KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 10. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/57/2019 z 23. 10. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2019, sp. zn. 9Co/57/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1315201185.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/57/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201185
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315201185.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne : I. O., narodená
XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. X, Z., zastúpená Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom, advokátom, so sídlom
Lachova č. 11, Bratislava, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č.
100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO : 50 361 368 o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/46/2015-139 zo dňa 20.9.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie vylúčil byt vo vlastníctve žalobkyne
vo výrokovej časti toto rozsudku bližšie špecifikovaný z exekúcie sp.zn. XXXX/XX, M. vedenej súdnou
exekútorkou F.. P. V.Č., so sídlom exekútorského úradu V. XXX/A, B.; žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.
1.1. Vychádzal zo zistenia, že predmetný byt nadobudla žalobkyňa počas trvania manželstva spoločne
s Ľ. O., ktorý je povinným v exekučnom konaním sp.zn. Er 5593/00, vedenom na Okresnom súde
Nitra. Žalobkyňa podala na súde návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorému vyhovel, rozhodol tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 25.11.2002. Na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zo dňa 22.12.2002 podala žalobkyňa návrh na zápis zmien. Dňa 11.03.2004 žalobkyňa
nadobudla povolením vkladu vlastnícke právo k predmetnému bytu. Dňa 17.02.2004 bol správe
katastra doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na
predmetnú nehnuteľnosť.

1.2. Vec právne posúdil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti k úpravám účinným od 1.apríla 2017 (ďalej „ Exekučný poriadok„) ,
pridržiavajúc sa záväzných pokynov vyslovených odvolacím súdom v rozhodnutí č.k. 9Co/449/2015-85
zo dňa 26.10.2017 ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a v ktorom
odvolací súd odkázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2016 sp.zn.
1Cdo 257/2012 (zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 77/2016) v zmysle ktorého ak pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), môže byť exekúcia vedená
len na majetok povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla za trvania manželstva povinného.



Žalobkyňa preukázala, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Zuzany O. a Ľ. O. bolo zrušené
dňa 25.11.2002 (rozsudok Okresného súdu v Nitre č.k. 12C/173/2002-7 zo dňa 31.10.2002) a že dňa
22.12.2002 uzatvorili dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
dňa 23.12.2003 bol doručený Správe katastra Nitra aj návrh na zápis zmien, spolu s touto dohodou.
Rozhodnutím zo dňa 26.01.2004 Správa katastra Nitra prerušila konanie o návrhu na vklad práva
do katastra nehnuteľnosti na podklade tejto dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, keď zistila, že v rozsudku je nesprávne uvedené meno účastníka konania. Uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 19.02.2004 súd opravil znenie výroku rozsudku 12C/173/2002-7 zo
dňa 31.10.2002, kde správne uviedol krstné meno Ľ. O.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.2.2004. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Nitra súd zistil, že ako vlastník
predmetného bytu je uvedená žalobkyňa, titulom nadobudnutia je dohoda vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vklad do katastra bol povolený dňa 11.03.2004.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že okamihom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov už nemožno viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva a
exekúciou môžu byť postihnuté len veci patriace do výlučného vlastníctva bývalého manžela žalobkyne.
Žalobkyňa ako aktívne legitimovaná na podanie žaloby na vylúčenie veci z exekúcie preukázala,
že dohodu o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorila dňa
22.12.2002, teda ku vysporiadaniu došlo a od tohto momentu nemožno viesť exekúciu na tento majetok,
iba na vec patriacu do výlučného vlastníctva povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla za trvania
manželstva povinného. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a označenú nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobkyne vylúčil z exekúcie vedenej pod sp.zn. Er 5593/00, Ex 1855/13 vedenej exekútorkou F.. P. V..

1.4. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 C.s.p. a keďže žalobkyňa mala vo veci
úspech, súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný dôvodiac, že súd sa dostatočne
nevysporiadal s námietkami žalovaného a nedal odpovede na podstatné námietky poukazujúc na
ustálenú judikatúru. Zhrnul skutkový stav veci, namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne na domáhanie
sa vylúčenia veci z exekúcie, nakoľko ona sama bola účastníkom exekúcie, ktorým sa stala okamihom
vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku
vyporiadania BSM, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,. zn. 7Sž 48/2002
v zmysle ktorého vykonanie zápisu záznamom podľa § 34 zákona o katastri nehnuteľnosti má v katastri
evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnostiam. V
zmysle uvedeného má za to, že exekučné záložné právo vzniká dňom zriadenia exekučného záložného
práva súdnym exekútorom, pričom konanie o zázname do katastra nehnuteľnosti má len deklaratórny
charakter a teda nemá vplyv na vznik, zmenu, zánik práva k nehnuteľnosti, ako je to pri návrhu na
vklad, ktorým sa do katastra nehnuteľnosti zapisovala dohoda o vyporadaní BSM. Právne relevantným
dňom účinnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je deň jej uzatvorenia ale, až deň jej zavkladovania
do katastra nehnuteľnosti ktorý sa v časovom slede udalostí nachádza až po zriadení exekučného
záložného práva aj jeho zápise záznamom. Subsumovanie prejednavaného k rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 257/2012 považuje za nesprávne, nakoľko nevychádza z tých
istých skutkových okolností, nakoľko sa jedná o konanie v ktorom došlo k vyporiadaniu BSM podľa 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda nie dohodou podľa § 149 ods. 2. V závere dala do pozornosti
odvolaciemu súdu, že sa jedná o postihnuteľný majetok v exekúcií ktorý je jediný. Pán O. sa po vzniku
pohľadávky na sociálnom poistení účelovo zbavoval majetku a to dohodovo o vyporiadaní BSM a to
napriek tomu, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM mal už súdnym exekútorom zakázané
nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií. Samotný spôsob vyporiadania BSM bol tiež účelový
nakoľko žalobkyňa nadobudla len aktíva a pán O. len pasíva. Z uvedených dôvodov navrhuje aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaní žalovaného uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny a žiada ho potvrdiť. Žalovaný v odvolaní nesprávne interpretuje a tým aj
právne nedôvodne napáda rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 257/2012, ktorého skutkový
základ je identický s prejednávanou vecou a ktorého právny záver súd správne použil na posúdenie veci.
4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobkyne nepodal.
5. Právny zástupca žalobkyni podaním dňa 8.7.2019 založil do spisu rozsudok Okresného súdu v
Nitre sp. zn. 18C 227/2014 zo dňa 17.5.2018 v identickej veci žalobkyne, ktorým vylúčil nehnuteľnosť
z exekúcie.



6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu
(výrok vo veci samej) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
7. Predmetom konania je žaloba o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd prvej inštancie z dokazovania mal za preukázané, že exekúciou je postihnutý majetok, ktorý nie je
vo výlučnom vlastníctve povinného, nie je ani majetkom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ale je výlučným osobným majetkom žalobkyne, ktorá nie je osobou povinnou. Ak súd
prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobkyne je potrebné vylúčiť z exekúcie vedenej pod sp.zn. Er 5593/00, Ex 1855/13 vedenej
exekútorkou F.. P. V. je jeho záver vecne správny.

8. K problematike aktívnej legitimácie a vylúčenia veci z exekúcie a bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dal odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí č.k. 9Co/449/2015-85
zo dňa 26.10.2017 do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS Slovenskej republiky z 29.
marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 77/2016 právna veta ktorého znie: „ Ak pred
skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4
<https://web.justice.sk/owa/UrlBlockedError.aspx> Občianskeho zákonníka, môže byť exekúcia vedená
len na majetok povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla za trvania manželstva povinného“,
rozhodnutie ktoré aj po vrátení veci súdu prvej inštancie a následnom doplnenom dokazovaní naďalej
opodstatňuje aplikovateľnosť právnych záverov na prejednávaný prípad.

9. Pokiaľ žalovaná zastáva názor, že citované rozhodnutie nie je možné vzťahovať na danú vec,
keďže k vyporiadaniu BSM došlo dohodou (§ 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je táto námietka
irelevantná. Od okamihu vyporiadania BSM a to či už súdnym rozhodnutím, alebo dohodou, nemožno
už viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do BSM, resp. masy zaniknutého BSM, keďže po vyporiadaní
BSM môžu byť postihnuté exekúciou už len veci patriace do výlučného vlastníctva manžela (bývalého
manžela) zaviazaného z vykonateľného rozhodnutia. Z tohto dôvodu potom neobstojí ani argumentácia
žalovaného ktorý poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,. zn. 7Sž
48/2002 a ktorý mal zato, že právne relevantným dňom účinnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je
deň jej uzatvorenia ale, až deň jej zavkladovania do katastra nehnuteľnosti ktorý sa v časovom slede
udalostí nachádza až po zriadení exekučného záložného práva aj jeho zápise záznamom. Rozhodujúcim
okamihom odkedy nie je možné viesť exekúciu na majetok je totiž okamih vyporiadania, t.j. uzatvorenie
dohody a nie deň jej zavkladovania do katastra nehnuteľnosti, keď z uvedených záverov vychádza aj
spomenuté rozhodnutie R 77/2016.

10. Zvrátiť rozhodnutie v prospech žalovaného nebola spôsobilá ani námietka žalovaného, že sa jedná o
jediný postihnuteľný majetok v exekúcií a spôsob vyporiadania BSM bol účelový, keďže táto námietka z
hľadiska posúdenia zákonných predpokladov v zmysle ust. § 55 Exekučného poriadku je bezvýznamná.

11. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 220 ods.
2 C.s.p.), pričom strane musí dať odpoveď na podstatné námietky, k čomu v danej veci aj došlo. V
kontexte argumentácie prvoinštančného súdu je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými
námietkami žalovaného (nedostatok aktívnej legitimácie a neaplikovateľnosť R 77/2006), keď skutkové,
a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym a
vyčerpávajúcim výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo
uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych
záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a to tak v otázka aktívnej legitimácie, ako aj
aplikovateľnosti právnych záverov v R 77/2016 .

12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo
na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých



dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R
37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,
2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011,
7 Cdo 38/2012.
13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.
14. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.12.2018 podal žalovaný návrh na
prerušenie konania až do rozhodnutia vo veci žalobcu OMIKRON TRADING LIMITED o určenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu; a to dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov pani I. O. a pána Ľ. O. vedenej na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 25C/143/2018, ktorá
má podľa názoru žalovaného rozhodujúci vplyv na posúdenie vylúčenia veci z exekúcie, nakoľko práve
dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva došlo k spornému prevodu nehnuteľnosti, ktorá
je v súčasnosti vo vlastníctve pani O..
14.1. Žalobkyňa k návrhu na prerušenie konania uviedla, že po vyhlásení rozsudku a po podanom
odvolaní nie je možné konanie prerušiť a to s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 4 ; § 162 a § 373
C.s.p.. S návrhom na prerušenie konania nesúhlasí.
14.2. V danom prípade ide v zmysle § 164 C.s.p. o fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je
pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný urobiť najskôr iné vhodné opatrenie dostupnými
procesnými prostriedkami. Rozhodujúcim kritériom je hospodárnosť konania, preto prerušenie konania
predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Pre rozhodnutie v danej veci bolo zásadným, že
pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149
ods. 2 <https://web.justice.sk/owa/UrlBlockedError.aspx> Občianskeho zákonníka. Posúdenie platnosti
dohody o vyporadaní BSM je otázkou prejudiciálnou; na prípadnú absolútnu neplatnosť musí súd
prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže predmetná dohoda netrpí znakmi absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, odvolací súd zastáva názor, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný. Naviac, bolo by
v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak súd predmetné konanie prerušil, hoci je s poukazom na ust.
§ 137 písm. c) C.s.p. žaloba žalobcu OMIKRON TRADING LIMITED o určenie absolútnej neplatnosti
právneho úkonu - dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobou procesne
neprípustnou.
14.3. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené návrh žalovaného na prerušenie konania poukazom
na ustanovenie § 162 ods. 3 v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. ako bezdôvodný zamietol.
15. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.2.2019 podal žalovaný námietku
zaujatosti senátu Krajského súdu v Bratislave v zložení sudcov: JUDr. Zuzana Posluchová, JUDr.
Magdaléna Floreková, JUDr. Roman Huszár a to z dôvodu , že právny zástupca žalobkyne F..D.. V. O.
je v priamom príbuzenskom manželskom vzťahu s bývalou sudkyňou Krajského súdu v Bratislave P..
O. O., tohto času sudkyňou Najvyššieho súdu SR, v dôsledku čoho má žalovaný dôvodnú pochybnosť
o nezaujatosti senátu a to najmä JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej vzhľadom
na blízke a priateľské vzťahy, ktoré nadobudli počas spoločného pôsobenia s manželkou právneho
zástupcu strany sporu P.. O. O. na Krajskom súdu v Bratislave. Žalovaný sa o dôvode pre ktorý žiada
vylúčiť senát 9Co dozvedel po vydaní rozhodnutia sp. zn. 9Co 449/2015, námietku ktorú vznáša
z dôvodu, že uvedený senát po odvolaní žalobcu bude vo veci opätovne rozhodovať. Dôvodom je
taktiež markantné odchýlenie od vývoja sporu prekvapivým rozhodnutím senátu 9Co Krajského súdu
v Bratislave, ktorý v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s
vysloveným právnym názorom, že sa vylučuje vec sporný byt s exekúciou. Vzhľadom na priebeh konania
a rozhodnutie, ktoré je v rozpore s predvídateľnosťou rozhodnutí, s poukazom na príbuzenský vzťah
so zreteľom na pomer k žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu možno mať dôvodné pochybnosti a
nezaujatosti a nestrannosti týchto sudcov.
15.1. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
15.2. Podľa § 49 ods. 2 C.s.p. vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde
inej inštancie.
15.3. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
15.4. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.



15.5. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15.6. Podľa § 53 ods. 1 C.s.p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy
sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
15.7. Podľa § 53 ods. 3 C.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
15.8. Nespokojnosť žalovaného s vysloveným právnym názorom odvolacieho v zrušujúcom rozhodnutí ,
ako aj priebeh konania pred odvolacím súdom je aj jedným z argumentov, prečo žalovaný v odvolacom
konaní uplatnil námietku zaujatosti sudcov JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára. Žalovaný namietal zaujatosť senátu Krajského
súdu v Bratislave aj vzhľadom na blízke a priateľské vzťahy sudcov s manželom právneho zástupcu
žalobkyne, o dôvode ktorom sa dozvedel po vydaní rozhodnutia 9Co 449/2015. Námietku zaujatosti
uplatnil podaním zo dňa 8.2.2019 (č.l. 169 spisu). Rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 9Co/449/2015-85
bolo právnej zástupkyne žalovaného doručené dňa 20.11.2017 (č.l. 89 spisu),dňom ktorým žalovaný
najneskôr nadobudol vedomosť o zložení senátu, ktorý v zmysle § 152 ods. 5 veta prvá Vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy bude vo veci v prípade nového odvolania opätovne
rozhodovať, preto na vznesenú námietku zaujatosti nemožno prihliadať s poukazom na ust. § 53 ods. 1
C.s.p., keďže bola podaná oneskorene. Neprihliadnuť na námietku zaujatosti bolo potrebné aj pre ďalší
dôvodov, ktorý spočíva v namietanom procesnom postupe ako aj v rozhodovacej činnosti odvolacieho
súdu a to s odkazom na ust. § 53 ods. 3 C.s.p.. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné vec predkladať
nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietka zaujatosti.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1315201185)

  1. 20. 9. 2018Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 11C/46/2015 z 20. 9. 2018
  2. 23. 10. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/57/2019 z 23. 10. 2019 (toto rozhodnutie)