Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/194/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315205386 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315205386.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: N. H., A.. XX.XX.XXXX, W. H. X., X. X, v zastúpení: JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Liptovská 2/A, proti žalovanému: MAC TV s.r.o., so sídlom Bratislava, Brečtanová 1, IČO: 00 618 322, v zastúpení: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12C/179/2015-188 zo dňa 03.10.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti žalobného návrhu: „a do súdneho spisu na Okresný súd Bratislava III“. II. Zastavil konanie v časti žalobného návrhu: „napísaného písmom štandardnej veľkosti (12) na papierovom podklade typu A4 a následne zaslaného do vlastných rúk žalobcu na adresu jeho bydliska X. X, XXX XX H. X., a to všetko v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ak toto žalovaný dobrovoľne nevykoná, je žalobca oprávnený žiadať o splnenie tejto povinnosti súdneho exekútora a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi preddavok na náklady núteného výkonu rozhodnutia vo výške 500 eur, a to v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“. III. Žalobu zamietol. IV. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 470 ods. 1, § 150 ods. 1, § 185 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 C.s.p., čl. 10 ods. 1, 2, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“), čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1, čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len ako „Listina“), § 11, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 216 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom k vydaniu uznesenia sp. zn. 1 Pv 200/12/6609 zo dňa 03.08.2012 a vecne tým, že Žalobou (návrhom na začatie konania) doručenou súdu dňa 10.03.2015 sa žalobca, po pripustení zmeny žaloby uznesením na pojednávaní dňa 27.05.2015 a uznesením zo dňa 03.05.2017 domáha ochrany osobnosti a vydania rozsudku nasledovne: I. Žalovaný je povinný doručiť právnemu zástupcovi žalobcu, JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Liptovská 2/A, 821 09 Bratislava do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku písomné ospravedlnenie podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného s nasledovným znením: „Ospravedlnenie. Ospravedlňujeme sa za neoprávnené zásahy do osobnostných práv pána N. H.X., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. X, XXX XX H. X., ktoré sme vykonali tým, že vo vysielaní relácie O. T. XX.X.XXXX po XX,XX M.. sme zverejnili časť textu jeho písomnosti osobnej povahy, e-mailovej správy, a jeho podobizeň, ako aj jeho meno vo forme umožňujúcej identifikáciu jeho osoby, čím sme neoprávnene zasiahli do jeho práva na súkromie.“ II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 eur. III. Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vec meritórne prejednal a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov: Q. H., B. M., F. X., B. X., F. B., P. L., N. L. Y. D. W., oboznámením obsahu listinných dôkazov a oboznámením sa s obsahom odvysielanej relácie na videozázname (Príspevku), a zistil nasledovný skutkový stav: 3. Z Potvrdenia o invalidite, zdravotných záznamov (lekárskeho posudku) a preukazu FO súd zistil, že žalobca je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a na základe jeho zdravotného stavu bol od 01.09.2008 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45%. 4. Z reportáže v relácii „O. s názvom „F. Ž. X. W. E. Ž., X. F. „. S., T. X., Y. Q. H." (Príspevok), predloženom žalobcom na nosiči dát (CD), ktorého obsah a odvysielanie žalovaným neboli medzi stranami sporné, súd zistil, že Príspevok je obsiahnutý od 13.15 min. do 15.18 min. relácie O. (pozn. minutáž je uvádzaná približne, túto nebolo možné úplne presne uviesť po jednotlivých stopách): a) v minutáži 13:25 Príspevku moderátorka O. A. označí poškodenú ako „B. N. H. X.; b) v minutáži 13:41 Príspevku redaktorka označí F. Y. „.-H. H.Y. B.; c) v minutáži 13:50 Príspevku redaktorka označí dotknutú osobu ako „T. P. “. Y. Q. P.Ž. XX:XX Y. „. P.; d) v minutáži 13:50 - 13:55 Príspevku je zobrazená fotografia dvoch osôb mužského pohlavia s rozrastrovanými tvárami, osoba vľavo má úplne rozrastrovanú tvár, osoba vpravo má rozrastrovanú tvár v časti od polovice čela po koreň nosa, je viditeľný iba nos, líca, pery a brada tejto osoby; e) v minutáži 13:58 - 14:02 Príspevku je zobrazená skupinová fotografia piatich osôb s rozrastrovanými tvárami (štyria muži a jedna žena), osoba prvá zľava má rozrastrovanú tvár v časti od polovice čela po špičku nosa, sú viditeľné pery, brada a trup cca do polky hrudníka tejto osoby, ostatné osoby majú úplne rozrastrované tváre a sú viditeľné ich trupy cca do polky hrudníka; f) v minutáži 14.12 Príspevku redaktorka označí dotknutú osobu ako „N.; g) v minutáži 14:13 - 14:15 Príspevku je zobrazený monitor PC, s reťazou (zoznamom) emailových správ bez možnosti identifikácie času, odosielateľa a predmetu; h) v minutáži 14:28 Príspevku redaktorka označí poškodenú ako „Eva“; i) v minutáži 14:39 - 14:42 Príspevku je zobrazený monitor PC so zobrazenou emailovou správou, len s časťou viditeľnej vety a slovami: - prvý riadok zľava: „...X. F. X. A. na Q....“, - druhý riadok zľava: „...Y. H....P. Q. I. H. M., bez možnosti identifikácie odosielateľa alebo adresáta; j) v minutáži 14:53 - 14:58 Príspevku redaktorka uvádza: „. J. Q. S. F. N. S. X.M. pre F. A. F., N. Q. A. A..“.; k) v minutáži 15:03 - 15:08 F. U. N. na A. E. P. F. E. Q. H.E. A. W. P. W. G.; l) v minutáži 15:13 - 15:17 Príspevku U. N.W. na M., S. Y. Č. A. E. P. F. E. Q. H. A. Y. Č. P., F. M. U. I. H., W. P. W. G.I.. 5. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. 1Pv 200/12/6609 zo dňa 02.10.2014 súd zistil, že v trestnej veci obvineného (označeného ako žalobca) pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona prokurátor rozhodol, že vyslovuje, že obvinený (žalobca) sa v skúšobnej dobe (24 mesiacov) určenej uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zo dňa 03.08.2012, sp. zn. 1Pv 200/12/6609, ktorým podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavil trestné stíhanie, osvedčil. V uznesení sa ďalej uvádza, že od mesiaca 09/2011 do konca 03/2012 prostredníctvom mobilného telefónu, e-mailovej komunikácie, ako aj osobne kontaktoval B. X. proti jej vôli takým spôsobom, že jej zo svojho mobilného telefónu volával na jej mobilné telefóny a to aj viackrát denne, poškodenú osobne prenasledoval v meste, ako aj podniky, ktoré ona navštevuje a tiež jej posielal rôzne e-maily, v ktorých sa vyhrážal likvidáciou. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že obvinenému bolo zároveň uložené obmedzenie nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej a nekontaktovať poškodenú akoukoľvek formou proti jej vôli. Z podaní a tvrdení žalobcu, nerozporovaných žalovaným, súd zistil, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania uznesením zo dňa 17.05.2012. Z výpisu z registra trestov zo dňa 21.06.2015 súd zistil, že žalovaný nemal k tomuto dňu záznam v registri trestov GP SR. 6. Z Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len ako „Rada“) zo dňa 15.10.2012 súd zistil, že Rada sa na svojom zasadnutí dňa 09.10.2012 zaoberala Príspevkom, proti ktorému smerovala sťažnosť matky žalobcu a napriek tomu, že táto bola dňa 03.07.2012 posúdená ako neopodstatnená, Rada v správnom konaní rozhodla, že žalovaný porušil povinnosť podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/200 Z.z. tým, že v Príspevku neposkytol priestor na vyjadrenie dotknutej osobe - žalovanému, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť tohto programu, za čom žalovanému udelila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. 7. Z Odpovede U. X. zo dňa 14.04.2012 adresovanej žalobcovi súd zistil, že na základe jeho nepriaznivej referencie, za nebezpečné vyhrážanie a prenasledovanie, o ktorom sa dozvedela z vysielania O. novín S. U., sa vedúca zariadenia rozhodla, že so žalobcom neuzavrie pracovnú zmluvu a neprijme ho do pracovného pomeru. 8. Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/373/20154-80 zo dňa 20.09.2017 a zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.01.2016 súd zistil, že konanie bolo vedené žalobcom proti B. X. o ochranu osobnosti z dôvodu porušenia práva žalobcu na súkromie a prejavy osobnej povahy žalovanou, zverejnením v článku F. X T. ako aj odvysielaním príspevku v S. U. Q. F. O., čím bola znížená ľudská dôstojnosť a povesť žalobcu a jeho listové tajomstvo. Vo výsluchu B. X. uviedla, že média natočili časť emailu, avšak nebolo tam zverejnené ani meno, ukázala im ich fotku, avšak túto nezverejnili, urobili cez ňu veľkú machuľu. 9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bol práceneschopný doma, keď prišla TV, pred domom s nimi komunikovala jeho mama, on komunikovať nechcel. Keď bol na ceste k lekárovi, volala mu B. X., že sa chce stretnúť a vyrovnať finančne za škodu mu spôsobenú, tak za ňou išiel aj s kamarátom F. X.. Pred vchodom B. X. čakala okrem nej aj moderátorku TV, ktorú keď zbadal, jej povedal, že im nedáva ústny ani písomný súhlas k natáčaniu jeho osoby, nevedel že tam štáb bude. Potom sa cca 20 min. rozprával s B. X., bol tam F. X. a moderátorka, tento rozhovor považoval za neoficiálny, za ľudský a nepredpokladal, že by sa to natáčalo, potom bez toho, aby mu B. X. dala financie odišiel. B. X. poznal cca 10 rokov, cca 2 roky pred incidentom sa častejšie stretávali ako kamaráti, chodili spolu po baroch. K sms a emailom sa vyjadriť nechcel, len uviedol „odohralo sa tak, ako sa to odohralo“. Uviedol, že žalovanému neposkytol fotografie, na ktorých je vyobrazený, tieto nemal zverejnené na internete, nedal súhlas so zverejnením svojej podobizne ani k použitiu jeho krstného mena ani uverejneniu emailu, ktorý bol v Príspevku. K pôvodu fotografií uviedol, že boli vyhotovené na jeho súkromných akciách, keď chodil do baru s B. X. a kamarátmi. Príspevok na neho vplýval veľmi zle po fyzickej aj psychickej stránke, zhoršil sa mu zdravotný stav a výsledky. Po odvysielaní Príspevku stratil všetkých kamarátov, známych, rodina sa od neho odvracala, zhoršil sa vzťah s matkou, táto aj celá rodina mu to stále vyčíta, vyčítala mu, že sa kamarátil s B. X.. V tom čase bol ako invalidný dôchodca zamestnaný v chránenej dielni, ale zo zdravotných dôvodov tento pracovný pomer ukončil a mal v pláne sa ďalej zamestnať v U. X., kde mal prisľúbené miesto, ale po odvysielaní Príspevku obdržal zápornú odpoveď, uviedol, že doteraz je nezamestnaný. K osobám z Príspevku uviedol, že moderátorku pozná z O. A., kameraman je jeho bývalý spolužiak zo ZŠ, B. X. sa poznala s moderátorkou a kameramanom, boli to kamaráti, B. X. vystupovala vo viacerých reportážach žalovaného. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k B. X. nebol uznaný zo spáchania priestupku, B. X. ho napadla fyzicky, čo bolo riešené priestupkom, za ktorý jej bola uložená pokuta cca 20 eur. Nevedel objasniť okolnosti, za ktorých sa voči nemu viedlo trestné konanie, uviedol že pred vysielaním Príspevku s B. X. cca pol roka nekomunikoval, ale rozpor s trestným uznesením, kde je uvedené, že B. X. kontaktoval v rokoch 2011 až do marca 2012 objasniť nevedel. 10. Svedkyňa Q. H., matka žalobcu, uviedla, že poznala moderátorku aj kameramana, bol to spolužiak žalobcu, spôsobili jej Príspevkom hanbu. K okolnostiam Príspevku uviedla, že to bolo niekedy v marci roku 2012, v pondelok, nepamätala si presne dátum, keď k nim prišiel pred rodinný dom štáb, manžel im povedal, aby odišli preč, čo ale nerešpektovali. Štáb sa chcel rozprávať so žalobcom, ten bol doma, ale nedovolila to, pretože je chorý. Uviedla ďalej, že mali v pláne so žalobcom ísť k lekárovi, zavolali jeho priateľa F. X. z obavy, že ich zastaví štáb, počas jazdy počula, že synovi volá B. X., ale keď zdvihla ona telefón, zložila a o chvíľu volala znovu F. X. z iného telefónu, on zdvihol telefón, dal hovor na hlasitý odposluch a opýtal sa jej čo chce, ona mu odpovedala, že sa chce dohodnúť za to auto, tak žalobca a F. X. išli za ňou, svedkyňa ostala v aute. K autu uviedla, že ide o vozidlo, na kúpu ktorého dostal žalobca ako invalid 200.000,- Sk príspevok od štátu, zvyšok doplatila ona, a že asi rok predtým, keď sa B. X. viacej kamarátila so žalobcom a podľa nej ho len využívala a popierala že by s ním chodila, ale zobrala od neho zlatý prívesok, nemala vodičský preukaz a využívala jeho auto, brala ho do rôznych barov v Trnave, Košiciach v noci. Matka žalobcu uviedla, že požiadala jej mamu, aby B. X. dohovorila, aby upustila od takého konania, čo ona neakceptovala. Keď sa žalobca s F. X. vrátili od B. X. povedali, že ich dobehla, že nešlo o vyrovnanie za auto, ale o niečo iné. Svedkyňa uviedla, že pracuje v pokladni v D.-G., kam chodí veľa ľudí, všetci ju poznajú, robia si z nej posmech, že ako môže sedieť v pokladni, keď jej syna obžalovali z takého činu, nevie sa s tým vyrovnať, aký zásah malo odvysielanie Príspevku do života ich rodiny, je ich desať detí a nikto z rodiny sa s nami nerozpráva, S. U. im rozbila celú rodinu, manželstvo. Kameraman sa doteraz nebol ospravedlniť ich rodine, po zverejnení Príspevku sa na internete nachádzali články a komentáre k nim, ktoré spôsobili zhoršenie zdravotného stavu žalobcu. Spornú reportáž (Príspevok) videla v S., v ten večer jej začali volať ľudia, k obsahu príspevku uviedla, že v Príspevku B. X. vysvetľovala, že ju žalobca prenasleduje, smiala sa tam, boli tam aj fotky žalobcu, hneď ho spoznala, spoznali ho hneď aj iní ľudia, ktorí jej volali. Uviedla ďalej, že nemala v čase odvysielania Príspevku vedomosť, že by žalobcovi bolo uložené opatrenie nepribližovať sa k B. X. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a nekontaktovať ju akoukoľvek formou, až teraz tú vedomosť má a že v marci bola odvysielaná Príspevok a až v júni bolo o tomto rozhodnuté, teda to považuje za zmarené vyšetrovanie. K namietanému rozporu, že v uznesení o zákaze približovania sa k B. X. je jednoznačne konštatované, že opisovaného konania sa žalobca dopustil od mesiaca september 2011 až do konca marca 2012 uviedla, že v januári 2012 B. X. stiahla obvinenie voči žalobcovi a znova ho potom obnovila pred reportážou (Príspevkom), o čom ona nevedela. Uviedla, že o vznesení obvinenia voči synovi sa dozvedela asi 3 či 4 mesiace po Príspevku, rovnako ako žalobca. 11. Svedkyňa B. M., regionálna redaktorka odvysielanej reportáže (Príspevku), uviedla, že spracováva reportáže z oblasti O. iba pre žalovaného, ide o aktuálne prípady, dopravné nehody, vraždy a pod., informácie získavajú rôzne - z podnetu občanov, od polície SR a pod. Všeobecne v prípade nebezpečného vyhrážania postupujú tak, že sa snažia získať do reportáže aj stranu poškodeného, resp. obvineného, teda stanovisko oboch strán, väčšinou poškodení chcú riešiť prípad týmto spôsobom, ak je obvinený na slobode, čo bol aj daný prípad, vedia sa s ním skontaktovať, snažili sa kontaktovať aj so žalobcom. K okolnostiam uviedla, že prípad si pamätá, pretože krátko predtým vstúpil do platnosti nový zákon o nebezpečnom prenasledovaní, a toto bol prvý prípad v okrese H. X., chceli o tom informovať, pretože možno i iné ženy sa ocitli v podobnej situácii a chceli ich informovať, že majú možnosť podať trestné oznámenie. Uviedla, že sa domnieva, že sa o tom dozvedeli z policajnej správy. Vypovedala, že kameraman jej povedal, že po odvysielaní Príspevku ho viackrát oslovila a aj navštívila doma matka žalobcu a snažila sa o to, aby sa s ňou spojili a podali trestné oznámenie na B. X., buď za ohováranie, alebo niečo iné. Naposledy ho matka žalobcu vraj oslovila cca pred 2 týždňami v potravinách, kde pracuje s tým, že sa dohodla neviem s ktorým právnikom strany sporu, že ak spor vyhrá, vysúdi peniaze, že sa spoja a pôjdu proti B. X.. Uviedla ďalej, že v súvislosti s Príspevkom si spomína, že boli so štábom v H. U., kde býva žalobca a snažili sa s ním stretnúť, že asi bol doma aj on aj jeho mama, a že matka žalobcu na nich veľmi kričala a sa nahnevala. Potom si pamätá, že žalobcu stretli v ten istý deň pred domom B. X., kde už natáčali, nevie prečo tam žalobca prišiel, či s úmyslom sa s ňou stretnúť alebo pokračovať v jej prenasledovaní, spomína si tiež, že B. X. sa so žalobcom rozprávali. Po prehratí záznamu doplnila, že určite dala žalobcovi priestor na vyjadrenie sa, určite ho oslovili a uviedla, že informácie čerpali pri spracovaní Príspevku od polície SR (N.-O.) Y. B. X., tieto informácie sa nerozchádzali a žiadali žalobcu, aby zaujal k veci stanovisko a predpokladá, že sa k tomu nevyjadril a neposkytol rozhovor. Uviedla, že sa s B. X. ani žalobcom osobne nepoznala, a to i napriek tomu, že na pracovnej stránke C.-J. ju má evidovanú ako priateľa, túto stránku si založila, aby nebola rušená na svojom súkromnom C.-J., na pracovnom potvrdí priateľstvo komukoľvek a má tam cca 4,5 tisíc priateľov a z toho cca 80% vôbec nepozná. Najprv sa skontaktovali s B. X., videli jej emailovú komunikáciu so žalobcom, sms s ním a neprijaté hovory, žalobcu neoznačila ako páchateľa trestného činu, iba uviedla, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie, iba pri návšteve povedali, prečo prišli. Pri nahrávaní stál žalobca vedľa B. X., tak dali pokyn aby bol žalobca vyrastrovaný na každom zábere a nevidno mu do tváre, ani na záberoch ani na fotografiách, ktoré počas Príspevku ukázala B. X.. Uviedla, že ako novinár sa vždy snaží narábať s informáciami tak, aby neublížila človeku, dokonca si myslí, že aj v prípade, že by žalobca dal súhlas k Príspevku, aj vtedy by jeho osobu vyrastrovali. 12. Svedok F. X., priateľ žalobcu, uviedol, že žalobcu pozná od r. 2011 z diskotéky, občas sa stretávajú a že pozná aj B. X. rovnako od r. 2011 a zoznámil ich žalobca. B. X. ho viackrát požiadala, keď potrebovala ísť napr. do O., H.Y. Y. Ž., aby ju odviezol, pretože nemala ani auto ani vodičský preukaz, vyhovel jej, nie je voči nej zaujatý, do dnešného dňa sú v občasnom kontakte a vie, že už má dnes priateľa. Pred ním ju často na rovnaké miesta vozil žalobca, často jeho služby využívala, na žalobcu v tom čase nehovorila nič zlé, kým neprišli do konfliktu cca na jar v r. 2011, so žalobcom nechcela žiaden kontakt, pričom žalobca sa snažil, aby sa s ním rozprávala, na čo ho B. X. udrela po tvári a hovorila mu, aby ju viac nekontaktoval. Uviedol ďalej, že bol rovnako pri tom, keď mu volala B. X. a bol v aute spolu so žalobcom a žiadala, aby obaja prišli pred jej bytovku, že si s ním chce vyjasniť nejaký konflikt, tak tam obaja išli a tam už bola S., o čom vopred nevedeli, žalobcovi kládla otázky redaktorka a B. X., počul že chceli natáčať a aj to, že žalobca s tým nesúhlasil a bolo mu sľúbené, že sa to nebude natáčať. Bol svedkom toho, ako sa žalobcu redaktorka pýtala, prečo B. X. prenasleduje, on odpovedal, že B. X. sa nechcela priamo rozprávať so žalobcom, trvalo to cca 30 min., B. X. útočila na žalobcu cez redaktorku, dávala mu ostré otázky a žalobca na ne odpovedal. Žalobcovi redaktorka opakovane potvrdila, že sa to určite nenatáča, potom odišiel. Príspevok videl, ale nie celý, uviedol, že žalobcov hlas aj oblečenie boli spoznateľné, nepamätá si, že by videl tvár žalobcu, videl iba, že kamera snímala časť tela od pása dolu. So žalobcom sú stále priatelia, ich vzťah sa nezmenil. 13. Svedkyňa B. X. uviedla, že policajti vyšetrovali ich oboch, žalobcu pretože ju prenasledoval, vyhrážal sa jej sms, emailami, aby sa s ním stretávala, lebo je na nej závislý, so žalobcom sa poznala dlhé roky, mali spoločných priateľov, kamarátsky vzťah, pomáhala mu, požičiavala peniaze. Niekedy sa stretávali denne, konfliktné situácie nastali z dôvodu, že mala viacerých kamarátov, ale žalobca si vynucoval stretnutie každý deň. Konflikty boli slovné aj telefonické, písomné formou sms, emailov, situácia sa zhoršila v roku 2012/2013, keď chodil za ňou domov žalobca s matkou, aby dala peniaze za auto, aby dala žalobcovi pokoj, matka žalobcu si myslela, že od žalobcu niečo chce. Chcela pokoj, polícia to vyšetrovala, prebehlo trestné konanie, súd rozhodol že sa nej žalobca nesmie priblížiť na 5 metrov. Uviedla, že podala trestné oznámenie na žalobcu asi 2 dni na to, čo na internetovej stránke K..H..sk <M.:/..H..sk> vyšiel článok o nich, na druhý deň ráno pred domom zazvonila S. U., P., F. X T.. A. Č.Y., L. N., pýtali sa na ňu, pýtali sa na podrobnosti trestného konania. Poskytla im všetky informácie, povedala im, že ju žalobca sledoval, že to rieši polícia. V ten deň alebo na druhý deň boli odvysielané viaceré reportáže, aj na S. U.. Média prišli všetky naraz, odišli o cca a 10.00 hod, potom prišiel žalobca s F. X., sám od seba, o 10.30 hod., keď sa rozprávala s kameramanom F. B. Y. B. M., redaktorkou. Všetky prítomné média sa jej pýtali, či dá súhlas nahrávaním rozhovoru. Žalobca s F. X. prišli až vtedy, keď tam ostala len S. U., žalobca prišiel s tým, aby stiahla trestné konanie, v tom čase sa nič nenahrávalo. Uviedla, že nemá vedomosť, že by žalobcu televízia nahráva, Príspevok na S. U. nevidela, pozrela si cez záznam na internete, ale nie celú, myslí si, že žalobca za ňou prišiel iba na chvíľu, potom odišiel, nevidela, že by žalobca podával médiám nejaké informácie. Celé sa to skončilo o 11.00 hod., viac sa nič neudialo. Ďalej uviedla že trestné konanie prebiehalo na Okresnom súde Rimavská Sobota, myslí si, že média z miesta jej bydliska odišli k žalobcovi okolo 10.00 hod, späť sa už nevrátili. Redaktorku B. M. osobne nepozná, pri natáčaní ju videla prvýkrát. Kameramana F. B. pozná, boli kamaráti, poznajú sa od základnej školy, ale nestretávali sa. Potvrdila to, že ukázala médiám na monitore svojho PC emailové správy od žalobcu, nevie či niektorá z nich bola zverejnená v Príspevku, rovnako potvrdila že poskytla fotografiu s podobizňou žalobcu na monitore svojho PC, zobrazených bolo viac ľudí vrátane žalobcu. Natáčanie neiniciovala, nikde inde o prenasledovaní okrem Okresného súdu nevypovedala, Príspevok videla len do polovice, má doma záznam, ktorý jej poštou poslal žalobca. Uviedla ďalej, že v Príspevku bolo skoro všetko pravdivé, nepravdivé je len to, že redaktorka B. M. tvrdila, že žalobca je zamilovaný. Fotografie, ktoré ukázala médiám, boli jej súkromné fotografie, tieto neboli zverejnené na stránke sociálnych sietí. Pri rozhovore so žalobcom boli B. M. a kameraman F. B., títo tam iba stáli a počúvali, redaktorka sa ho opýtala, prečo za ňou neustále chodí, žalobca jej nič neodpovedal. Redaktorka sa žalobcovi predstavila, povedala za akým účelom prišla, mikrofón dala dole, kameraman nenahrával, všetko mali označené, že sú z S. U.. 14. Svedok F. B., kameraman žalovaného, uviedol, že so žalobcom sa pozná zo základnej školy, viac sa nekontaktovali ani nekamarátili, vídavali sa len bežne v meste a pozdravili sa, nič viac. Od roku 2008 pracuje pre žalovaného, natáča reportáže do spravodajstva, konkrétne v relácii O. A., na Príspevok si spomína, prišla N.-O. od policajnej hovorkyne KR PZ Banská Bystrica, ktorú videl osobne, bol tam popísaný skutok žalobcu aj B. X., boli tam uvedené len krstné mená, N. Y. B., bez uvedenia bydliska B. X., ale keďže je to malé mesto, a o konflikte medzi nimi sa už rozprávalo predtým, podľa okolností vedel, o koho sa jedná. Najskôr šli za B. X., asi doobeda, presne si nespomína, boli tam aj kolegovia z iných médií, B. X. ich prijala a nahrali s ňou rozhovor. Po skončení chceli poskytnúť priestor žalobcovi, zistili, kde býva, nepamätá si, či bol žalobca doma, ale jeho matka tvrdila, že doma nie je, chceli vyjadrenia aj od jeho matky, táto sa s nimi rozpráva pri bráne, ale nespomína si o čom. Následne išli naspäť k B. X., potrebovali urobiť s redaktorkou ešte jeden vstup na kameru, B. X. vyšla na balkón, vtedy zastalo auto a vystúpili z neho dvaja muži, žalobca a druhého nepoznal, žalobca začal konfrontovať B. X., nepamätá si čo hovorili, keď redaktorka zistila, že prišiel žalobca, sa žalobcovi predstavila a vysvetlila, za akým účelom prišli, dala mu priestor, aby sa k veci vyjadril, žalobca začal rozprávať, nepamätá si o čom, sústredil sa iba na obrazovú časť, žalobca normálne rozprával na mikrofón. Konflikt bol iba medzi žalobcom a B. X., iný konflikt so žalovaným nebol, uviedol, že v tom čase žalobca nebol odsúdený, iba obvinený, v Príspevku mu vyrastrovali tvár, čo v iných médiách nebolo, napríklad na P. bol použitý záznam žalobcu, keď vychádzal z domu, bez použitia vyrastrovania. Príspevok sa odvysielal v ten istý deň, potom ho začala kontaktovať matka žalobcu niekoľkokrát, dokonca veľmi často, a hľadala ho aj v novinárskych redakciách, v meste, vždy mu dávala k rukám nejaké papiere a chcela, aby išiel svedčiť proti B. X., v akej veci, nevie, asi aby dosvedčil, že B. X. ich zavolala, čo nie je pravda. Prenasledovanie matky žalobcu bolo nepríjemné, pretože táto pracuje v D.-G., už tam viac nechodí. Potom, čo jej niekoľkokrát povedal, že svedčiť nepôjde, odpovedala mu, že keď nepôjde svedčiť, podá žalobu ona. Opakovane uviedol, že iné médiá mali fotku žalobcu nevyrastrovanú, ale žalobca žaluje iba žalovaného. Finálnu podobu Príspevku - reportáže - textovú časť zostavila redaktorka, obrazovú on. Uviedol, že si myslí, že okrem kamerových záberov boli uverejnené v Príspevku aj fotografie, ktoré boli stiahnuté z verejnej sociálnej siete, ktorá patrila žalobcovi, zrejme C. Y. F.. V Príspevku nebola uverejnená informácia, že žalobca spáchal trestný čin. Pri snímaní žalobcu bol spustený zvuk a myslí si, že povolenie na vyhotovenie podobizne od žalobcu mali, podobizeň odvysielali bez vyrastrovania P. Y. A. Č.. Videl žalobcovu osobnú C.-E. X., dokonca boli priatelia, nepamätá si, či niektorá z fotografií, ktoré boli zverejnené vo vysielaní, a predpokladá, že redaktorka sa pýtala žalobcu na povolenie s uverejnením jeho vyjadrenia a podobizne. 15. Svedok, P. L., vypočutý dožiadaným súdom Okresný súd Zvolen, W. Ž., uviedol, že videl Príspevok týkajúci sa žalobcu, tento bol vykreslený ako pako, v dôsledku čoho sú doteraz pohádaní. Uviedol, že v marci 2012 videl prvú reportáž TV JOJ, táto sa týkala toho, že niekto prenasledoval Ž. Q. H. X., s tým, že jej volal, sms-koval, vyhrážal sa jej, prenasledoval ju, z fotiek, ktoré boli Príspevku uvádzané, spoznal svojho W., nechcel tomu veriť, následne v druhej reportáži v máji 2012 bolo uvedené, že je aj trestne stíhaný, po ich vzhliadnutí zanevrel na bratranca a celú jeho rodinu, žalobcovi sa vyhýba, okrem neho a jeho matky mali vedomosť o relácii brat a sestra jeho matky. Uviedol, že pred odvysielaním Príspevku mali vzťah dobrý, tento sa neskôr pokazil, stretávali sa ako rodina, toto skončilo, stratil chuť sa s ním stretávať, snaží sa od neho dištancovať. Uviedol, že bol v obývačke, keď videl Príspevok, na fotke videl bratranca, bol v Príspevku označený menom N. N. H. X.. Ďalej uviedol, že žalobca bol na fotkách v partii štyroch až piatich ľudí, napriek tomu ho spoznal, nepomohlo ani to, že mu rozmazali oči, žalobcu však spoznal podľa vlasov, brady a tváre. Chápal to tak, žalobca bol obvinený z obťažovania a uviedol, že informácie v predmetnom Príspevku považoval za pravdivé, aj na základe toho, ako to povedala redaktorka. Predmetná relácia sa mu zdala prehnaná, nevie posúdiť, či niektoré z tvrdení v relácii sú pravdivé. Z druhej májovej relácie usúdil, že žalobca bol obvinený. V relácii bola zobrazená aj emailová správa z Y., kde bol žalobca označený prezývkou (A.-E.), A. si už nepamätá, text bol označený ako písaný žalobcom, uviedla to dievčina, ktorú mal prenasledovať, nick stotožnil so žalovaným, pretože v relácií to tak bolo prezentované a on tomu uveril. 16. Svedkyňa, N. L., teta žalobcu, vypočutá dožiadaným súdom Okresný súd Zvolen, uviedla, že O. noviny videla, žalobca je synom jeho sestry, v O. novinách dávali, že žalobca obťažoval najakú B., že jej písal sms-ky, od tých O. novín sa neznášajú, navštevujú sa, s ostatnými súrodencami má vzťahy dobré. To, čo videla v O. novinách sa nemalo stať, obsah vníma ako pravdivý, pretože bol odvysielaný v TV. S matkou žalobcu sa pohádali, povedala jej, že je to hanba, so žalobcom už nevolala, čakala, že rodina žalobcu niečím preukáže, že to čo odvysielali, bola pravda alebo nie. Reakcia ostatnej rodiny bola negatívna, tiež to považovali za hanbu, ona už žalobcu nemá rada. 17. Svedkyňa, D. W., sesternica žalobcu, vypočutá dožiadaným súdom Okresný súd Zvolen, uviedla, že vie, že N. bol v TV, že im urobil hanbu, teraz sa nenavštevujú ani nestýkajú, žalobca je jej bratranec. Žalobca bol v TV, že prenasledoval nejakú B.Q., ako nejaký kriminálnik, že mu hrozí nejaký trest, bolo možné ho v TV spoznať, napriek tomu, že mal zakryté oči. Pred odvysielaním Príspevku mali vzťahy dobré, navštevovali sa, teraz sa nenavštevujú. Príspevok videla, nepamätá sa, či bol zverejnený nejaký text. Uviedla ďalej, že v Príspevku bol odfotený N. Y. B., ktorá vravela, že ju obťažuje, sms-kuje jej, posiela emaily. Žalobca bol vyobrazený na fotografii, boli na nej zobrazení asi štyria kamaráti, všetci mali rozmazané oči. Dnes sa už nestýkajú, nerozprávajú sa, po odvysielaní relácie ich nekontaktovali, ostatní príbuzní ho tiež v relácií spoznali. Informácie v relácii vnímala tak, že sa jej nechcelo tomu veriť, nechce sa jej tomu stále veriť, že to spáchal, človek nevie, čo si má myslieť. So žalobcom sa nestretáva, pretože bol v TV, nemajú sa teraz radi, keď sa to dá do poriadku a vysvetlí, potom sa uvidí. Uviedla ďalej, že nepátrala po informáciách, ako vec dopadla, nevie ako dopadlo trestné konanie, ani sa žalobcu na to nepýtala. 18. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov: 19. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ako „Dohovor“), každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. 20. Podľa ust. čl. 10 ods. 2 Dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. 21. Podľa ust. čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 22. Podľa ust. čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 23. Podľa ust. čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávame tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. 24. Podľa ust. čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 25. Podľa ust. čl. 10 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len ako „Listina“), každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 26. Podľa ust. čl. 10 ods. 2 Listiny, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 27. Podľa ust. čl. 10 ods. 3 Listiny, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 28. Podľa ust. čl. 17 ods. 1 Listiny, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 29. Podľa ust. čl. 17 ods. 2 Listiny, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. 30. Podľa ust. čl. 17 ods. 3 Listiny, cenzúra je neprípustná. 31. Podľa ust. čl. 17 ods. 4 Listiny, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 32. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 33. Podľa ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. 34. Podľa ust. § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. 35. Podľa ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. 36. Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 37. Podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 38. Podľa ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 39. Podľa ust. § 216 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom k vydaniu uznesenia sp. zn. 1 Pv 200/12/6609 zo dňa 03.08.2012, v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce. 40. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 41. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 42. Podaním zo dňa 09.09.2016 vzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu späť v nasledovnej časti žalobného návrhu: „a do súdneho spisu na Okresný súd Bratislava III“, t.j. žalobného návrhu, ktorým žalobca žiadal zaslanie ospravedlnenia žalovaného aj do súdneho spisu. K čiastočnému späťvzatiu v tomto rozsahu nemal žalovaný námietky. 43. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vzal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobu späť v nasledovnej časti žalobného návrhu: „napísaného písmom štandardnej veľkosti (12) na papierovom podklade typu A4 a následne zaslaného do vlastných rúk žalobcu na adresu jeho bydliska X. X, XXX XX H. X., a to všetko v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ak toto žalovaný dobrovoľne nevykoná, je žalobca oprávnený žiadať o splnenie tejto povinnosti súdneho exekútora a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi preddavok na náklady núteného výkonu rozhodnutia vo výške 500 eur, a to v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“. K čiastočnému späťvzatiu v tomto rozsahu nemal žalovaný námietky. 44. O čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom a zastavení konania v rozsahu uvedenom v odseku 60 a 61 v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol súd tak, že konanie v tejto časti zastavil (výrok č. I a II). 45. Predmetom ochrany osobnosti podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté, pričom cieľom a zmyslom tejto občianskoprávnej ochrany je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka. Po čiastočnom späťvzatí a opakovanom pripustení zmeny žaloby si žalobca v tomto konaní uplatňuje nárok z titulu neoprávneného zásahu do práva žalobcu na súkromie tým, že v Príspevku došlo k zverejneniu (i) časti textu písomnosti osobnej povahy žalobcu (e-mailovej správy), (ii) jeho podobizne, a (iii) jeho mena vo forme umožňujúcej identifikáciu jeho osoby, čím žalobca neoprávnene zasiahol do jeho práva na súkromie; predmetom konania tak nie je nárok žalobcu z titulu neoprávneného zásahu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu uplatnený pôvodne žalobou. 46. Právo na ochranu súkromia je právom fyzickej osoby rozhodnúť podľa svojho uváženia, či príp. v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej z osobného súkromia sprístupnené iným subjektom a zároveň sa brániť proti neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. 47. Zákon nedefinuje pojem písomnosti osobnej povahy, avšak má na mysli súkromné písomnosti a patria sem teda najmä listy, denníky, zápisky a iné osobné písomnosti, v ktorých sa prejavuje vnútorná duševná sféra pisateľa, a ktoré so zreteľom na osobnú povahu nie sú určené pre verejnosť a na rozširovanie. Predmetom ochrany podľa ust. § 12 Občianskeho zákonníka nie sú písomnosti ako hmotné veci, tzv. hmotný substrát resp. nosič, ale ich myšlienkový obsah a forma. 48. Obsahom práva na meno je výlučne právo fyzickej osoby mať a užívať meno na svoje označenie, disponovať ním a brániť sa tomu, aby ho prípadne niekto iný neoprávnene užíval na označenie svojho mena. Za také použitie mena nemožno považovať každé označenie menom, ktoré je zhodné s menom, ktoré niekomu prislúcha, ale len označenie menom za okolností, ktoré by objektívne mohli vo verejnosti, kde došlo k uvedeniu mena, vyvolať dojem, že ide o konkrétnu fyzickú osobu. 49. Právo na podobizeň je právom, ktorého predmetom je podobizeň, t.j. samotné zachytenie podoby človeka. Predstavuje právo brániť sa proti neoprávnenému zachyteniu podoby a jej neoprávnenému rozširovaniu. Dôvody vylučujúce neoprávnenosť zásahu do takéhoto práva môžu spočívať skutočnosti, že k zásahu došlo v rámci obrany verejného záujmu, pri výkone zákonom stanovených subjektívnych práv, alebo plnení uložených povinností. Zákonná licencia je obsiahnutá ust. § 12 Občianskeho zákonníka. 50. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočností, že došlo k neoprávnenému zásahu. Spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka je okrem skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu, ďalším dôvodom potrebným k uplatneniu práva na ochranu osobnosti. Objektívna spôsobilosť nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí aby zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobcu. 51. Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem podmienok uvedených vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúcej zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu a ním spôsobenú majetkovú ujmu na osobnosti iba priznanie morálnej satisfakcie, aká forma zadosťučinenia má podľa zákona prednosť. Občiansky zákonník nevylučuje možnosť použitia rôznych prostriedkov súdnej ochrany vedľa seba, napr. je možné uložiť odstránenie následkov neoprávneného zásahu odvolaním tvrdených údajov a zároveň priznať účastníkovi aj zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, príp. i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za predpokladu, že ospravedlnenie nepostačuje vzhľadom na vážne následky neoprávneného zásahu, ako aj na zníženie dôstojnosti žalobcu, na jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie nemá charakter peňažnej náhrady, ale je výlučne prostriedkom morálneho imateriálneho plnenia. 52. Neoprávneným zásahom do práv chránených týmito zákonnými ustanoveniami malo byť, podľa žalobcu, odvysielanie Príspevku, v ktorom vystupovala poškodená B. X., a mala byť zobrazená a odvysielaná podobizeň žalobcu a písomnosť osobnej povahy bez súhlasu žalobcu a zverejnené žalobcovo krstné meno, a to takým spôsobom, ktorý napomáhal k jeho jednoznačnej identifikácii, dôsledkom čoho malo byť negatívne správanie zo strany okolia a rodinných príbuzných žalobcu, ktorí vyslovene žiadali žalobcu aby ich viac nekontaktoval a vyhýbal sa styku s nimi. Týmto malo dôjsť k zásahu, ktorý sa dotýka súkromnej sféry jeho života a ktorý je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť jeho práva chránené § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zásah do súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná Ústavou SR. 53. Zákon v ustanoveniach o ochrane osobnosti zahŕňa aj právo na súkromie. Toto právo sa odlišuje od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Neoprávnený zásah do práva na česť a dôstojnosť má závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Ochrana tohto práva je obsiahnutá v ust. § 11až 13 Občianskeho zákonníka, ktoré chráni právo na česť, dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch, ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osoby. 54. Nie každý neoprávnený zásah do týchto chránených práv je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je potrebné neoprávnený zásah posudzovať s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Obrazové a zvukové snímky ktorejkoľvek fyzickej osoby môžu byť v zmysle ust. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka použité a vyhotovené len so súhlasom tejto osoby, pričom ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka však zakotvuje, kedy je možné aj bez súhlasu oprávnenej osoby vyhotoviť a následne použiť podobizne, obrazové snímky, obrazové alebo zvukové záznamy na vedecké a umelecké účely a v tlačovom, filmovom, rozhlasovom a televíznom spravodajstve - jedná sa o tzv. spravodajskú licenciu. V niektorých prípadoch zverejnenia údajov zo súkromného života dochádza ku konfliktu vo vnútri systému základných práv a slobôd, ktorý treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy. 55. Okrem práv spätých s ochranou osobnosti, Ústava SR zaručuje aj iné základné práva a slobody, vrátane slobodu prejavu v čl. 26 Ústavy. Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. Znamená to, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práv a vzhľadom na konkrétne okolnosti nepresiahol hranice primeranosti. 56. Pri posudzovaní nároku žalobcu je potrebné vychádzať aj z čl. 10 Dohovoru, ktorý chráni slobodu prejavu. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) priznáva slobode prejavu kľúčový význam pre fungovanie demokratickej spoločnosti. Z Dohovoru tak vyplýva, že sa jedná o dve konkurujúce si základné práva. ESĽP pri rozhodovaní uplatňuje tieto princípy a kritériá: a) média majú v spoločnosti kľúčovú úlohu, pretože sú „strážnym psom“ demokracie. Každý zásah do slobody prejavu médií treba posudzovať veľmi prísne. b) zvýšenú ochranu treba poskytovať šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu c) osoby verejne činné alebo verejne známe musia zniesť väčšiu mieru kritiky než súkromné osoby d) je potrebné rozlišovať, či je informácia skutkovým tvrdením alebo či je hodnotiacim úsudkom. Hodnotiace úsudky požívajú vysokú mieru ochrany, avšak musia vychádzať z určitého skutkového základu. e) chráni sa nielen obsah prejavu, tvrdenia či myšlienky, ale aj spôsob, forma, ktorými sú vyjadrované. Médiám je dovolená určitá miera preháňania a provokácie. f) tvrdenia urobené v dobrej viere požívajú zvýšenú ochranu. Médiá majú právo na ospravedlniteľný omyl. g) sankcia za poškodenie dobrej povesti musí byť primeraná a predvídateľná. Súdy majú akceptovať, že tvrdenie médií pochádza zo zdroja, ktorý je považovaný za spoľahlivý a nie je potrebné pred zverejnením tohto tvrdenia overiť s úplnou istotou jeho pravdivosť, pretože toto ani nie je vždy možné. ESĽP uznáva, že médiá často disponujú informáciami, ktoré je potrebné zverejniť vo verejnom záujme a to v čo najkratšom čase: „Správy sú pominuteľným produktom a zdržiavať ich zverejnenie, dokonca na krátky čas, môže výrazne znížiť ich hodnotu a zaujímavosť.“ Veľa dôležitých informácií zverejňovaných v médiách (skutkových tvrdení) však pochádza zo zdrojov, ktorých pravdivosť nie je možné v súdnom spore o ochranu osobnosti preukázať. Nebolo by spravodlivé požadovať od médií, aby informácie zverejňovali až vtedy, keď bude ich pravdivosť potvrdená s úplnou istotou. Médiá by boli postavené pred nesplniteľnú úlohu, preto ESĽP chráni tvrdenia zverejnené médiami „v dobrej viere“. 57. Podľa názoru súdu je na tomto mieste potrebné výrazne na to, že už názov relácie žalobcu „O.“ naznačuje obsah relácie, a je obvyklé a bežné, že médiá neinformujú verejnosť a divákov iba o právoplatne skončených veciach, ale zverejňujú aktuálne dianie, v danom prípade v súvislosti s novelou Trestného zákona rozšírením skutkových podstát o trestný čin nebezpečného prenasledovania (§ 360a Trestného zákona s účinnosťou od 01.09.2011). Zároveň je na mieste vychádzať nielen zo svojich skúseností, znalostí a praxe, ale tiež z hodnoverných zdrojov tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď nebolo sporné, že zdrojom Príspevku bolo KR PZ (vo forme ZVOD-ky). Treba teda akceptovať že tvrdenie médií pochádza zo zdroja, ktorý je považovaný za spoľahlivý, a nie je potrebné (a ani dobre možné) pred zverejnením tohto tvrdenia overiť s úplnou istotou jeho pravdivosť, toto sa od žalovaného ani nevyžaduje. Pokiaľ teda informácia pochádza zo zdroja polície ako orgánu verejnej moci, má súd za to, že sa jedná o skutočne spoľahlivý zdroj. Ako bolo uvedené vyššie, ESĽP uznáva, že médiá často disponujú informáciami, ktoré je potrebné zverejniť vo verejnom záujme, a to v čo najkratšom čase, v danom prípade v záujme prevencie a poskytnutia ochrany prípadným obetiam (poškodeným) novo zavedeného trestného činu. Takéto informovanie verejnosti je prinajmenšom obvyklé a javí sa ako prípustné, pokiaľ nezasiahne do osobnostných práv jedinca. Súd na tomto mieste poukazuje na judikatúru ESĽP, ktorá i v nadväznosti na Dohovor, dáva médiám v tomto smere určitú voľnosť - s obmedzením osobnostných práv - tak, aby včas mohli informovať verejnosť bez toho, aby boli povinní informácie preverovať. 58. V prvom rade súd uvádza, že s odkazom na ust. § 216 ods. 1 Trestného poriadku, nie pochybnosť o tom, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie žalovanému pre prečin nebezpečného prenasledovania poškodenej B. X., spáchal žalobca a spáchal ho tak, bolo popísané v uznesení a aj Príspevku, nakoľko preukázateľne došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania voči žalobcovi ako obvinenému, a to uznesením sp. zn. 1Pv 200/12/6609 zo dňa zo dňa 03.08.2012, ktorého predpokladom podľa písm. a) citovaného ustanovenia Trestného poriadku je vyhlásenie obvineného, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný. Súd tak neprihliadol na argumentáciu žalobcu ohľadne toho, že sa na osobu, voči ktorej bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, hľadí ako na nevinného (aj s poukazom na neexistenciu záznamu Registri trestov GP SR), keď fakt, že trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, nemá vplyv na pravdivosť tvrdenia, že trestný čin sa stal a že ho spáchal žalobca (viď. Nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 146/04 per analogiam). Pravdivosť tvrdení ohľadne skutku žalobcu a okolností jeho spáchania (výroky namietané žalobcom) uvedených v Príspevku, nie je dotknutá podmienečným zastavením trestného stíhania voči žalobcovi ako obvinenému a súd vyhodnotil uvedené skutkové tvrdenia ako pravdivé. Aj s ohľadom na uvedené, priebeh udalostí pred spracovaním Príspevku, popísaný žalobcom a poukazovanie na väzby poškodenej B. X. na redaktorku B. M., príp. žalovaného (jej účasťou na viacerých reportážach), ktoré sa však výsluchom svedkov nepotvrdili ale vyvrátili, nie sú podstatné pre posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní. 59. Žalobca sa v konaní domáha svojich nárokov z dôvodu, že došlo k zverejneniu jeho podobizne a jeho krstného mena vo forme umožňujúcej identifikáciu jeho osoby v Príspevku, ktoré v spojení s miestom vysielania vykreslili žalobcu ako životu nebezpečnú osobu, a vyvolali dojem, že trestné stíhanie bolo začaté voči jeho osobe a označili žalobcu za páchateľa trestného činu nebezpečného prenasledovania v čase, keď proti žalobcovi nebolo vznesené žiadne obvinenie. V konaní bolo preukázané, že v čase uverejnenia Príspevku bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného prenasledovania a žalobcovi bolo neskôr vznesené obvinenie pre tento skutok. Z vyjadrenia redaktorky v Príspevku (odsek 22 písm. j) vyššie) je preukázané, že bola pravdivo táto informácia komunikovaná a ani nedáva priestor na výklad, ktorým argumentuje žalobca. Redaktorka žalovaného (žalovaný) nevyjadroval svoj názor na žalobcu ako páchateľa skutku a už vôbec necitoval a nekonkretizoval žalobcu celým menom. Podľa názoru súdu Príspevok neodznel tak, že žalobca je nebezpečný páchateľ, život ohrozujúci prenasledovateľ, nakoľko redaktorka výslovne uviedla, že: „Polícia už v tomto prípade začala trestné stíhanie pre prečin nebezpečného prenasledovania, zatiaľ však nikoho neobvinili“. 60. Spravodajstvo predstavuje ochranu verejného záujmu vtedy, ak sa týka veci oprávneného verejného záujmu a ak tomuto oprávnenému verejnému záujmu tiež slúži. Ako už bolo uvedené vyššie, je vecou verejného záujmu sprostredkovávať informácie o skutkoch nesúcich znaky trestnej činnosti, ktoré vzbudzujú oprávnený záujem verejnosti a médiá majú právo o takýchto skutkoch, ako aj o osobách podozrivých z ich spáchania, informovať, preto mal súd za to, že označením žalobcu len krstným menom „N.“ alebo ako „dotyčný muž“ a „dotyčný mladík“, a vyrastrovanou fotografiou (žalobcu), poskytnutou B. X., prípadne záberom na trup alebo nohy osoby mužského pohlavia spôsobom uvedeným v odseku 22 vyššie, nie je žalobca nijakým spôsobom pre bežného diváka dostatočne a nezameniteľne konkretizovaný a identifikovateľný, a v súvislosti s informáciou o začatí trestného stíhania bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, takéto odvysielanie žalovaným nebolo vybočením z limitov spravodajskej licencie upravenej v ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a bolo primerané. Skutočnosť, že žalobcu na fotografiách alebo záveroch spoznali členovia jeho rodiny a dokonca tí, ktorí sa natáčania Príspevku priamo zúčastnili (matka žalobcu, F. X.), nezakladá objektívnu spôsobilosť uvedeného spôsobu zverejnenia identifikovať a stotožniť žalobcu akejkoľvek tretej osobe. 61. Žalobca sa ďalej domáhal svojich nárokov za uverejnenie písomnosti osobnej povahy - emailu žalobcu adresovaného B. X.. Tak ako súd uviedol v odseku 22 vyššie, z obsahu Príspevku (písm. g) a i) odseku 22) nie vôbec možné dovodiť, že zobrazená emailová komunikácia je komunikáciou žalobcu Eve X.. Naviac zobrazený náhľad na počítačový monitor v priebehu odvysielaného Príspevku po dobu 2-3 sekúnd neumožňuje akémukoľvek bežnému divákovi vôbec zrozumiteľne a zmysluplne prečítať obsah a zobrazené údaje, nie je daná žiadna indícia, ani zjavná ani iná, že zobrazené informácie boli skutočne vytvorené žalobcom a na ich základe nie je možné stotožniť žalobcu ako pôvodcu zverejnenej informácie, keďže meno odosielateľa emailov nie je uvedené. Z podpisovaného skutku žalobcu a okolností, za ktorých bol preukázateľne spáchaný, je zrejmé, že k neprimeranému obťažovaniu došlo aj vo forme zasielania emailov, teda zobrazenie častí určitej komunikácie predstavuje z pohľadu kontextu Príspevku jeho dotvorenie. Ani informácie, na ktoré poukazoval žalobca, že vyplývajú z podkladov predložených žalobcom z konania pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote sp. zn. 8C/373/2015 nepreukazujú, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do práva žalobcu na súkromie a ani spôsobilosť spôsobu zverejnenia náhľadu na email na monitore PC v Príspevku (nejasného obsahu a nijak nepriraditeľné žalobcovi ako odosielateľovi) zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. 62. Súd sa zaoberal aj námietkami žalobcu týkajúcimi sa uzavretého zmieru medzi žalobcom a B. X. v konaní na Okresnom súde sp. zn. 8C/373/2015 a rozhodnutím Rady, ktorým bola žalovanému uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Vo vzťahu k schválenému zmieru B. X. so žalobcom sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že predmetom tohto konania je namietaný zásah do ochrany osobnosti zverejnením Príspevku, pričom uzavretý zmier sa týkal namietaného porušenia povinností B. X. voči žalobcovi, keď obsahom zmieru môže byť akýkoľvek nárok (sporný a aj nepreukázaný) medzi nimi, čo ale automaticky nezakladá dôvodnosť nároku žalobcu v tomto konaní. Rovnako záver Rady o porušení povinnosti žalovaného zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť programu neposkytnutím priestoru na vyjadrenie žalovanému neznamená, že odvysielaný Príspevok zasiahol neoprávnene do práv žalobcu na ochranu osobnosti v rozsahu tvrdenom žalobcom v tomto konaní, a že by teda bolo objektívne spôsobilé privodiť mu ujmu na jeho osobnostných právach v ním namietanom rozsahu. 63. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že sa rovnako stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že by práve odvysielanie Príspevku a písomnosti osobnej povahy žalobcu bolo dôvodom pre zmenu správania okolia voči žalobcovi, ale práve naopak, vypočutí svedkovia potvrdili, že to bolo práve konanie žalobcu (skutok), za ktoré bol neskôr trestne stíhaný, a ku ktorému spáchaniu skutku sa počas trestného stíhania priznal, ktoré bolo dôvodom a zapríčinilo zmenu správania okolia a rodiny žalobcu voči jeho osobe. Súd opakovane uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v období od 09/2011 do 03/2012 prostredníctvom mobilného telefónu, e-mailovej komunikácie a osobne kontaktoval B. X. proti jej vôli, poškodenú osobne prenasledoval, posielal rôzne e-maily, v ktorých sa vyhrážal likvidáciou a že mu uznesením bolo zároveň uložené obmedzenie nepriblížiť sa úmyselne k B. X. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a nekontaktovať ju. Je teda len na žalobcovi, aby svojím ďalším správaním tento obraz o sebe a vzťahy vo svojom okolí a rodine zlepšil bez toho, aby z tohto vinil rôzne iné tretie subjekty alebo inštitúcie. 64. S poukazom na uvedené, keďže Príspevok odvysielaný žalovaným vychádzal zo spoľahlivých zdrojov, zverejnené informácie v Príspevku plne zodpovedali políciou poskytnutým informáciám, sám žalobca (jeho meno a podobizeň) ani jeho písomnosti osobnej povahy (email) zobrazené v odvysielanom Príspevku neboli dostatočne a nezameniteľne identifikovateľné a stotožniteľné so žalobcom alebo pričítateľné žalobcovi, a nejednalo sa o vlastný názor alebo hodnotiaci úsudok žalovaného, súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vo vzťahu k ochrane osobnostných práv žalobcu. Súd má za to, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, náplňou jeho činnosti a takýto postup je potvrdený aj platnou judikatúrou ESĽP. Keďže žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno v spore nepreukázal, že by žalovaný v dôsledku odvysielaného Príspevku zasiahol neoprávnene do práv žalobcu na ochranu osobnosti (práva na súkromie), ani žeby odvysielanie Príspevku bolo objektívne spôsobilé privodiť mu ujmu na jeho osobnostných právach v namietanom rozsahu, bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť (výrok č. III). 65. Vo vzťahu k namietanému Výroku 5 ohľadne toho, že žalobca je do B. X. zaľúbený (čo už ale nesúvisí priamo z nárokom žalobcu tak, ako bol uplatnený po zmene žaloby) súd vyhodnotil tento výrok ako hodnotiaci úsudok (ktorý sama svedkyňa B. X.Á. vyvrátila), tento ale iba vyjadroval subjektívne úvahy a kritický pohľad redaktorky na vystupovanie a chovanie sa žalobcu tak pred natáčaním Príspevku ako aj počas neho. Pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu, v takom prípade súd skúma len to, či existoval dostatočný skutkový podklad pre napadnuté úsudky a tento mal súd z výsluchu žalobcu ako aj svedkov v konaní (Q. H.Á., F. X.) za daný, keď títo uviedli, že B. X. sa so žalobcom často stretávali, žalobca si vynucoval stretnutia s ňou a konflikt medzi nimi vznikol z dôvodu existencie iných kamarátstiev B. X.. Matka žalobcu naviac vyjadrila obavu, že B. X. jej syna využívala. 66. Keďže súd vyššie konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu a žalobu zamietol, nezaoberal sa ďalej žalobným návrhom žalobcu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. 67. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, žiadny ďalší návrh na doplnenie dokazovania nebol stranami uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil. 68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, keď úspešným v konaní bol žalovaný. Rovnako žalovanému vznikom nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania procesne zavil žalobca. Žalovanému tak súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu, o výške náhrady ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. IV rozsudku). 69. O nároku svedkov: Q. H., F. X. Y. F. B. na svedočné rozhodol súd ku dňu vyhlásenia toho rozsudku samostatnými uzneseniami. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Podľa názoru žalovanej strany súd prvej inštancie dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam v nasledovnom. Konštatoval (strana 22 bod 79 odôvodnenia Rozsudku), že záber na neúplný text e-mailovej komunikácie trvá 2 až 3 sekundy a za ten čas divák nemohol vnímať, prečítať, nasnímaný text, pričom podľa názoru žalujúcej strany v skutočnosti zo záznamu Príspevku je zrejmé, že záber na e-mailovú správu trval päť sekúnd, pričom za päť sekúnd je každý bežný (zrakovo, či inak nehandikepovaný človek) schopný bez problémov prečítať text obsahujúci dvadsať slov a nie len desať ako je to uvedené na predmetnom zábere. Ďalej konštatoval (strana 22 bod 79 odôvodnenia Rozsudku), že nie je daná žiadna indícia, ani zjavná ani iná, že vyobrazené informácie boli skutočne vytvorené žalobcom, pričom z kontextu komentára Príspevku je preukázané, že redaktorka hovorí stále o jednej osobe, ktorá otravuje B. X., vyhráža sa jej telefonátmi, sms správami a e-mailovou komunikáciou a tento komentár je doplnený záberom aj na časť textu e-mailu, na preukázanie týchto skutočností. Skutočnosť, že túto e-mailovú správu poslal B. X. je preukázaná aj zo svedeckej výpovede svedkyne B. X. a svedectva redaktorky, autorky príspevku B. M.. Redaktorka ani nemohla mať žiadny motív na to, aby dala kameramanovi pokyn na nasnímania nejakej inej e-mailovej komunikácie, komunikácie B. X. s inou osobou a ani B. X. nemala taký motív, naopak tým, že ukázala na monitore svojho počítača e-mailovú komunikáciu so žalobcom chcela dokumentovať svoje tvrdenia. Zistenie súdu, že neexistuje žiadna indícia o tom, že vyobrazený text bol napísaný žalobcom, je navyše v rozpore so zistením uvedeným v bode 81 (strana 23 odôvodnenia Rozsudku), že v konaní bolo preukázané, že proti vôli B. X. jej žalobca posielal rôzne e-maily, ktorými sa jej vyhrážal likvidáciou. Podľa názoru žalujúcej strany súd prvej inštancie dospel k neoprávneniu právnemu posúdeniu veci v nasledovnom: V bode 76 odôvodnenia Rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že neprihliadol na argumentáciu žalobcu ohľadne toho, že sa na osobu, voči ktorej bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, hľadí ako na nevinného. Žalujúca strana poukazuje na to, že podľa zásady prezumpcie neviny sa hľadí na občana ako na nevinného až do právoplatného rozhodnutia súdu, a nie orgánu Policajného zboru SR, o vine. Navyše súd úplne abstrahoval od zásady, že oprávnenosť tvrdení o trestnej činnosti žalobcu, ktorý v čase zverejnenia Príspevku nebol ani obvinený je potrebné posudzovať (podľa ustálenej judikatúry) podľa stavu v čase vykonania neoprávneného zásahu a nie podľa následných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, keď navyše absentuje akékoľvek rozhodnutie súdu o vine žalobcu. Podľa názoru žalujúcej strany tak žalovaný porušil zásadu prezumpcie neviny. V bode 78 odôvodnenia Rozsudku dospel súd k právnemu názoru, že v Príspevku nie je žalobca dostatočne identifikovateľný a že skutočnosť, že ho rozpoznali členovia rodiny nezakladá objektívnu zodpovednosť žalovaného je podľa názoru žalujúcej strany takisto nesprávny, nakoľko osoba žalobcu bola v Príspevku identifikovateľná okrem členov rodiny aj pre známych žalobcu, ktorí rozpoznali jeho postavu a oblečenie, najmä pre tých, ktorí boli spolu s ním vyobrazení na spoločnej fotografii nasnímanej v Príspevku. V bode 80 odôvodnenia Rozsudku je uvedený právny názor súdu, že Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota o schválení zmieru v konaní 8C/373/2015 nie je možné právne hodnotiť ako dôkaz v tomto konaní, keďže sa jedná len o schválenie zmieru, ktorý je podľa názoru žalujúcej strany nesprávny nakoľko z textu ospravedlnenia obsiahnutého v uznesení, je zrejmé, že B. X. poskytuje ospravedlnenie, v súlade s jej svedeckou výpoveďou produkovanou v tomto konaní, že poskytla médiám predmetný text e-mailovej komunikácie od žalobcu. V bode 81 odôvodnenia Rozsudku je uvedený právny názor, že súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že v konaní nebolo preukázané, že by dôvodom na zmenu správania sa okolia k žalobcovi bolo odvysielanie Príspevku a písomnosti osobnej povahy. Podľa názoru žalujúcej strany je naopak taký následok zverejnenia Príspevku, jeho kontextu vrátane textu e-mailovej správy preukázaný zo svedectiev svedkov, pána F. X., pána P. L. a svedkyne N. L., ktorá vypovedala aj o reakciách ostatnej rodiny. 70. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v ním napadnutých výrokoch III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné. 71. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 72. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 73. Nakoľko sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím ako aj odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, obmedzil sa na konštatovanie správnosti jeho rozhodnutia. 74. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že okrem práv spätých s ochranou osobnosti ústava zaručuje aj iné základné práva a slobody, napr. základné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 až čl. 50) a základné právo na slobodu prejavu (čl. 26). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí vždy nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03). 75. V posudzovanom prípade, ako aj súd prvej inštancie správne uviedol, prostredníctvom relácie „O., bolo cieľom žalovaného informovať verejnosť ohľadom aktuálneho spravodajstva z oblasti trestného práva (nielen) so zameraním na novelu Trestného zákona, rozšírením skutkových podstát o trestný čin nebezpečného prenasledovania (§ 360a Trestného zákona s účinnosťou od 01.09.2011). V rámci predmetného príspevku danej relácie žalovaný informoval o aktuálnom konaní súvisiacom práve s trestným činom nebezpečného prenasledovania, pričom zdrojom žalovaného bol KR PZ. Je teda zrejmé, že žalovaný pri tvorení príspevku do relácie vychádzal zo spoľahlivých zdrojov. Ohľadom námietky žalobcu o porušení prezumpcie neviny, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a to konkrétne na to, že s odkazom na ust. § 216 ods. 1 Trestného poriadku, nie pochybnosť o tom, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie žalovanému pre prečin nebezpečného prenasledovania poškodenej B. X., spáchal žalobca a spáchal ho tak, bolo popísané v uznesení a aj Príspevku, nakoľko preukázateľne došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania voči žalobcovi ako obvinenému, a to uznesením sp. zn. sp. zn. 1Pv 200/12/6609 zo dňa zo dňa 03.08.2012, ktorého predpokladom podľa písm. a) citovaného ustanovenia Trestného poriadku je vyhlásenie obvineného, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný. Súd tak neprihliadol na argumentáciu žalobcu ohľadne toho, že sa na osobu, voči ktorej bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, hľadí ako na nevinného (aj s poukazom na neexistenciu záznamu Registri trestov GP SR), keď fakt, že trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené, nemá vplyv na pravdivosť tvrdenia, že trestný čin sa stal a že ho spáchal žalobca (viď. Nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 146/04 per analogiam). Pravdivosť tvrdení ohľadne skutku žalobcu a okolností jeho spáchania (výroky namietané žalobcom) uvedených v Príspevku, nie je dotknutá podmienečným zastavením trestného stíhania voči žalobcovi ako obvinenému. 76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP). 78. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).