Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/57/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201185 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315201185.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne : I. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. X, Z., zastúpená Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom, advokátom, so sídlom Lachova č. 11, Bratislava, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská č. 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO : 50 361 368 o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/46/2015-139 zo dňa 20.9.2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie vylúčil byt vo vlastníctve žalobkyne vo výrokovej časti toto rozsudku bližšie špecifikovaný z exekúcie sp.zn. XXXX/XX, M. vedenej súdnou exekútorkou F.. P. V.Č., so sídlom exekútorského úradu V. XXX/A, B.; žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že predmetný byt nadobudla žalobkyňa počas trvania manželstva spoločne s Ľ. O., ktorý je povinným v exekučnom konaním sp.zn. Er 5593/00, vedenom na Okresnom súde Nitra. Žalobkyňa podala na súde návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorému vyhovel, rozhodol tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2002. Na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 22.12.2002 podala žalobkyňa návrh na zápis zmien. Dňa 11.03.2004 žalobkyňa nadobudla povolením vkladu vlastnícke právo k predmetnému bytu. Dňa 17.02.2004 bol správe katastra doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. 1.2. Vec právne posúdil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti k úpravám účinným od 1.apríla 2017 (ďalej „ Exekučný poriadok„) , pridržiavajúc sa záväzných pokynov vyslovených odvolacím súdom v rozhodnutí č.k. 9Co/449/2015-85 zo dňa 26.10.2017 ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a v ktorom odvolací súd odkázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2016 sp.zn. 1Cdo 257/2012 (zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 77/2016) v zmysle ktorého ak pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), môže byť exekúcia vedená len na majetok povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla za trvania manželstva povinného. Žalobkyňa preukázala, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Zuzany O. a Ľ. O. bolo zrušené dňa 25.11.2002 (rozsudok Okresného súdu v Nitre č.k. 12C/173/2002-7 zo dňa 31.10.2002) a že dňa 22.12.2002 uzatvorili dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dňa 23.12.2003 bol doručený Správe katastra Nitra aj návrh na zápis zmien, spolu s touto dohodou. Rozhodnutím zo dňa 26.01.2004 Správa katastra Nitra prerušila konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti na podklade tejto dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď zistila, že v rozsudku je nesprávne uvedené meno účastníka konania. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.02.2004 súd opravil znenie výroku rozsudku 12C/173/2002-7 zo dňa 31.10.2002, kde správne uviedol krstné meno Ľ. O.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2004. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Nitra súd zistil, že ako vlastník predmetného bytu je uvedená žalobkyňa, titulom nadobudnutia je dohoda vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vklad do katastra bol povolený dňa 11.03.2004. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že okamihom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nemožno viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva a exekúciou môžu byť postihnuté len veci patriace do výlučného vlastníctva bývalého manžela žalobkyne. Žalobkyňa ako aktívne legitimovaná na podanie žaloby na vylúčenie veci z exekúcie preukázala, že dohodu o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorila dňa 22.12.2002, teda ku vysporiadaniu došlo a od tohto momentu nemožno viesť exekúciu na tento majetok, iba na vec patriacu do výlučného vlastníctva povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla za trvania manželstva povinného. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a označenú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne vylúčil z exekúcie vedenej pod sp.zn. Er 5593/00, Ex 1855/13 vedenej exekútorkou F.. P. V.. 1.4. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 C.s.p. a keďže žalobkyňa mala vo veci úspech, súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný dôvodiac, že súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalovaného a nedal odpovede na podstatné námietky poukazujúc na ustálenú judikatúru. Zhrnul skutkový stav veci, namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne na domáhanie sa vylúčenia veci z exekúcie, nakoľko ona sama bola účastníkom exekúcie, ktorým sa stala okamihom vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku vyporiadania BSM, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,. zn. 7Sž 48/2002 v zmysle ktorého vykonanie zápisu záznamom podľa § 34 zákona o katastri nehnuteľnosti má v katastri evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnostiam. V zmysle uvedeného má za to, že exekučné záložné právo vzniká dňom zriadenia exekučného záložného práva súdnym exekútorom, pričom konanie o zázname do katastra nehnuteľnosti má len deklaratórny charakter a teda nemá vplyv na vznik, zmenu, zánik práva k nehnuteľnosti, ako je to pri návrhu na vklad, ktorým sa do katastra nehnuteľnosti zapisovala dohoda o vyporadaní BSM. Právne relevantným dňom účinnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je deň jej uzatvorenia ale, až deň jej zavkladovania do katastra nehnuteľnosti ktorý sa v časovom slede udalostí nachádza až po zriadení exekučného záložného práva aj jeho zápise záznamom. Subsumovanie prejednavaného k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 257/2012 považuje za nesprávne, nakoľko nevychádza z tých istých skutkových okolností, nakoľko sa jedná o konanie v ktorom došlo k vyporiadaniu BSM podľa 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda nie dohodou podľa § 149 ods. 2. V závere dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že sa jedná o postihnuteľný majetok v exekúcií ktorý je jediný. Pán O. sa po vzniku pohľadávky na sociálnom poistení účelovo zbavoval majetku a to dohodovo o vyporiadaní BSM a to napriek tomu, že v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM mal už súdnym exekútorom zakázané nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcií. Samotný spôsob vyporiadania BSM bol tiež účelový nakoľko žalobkyňa nadobudla len aktíva a pán O. len pasíva. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta. 3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaní žalovaného uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a žiada ho potvrdiť. Žalovaný v odvolaní nesprávne interpretuje a tým aj právne nedôvodne napáda rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 257/2012, ktorého skutkový základ je identický s prejednávanou vecou a ktorého právny záver súd správne použil na posúdenie veci. 4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobkyne nepodal. 5. Právny zástupca žalobkyni podaním dňa 8.7.2019 založil do spisu rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 18C 227/2014 zo dňa 17.5.2018 v identickej veci žalobkyne, ktorým vylúčil nehnuteľnosť z exekúcie. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu (výrok vo veci samej) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Predmetom konania je žaloba o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie z dokazovania mal za preukázané, že exekúciou je postihnutý majetok, ktorý nie je vo výlučnom vlastníctve povinného, nie je ani majetkom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je výlučným osobným majetkom žalobkyne, ktorá nie je osobou povinnou. Ak súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne je potrebné vylúčiť z exekúcie vedenej pod sp.zn. Er 5593/00, Ex 1855/13 vedenej exekútorkou F.. P. V. je jeho záver vecne správny. 8. K problematike aktívnej legitimácie a vylúčenia veci z exekúcie a bezpodielového spoluvlastníctva manželov dal odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí č.k. 9Co/449/2015-85 zo dňa 26.10.2017 do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS Slovenskej republiky z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 77/2016 právna veta ktorého znie: „ Ak pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 4 <https://web.justice.sk/owa/UrlBlockedError.aspx> Občianskeho zákonníka, môže byť exekúcia vedená len na majetok povinného, hoci pohľadávka oprávneného vznikla za trvania manželstva povinného“, rozhodnutie ktoré aj po vrátení veci súdu prvej inštancie a následnom doplnenom dokazovaní naďalej opodstatňuje aplikovateľnosť právnych záverov na prejednávaný prípad. 9. Pokiaľ žalovaná zastáva názor, že citované rozhodnutie nie je možné vzťahovať na danú vec, keďže k vyporiadaniu BSM došlo dohodou (§ 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je táto námietka irelevantná. Od okamihu vyporiadania BSM a to či už súdnym rozhodnutím, alebo dohodou, nemožno už viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do BSM, resp. masy zaniknutého BSM, keďže po vyporiadaní BSM môžu byť postihnuté exekúciou už len veci patriace do výlučného vlastníctva manžela (bývalého manžela) zaviazaného z vykonateľného rozhodnutia. Z tohto dôvodu potom neobstojí ani argumentácia žalovaného ktorý poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp,. zn. 7Sž 48/2002 a ktorý mal zato, že právne relevantným dňom účinnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je deň jej uzatvorenia ale, až deň jej zavkladovania do katastra nehnuteľnosti ktorý sa v časovom slede udalostí nachádza až po zriadení exekučného záložného práva aj jeho zápise záznamom. Rozhodujúcim okamihom odkedy nie je možné viesť exekúciu na majetok je totiž okamih vyporiadania, t.j. uzatvorenie dohody a nie deň jej zavkladovania do katastra nehnuteľnosti, keď z uvedených záverov vychádza aj spomenuté rozhodnutie R 77/2016. 10. Zvrátiť rozhodnutie v prospech žalovaného nebola spôsobilá ani námietka žalovaného, že sa jedná o jediný postihnuteľný majetok v exekúcií a spôsob vyporiadania BSM bol účelový, keďže táto námietka z hľadiska posúdenia zákonných predpokladov v zmysle ust. § 55 Exekučného poriadku je bezvýznamná. 11. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p.), pričom strane musí dať odpoveď na podstatné námietky, k čomu v danej veci aj došlo. V kontexte argumentácie prvoinštančného súdu je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými námietkami žalovaného (nedostatok aktívnej legitimácie a neaplikovateľnosť R 77/2006), keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym a vyčerpávajúcim výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a to tak v otázka aktívnej legitimácie, ako aj aplikovateľnosti právnych záverov v R 77/2016 . 12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012. 13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. 14. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.12.2018 podal žalovaný návrh na prerušenie konania až do rozhodnutia vo veci žalobcu OMIKRON TRADING LIMITED o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu; a to dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pani I. O. a pána Ľ. O. vedenej na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 25C/143/2018, ktorá má podľa názoru žalovaného rozhodujúci vplyv na posúdenie vylúčenia veci z exekúcie, nakoľko práve dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva došlo k spornému prevodu nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve pani O.. 14.1. Žalobkyňa k návrhu na prerušenie konania uviedla, že po vyhlásení rozsudku a po podanom odvolaní nie je možné konanie prerušiť a to s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 4 ; § 162 a § 373 C.s.p.. S návrhom na prerušenie konania nesúhlasí. 14.2. V danom prípade ide v zmysle § 164 C.s.p. o fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný urobiť najskôr iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami. Rozhodujúcim kritériom je hospodárnosť konania, preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Pre rozhodnutie v danej veci bolo zásadným, že pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 2 <https://web.justice.sk/owa/UrlBlockedError.aspx> Občianskeho zákonníka. Posúdenie platnosti dohody o vyporadaní BSM je otázkou prejudiciálnou; na prípadnú absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže predmetná dohoda netrpí znakmi absolútnej neplatnosti právneho úkonu, odvolací súd zastáva názor, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný. Naviac, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak súd predmetné konanie prerušil, hoci je s poukazom na ust. § 137 písm. c) C.s.p. žaloba žalobcu OMIKRON TRADING LIMITED o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobou procesne neprípustnou. 14.3. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené návrh žalovaného na prerušenie konania poukazom na ustanovenie § 162 ods. 3 v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. ako bezdôvodný zamietol. 15. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.2.2019 podal žalovaný námietku zaujatosti senátu Krajského súdu v Bratislave v zložení sudcov: JUDr. Zuzana Posluchová, JUDr. Magdaléna Floreková, JUDr. Roman Huszár a to z dôvodu , že právny zástupca žalobkyne F..D.. V. O. je v priamom príbuzenskom manželskom vzťahu s bývalou sudkyňou Krajského súdu v Bratislave P.. O. O., tohto času sudkyňou Najvyššieho súdu SR, v dôsledku čoho má žalovaný dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti senátu a to najmä JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej vzhľadom na blízke a priateľské vzťahy, ktoré nadobudli počas spoločného pôsobenia s manželkou právneho zástupcu strany sporu P.. O. O. na Krajskom súdu v Bratislave. Žalovaný sa o dôvode pre ktorý žiada vylúčiť senát 9Co dozvedel po vydaní rozhodnutia sp. zn. 9Co 449/2015, námietku ktorú vznáša z dôvodu, že uvedený senát po odvolaní žalobcu bude vo veci opätovne rozhodovať. Dôvodom je taktiež markantné odchýlenie od vývoja sporu prekvapivým rozhodnutím senátu 9Co Krajského súdu v Bratislave, ktorý v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že sa vylučuje vec sporný byt s exekúciou. Vzhľadom na priebeh konania a rozhodnutie, ktoré je v rozpore s predvídateľnosťou rozhodnutí, s poukazom na príbuzenský vzťah so zreteľom na pomer k žalobcovi a právnemu zástupcovi žalobcu možno mať dôvodné pochybnosti a nezaujatosti a nestrannosti týchto sudcov. 15.1. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. 15.2. Podľa § 49 ods. 2 C.s.p. vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. 15.3. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 15.4. Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 15.5. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 15.6. Podľa § 53 ods. 1 C.s.p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 15.7. Podľa § 53 ods. 3 C.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 15.8. Nespokojnosť žalovaného s vysloveným právnym názorom odvolacieho v zrušujúcom rozhodnutí , ako aj priebeh konania pred odvolacím súdom je aj jedným z argumentov, prečo žalovaný v odvolacom konaní uplatnil námietku zaujatosti sudcov JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára. Žalovaný namietal zaujatosť senátu Krajského súdu v Bratislave aj vzhľadom na blízke a priateľské vzťahy sudcov s manželom právneho zástupcu žalobkyne, o dôvode ktorom sa dozvedel po vydaní rozhodnutia 9Co 449/2015. Námietku zaujatosti uplatnil podaním zo dňa 8.2.2019 (č.l. 169 spisu). Rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 9Co/449/2015-85 bolo právnej zástupkyne žalovaného doručené dňa 20.11.2017 (č.l. 89 spisu),dňom ktorým žalovaný najneskôr nadobudol vedomosť o zložení senátu, ktorý v zmysle § 152 ods. 5 veta prvá Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy bude vo veci v prípade nového odvolania opätovne rozhodovať, preto na vznesenú námietku zaujatosti nemožno prihliadať s poukazom na ust. § 53 ods. 1 C.s.p., keďže bola podaná oneskorene. Neprihliadnuť na námietku zaujatosti bolo potrebné aj pre ďalší dôvodov, ktorý spočíva v namietanom procesnom postupe ako aj v rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu a to s odkazom na ust. § 53 ods. 3 C.s.p.. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné vec predkladať nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietka zaujatosti. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).