že po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť, a preto kúpna zmluva, ktorú napriek tomu uzatvorili, odporuje zákonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe kúpnej zmluvy bol podaný návrh na zrýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, rozhodnutím Okresného úradu Senec, č. V-2258/14 zo dňa 22.04.2014 bolo katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prerušené a kupujúci nie sú vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalobcov, týkajúce sa porušení ustanovení zákona o riadnom doručovaní im zásielok v súvislosti s výkonom záložného práva, výkonom dražby, s poukazom na listinné doklady založené v spise, ktoré vyvracajú tvrdenia žalobcov, a to plnomocenstvo dané žalovaným 2/ žalovanému 1/ zo dňa 12.02.2013, doručenky o prevzatých, resp. v úložnej dobe neprevzatých zásielkach žalobcami, ako i Oznámeniami o výkone záložného práva zasielané žalobcom. Taktiež vyhodnotil ako účelové a nedôvodné námietky žalobcov, týkajúce sa ocenenia predmetu dražby ako podhodnotenej vzhľadom na to, že sami žalobcovia 1/ a 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 09.04.2014 odpredali predmetné nehnuteľnosti tretím osobám síce neplatne, ale za kúpnu cenu nižšiu ako boli nehnuteľnosti ocenené znalcom pre účely dražby. Pokiaľ ide o termín obhliadky predmetu dražby znalcom, ktorý nekorešpondoval s dňom pôvodného oznámenia 08.01.2014, pričom v znaleckom posudku č. 8/2014 je uvedený dátum obhliadky 09.01.2014, uveril žalovanému 1/, že znalec sa na obhliadku dostavil v deň 08.01.2014 avšak žalobcami mu nebol sprístupnený predmet dražby, čo nepopreli ani žalobcovia 1/ a 2/, preto sa pokúšal opakovať obhliadku v nasledujúci deň, kedy mu však predmet dražby opätovne nebol žalobcami sprístupnený. Uviedol, že námietky týkajúce sa vzniku záložného práva, vkladu záložného práva a ich nedôvodnosť potvrdil sám žalobca 1/ vo svojej výpovedi ako nedôvodné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ každému z nich uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 3/ a 4/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.026,32 Eur na účet právneho zástupcu žalovaných 1/, 3/, 4/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ a 2/, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie dodržania prekluzívnej lehoty na podania žaloby súdom prvej inštancie, ktoré je podľa ich názoru v rozpore so zákonom, tiež rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 3Cdo 272/2007) a je v rozpore aj so skutkovým stavom. Uviedli, že v žalobe označili ako účastníka súdneho konania aj vydražiteľov, síce len všeobecným označením, pretože ich presné údaje o nich im neboli známe, ale ako účastníka vymedzili subjekt, ktorý má byť účastníkom konania. Doplnenie jeho údajov nie je rozšírením osôb na strane žalovaných, ale spresnením označenia jedného z nich. Súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že došlo k rozšíreniu okruhu žalovaných po uplynutí prekluzívnej lehoty. Namietali, že ustanovenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. neurčuje žiadnu podmienku, kedy by návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musel byť v lehote podľa tohto ustanovenia podaný voči všetkým, ktorí majú byť účastníkom súdneho konania. Uvedené ustanovenie neustanovuje žiadnu lehotu, v ktorej by sa osoby v ňom uvedené museli stať účastníkmi konania o takejto žalobe. Zákonom stanovená lehota slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa konania musia zúčastniť. Ak žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, žalobca môže aj po uplynutí robiť úkony v zmysle § 92 O.s.p. Uvedený názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 272/2007. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie na preukázanie existencie dôvodu pre upustenie dražby, a to výsluchom svedkov, na preukázanie, že dražobná spoločnosť od nich na upustenie od dražby požadovala zaplatenie len sumy 10.000,- Eur, čo splnili, pričom zákonná úprava pripúšťa, aby došlo k dohode medzi dražobnou spoločnosťou a záložcom o tom, že k upusteniu od dražby môže dôjsť za dohodnutých podmienok. Súd prvej inštancie neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý toto dokazovanie nevykonal. Namietali aj nesprávne právne posúdenie, týkajúce sa Oznámenia o začatí výkonu záložného práva, a teda otázky, či vôbec dražba mohla byť vykonaná, keď nebolo preukázané, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo podpísané oprávnenou osobou a či ho vôbec žalovaný 1/ aj mohol urobiť. Plnomocenstvo, ktoré mal žalovaný 2/ udeliť žalovanému 1/, je všeobecné a nebolo konkretizované na úkony týkajúce sa ich nehnuteľnosti a na jej dražbu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ udelil splnomocnenie k tomu, aby žalovaný 1/ robil úkony spojené s oznámením začatia výkonu záložného práva. Zotrvali aj na námietkach týkajúcich sa ohodnotenia ich nehnuteľností, podľa ich názoru je irelevantné, za koľko by nehnuteľnosť predali. Znalec je viazaný vyhláškou a vykonal obhliadku v deň, ktorý bol odlišný od ním oznámeného dňa. V znaleckom posudku sa neuvádzajú žiadne skutočnosti, že by v určený deň nehnuteľnosti nesprístupnili. Pochybenie v postupe ohodnocovania nehnuteľností má za následok aj nesprávne určenie najnižšieho podania atď.. Pokiaľ súd uveril tvrdeniam žalovaného 1/, tie sú nedôveryhodné, nelogické a ničím nepreukázané. Nesprávne súd prvej inštancie určil aj výšku tarifnej odmeny, z ktorej vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď vychádzal z ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti určitej skutočnosti - dražby, a preto nemal aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ale mal postupovať podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože určenie neplatnosti dražby sa týka platnosti alebo neplatnosti právneho titulu, na základe ktorého sa nadobúda vlastníctvo k nehnuteľnosti, a ide teda o spor o určenie určitej neplatnosti právnej skutočnosti. V prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o právo, t.j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Mcdo 9/2010. Medzi určovacou žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti a určovacou žalobou týkajúcou sa neplatnosti dražby, nie je z hľadiska aplikácie vyhlášky č. 655/2004 Z.z. žiadny rozdiel, ktorý by mal byť dôvodom pre použitie odlišných ustanovení. Samotná dražba sa nedá oceniť v peniazoch, rovnako ako sa nedá oceniť neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľností. Poukázali na to, že aj pri vyrubení súdneho poplatku za žalobu o určenie neplatnosti dražby ide o prípad, kedy je predmet konania neoceniteľný v peniazoch a z rovnakého princípu je potrebné vychádzať aj pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta pri určovacích sporoch, čo uviedol aj Ústavný súd SR v uznesení z 13.12.2011 č.k. III ÚS 534/2011 - 8. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie pri vyčíslení trov právneho zastúpenia nelogicky uvádza tie isté úkony ako úkon voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, a teda podľa súdu zástupca žalovaného prevzal zastúpenie žalovaného 1/, žalovaného 3/ a žalovaného 4/ samostatne voči žalobcovi 1/ a samostatne voči žalobcovi 2/ a každý úkon robil voči nim samostatne. Je v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., aby každý úkon bol samostatne posudzovaný voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, hoci ide o jeden a ten istý úkon. S poukazom na § 150 O.s.p. namietali, že pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia súd neprihliadol ani na to, že žalobca 1/ je jediný živiteľ rodiny, majú tri malé deti a v dôsledku stavu, ktorý nezavinili, by mali dôjsť o strechu nad hlavou a žalovaná 2/ je na materskej dovolenke. 3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že Zákon o dobrovoľných dražbách explicitne vymenúva podmienky, za ktorých je možné upustiť od dražby a v danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky na upustenie od dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. k/ Zákona o dobrovoľných dražbách, keď v konaní bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ nezložili dražobníkovi sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby; dražobníkovi bola poukázaná dňa 12.04.2014 suma 21.983,86 eur hotovostným vkladom priamo na jeho účet, avšak vkladateľom nebol ani dlžník alebo vlastník predmetu dražby, ale tretia osoba a taktiež suma 28.798,61 eur nebola dražobníkovi poukázaná dlžníkom alebo vlastníkom predmetu dražby a táto suma bola na účte dražobníka zaúčtovaná až po uskutočnení dražby. Ani výška týchto platieb však nepotvrdzuje tvrdenie žalobcov o dohode s dražobníkom, na základe ktorej by stačilo zložiť dražobníkovi sumu 10.000 eur na to, aby bolo upustené od dražby. Tento argument navyše žalobcovia 1/ a 2/ použili až v priebehu konania, ale v samotnej žalobe túto skutočnosť ako dôvod neplatnosti dražby neuviedli. Za irelevantné považuje aj námietky žalobcov, že plnomocenstvo, ktoré mal žalovaný 2/ udeliť žalovanému 1/ je všeobecné a nebolo v ňom konkretizované na aké úkony v súvislosti s dražbou sa vzťahujú a že nebolo preukázané, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo podpísané oprávnenou osobou, pretože tieto námietky žalobcovia neuviedli v žalobe, ale namietali ich a ž po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Vykonanie žalobcami navrhovaného dokazovaniam oboznámením sa so spisom dražobníka, považuje za nadbytočné, keďže súdu boli predložené všetky dokumenty, ktoré žalobcovia nenamietali alebo nespochybňovali. Ďalej uviedol, že dražobník si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby, keď žalobcovia predtým výšku hodnoty nehnuteľností určenú znaleckým posudkom nenamietali, a navyše v kúpnej zmluve uzavretej so spoločnosťou rhodia factoring, s.r.o. dňa 10.04.2014 dohodli nižšiu kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, ako bola stanovená súdnym znalcom. 4. Žalovaní 1/, 3/ a 4/ vo svojich vyjadreniach taktiež navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnili si náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré im vznikli podaním vyjadrenia k odvolaniu. Poukázali na to, že v žalobe žalobcovia namietali, že malo dôjsť k upusteniu od dražby postupom podľa § 19 ods. 1 písm. k/ Zákona o dobrovoľných dražbách, ďalej namietali záložné právo, cenu podľa znaleckého posudku, činnosti znalca a doručovanie listín žalobcom. V konaní bolo preukázané, že žalovanému 1/ nezaplatil ani dlžník, a ani vlastník predmetu dražby, ale platila tretia osoba (pred a po dražbe). Žalobcovia prvotne namietali, že žalovaný mal upustiť od dražby v dôsledku platby dlžníka, resp. vlastníka predmetu dražby, avšak sa potvrdilo, že ani dlžník, ani vlastník predmetu dražby žalovanému 1/ nezaplatil tak, aby tento musel upustiť od dražby. Ak toto vytýkané konanie, resp. nekonanie (upustenie od dražby) malo nastať ako posledné (v čase takmer bezprostredne pred dražbou), akákoľvek iná skutočnosť, ktorá by nastala skôr, musela byť v tom čase už bezpredmetná, pretože buď by žalovaný 1/ od dražby v bezprostrednom čase pred dražbou upustil (a nebola by podaná žaloba v tomto konaní), alebo neupustil (čo sa aj stalo, nakoľko na to neboli splnené podmienky). Ak by však k dražbe pre platbu v skutočnosti tretími osobami došlo, všetky skoršie ostatné vytýkané porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách by sa stali bezpredmetnými, pretože k skutočnostiam, ktoré ich podľa tvrdenia žalobcov zakladajú, došlo skôr. Teda podľa logiky, žaloby v tomto konaní a tvrdení žalobcov, títo môžu tvrdiť len to, že sú dotknutí v dôsledku neupustenia od dražby v súvislosti s poslednou nimi namietanou skutočnosťou, nie však už v dôsledku skorších skutočností. V tejto súvislosti považujú preukazovanie nejakej dohody o vyplatenie určitej sumy, k čomu žalobcovia navrhli vypočuť pani D.. G., za bezpredmetné. Je zrejmé, že samotní žalobcovia žiadnu platbu ani nerealizovali, a ak namietajú zisťovanie dohody o úhrade, žalobcovia netvrdia ako a kedy túto dohodu splnili. Ani v žalobe žalobcovia neuviedli, že mala byť nejaká dohoda, neuviedli žiadnu sumu 10.000 eur ako sumu dohodnutú v súvislosti s upustením od dražby a v konaní bolo preukázané, že pri plnení, ku ktorému došlo, išlo o plnenie tretích osôb, ktorým toto bolo vrátené. Namietali, že v priebehu konania došlo k zmene v tvrdeniach žalobcov, ktoré si odporujú a vylučujú sa. S poukazom na § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách namietali, že žalobcovia 1/ a 2/ nie sú oprávnení žiadať súd o určenie neplatnosti predmetnej dražby, keď tvrdili, že porušením Zákona o dobrovoľných dražbách došlo k porušeniu cit. zákona, ale netvrdili, že tým boli dotknutí na svojich právach. Ak žalobcovia v žalobe vyvodzovali, že boli dotknutí neupustením od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ Zákona o dobrovoľných dražbách, nemohli byť v tom čase už dotknutí niečím iným a skorším; sami totiž v tom čase očakávali upustenie od dražby. K námietke žalobcov; týkajúcej sa oznámenia o začatí výkonu záložného práva, poukázali na to, že žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách mali byť v spojitosti s touto námietkou porušené a v podanej žalobe túto skutočnosť ani nevytýkali, ale namietali vznik a existenciu záložného práva. V žalobe tvrdili, že záložné právo zaniklo uspokojením pohľadávky a ďalej však tvrdili, že záložná zmluva je neplatným právnym úkonom. Na to, aby podľa tvrdenia žalobcov záložné právo zaniklo, muselo najskôr vzniknúť. Toto však nie je možné na základe neplatnej záložnej zmluvy. Z tvrdení žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 24.03.2015 vyplynulo, že na vzniku záložného práva mal záujem, že žalobcovia navrhovali povolenie vkladu záložného práva a že mal vedomosť o jeho vzniku a po vzniku k nemu nič nenamietal. Nedôvodne podľa ich názoru žalobcovia namietali aj cenu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom a činnosť znalca, keď v kúpnej zmluve samotní žalobcovia dohodli kúpnu cenu nižšiu ako ju určil znalec. Žalobcovia pôvodne tvrdili, že im písomnosti týkajúce sa dražby neboli doručované v zmysle platnej právnej úpravy, neskôr však bol preukázaný opak. Podľa ich názoru súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania, pri určení ich výšky postupoval v súlade so zákonom a v tejto súvislosti poukázali na § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., § 10 ods. 2 vyhl.č. 155/2004 Z.z., odbornú literatúru, uznesenie Krajského súdu v Bratislave v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/203/2013 zo dňa 30.07.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 58/2012. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné len v časti proti rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaných 1/, 3/ a 4/ a vo zvyšnej časti odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 14.04.2014 v Trnave k nehnuteľnostiam zapísaným na E. Č.. XXXX V. A.. Ú.. Č., ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaní uviedli na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na upustenie od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ Zákona o dobrovoľných dražbách a nedôvodné sú aj námietky žalobcov 1/ a 2/, týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o riadnom doručovaní im zásielok v súvislosti s výkonom záložného práva, výkonom dražby a tiež námietky týkajúce sa ocenenia predmetu dražby ako podhodnotenej. Nesprávne však súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalobcovia neuplatnili právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehote voči všetkým nerozlučným spoločníkom, pretože vydražiteľov, t.j. žalovaných 3/ a 4/ riadne označili a špecifikovali až podaním doručeným súdu dňa 14.01.2015, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. 7. Ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách umožňuje osobe, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení tohto zákona požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby a zároveň stanovuje, že toto právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. 8. Ust. § 21 ods. 4 cit. zákona obsahuje taxatívny výpočet osôb, ktoré musia byť účastníkmi súdneho konania o neplatnosti dražby, ktorými sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. 9. V zmysle § 21 ods. 5 cit. zákona ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. 10. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2014 domáhali určenia neplatnosti dražby konanej dňa 14.04.2014 v Trnave, žalovaným 1/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX A.. Ú.. Č., a to proti žalovaným 1/ a 2/, riadne označeným v žalobe názvom, právnou formou a sídlom a proti žalovanému 3/, ktorého označil ako "vydražitelia" a ktorých označenie opravili a špecifikovali písomným podaním doručeným súdu dňa 14.01.2015, v ktorom uviedli označenie vydražiteľov ako žalovaných 3/ a 4/, ich menom, priezviskom a bydliskom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie akceptoval opravu žaloby v časti označenia vydražiteľov, t.j. žalovaných 3/ a 4/, písomným podaním žalobcov, doručeným súdu dňa 14.01.2015, keď s takto označenými žalovanými 3/ a 4/ pokračoval v konaní a napadnutým rozsudkom proti nim aj rozhodol. Vzhľadom na to nesprávne z dôvodu neoznačenia vydražiteľov ako nerozlučných spoločníkov na strane žalovaného, žalobcami odôvodnil zamietnutie žaloby nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie a preklúziou práva žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti dražby voči vydražiteľom z dôvodu, že si neuplatnili voči nim právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehote. 11. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany práv a právom chránených záujmov, a preto osoba, ktorá podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, musí sa jej neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným osobám uvedeným v ust. § 21 ods. 4 cit. zákona, v dôsledku čoho vzniká na strane žalovaných nerozlučné procesné spoločenstvo, pri ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane a pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., resp. § 77, § 78 C.s.p. Nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 66/2008). Z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných podľa § 91 ods. 2 O.s.p. však podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 272/2007, na ktorý poukázali žalobcovia, nemožno vychádzať pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde, ale treba vziať na zreteľ, či a ako túto otázku upravuje osobitný zákon. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. a ďalej uviedol, že pokiaľ zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ustanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká), nemožno len zo samotnej skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 os. 2 O.s.p., bez ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby v ustanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v ustanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných - nerozlučných spoločníkov. Súd prvej inštancie pri posudzovaní včasnosti uplatnenia práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobcami v stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehote sa neriadil uvedeným právnym názorom uvedeným Najvyšším súdom SR v rozsudku sp.zn. 3Cdo 272/2007 a okrem toho nesprávne vychádzal z uplatnenia práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobcami proti žalovaným 3/ a 4/ ako vydražiteľom, a až písomným podaním došlým súdu dňa 14.01.2015, ktorým žalobcovia len opravili žalobu riadnym označením a špecifikáciou vydražiteľov, ktorých postup súd prvej inštancie akceptoval, keď o prípustnosti vstupu ďalších účastníkov na strane žalovaných do konania nerozhodoval, ale s takto označenými žalovanými 3/ a 4/ v konaní pokračoval. 12. Určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali z dôvodu porušenia ustanovení zákona § 527/2002 Z.z., ku ktorému malo dôjsť tým, že žalovaný 1/ neupustil od vykonania dražby, aj keď mu takáto povinnosť vyplývala z ust. § 19 ods. 1 písm. k/ cit. zákona. Ďalej namietali, že záložné právo, za účelom výkonu ktorého bola uskutočnená dobrovoľná dražba, v čase jej realizácie neexistovalo, taktiež namietali, že predmetné záložné právo zaniklo uspokojením pohľadávky a jej príslušenstva, pričom v rozpore s týmto tvrdením namietali aj samotný vznik a existenciu záložného práva zapísaného k nehnuteľnostiam pod V.-XXXX/XX, neplatnosť záložnej zmluvy, existenciu, výšku a pravosť pohľadávky, pre uspokojenie ktorej bol vedený výkon záložného práva; výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom považovali za neprimerane nízku; namietali aj správnosť a zákonnosť znaleckého posudku a že písomnosti súvisiace s dražbou neboli doručované v zmysle platnej právnej úpravy, do vlastných rúk. Na základe vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ nezložili dražobníkovi na účel splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke spolu s príslušenstvom, vrátane nákladov dražby; keď v konaní nebolo preukázané zloženie takejto sumy dražobníkovi žalobcami do okamihu konania dražby predmetných nehnuteľností, t.j. dňa 14.04.2014 do 09:30 hod., a teda k zaplateniu nedošlo pred samotnou dražbou, a nedošlo ani k zaplateniu práve dlžníkom alebo vlastníkom predmetu dražby. Nedôvodne žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie na preukázanie existencie dôvodu pre upustenie od dražby, a to výsluchom svedkov z dražobnej spoločnosti na preukázanie, že dražobná spoločnosť od nich na upustenie od dražby požadovala zaplatenie len sumy 10.000 eur, čo splnili. Takýto dôvod neplatnosti predmetnej dražby žalobcovia v žalobe doručenej súdu dňa 16.04.2014, t.j. v zákonom stanovenej prekluzívnej trojmesačnej lehote na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodov porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách, neuplatnili; v žalobe ani netvrdili, že by medzi nimi a dražobnou spoločnosťou došlo k dohode o upustení od dražby dražobníkov v prípade zaplatenia sumy 10.000 eur žalobcami, pričom žalobcovia v konaní nepreukázali, že by uhradili do okamihu dražby túto sumu dražobníkovi a toto tvrdenie žalobcov je aj v rozpore s ich tvrdeniami o úhrade súm 21.983,86 eur hotovostným vkladom na účet dražobníka vkladateľom F. F., konateľom spoločnosti rhodia factoring s.r.o. dňa 12.04.2014 a sumy 28.798,61 eur žalovanému 2/ dňa 14.04.2014. Vzhľadom na uvedené správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na upustenie od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. k/ Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré ustanovenie upravuje povinnosť dražobníka upustiť od dražby v prípade, ak dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zložil dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať, a z dôvodu porušenia ktorého ustanovenia sa žalobcovia v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote žalobou domáhali určenia neplatnosti dražby. 13. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalobcov, týkajúce sa nesprávneho posúdenia Oznámenia o začatí výkonu záložného práva, či bolo popísané oprávnenou osobou, či ho žalovaný 1/ mohol urobiť, keď tento dôvod neplatnosti dražby taktiež žalobcovia žalobou v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote neuplatnili a taktiež v žalobe ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby neuplatnili nesprávnosť postupu znalca pri ohodnocovaní nehnuteľností, spočívajúci vo vykonaní ohliadky v deň odlišný od ním oznámeného dňa, ale v súvislosti s ocenením predmetných nehnuteľností znaleckým posudkom namietali neprimerane nízku výšku stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností a existenciu pochybností o správnosti a zákonnosti znaleckého posudku s poukazom na skutočnosť, že znalec v období od 30.01.2011 do 01.02.2014 vypracoval až 7 posudkov. S týmito námietkami sa však podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď poukázal na výšku kúpnej ceny dohodnutej žalobcami 1/ a 2/ v kúpnej zmluve zo dňa 09.04.2014, ktorá bola nižšia ako ocenenie nehnuteľností znalcom pre účely dražby, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 14. Nesprávne však súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania žalovaných 1/, 3/ a 4/, keď týmto v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/, avšak nesprávne určil ich výšku, keď vychádzal z ceny vydražených nehnuteľností a každému zo žalobcov uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 3/ a 4/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.026,32 eur, z čoho nie je zrejmé, akú sumu priznal každému zo žalovaných 1/, 3/ a 4, pričom žalobcom 1/ a 2/, ktorí sú manželmi, neuložil túto povinnosť, spoločne a nerozdielne a žalovaným 1/, 3/ a 4/ priznal náhradu trov konania samostatne voči žalobcovi 1/ v celkovej sume 7.026,32 eur a zároveň samostatne voči žalobkyni 2/ v celkovej sume 7.026,32 eur napriek tomu, že predmetom konania bol jeden ich spoločný nárok a za každý úkon právnej služby, týkajúci sa tohto spoločného nároku oboch žalobcov, priznal žalovaným náhradu proti obidvom žalobcom samostatne. 15. Nesprávne súd prvej inštancie pri určení výšky tarifnej odmeny vychádzal z ceny predmetu dražby dosiahnutej na dražbe, t.j. zo sumy 53.550,- eur a dôvodne žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že v konaní o určenie neplatnosti dražby nemožno hodnotu vecí, resp. práva vyjadriť v peniazoch, a preto mal súd pri určení výšky tarifnej odmeny postupovať podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Predmetom konania je v danom konaní preskúmavanie zákonnosti vykonania dražby, ktorou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva k predmetu dražby a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke právo k predmetu dražby. Ide o osobitný druh žaloby, ktorý nespadá pod § 80 písm. c/ O.s.p., nejde teda ani o žalobu o určenie vlastníckeho práva, ako v konaniach, v ktorých boli vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, a nemožno ju porovnávať pre účely rozhodovania o náhrade trov konania, ani so žalobou o neplatnosť právneho úkonu, kde je primárne predmetom konania posudzovanie platnosti tohto právneho úkonu, ktorým došlo k zmene vlastníckeho práva. V prípade dražby, táto nie je právnym titulom prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, týmto je príklep licitátora spolu so zaplatením ceny vydražiteľom, a v prípade žaloby o neplatnosť dražby, sa preskúmava dodržanie procedurálnych pravidiel stanovených zákonom pre priebeh dražby. Rozhodovanie o neplatnosti dražby sa priamo netýka vlastníckeho práva k veci, a preto pri určení výšky tarifnej odmeny je potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2044 Z.z. 16. Žalobcovia nedôvodne v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie neprihliadol na ust. § 150 O.s.p., resp. 257 C.s.p., keď v konaní žalobcovia ani netvrdili existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, a skutočnosti uvedené v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázali a nemožno ich ani považovať za také výnimočné a osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Okrem toho žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ich celkové zárobkové, majetkové a osobné pomery a neuviedli ani žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by boli dôvodom nesplácania úveru zabezpečeného záložným právom. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania žalovaných 1/, 3/ a 4/ podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu a žalovaní 3/ a 4/ majú nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu; o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu; žalovaní 3/ a 4/ majú nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu a žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).