Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/469/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208536 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315208536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: : G.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX S., zastúpený JUDr. Michalom Antalom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, 917 08 Trnava a manželky: P. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX W., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. Q., nar. XX.XX.XXXX a Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/215/2015-408 zo dňa 20.02.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo G.. X. Q. a P. Q. U., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v W. - X. P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. časti W. - X. P., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX. P. deti T. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. Q., nar. XX.XX.XXXX a Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti druhej manželke. Oboch manželov oprávnil zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Prvému manželovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého T. sumu XXX eur mesačne, na výživu maloletej H. sumu XXX eur mesačne, na výživu maloletej Q. sumu XXX eur počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám druhej manželky. Právo prvého manžela stretávať sa s maloletými deťmi neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že manželstvo účastníkov najmenej od 01.06.2014 neplní funkcie, manželia spolu nežijú, nehospodária a spolu ani nezabezpečujú starostlivosť a výchovu maloletých detí. Konštatoval, že v celom konaní manželia preukázali vzájomnú nevraživosť a neschopnosť spolu komunikovať o ďalšom spôsobe života ich rodiny. Za pravdepodobnú príčinu rozvodu manželstva považoval skutočnosť, že každý z manželov je osobnostne úplne na inej úrovni, čo skonštatoval aj znalec konzultant z odboru psychológie PhDr. Y. C.. Poukázal na konštatovanie znalca, že druhá manželka je osobnostne v širšom pásme normálu akcentovaná v zmysle infantility, detinskosti a čiastočne aj senzitivity, vie sa veľmi dobre vcítiť do detského sveta a starostlivosť o deti je jej zmyslom života, je cieľavedomá, empatická, snaží sa byť presná a svedomitá, v manželstve je aktuálne psychotraumatizovaná, silne frustovaná, plná obáv a neistoty z vlastného sklamania. Osobnosť otca vyhodnotil znalec v širšom pásme normy za akcentovanú a neštandardnú, so zvýraznenými narcistickými rysmi a manipulatívnymi sklonmi voči okoliu s tým, že disponuje nedostatkom empatie, zhoršenou sociálnou prispôsobivosťou a sofistikovaným týraním manželky. Súd prvej inštancie manželstvo rozviedol majúc za preukázané, že manželia spolu nevedia a ani nemôžu žiť. Na čas po rozvode stotožniac sa s predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 15.11.2017, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnosti dáva súdu záruku ďalšej riadnej starostlivosti o deti. Obidvom rodičom ponechal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné na čas po rozvode určil otcovi na maloletého T. v sume XXX eur mesačne, na maloletú H. v sume XXX eur mesačne a na maloletú Q. v sume XXX eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec maloletých detí je vysokoškolský vzdelaný, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a nemá ani vo svojej starostlivosti žiadne dieťa, pričom je v jeho možnostiach a schopnostiach zarobiť X.XXX - X.XXX eur mesačne netto, napriek tomu, že v súčasnosti mu jeho sestra vypláca mesačne mzdu v sume XXX eur netto, keďže je zamestnaný v jej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je jedinou spoločníčkou a otec maloletých detí je konateľom tejto spoločnosti, pričom spoločnosť sa zaoberá stavebníctvom. Dal do pozornosti otca, že vzhľadom k jeho schopnostiam a možnostiam, v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním, je jeho povinnosťou prispievať na výdavky maloletých detí, ktoré sa úmerne veku zvyšujú, primeraným výživným. Dospel k záveru, že výživné je primerané, zodpovedá veku a potrebám maloletých detí, ktoré vyčíslila matka maloletých detí primerane a štandardne. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, ponechal ho na dohodu rodičov s prihliadnutím na aktuálny priebeh uloženého výchovného opatrenia celej rodine s tým, že po jeho ukončení je možné, aby sa rodičia o kontakte otca s deťmi mimosúdne dohodli, a ak nie, majú možnosť podať návrh na úpravu styku. Apeloval na rodičov, aby v čo najlepšom záujme maloletých detí realizovali ich vývoj a starostlivosť o ne, aby spolu o veciach týkajúcich sa ich detí riadne a v kľude komunikovali, a aby zabezpečili deťom u každého z nich pocit istoty a bezpečia, napriek svojim vzájomným odlišným stanoviskám a názorom na život. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o výživnom podal odvolanie manžel prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok v napádanej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie malo vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Rozsudok v napadnutom výroku považoval za nesprávny, arbitrárny a jeho závery nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť. Rovnako namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil z čoho vychádzal pri výpočte jeho príjmu vo výške X.XXX až X.XXX eur mesačne, resp. tvrdenie opieral len o jeho dosiahnuté vzdelanie. Vyslovil názor, že súd si zľahčil svoju úlohu prebratím záverov z rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. 25P/68/2015, ktorý postup považoval za nesprávny z dôvodu, že daný rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť a je napadnutý odvolaním. Poukázal na to, že súd sa nepokúšal vykonať dokazovanie ohľadne jeho majetkových a príjmových pomerov zrejme čakajúc na rozhodnutie v inom konaní. Namietal, že súd si mal aspoň priložením spisu sp. zn. 25P/68/2015 preštudovať obsah vykonaného dokazovania, kedy by zistil, že otec zdokladoval všetky príjmy počas rozhodného obdobia a príjem nezatajoval. Potvrdil, že jeho príjmy sa viackrát menili z dôvodu zmien zamestnania, keďže bol zamestnaný na dobu určitú. Mal za to, že súd nesprávne uviedol, že sa dobrovoľne vzdal vyšších príjmov. Poukázal na to, že je logické, že v prípadoch, kedy rôzne firmy potrebujú vypracovať časovo ohraničený projekt, zamestnajú zamestnanca na dobu určitú, čo má vplyv na výšku ohodnotenia. Dal do pozornosti, že v prípade, ak by pracoval na rovnakých pozíciách na neurčitú dobu, dosahoval by nižší príjem. Poukázal na predložené doklady, z ktorých jasne vyplýva doba uzatvorenia pracovného pomeru. Uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný v obchodnej spoločnosti jeho sestry, ktorá mu pomohla dosiahnuť stabilné zamestnanie a pravidelný príjem. Zdôraznil, že určená výška výživného je pre neho likvidačná a vzhľadom na jeho majetkové možnosti nie je schopný z dlhodobého hľadiska ju plniť. Pri vyplatení výživného mu nezostáva dostatok finančných prostriedkov ani na základné životné potreby a je nútený občasne žiadať svoju matku o finančnú výpomoc. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutom výroku za správny. Tvrdenia otca, že nemá záujem deti ukrátiť považovala za cynické, bolestivé a manipulatívne. Poukázala na to, že otec si za posledné roky uplatňoval daňový bonus na deti, ktorý však na deti nepoužil a využil ho vo svoj prospech. Uviedla, že otec nereagoval na jej prosby o príspevok na poplatky za stravu v škole, plávanie, členské do speváckeho zboru a iné platby. Deti uviedol do ponižujúcej situácie a strádania. Poukázala na to, že otec chcel prostredníctvom súdu vymôcť od nej v inom konaní vymyslenú sumu pri bezohľadnom riešení vysporiadania BSM. Dala do pozornosti, že od leta alebo jesene 2017 jej otec detí prestal prispievať výživným vo výške XXX eur mesačne na manželku určeným právoplatným rozhodnutím súdu a doposiaľ jej výživné nedoplatil. F. na to, že finančné prostriedky si privyrába príležitostnými prekladmi do anglického jazyka, čo nepostačuje na krytie dlhov, ktoré vznikli kvôli otcovi maloletých. Upozornila na konanie otca, ktorý jej zmaril predaj bytu v roku 2013, svoju sestru zapojil do podnikania v jeho firme, finančne ju týral. V ďalšom hodnotila postup súdu prvej inštancie, ktorý si pripojil trestný spis obsahujúci predmetný znalecký posudok vypracovaný PhDr. T. X., ktorý postup považovala za nesprávny. Súdu prvej inštancie vytkla nezrovnalosti v napadnutom rozsudku vo vzťahu k znaleckému posudku PhDr. O., PhD., ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov v roku 2017, vyjadrenia znalca MUDr. P. pri hodnotení jej osoby a poukázala na vyjadrenie skúseného psychológa PhDr. M. z ÚPSVaR. Dala do pozornosti viacero vedených konaní na súde vo veci starostlivosti o maloleté deti, vrátane exekučného konania o styku otca s maloletými deťmi. Podrobne sa vyjadrila k styku otca s maloletými deťmi od roku 2014 a porušeniu práv maloletých detí pri realizovaní núteného styku s otcom, keď mal súd konať v súlade s najlepším záujmom detí aj s prihliadnutím na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. Uviedla, že nemôže platiť súdne trovy vo výške X.XXX,XX eur ako náhradu trov znaleckého dokazovania, obzvlášť ak bol súdom vyžiadaný znalec PhDr. O. O., PhD a vypracoval nezmyselný klinický posudok. Žiadala, aby odvolací súd vzal do úvahy jej vyjadrenie k návrhu na rozvod zo dňa 28.03.2017, ktorý dokazuje, že návrh je lživý a účelový a je len ďalším pokračovaním jej psychického týrania. Zdôraznila, že sa chcela v kľude rozviesť, navrhla ústne dohodu o striedavej starostlivosti o maloleté deti, na čo sa jej začal manžel vyhrážať zničením. Žiadala, aby bola otcovi detí uložená sankcia, ktorej výšku ponecháva na úvahu súdu, aby boli získané peniaze využité na reálne zlepšenie sociálno-právneho systému ochrany maloletých a podporu matiek v súdnom procese. Matka v priebehu odvolacieho konania opakovane prostredníctvom emailovej komunikácie informovala odvolací súd o aktuálnej situácii v rodine a skutočnostiach týkajúcich sa stretávanie sa otca s maloletými deťmi. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, zákonný a dôvodný potvrdiť. Napadnutý rozsudok považoval vo všetkých jeho výrokoch za náležite a riadne odôvodnený. Poukázal na to, že súd prvej inštancie ustálil príjmy rodičov na základe ich výpovedí a listinných dôkazov, a to aj z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 25P/68/2015, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Stotožnil sa s hodnotením príjmu otca súdom prvej inštancie a poukázal na to, že otec v čase kedy dosahoval príjem X.XXX až X.XXX eur sa zaoberal činnosťou v oblasti stavebníctva, v ktorej je zamestnaný aj v súčasnosti. Určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam otca a primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. 7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa nestotožnil so jeho stanoviskom, ktoré nereaguje na argumenty uvedené v odvolaní. Mal za to, že aj Okresná prokuratúra Bratislava IV posudzuje vec povrchne a arbitrárne a svoje závery zakladajú len na jeho prezumovanom príjme, ktorý nie je súladný s realitou, ani nevyplýva z vykonaného dokazovania. V ostatnom sa pridržiaval obsahu podaného odvolania. Zdôraznil, že súd nemôže od neho spravodlivo požadovať, aby vyhľadával ponuky zamestnania na dobu určitú, ktorá je síce lepšie platená, ale mu pri nej vzniká neistota budúceho zamestnania. Vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na jeho chaotickosť, neprehľadnosť a nesúvis s vecou, množstvo poloprávd a prekrúcanie reality. Poukázal na to, že vyjadrenie matky obsahuje otázky, ktoré sa netýkajú konania. Uviedol, že bývalá manželka fabuluje v priebehu celého konania, neustále ho atakuje a znevažuje. Zotrval na svojich vyjadreniach a návrhu na zrušenie rozsudku v napadnutom výroku. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 9. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, preto budú účastníci označovaní ako otec, matka a maloleté deti. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku. 11. Pokiaľ ide o výroky o výživnom, treba uviesť, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom upravujú ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ( bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod. ), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. 12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia uvedené v jeho odvolaní. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, rozhodnutie zdôvodnil podľa kritérií ustanovených v Civilnom sporovom poriadku. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre ustálenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti na čas po rozvode. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenými potrebami maloletých detí nie je len strava, ale je to súbor všetkých potrieb súvisiacich so zabezpečovaním výživy a výchovy maloletých detí, ich vzdelávania, bývania, zdravotnej starostlivosti, kultúrnych potrieb, mimoškolských potrieb, ako aj výdavkov, ktoré nie sú bežné. Je potrebné konštatovať, že náklady na maloleté deti boli matkou riadne vyčíslené a preukázané, tieto náklady otec nespochybňoval a nenamietal ani v podanom odvolaní. Naviac, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou matky nebolo predkladať v konaní všetky pokladničné bloky z nákupov vecí bežnej dennej spotreby (strava, ošatenie, hygienické potreby), keďže súd pri určení výšky výživného vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný stav atď. Tu je potrebné poznamenať, že do nákladov maloletých detí sa započítava aj podiel nákladov na bývanie. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní a hodnotení príjmov, výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov a posudzovaní ich schopností a možností. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, upravujúce kritériá rozhodné pri určení výživného, pričom ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne skutočný príjem a majetkové pomery povinného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a odôvodnením rozhodnutia vo vzťahu k hodnoteniu schopností a možností na strane otca pri určení výživného na maloleté deti. Vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti otca, jeho vek a dobrý zdravotný stav, aj odvolací súd dospel k záveru, že otec disponuje možnosťami a schopnosťami dostatočnými pre plnenie určenej výšky výživného na maloleté deti a preto nie je možné vychádzať iba z potvrdenia otca o jeho súčasnom príjme, ktorý predstavuje len takmer polovicu príjmu dosahovaného otcom v minulosti. Pri takomto zásadnom rozdiele v dosahovaných príjmoch je tiež vysoko nepravdepodobné, že tento by bol spôsobený výlučne krátkodobosťou predchádzajúcich zamestnaní otca a z toho vyplývajúcim rizikom straty zamestnania, ako to uvádza vo svojom odvolaní. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výrokom o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a poukazuje na kritérium tzv. potenciality príjmov, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní príjmu povinného vychádzať nie zo zárobku, ktorý dosahuje, ale z potenciálneho zárobku, ktorý by dosahoval, keby využíval všetky svoje schopnosti a dosiahnuté vzdelanie. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti otca v súlade s ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané. Odvolací súd dospel k záveru, že určená výška výživného na maloleté deti je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, zohľadňuje zistené pomery rodičov, práva maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov, práva na uspokojovanie základných životných potrieb a zohľadňuje schopnosti a možnosti otca a vyživovaciu povinnosti matky a jej podiel na výkone osobnej starostlivosti o maloleté deti. Odvolací súd neprihliadal ani na odvolaciu námietku otca o nedostatočne vykonanom dokazovaní v danej veci s odvolaním sa na prebiehajúce konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P/68/2015, a rozhodnutie súdu v danej veci, ktoré bolo napadnuté odvolaním. Z obsahu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s opatrovanským spisom maloletých detí vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 25P/68/2018. Z hľadiska hospodárnosti konania je logické, že v prípade, ak obe konania prebiehali súčasne v rovnakom čase, a z hľadiska posúdenia výšky výživného išlo o identické dokazovanie, vychádzal z dôkazov predložených komplexne. Skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v danej veci, prebiehalo odvolacie konanie v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu nemá vplyv na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a nebolo prekážkou pre rozhodnutie v danom konaní. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky otca, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Odvolací súd poukazuje na charakter daného konania, ktorým je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie sa riadi procesnými ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 CMP. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).