Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/34/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315214929 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315214929.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcov: 1/ PENTA INVESTMENTS GROUP LIMITED, 47 Esplanade, JE1 OBD, St Helier, Jersey, registrovaná Komisiou pre finančné služby v Jersey, Obchodný register, registračné číslo: 112251, 2/ Penta Investments Limited, Agias Fylaxeos & Polygnostou 212, C&l Cemter, 2nd floor, 3082, Limassol, Cyprus, registrovaná Ministerstvom obchodu, priemyslu a cestovného ruchu, Oddelením registrátora spoločnosti a konkurzného správcu, registračné číslo: HE 158996, 3/ Penta Investments Limited, 47 Esplanade, JE1 OBD, St Helier, Jersey, registrovaná Komisiou pre finančné služby v Jersey, Obchodný register, registračné číslo: 109645, žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: N Press, s.r.o., Jarošova 1, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Zlochom, PhD., Kamenárska 17A, Bratislava, o uloženie povinnosti uverejniť opravu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/459/2015-194, zo dňa 14.6.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ až 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 384,09 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 10.7.2015 sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému na vlastné náklady uverejniť opravu nepravdivých skutkových tvrdení uverejnených v denníku V. G. Z. Z. J. V.Ň. XX.X.XXXX v časti komentáre na strane 9, v článku „O. A. O. U. O.“ a to na rovnocennom mieste a rovnakým písmom ako bol uverejnený tento článok do ôsmich dní od právoplatnosti rozsudku v konkrétnom navrhovanom znení. Zároveň sa domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady uverejniť opravu nepravdivých skutkových tvrdeným uverejnených na internetovej stránke denníka V. G. J. V. XX.X.XXXX Z. Č. „.O. A. O. U. Z. M. J. O.“, a to na rovnakej internetovej stránke ako bol uverejnený článok, rovnakým písmom akým bol uverejnený článok, a to tak, aby bola táto oprava prístupná verejnosti, a to do ôsmich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v konkrétnom navrhovanom znení; všetko na tom základe, že v predmetnom článku sú prezentované ako fakty nepravdivé skutkové tvrdenia a aj na webovej stránke V. G. K. uverejnený tento článok v upravenom znení. Skutkové tvrdenia sa týkajú finančnej skupiny Penta, táto skupina v súčasnosti predstavuje štruktúru podnikateľských subjektov, na ktorej vrchole je žalobca 1/, ktorý je materskou spoločnosťou finančnej skupiny Penta. Táto spoločnosť existovala v čase, ku ktorému sa vzťahujú skutkové tvrdenia žalovaného a existuje bez prerušenia právnej kontinuity dodnes. V rozhodujúcom čase, ku ktorému sa vzťahujú skutkové tvrdenia žalovaného, bolo investičné portfólio skupiny Penta v priamom vlastníctve spoločnosti žalobcu 2/, ktorý je dcérskou spoločnosťou žalobcu 1/. Keďže v tom čase sa z dôvodu vlastníctva väčšiny priamy majetkových podielov hlavná investičná činnosť skupiny Penta uskutočňovala prostredníctvom žalobcu 2/ a táto spoločnosť podnikala v stredoeurópskom regióne aj prostredníctvom svojich organizačných zložiek, verejnosť často vnímala skupinu Penta v užšom zmysle slova, ako skupinu tvorenú spoločnosťou žalobcu 2/, ako hlavnou materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami. Z tohto dôvodu má žalobca 2/ záujem na ochrane svojho dobrého mena a je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní, a to či už ako subjekt predstavujúci skupinu Penta, alebo ako člen skupiny Penta. V súvislosti s reorganizáciou a reštrukturalizáciou skupiny Penta 13.12.2011 vznikla spoločnosť žalobcu 3/, ktorá od žalobcu 2/ nadobudla väčšinu priamych majetkových podielov v investičnom portfóliu skupiny Penta a tým de facto prevzala úlohy a činnosti žalobcu 2/, t.j. hlavná investičná činnosť skupiny Penta sa v súčasnosti realizuje prostredníctvom spoločnosti žalobcu 3/, vrátane podnikania v oblasti zdravotného poistenia. Preto je aj žalobca 3/ aktívne legitimovaný v predmetnom konaní, či už ako subjekt predstavujúci skupinu Penta, alebo ako člen skupiny Penta. Žalobcovia sa žiadosťou zo 17.6.2015 obrátili na žalovaného na uverejnenie opravy nepravdivých skutkových tvrdení, pričom žalovaný sa rozhodol žiadosti nevyhovieť. V prípade e-Článku sa domnievajú, že aj naňho možno aplikovať inštitút opravy a to analógiou k § 7 Tlačového zákona; aj keď bol článok uvedený v časti komentáre, autor v ňom nevyjadruje len svoj názor, ale uvádza v ňom skutkové tvrdenia, ktoré sú sami o sebe prezentované ako kategorické a nesporné fakty, ktoré nemožno v žiadnom prípade kvalifikovať ako hodnotiace úsudky a názory autora článku. Aj v prípade, ak by boli závery autora formulované ako jeho hodnotiace úsudky, vzhľadom na absenciu relevantného skutkového základu, by ich bolo nutné vnímať ako zneužitie práva na slobodu prejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií, ktoré nepožívajú právnu ochranu. Z týchto dôvodov sa žalobcovia domáhajú opravy nepravdivých skutkových tvrdení obsiahnutých v článku. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo vzťahu ku skutkovému stavu za nesporné, že predmetný článok s názvom „O. A. O. U. O. K. XX.X.XXXX F. Z. V. G. na A. X, v sekcii komentáre. Na webovej stránke V. G. bol uverejnený článok s názvom „O. A. O. U. Z. M. J. O. (celý článok bol dostupný iba predplatiteľom V. G.). Listom zo dňa 17.6.2015, doručeným 18.6.2015, žalobcovia žiadali opravu v zmysle § 7 Tlačového zákona, avšak žalovaný oznámil, že žiadosti nevyhovie. Objasnil, že žalobcovia ako nepravdivé skutkové tvrdenia označili tieto Výroky: 1/ O. M. V. O., Q. V. Z. V. V. J. Q. J. M. C. A.. Podľa žalobcov, autor svojím tvrdením hneď v úvode článku vyvoláva u čitateľa unáhlené závery o ukrývaní ziskov Dôvery bez toho, aby mu umožňoval vytvoriť si o týchto tvrdeniach vlastný názor. Skutočnosti uvedené vo výrokoch nepredstavujú žiadnu horúcu tému, ktorá by prípadne mohla ospravedlňovať určité nepresnosti, či zjednodušenia, v prezentovaní skutkového stavu. Podľa nich je to skutkové tvrdenie, keďže je ľahko overiteľné, či takéto dobré podmienky existujú, alebo neexistujú. Dôkaz, ktorý existenciu dobrých podmienok vyvracia je, že zmluvy medzi Dôverou a zdravotníckymi zariadeniami sú zo zákona verejne dostupné na internete, každý si môže overiť ako sú finančné mechanizmy v týchto zmluvách nastavené a každý môže odhaliť príslušné finančné toky, nemožno hovoriť, že Penta má dobré podmienky, aby mohla svoje zisky skryť. 2/ I. Š. Q. Ď. J.M. P. Y. Z. O. Q. V. .... X/ Q. A. A. O. J. G. O.Q. M. U. J. M. XXX M., G. Z. na P. Y.. Podľa žalobcov autor článku naráža na skutočnosť, že vlastníkom 50 % akcií poisťovne Dôvera bola až do nedávna spoločnosť Prefto, ktorú vlastní jediný akcionár B.. V. Y., autor pritom skutočnosť, že akcionármi spoločnosti bol Š. Q. Ď. J. P.K. Y. podáva ako jasný fakt, ktorý sa pokúsil odôvodniť tak, že informáciu získal od partnerov Penty a desiatok špecialistov na financovanie zdravotníctva. Ak by aj pripustili, že informácia o majetkovej účasti Juraja Širokého v Dôvere je bežne komunikovaným tvrdením, tak to neplatí o ďalších známych Róberta Fica. Odporca nemohol na základe žiadneho relevantného podkladu tvrdiť, že akýsi známi sa majetkovo podieľajú na Dôvere. Podľa žalobcov podstatou tohto výroku nie je len to, či B. Š.T. je alebo bol spolupracovníkom Dôvery, ale to, že žalovaný týmto výrokom prepája žalobcov s politickou stranou SMER-SD, pričom medzi nimi má byť akási dohoda. Tento výrok napádajú aj kvôli úplnosti výpočtu nepravdivých tvrdení, pokiaľ by nenamietali, mohli by v budúcnosti čeliť obvineniam, že implicitne potvrdili spoluvlastnícky podiel B. Š. a iných osôb z okruhu P. Y. v Dôvere, keďže s týmto výrokom nemali problém a nespochybnili ho v tomto konaní pred súdom. Argument žalobcov spočíval v tom, že Dôvera vytvára iba jediný zisk, ktorý je hospodárskym výsledkom príslušného roka a nevytvára teda žiadny oficiálny zisk a popritom iný, neoficiálny zisk, ktorý by umožňoval vyťahovanie finančných prostriedkov mimo oficiálneho zisku. Dôvodom, prečo Dôvera mohla vyplatiť svojim akcionárom dividendu, ktorá je vyššia ako zisk Dôvery v príslušnom kalendárnom roku, vyplýva z realizácie predaja podniku zdravotnej poisťovne Dôvera zdravotnej poisťovni Apollo, ku ktorému došlo na konci roku 2009. Takzvaný záporný goodwill, ktorý pri predaji podniku vznikol, musel byť jednorazovo odpísaný a následne rozpustený do výsledku hospodárenia Dôvery za rok 2009. Valné zhromaždenie Dôvery mohlo rozhodnúť a rozhodlo o rozdelení tohto hospodárskeho výsledku za rok 2009 formou dividendy, ktorá má byť splácaná podľa podmienok upravených v splátkovom kalendári tak, aby neporušila pravidlá činnosti zdravotných poisťovní. Hospodárskym výsledkom Dôvery za rok 2009 t.j. za rok, kedy došlo ku predaju podniku, bola dosiahnutá kladná suma hospodárskeho výsledku, zisk vo výške 469.045.541 eur, toto je verejne dostupný a ľahko overiteľný údaj. Z časti tohto zisku boli postupne vyplatené dividendy akcionárom. 4/ O. M. teda V. O. na E., Q. M. Z. V. Z. J.. G. G. O., M. T. F. O. V. A. J.R. J.. Podľa žalobcov je Dôvera povinná zverejňovať na svojom webovom sídle zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré uzatvorila s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tieto zmluvy sú verejne dostupné, vzťahy medzi Dôverou a zdravotníckymi zariadeniami patriacimi do skupiny Penta sú štandardné a trhové, zmluvy sú zo zákona verejne dostupné a overiteľné, ich prieskum po vecnej stránke môže vykonávať aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v tomto smere vykonáva štátny dohľad. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že aktívne legitimovaná osoba, ktorá môže žiadať uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia v zmysle § 7 Tlačového zákona je taká osoba, ktorú možno na základe skutkového tvrdenia presne určiť s tým, že skutkové tvrdenie sa musí dotýkať konkrétnej právnickej osoby, táto nemusí byť označená celým názvom, stačí, ak je označená určitým charakteristickým znakom alebo viacerými identifikačnými znakmi, na základe ktorých je možné presne zistiť, koho sa skutkové tvrdenie týka. Vychádzajúc z uvedeného bol názoru, že žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby; citáciou z článku v časopise Forbes z mája 2013, v ktorom B. I.Č. (podľa článku managing partner divízie Buy-Out Penty) odpovedal na otázku týkajúcej sa organizačnej štruktúry spoločnosti Penta, sa súd prvej inštancie zamýšľal, či možno jednoznačne určiť, čo je „Penta“. Preto bol názoru, že na základe informácií uverejnených v predmetnom článku nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetné skutkové tvrdenia sa týkali práve žalobcov. 4. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že ak by aj pripustil, že nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcov nie je dôvodom na zamietnutie žaloby, po pristúpení ku skúmaniu, či tvrdenia uvedené v článku sú skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, by táto úvaha viedla tiež k zamietnutiu žaloby; objasnil, že predmetom práva na opravu v zmysle ustanovenia § 7 Tlačového zákona sú nepravdivé skutkové tvrdenia o konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe; definícia skutkového tvrdenia v zákone absentuje, avšak rozsiahla judikatúra pojem definovala tak, že za ne možno považovať vyjadrenie o skutkovej podstate alebo o postupe, ktoré sa vyznačuje objektívnym vzťahom medzi prejavom a realitou, ktorého pravdivosť, úplnosť a presnosť možno preveriť dokazovaním. Na rozdiel od hodnotiaceho úsudku, ktorým sa prejavuje názor, vyslovuje myšlienka, vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok je vybudovaný ako záver, ktorý má vyplývať z určitých premís. Aj Európsky súd pre ľudské práva rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, pričom podľa neho zásadný rozdiel spočíva v možnosti preukázania jedného a druhého, existenciu skutkových tvrdení možno dokázať, pravdivosť hodnotiacich úsudkov sa preukázať nedá, lebo hodnotiace úsudky nepopisujú skutočnosť, ale ju viac alebo menej voľne interpretujú. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno zaťažiť dôkazným bremenom hodnotiaci úsudok, požiadavku dokazovať pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné splniť a táto požiadavka porušuje slobodu vlastného názoru, ktorá je základnou časťou práva zabezpečeného článkom 10 Dohovoru (Rozsudok zo dňa 23.10.2007 k sťažnosti č. 21279/02 a č. 36448/02). Určiť rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom môže byť niekedy problematické, je to vecou posúdenia súdu. Súd prvej inštancie vychádzajúc z týchto rozlišovacích kritérií, označené výroky vyhodnotil ako hodnotiace úsudky, ktoré nepodliehajú právu na opravu v zmysle Tlačového zákona. Pripustil, že iba výrok „....I. Š. Q. Ď. J. P. Y. Z. O. Q. V.Z.....“ možno považovať za skutkové tvrdenie, avšak nakoľko sa toto skutkové tvrdenie netýka žalobcov, nemohli sa domáhať uverejnenia jeho opravy. 5. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti (pri posudzovaní či sa jedná o skutkové tvrdenia, alebo hodnotiace úsudky) prihliadol na kontext celého článku, na skutočnosť, že článok bol uverejnený v denníku v časti komentáre. Poukázal na to, že aj Ústavný súd SR priznal právny účinok povahe periodika, v ktorom sa tvrdenie uverejnení, že je potrebné rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače určenej pre širokú verejnosť, teda v určitých prípadoch je potrebné rešpektovať určité zjednodušenia a nie je možné trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení, na druhej strane vždy sa musí brať do úvahy celkové vyznenie určitej informácie, tak aby táto informácia zodpovedala pravde (I. ÚS 390/2011). Súd prvej inštancie dôvodil tým, že v čase zverejnenia článku vo verejnosti rezonovala informácia kúpy zdravotnej poisťovne, táto téma bola aktuálna, záujem novinárov bol legitímny. Ako špekulatívne označil tvrdenia žalobcov, že žalovaný ich prepája s politickou stranou SMER-SD, kde má existovať nejaká dohoda; takýto záver nie je možné dovodiť ani z kontextu celého článku. Hodnotiaci úsudok, vyjadrujúci názor autora, že mimo oficiálneho zisku povyťahovala Penta 400 miliónov, žalovaný podložil závermi analýzy Štátneho inštitútu finančnej politiky, z ktorého vyplýva, že okrem nákladov na zdravotnú starostlivosť a na prevádzku poisťovne evidujú aj úhrady mimo zdravotnej starostlivosti, pričom ich najväčšiu časť tvorí vyplácanie záväzkov Dôvery (záväzky voči akcionárom). Argumentoval pritom tým, že sami žalobcovia v žalobe uviedli, že dôvodom prečo Dôvera mohla vyplatiť svojim akcionárom dividendu, ktorá je vyššia ako zisk Dôvery v príslušnom kalendárnom roku (zisk vo výške 469.045.541 eur) vyplýva z realizácie predaja podniku zdravotnej poisťovne Dôvera zdravotnej poisťovni Apollo, ku ktorému došlo na konci roku 2009. Podľa slov žalobcov bolo akcionárom Dôvery vyplatených viac ako 469 miliónov eur, preto použité zjednodušenie „mimo oficiálneho zisku“ súd prvej inštancie považoval za prípustné, celková informácia zodpovedá pravde, nakoľko to boli peniaze, ktoré neboli realizované na zdravotnú starostlivosť. Zo skutočnosti, že zdravotná poisťovňa preukázateľne dosahovala zisk dovodil, že existujú dobré podmienky na zarábanie a zisky a prisvedčil, že aj tento hodnotiaci úsudok vychádza z reálnych faktov. 6. Pri posudzovaní návrhu na opravu článku zverejneného na internetovej stránke denníka Denník N bol názoru, že ustanovenia Tlačového zákona sa vzťahujú len na periodickú tlač a agentúrne spravodajstvo s tým, že zákon nepredpokladá použitie jeho ustanovení na internetové médiá a to ani analogicky. Uzavrel, že ak by mal zákonodarca úmysel upraviť povinnosť zverejňovať opravu osobitne v elektronických médiách, mohla byť obsahom novely tlačového zákona, čo sa však nestalo. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie za použitia § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 10 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 167/2008 Z.z. (Tlačový zákon) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal v podrobnej špecifikácii náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 384,09 eura, ktorú zaviazal žalobcov nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne. 7. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napokon z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, eventuálne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie o nedostatku ich aktívnej legitimácie v konaní, tiež pokiaľ ide o záver, že Prvý, Tretí a Štvrtý výrok sú hodnotiacimi úsudkami a nie skutkovými tvrdeniami a že Druhý výrok sa netýka žalobcov, a preto sa nemohli domáhať uverejnenia jeho opravy; nesprávne právne posúdenie veci videli tiež v tom, že ustanovenia Tlačového zákona sa majú vzťahovať len na periodickú tlač a agentúrne spravodajstvo, nie však na e-Článok uverejnený na internete; súdu prvej inštancie vyčítali nesprávny procesný postup, nakoľko sa ústne odôvodnenie rozsudku súdu nezhoduje s jeho písomným vyhotovením s tým, že napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. K aktívnej legitimácii na podanie žaloby uviedli, že informácie ohľadne finančnej skupiny Penta, jej podnikateľských aktivít a hlavných predstaviteľoch sú na Slovensku všeobecne známe. Nie je možné pripustiť, že by sa výroky mohli rovnako týkať akéhokoľvek iného podnikateľského subjektu zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu SR, ktorý má v obchodnom mene označenie Penta. Mali za to, že z článku je každému zrejmé, o akú „Pentu“ ide, keďže sa v ňom jednoznačne uvádza spojenie Penty so zdravotnou poisťovňou Dôvera, pričom je verejne známou skutočnosťou, že poisťovňa Dôvera patri do portfólia finančnej skupiny Penta; súd prvej inštancie sa však snažil navodiť dojem, akoby na Slovensku zrazu pôsobili paralelné a od seba nezávislé finančné skupiny Penta, alebo akoby bol článok osamoteným ostrovom v mori odtrhnutý od zvyšku reality. Úvaha súdu prvej inštancie popiera samotnú podstatu médií a mediálnych správ, ktorých úlohou je informovať verejnosť v zrozumiteľnej a čitateľsky pútavej forme. Pristúpenie na argumentáciu súdu by znamenalo, že každý článok by predstavoval „svet sám pre seba“ a v každom takomto článku by tak musel autor komplikovane vysvetľovať všetky pojmy a súvislosti použité v článku. Rečníckou otázkou skúmali, že pokiaľ teda súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia nie sú v Článku identifikovaní, o kom mal byť Článok, ak nie o nich? Koho by tak žalovaný (resp. autor Článku) myslel, ak nie finančnú skupinu Penta, na ktorej čele stoja spoločnosti, ktoré nesú názov „Penta“ a ktoré stoja na vrchole jej majetkovej štruktúry? K napádaným výrokom v Článku upriamili pozornosť na to, že umiestnenie Článku v časti „komentáre“ žiadnym spôsobom nevylučuje to, že aj v rámci komentára môžu byť uvedené skutkové tvrdenia; k obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 11.2.2016, sp. zn. 9Co/285/2014, že „zaradenie článku pod určitú rubriku (v danom prípade „Komentáre“) nemôže bez ďalšieho zbavovať vydavateľa jeho zodpovednosti, ak sú v článku uvádzané nepravdivé skutkové tvrdenia.“ S odkazom na odbornú literatúru argumentovali, že komentár je žánrom analytickej a názorovej publicistiky, avšak aj pri tomto žánri novinár argumentuje na základe faktov a pridŕža sa objektívnosti a vyváženosti. A preto, hoci aj samotný záver môže byť hodnotiacim, premisy uvedené v komentári sú skutkové tvrdenia, ktoré sú overiteľné vykonaným dokazovaním. Napádané Výroky tak nepredstavujú hodnotiace úsudky, ale skutkové tvrdenia, ktorých (ne)pravdivosť bolo možné v konaní preukázať; Prvý a Štvrtý výrok bolo možné overiť tým, či poisťovňa Dôvera zverejňuje zmluvy, ktoré uzatvára so zdravotníckymi zariadeniami Penty, alebo či takéto zmluvy tají; Druhý výrok tým, či nielen B. Š.T. ale aj „ďalší známi P. Y. vlastnili“ vlastnili (akokoľvek) „polovicu akcií Dôvery“, a teda či mali v zdravotnej poisťovni Dôvera priamu alebo nepriamu majetkovú kontrolu; Tretí výrok je možné overiť napr. účtovnou závierkou Dôvery a vtedy účinnou právnou úpravou. 8. Zdôraznili, že v prípade Prvého a Štvrtého výroku súd prvej inštancie dospel k záveru, ktorý v rozpore s významom predmetných Výrokov, ktorý nespočíva len v tom, či sú dobré podmienky na zarábanie a zisky, ale v „prelievaní a ukrývaní ziskov zdravotnej poisťovne Dôvera do zdravotníckych zariadení žalobcov“. Došlo tak k nesprávnej interpretácii, nakoľko podstatné v danom prípade nie sú „dobré podmienky na zarábanie a zisky“, ale tvrdenie autora Článku o dobrých podmienkach na prelievanie, resp. ukrývanie ziskov poisťovne do zdravotníckych zariadení Penty. Existencia „dobrých podmienok na prelievanie ziskov“ je skutkovým tvrdením, keďže je overiteľné, či takéto „dobré podmienky“ existujú alebo neexistujú. Dôkaz, ktorý existenciu takýchto „dobrých podmienok“ vyvracia, je, že zmluvy medzi Dôverou a zdravotníckymi zariadeniami Penty sú zo zákona verejne dostupné na internete. Každý si tak môže overiť, ako sú finančné mechanizmy v týchto zmluvách nastavené a ak každý môže takto jednoducho „odhaliť“ príslušné finančné toky, nemožno hovoriť, že Penta má „dobré podmienky“, aby mohla svoje zisky „skryť“. Vzhľadom na skutočnosť, že boli vytvorené podmienky, vďaka ktorým si každý môže overiť finančné toky zdravotných poisťovní, je jasné, že „dobré podmienky na ukrývanie ziskov“ týchto poisťovní neexistujú. O hodnotiaci úsudok by išlo v prípade, ak by autor Článku uviedol napr. „Dobré podmienky na prelievanie a ukrývanie ziskov zo zdravotnej poisťovne do zdravotníckych zariadení sú neprípustné“. To znamená, že autor Článku by posudzoval nejakú objektívnu skutočnosť (t.j. objektívne existujú podmienky na to, aby dochádzalo k prelievaniu a ukrývaniu ziskov zo zdravotnej poisťovne do zdravotníckych zariadení) a táto objektívna skutočnosť je podľa autora neprípustná (subjektívny názor autora). Uviedli, že to, že niekto má „dobré podmienky“ na prelievanie a ukrývanie ziskov zo zdravotnej poisťovne do zdravotníckych zariadení je síce generalizovaná skutočnosť, teda skutočnosť, ktorá vznikla zovšeobecnením iných čiastkových skutočností, no tým nestráca charakter skutkového tvrdenia. Tento výrok totiž stačí len takpovediac „rozmeniť na drobné“ a uviesť, aké „dobré podmienky“ má Penta na prelievanie a ukrývanie ziskov zo zdravotnej poisťovne do zdravotníckych zariadení. Toto však žalovaný neuviedol a súd prvej inštancie sa uspokojil (v písomnom odôvodnení) bez ďalšieho s tým, že ide v prípade Prvého a Štvrtého výroku o hodnotiace úsudky. Namietali tak, že Prvý a Štvrtý výrok sú nepravdivé skutkové tvrdenia, keďže vzťahy medzi Dôverou a zdravotníckymi zariadeniami patriacimi do skupiny Penta sú štandardné a trhové, pretože je to po obchodnej aj právnej stránke nutné. Ich vzájomne uzatvárané zmluvy sú pritom zo zákona verejne dostupné a overiteľné, pričom ich prieskum po vecnej stránke môže vykonávať aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v tomto smere vykonáva štátny dohľad. Penta tak nemôže „ukrývať“, ani „prelievať“ zisky Dôvery do zdravotníckych zariadení, ktoré jej patria. 9. V súvislosti s Druhým výrokom sa žalobcovia nestotožnili s názorom súdu prvej inštancie, že ho „možno považovať za skutkové tvrdenie, avšak toto skutkové tvrdenie sa netýka navrhovateľov, preto sa nemohli domáhať uverejnenia jeho opravy.“ Mali za zrejmé, že sa ich dané skutkové tvrdenie týka, nakoľko poisťovňa Dôvera patrí do portfólia finančnej skupiny Penta, na základe čoho je možné žalobcov jednoznačne identifikovať. Navyše, predmetný výrok je potrebné posudzovať aj v spojení s Tretím výrokom, ktorého sa bezprostredne dotýka a ktorý hovorí, že žalobcovia (ako akcionári poisťovne Dôvera) povyťahovali spolu so Š. a ďalšími známymi P. Y. mimo oficiálneho zisku minimálne 400 miliónov. Z uvedeného mali za to, že Druhý výrok jednoznačne žalobcov identifikuje, a teda majú právo domáhať sa uverejnenia jeho opravy, keďže ide o nepravdivé skutkové tvrdenie. Pri preukázaní nepravdivosti Druhého výroku žalobcovia poukázali na svedecké výpovede T.. N. M. Q. T.. B. Š.I.; v konaní nebolo rovnako preukázané ani to, že by akcionármi poisťovne Dôvera boli akýkoľvek iní „známi“ predsedu vlády P. Y.. Vlastníkom 50 % akcií poisťovne Dôvera bola do roku 2015 spoločnosť Prefto, ktorú vlastní jediný akcionár B.. V. Y.. Vzhľadom na uvedené predstavuje Druhý výrok nepravdivé skutkové tvrdenie. 10. Ohľadom Tretieho výroku súd prvej inštancie uviedol, že hodnotiaci úsudok vyjadrujúci názor autora bol podložený závermi analýzy Štátneho inštitútu finančnej politiky, z ktorého vyplýva, že okrem nákladov na zdravotnú starostlivosť a na prevádzku poisťovne evidujú aj úhrady mimo zdravotnej starostlivosti, pričom ich najväčšiu časť tvorí vyplácanie záväzkov Dôvery. Podľa žalobcov však skutočnosť, že nešlo o peniaze realizované na zdravotnú starostlivosť nemôže potvrdzovať, že išlo o ich vyplatenie „mimo oficiálneho zisku“ (aj keď podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o použitie prípustného zjednodušenia). Pripomenuli, že Dôvera tak, ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, vytvára iba jediný zisk, ktorý je hospodárskym výsledkom príslušného roka a nevytvára teda žiadny „oficiálny“ zisk a popri tom iný (t.j. neoficiálny) zisk, ktorý by umožňoval „vyťahovanie“ finančných prostriedkov „mimo oficiálneho zisku“. Hospodárskym výsledkom Dôvery za rok 2009 (t.j. za rok, kedy došlo aj k Predaju podniku) bola dosiahnutá kladná suma hospodárskeho výsledku, teda zisk vo výške 469.045.541 eur. Toto je verejne dostupný a ľahko overiteľný údaj uvedený napr. v účtovnej závierke alebo vo výkaze ziskov a strát Dôvery za rok 2009, ktoré sú dostupné priamo na internetovej stránke Dôvery; pritom z časti tohto zisku (do ktorého sa premietla aj transakcia Predaja podniku) boli postupne vyplatené dividendy jej akcionárom v jednotlivých splátkach (teda bol postupne uspokojený záväzok Dôvery voči akcionárom uhradiť dividendu, t.j. podiel na zisku - „oficiálneho zisku“, keďže dividendy sa z iného, ako zo zisku nevyplácajú tak, aby Dôvera neporušila pravidlá činnosti zdravotných poisťovní. Nesúhlasili ani s vysloveným názorom, že použitie výrazov ako „vyťahovanie“ peňazí „mimo oficiálneho zisku“ je v tomto prípade prípustné a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR; takýmto spôsobom je totiž čitateľom sprostredkovaná jednoznačná skutková informácia o tom, že tieto zisky boli vyplatené nezákonne, nakoľko neboli vyplatené ako dividenda v rámci „oficiálneho zisku“, a teda ich museli povyťahovať „mimo oficiálneho zisku“. Výkladom je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že ak sa v Článku identifikuje iný zisk ako oficiálny, pričom antonymom oficiálneho je neoficiálny, potom vylúčením celej skupiny oficiálneho zisku, ostáva už len skupina neoficiálneho zisku, t.j. nezákonného zisku. Zo slovného spojenia „mimo oficiálneho zisku“ niet pochybností o tom, že sa myslel nezákonný zisk. Súd prvej inštancie vlastne Tretí výrok uznal za skutkové tvrdenie, aj keď vo všeobecnosti ho označil za hodnotiaci úsudok; vykonal totižto dokazovanie (prostredníctvom analýzy Štátneho inštitútu finančnej politiky) a mal Tretí výrok za preukázaný („celková informácia zodpovedá pravde, boli to peniaze, ktoré neboli realizované za zdravotnú starostlivosť), nakoľko ho označil za „zjednodušenie“ skutkového tvrdenia („použité zjednodušenie „mimo oficiálneho zisku“ je prípustné“). Podľa žalobcov však zjednodušenie, teda generalizácia s využitím eufemistických výrazov ešte zo skutkového tvrdenia nerobia hodnotiaci úsudok. Na záver tejto časti žalobcovia poukázali na to, že Prvý, Tretí a Štvrtý výrok predstavujú zovšeobecnené, teda generalizované skutkové tvrdenia; obťažnosť preukázania pravdivosti takéhoto skutkového tvrdenia však z neho automaticky nerobí hodnotiaci úsudok. Pri skutkových premisách, ktoré sú spojené do jednej vety s výrokmi, ktoré sa javia ako hodnotiaci úsudok, by mal súd tieto hodnotiace úsudky oddeliť, nakoľko odopretie zverejnenia opravy z dôvodu, že skutkové tvrdenie, o ktorého opravu sa žiada, je neoddeliteľnou súčasťou hodnotiaceho úsudku, by bolo v priamom rozpore s účelom Tlačového zákona. V opačnom prípade, by jednoduchým spájaním skutkových tvrdení s hodnotiacimi úsudkami bolo možné tvrdiť akékoľvek nepravdy bez možnosti právneho postihu. 11. Žalobcovia pre úplnosť vyjadrili presvedčenie, že pokiaľ by aj odvolací súd dospel k záveru, že niektorý z Výrokov je hodnotiacim úsudkom a nie skutkovým tvrdením, aj v takomto prípade je možné žalobe vyhovieť sčasti, a to postupom podľa § 216 ods. 2 C.s.p. s tým, že k takémuto záveru sa prikláňa odborná literatúra, ako aj súdna prax. Napokon k e- Článku uverejnenému na internete súdu prvej inštancie vyčítali nesprávne právne posúdenie, lebo síce je pravdou, že Tlačový zákon priamo nereaguje na „internetizáciu“ periodickej tlače, a výslovne tak neupravuje právo na opravu voči periodikám v elektronickej forme, no súčasne, že podstatou vydávania periodickej tlače je činnosť zabezpečovania (i) istého obsahu periodickej tlače, (ii) výroby výtlačkov periodickej tlače a (iii) ich distribúcie verejnosti. Uvedené kritériá spĺňa aj internetová „tlač“, i keď podmienku (ii) plní s využitím iných technických nástrojov než fyzickej tlače, ktoré však vedú k tomu istému cieľu - rozšíreniu obsahu periodika medzi čitateľov. Ak preto platí, že právo na opravu má osoba dotknutá skutkovými tvrdeniami uvedenými v tlačenej podobe Článku, minimálne rovnaké právo by mala mať aj osoba dotknutá takýmito tvrdeniami zverejnenými v e-Článku na internete (argumentum a minori ad maius). Ak by to tak nebolo, bola by aplikácia práva iluzórnym prostriedkom nápravy. K znemožneniu uskutočňovania svojich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcovia na záver poznamenali, že ústne odôvodnenie napadnutého rozsudku zo strany súdu prvej inštancie sa nezhoduje s jeho písomným vyhotovením. Hoci mal súd prvej inštancie povinnosť v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. bezprostredne po vyhlásení rozsudku uviesť jeho odôvodnenie, žiadna časť samotnej právnej úvahy súdu ohľadom chýbajúcej aktívnej legitimácie žalobcov nebola - a to ani len náznakom - v rámci odôvodnenia rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení uvedená. 12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že jediným cieľom žaloby (v spojení s ďalšími 8-timi konaniami iniciovanými žalobcami proti žalovanému) je odradiť žalovaného od publikovania článkov týkajúcich sa žalobcov pro futuro. Takýto preventívny účinok je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný. Z hľadiska prameňov práva najvyššej právnej sily je právo na slobodu prejavu zakotvené v čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavnoprávnym základom garancie práva na slobodu prejavu predstavuje článok 26 Ústavy SR. Poukázal na publicistický žáner článku uverejnený ako komentár, čo vyplýva jednak z jeho obsahu ako aj systematického zariadenia v publikovanom periodiku. Komentár je jedným z najdôležitejších analytických novinárskych útvarov, vyjadruje stanovisko autora alebo daného média k určitej udalosti. Je blízky predovšetkým správe, ktorú dopĺňa o (osobné) hodnotenie a odôvodnené závery. Ako analyticko-kritická správa obsahuje fakty aj myšlienky a usiluje o odkrytie príčin, pozadia alebo dôsledkov popisovaného javu. Autor pripája do textu svoj vlastný pohľad na vec. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že čitateľ v týchto prípadoch počíta s hodnotovo zafarbeným, prípadne polemickým textom, a preto k článku pristupuje obozretnejšie. Objasnil, že v danej veci žalovaný článok v celkovom kontexte poukazuje na systematický problém vykazovania vysokých ziskov zdravotných poisťovní, čomu zodpovedá aj názov článku „O.U. A. O. U. O..” S ohľadom na skutočnosť, že vynakladanie prostriedkov v zdravotníctve je považované širokou verejnosťou za neefektívne, informovanie o týchto skutočnostiach mal za celkom legitímne. 12.1. K Prvému výroku: „O. M. V. O., Q. V. Z. V. V. J.K. Q. J. M. C. A. poznamenal, že Penta riadila ako spoluvlastník zdravotnú poisťovňu Dôvera, ktorá má štvrtinu poistného trhu a má množstvo zdravotníckych zariadení, po štáte je druhým najväčším vlastníkom zdravotníckych zariadení na Slovensku. Finančné toky medzi nimi sú tak prirodzene veľké objemom aj frekvenciou aj rôznorodosťou, a tak dovoľujú umelo znižovať zisk celej poisťovne, ktorá samozrejme obchoduje aj s inými zdravotníckymi zariadeniami. Poisťovňa zverejňuje svoje zmluvy, to však neznamená, že nemôže v objemoch alebo cenách alebo iných podmienkach protežovať vlastné zariadenia. Namietaný článok je komentár, ktorého charakteristickou črtou sú hodnotiace úsudky autora. V danom prípade konštatoval, že Penta má podmienky, aby dokázala zarábať a zisky skryť. Netvrdí ako fakt, že sa niečo také deje. Na základe uvedených skutočností žalovaný vyjadril presvedčenie, že takýto hodnotiaci úsudok je legitímny. 12.2. K Druhému výroku: I. Š. Q. Ď. J. P. Y. Z. O. Q. V....“. pripomenul, že predmetné tvrdenie odznelo vo viacerých v minulosti publikovaných textoch - (Čo má premiér so Š., M. L., E. (v spise). Tento text je dodnes na webovej stránke týždenníka Trend (<http://www.etrend.sk/trend-archiv7rok-2015/cisto-14/co- ma-premier-sa-sirokyni.html>), ktorého vydavateľom je News and Media Holding, čiže vydavateľský dom vlastnený skupinou Penta (príloha č. 2). V tomto texte sa píše: „Ani od marketingového premiéra, akým je P.. Y., by jeho priaznivci „ nekúpili “ to, že nielen za Váhostavom, ale aj za polovicou poisťovne Dôvera, za polovicou záchranky Falck i za megaúspešnou spoločnosťou Medical Group je aj vďaka Smeru jediný človek. Práve preto, čo má s B.. Š. spoločné, premiér musí predstierať, že nechápe, prečo sa práve jeho pýtajú na Š.. “ Ak skupina Penta namieta pravdivosť tohto tvrdenia, prečo ho na svojom webe sama uverejňuje a pridáva k nemu svoj copyright?) - Predmetné tvrdenia boli tiež v priebehu posledných rokov viackrát potvrdené redaktorovi žalovaného osobami z prostredia samotnej Penty (§ 4 ods. 1 Tlačového zákona ustanovil povinnosť zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií vydavateľa periodickej tlače). Na ozrejmenie týchto súvislostí uviedol, že spoluvlastníkom Penty v Dôvere je spoločnosť Prefto Holding Limited, opäť Cyperská spoločnosť, pričom anonymná vlastnícka štruktúra tejto spoločnosti bola dlhodobo predmetom verejnej diskusie a záujmu masmédií, ktoré ako (spolu)vlastníka tejto spoločnosti označovali p. Š.. Naviac nie je zrejmé, čím sa tento výrok dotýka samotných žalobcov, ktorí sa domáhajú uverejnenia opravy. 12.3. K Tretiemu výroku: „A. A. O. J. G. O. M. U. J. M. XXX M.G., G. Z. na P. Y..“. zdôraznil, že peniaze, ktoré boli vykázané ako záväzok voči akcionárom, z účtu poisťovne odišli. Rozhodli o tom samotní akcionári minimálne tým, že tie peniaze prijali. Nie je to z ich strany záväzok, naopak, podľa účtovníctva šlo o splatenie záväzku zo strany Dôvery. Nebolo to vykázané ako dividenda vyplatená zo zisku, šlo to preto jednoznačne mimo oficiálneho zisku. Pokiaľ žalobcovia (Penta) vo svojom stanovisku vysvetľovali, že to bolo legálne a že inak sa nedalo, žalovaný na svoju obranu uviedol, že predsa nič o nelegálnosti v texte nepísal a operáciou bolo možné (podľa mnohých právnikov dokonca mali) spraviť aj inak; mali ju účtovať tak, ako sa udiala, čiže ako fúziu, nie ako kúpu jedného podniku (poisťovne) druhým. V takom prípade by záväzok voči akcionárovi nevznikol? 12.4. K Štvrtému výroku: „O. M. teda V. O. na E., Q. M. Z. V. Z. J.. G. G. O., M. T. F. O. V. A. J.R. J..“. v plnej miere odkázal na svoju argumentáciu uvádzanú v ods. 12.1. k Prvému výroku. 13. Vychádzajúc zo samotnej povahy žalovaných výrokov (aj vzhľadom na to, že článok bol publikovaný ako komentár), žalovaný považoval za nutné posudzovať žalované výroky ako hodnotiace úsudky. Samotný článok neobsahuje urážlivé, útočné či neslušné vyjadrenia, pričom v celkovom kontexte nie je formulovaný v podobe faktických tvrdení, ale naopak, v podobe hodnotiacich úsudkov jeho autora. Tam, kde je nejaké vyjadrenie hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zasahovania do práva na slobodu prejavu závisieť od toho, či pre napadnuté vyjadrenie existuje dostatočný faktický podklad, pretože aj hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek faktického podkladu môže byť prehnaný. V tomto prípade bol názoru, že dostatočný faktický základ (podklad) žalovaných výrokov bol jednoznačne preukázaný, naviac predmetné informácie boli publikované prostredníctvom médií, ktoré vlastnia samotní žalobcovia. Zopakoval, ako je vymedzený predmet ochrany dotknutého subjektu § 7 Tlačového zákona: že ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať o uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní opravu uverejniť bezodplatne. Mal za to, že hodnotiace úsudky nemôžu byť nepravdivé alebo pravdu skresľujúce a preto ani nemôžu byť predmetom tlačovej opravy. Judikatúra dospela k záveru (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2009, sp. zn. 5 Cdo 55/2008), že akékoľvek hodnotiace úsudky a to bez ohľadu na to, či sú založené na pravdivých údajoch alebo nie, nemôžu byť predmetom tlačovej opravy podľa ustanovení Tlačového zákona. Tlačovou opravou sa nie je preto možné domáhať opravy subjektívnych (prípadne aj kritických) hodnotiacich záverov. 14. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobcovia, ako jedna najväčších a najvplyvnejších finančných a podnikateľských skupín pôsobiacich na území Slovenskej republiky, sú známi širokej verejnosti okrem iného tým, že pôsobia v štátom regulovaných odvetviach, uchádzajú sa o verejné zákazky a hospodária so štátom zverenými verejnými financiami. Podnikateľské aktivity žalobcov sú vnímané pomerne kontroverzné, boli a sú nespochybniteľné predmetom verejnej diskusie a záujmu masmédií. Mal preto za nepochybné, že téma žalovaného článku reflektuje verejný záujem, je legitímna, lebo verejnosť (ktokoľvek) má právo získavať informácie a povinnosťou médií o týchto skutočnostiach verejnosť informovať, nakoľko sa dotýkajú citlivej problematiky hospodárneho nakladania s verejnými financiami. Tlačový zákon prostredníctvom práva na opravu (§ 7) poskytuje dotknutému subjektu ochranu proti výlučne nepravdivým skutkovým tvrdeniam. Táto ochrana je teda podstatne reštriktívnejšia ako je to v prípade práva dotknutého subjektu na uverejnenie odpovede, ktoré sa podľa § 8 Tlačového zákona dotýka nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení. Na objasnenie ďalej uviedol, že pokiaľ by aj žalované výroky boli považované nesprávne za skutkové tvrdenia, nedá sa konštatovať, že sú jednoznačne nepravdivé, pretože autor žalovaného komentára nevyslovil žiadne subjektívne právne závery, ani neoznačil aktivity žalobcov, ktoré sú predmetom žalovaných výrokov za protiprávne. Nakoľko žalobcovia pôsobia vo verejnom sektore, kde sa uchádzajú o verejné zákazky sú povinní rešpektovať zvýšený záujem verejnosti o ich podnikateľských aktivitách a musia zniesť prípadnú polemiku (resp. kritiku) ohľadne týchto aktivít zo strany novinárov. Skutočnosti, ktoré boli predmetom žalovaných výrokov sa v súčasnom legislatívnom prostredí nedajú jednoznačne preukázať ani vyvrátiť, nakoľko právny poriadok nedáva prostriedky tretím subjektom zistiť skutočnú majetkovú štruktúru týchto obchodných spoločností ako aj finančné transakcie a operácie, ktoré vykonávajú. Obrana žalobcov sa v tomto kontexte javí ako účelová a objektívne nepreukázateľná. Dokazuje to aj spôsob podnikania žalobcov prostredníctvom tzv. „offshore” spoločností sústredených v daňových rajoch, ktorých hlavným cieľom je okrem vyhnutia sa plateniu daní v štáte, kde vykonávajú podnikateľskú činnosť (resp. zníženie daňového zaťaženia), zakrytie majetkovej štruktúry spoločnosti a anonymita vlastníctva. 15. Žalovaný v neposlednom rade namietal, že navrhované znenie opravy žalobcami nespĺňa predpoklady stanovené Tlačovým zákonom (§ 7 ods. 5 Tlačového zákona) z hľadiska formy a obsahu opravy; samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby je spôsob akým sa žalobcovia domáhajú v petite žaloby uverejnenia opravy; žiadajú uverejnenie nielen popisu nepravdivého skutkového tvrdenia a konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia, ale k tomuto pridávajú aj vlastné názory, hodnotiace úsudky a komentáre. Napokon vo vzťahu k uplatňovaniu nároku na uverejnenie opravy vo vzťahu k článku na internete žalovaný mal za nesporné, že z gramatického výkladu Tlačového zákona vyplýva, že tento sa vzťahuje len na periodickú tlač, pritom v zmysle § 2 Tlačového zákona periodickou tlačou sú noviny, časopisy alebo iná tlač vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku. Takisto je nesporné, že gramatická (jazyková) výkladová metóda nie je výlučným prostriedkom interpretácie právnych predpisov. S argumentom žalobcov, že všeobecný súd sa môže odchýliť od doslovného znenia zákona, a preto by mal v tomto prípade poskytnúť nárok na uverejnenie opravy aj vo vzťahu k článku publikovanému na internete, žalovaný nesúhlasil a za nutné považoval posudzovať okolnosti, za ktorých bol prijatý Tlačový zákon (zákon č. 167/2008 Z.z.) a teda skúmať samotný úmysel zákonodarcu pri prijímaní predmetnej právnej úpravy. Úprava fungovania on-line spravodajských médií napokon z nového legislatívneho návrhu vypadla a preto úmyslom zákonodarcu nebolo regulovať internetové spravodajstvo ustanoveniami Tlačového zákona; akákoľvek extenzívna interpretácia alebo použitie analógie sú aj s ohľadom na princíp právnej istoty v tomto prípade vylúčené. K znemožneniu uskutočňovania procesných práv žalobcov žalovaný oponoval tým, že aj keby žiadna časť úvahy súdu prvej inštancie ohľadom aktívnej legitimácie žalobcov (na str. 7 a 8 písomne vyhotoveného rozsudku) nebola v rámci odôvodnenia bezprostredne po jeho vyhlásení uvedená, týmto postupom v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcov na spravodlivý proces. Považoval to za účelovú argumentáciu, nakoľko aj podľa názoru vysloveného Ústavným súdom SR pri písomnom vyhotovení odôvodnenia rozhodnutia oproti jeho ústnemu vyhláseniu môže dôjsť k odlišnostiam; tie môžu spočívať len v tom, že písomné vyhotovenie rozhodnutia oproti jeho ústnemu vyhláseniu robia obšírnejším a konkrétnejším. 16. Žalobcovia v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu zotrvali na svojich tvrdeniach a argumentácii uvedenej v podanom odvolaní; k novo prezentovaným tvrdeniam žalovaného poznamenali, že znenie požadovanej opravy je v súlade s ustanoveniami Tlačového zákona; ale aj keby mal odvolací súd za to, že predmetná časť opravy predstavuje zákonom neprípustný názor, komentár či hodnotiaci úsudok žalobcov, aj v takomto prípade je možné žalobe vyhovieť sčasti, a to postupom podľa § 216 ods. 2 C.s.p. Ohradili sa voči tvrdeniam žalovaného na adresu žalobcov, že sa prostredníctvom podávania žalôb snažia odradiť žalovaného od publikovania článkov týkajúcich sa žalobcov pro futuro, ako aj to, že žalobcovia podnikajú „offshore“, čo je charakteristické pre snahu vyhnúť sa plateniu daní a zakryť ich vlastnícku štruktúru; nielenže sa netýkajú otázky posudzovania (ne)pravdivosti Výrokov, ale snažia sa navodiť dojem, že žalovaný je v pozícii slabšieho subjektu, ktorý nevie preukázať pravdivosť svojich tvrdení, a preto je potrebné poskytnúť mu väčšiu mieru ochrany, resp. je potrebné posudzovať jeho konanie miernejšie, pretože voči tomuto slabšiemu subjektu stojí údajne silnejšia Penta. Takýmto postupom by sa ale podľa ich názoru médiám poskytol neprípustný priestor, keďže by si mohli písať, čo chcú, bez toho, aby za svoje výroky niesli zodpovednosť. 17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejedná o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.12.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 18. Pri posúdení splnenia zákonných predpokladov (a s tým súvisiacu náležitú aplikáciu ustanovenia § 7 zákona č. 167/2008 Z.z.) na uverejnenie opravy nepravdivého skutkového tvrdenia o osobe žalobcov v článku uverejnenom žalovaným s názvom „Prečo sa Pente oplatí poisťovňa“, sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby; odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie iba v tej časti, v ktorej vyslovil pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcov. Z obsahu Článku, pri spájaní finančnej skupiny Penta so zdravotnou poisťovňou Dôvera je totiž zrejmé, o akú „Pentu“ sa jedná a preto nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti pri určovaní totožnosti tejto „Penty“ ako takej so žalobcami, ktorí sú v Článku identifikovateľný a v spore sú tak aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby. 19. Vo vzťahu k ostatným podstatným tvrdeniam žalobcov v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; predovšetkým s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby, vychádzajúc súdom prvej inštancie z toho, že označené výroky predstavujú predovšetkým hodnotiace úsudky, ktorých pravdivosť sa nedá preukázať (hodnotiace úsudky skutočnosť viac menej iba voľne interpretujú) a preto nepodliehajú právu na opravu v zmysle zákona č. 167/2008 Z.z. (Tlačový zákon). 20. Inštitút práva na tlačovú opravu zakotvený v § 7 Tlačového zákona predstavuje jednu z foriem obmedzenia slobody prejavu, a to pre účely ochrany práv iných osôb. Pri výklade § 7 tlačového zákona musí všeobecný súd nájsť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami zainteresovaných osôb. Východisko mu poskytuje v prvom rade samotný zákonodarca, podľa ktorého sa ochrana prostredníctvom tlačovej opravy poskytuje len proti nepravdivým skutkovým tvrdeniam. Prostredníctvom tlačovej opravy teda nie je možné reagovať na hodnotiace úsudky ani na pravdivé skutkové tvrdenia. Rozdiel medzi hodnotiacim úsudkom a skutkovým tvrdením spočíva v zásade v tom, že pravdivosť skutkového tvrdenia je možné preukázať, zatiaľ čo pri hodnotiacom úsudku to možné nie je (rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku z 8.7.1986, č. 9815/82, bod 46). 21. Vychádzajúc z obsahu článku nemá odvolací súd ohľadom určenia žánru žiadne pochybnosti o tom, že sa jedná skutočne o komentár, čo vyplýva o.i. aj zo zaradenia článku v časti periodika označeného ako Komentáre. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie má za to, že hodnotiace úsudky nemôžu byť predmetom tlačovej opravy podľa ustanovení Tlačového zákona; tlačovou opravou nie je možné dosiahnuť opravu subjektívnych hodnotiacich záverov a preto sa nestotožnil ani s argumentáciu žalobcov, že pri skutkových premisách, ktoré sú spojené do jednej vety s výrokmi, ktoré sa javia ako hodnotiaci úsudok, by sa mali tieto hodnotiace úsudky oddeliť. Názor, že treba odoprieť zverejnenie opravy z dôvodu, že skutkové tvrdenie o ktorého opravu sa žiada je neoddeliteľnou súčasťou hodnotiaceho úsudku je správny a vzhľadom na ustálenosť inštitútu opravy nepravdivých údajov, ktoré sa viaže výlučne na nepravdivé skutkové tvrdenia, nie je ani v priamom rozpore s účelom Tlačového zákona. 22. Žalobcami uvádzané tvrdenia v odvolaní preto v ich súhrne neboli (čo do základu) ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; pri zvolenom výklade a interpretácii § 7 zákona č. 167/2008 Z.z. súd prvej inštancie zhodnotením charakteru napadnutých výrokov veľmi správne zohľadnil kontext celého článku a záujem na zachovaní slobody prejavu v prípade vyjadrovania názorov na významné spoločenské javy, kedy autor článku z pohľadu „obyčajného poistenca“ podáva v čase aktuálnej kúpy druhej polovice poisťovne Dôvera vlastný výklad podnikania Penty v systéme slovenského zdravotníctva a zamýšľa sa nad tým, prečo sa jej to oplatí; konštatuje pritom fakticky nízku úroveň verejnej kontroly v danom segmente zo strany kompetentných orgánov; s poukazom na dominantné postavenie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá určuje štandardy na kvalitu a rozsah zdravotnej starostlivosti potom prijíma zovšeobecňujúci záver, že Penta má dobré podmienky, aby dokázala v Dôvere dobre zarábať s tým, že vysoké zisky môže ukrývať prelievaním do svojich zdravotníckych zariadení. Na záver komentár odpovedá na otázku nastolenú v samotnom titule článku: Prečo sa Pente oplatí poisťovňa, a to tým, že ide o existenciu podmienok, ktoré to umožňujú...a síce “veľká a neefektívna štátna poisťovňa, slabí kontrolóri a nemožnosť jednoducho porovnávať a meniť zdravotné poisťovne.“ Je potrebné zdôrazniť, že v kontexte slobodnej diskusie o záležitostiach verejného záujmu je práve tento kritický záver leitmotívom a hlavným posolstvom celého článku. 23. Posudzujúc dotknutý komentár v celom jeho kontexte aj s ohľadom na jeho polemický obsah, hodnotiac ho v súlade s verejným záujmom na zachovaní slobody prejavu v prípade vyjadrovania názorov na spoločenskú otázku: prečo sa vlastne takej Pente oplatí mať poisťovňu, je z kontextu článku evidentné, že uvedené výroky sú hodnotiacimi úsudkami. Autor článku v predmetnom článku neprezentoval skutkové tvrdenia ako faktické, všeobecne známe a preukázané skutočnosti, ale dotknuté výroky majú hodnotiaci charakter, ktoré v čase uverejnenia článku vychádzali z informácii, ktoré mala už vtedy určitá časť odbornej verejnosti k dispozícii; a necelých päť rokov po zverejnení článku je v spoločensko-politickom a mediálnom priestore, teraz už aj široká verejnosť konfrontovaná informáciami takého typu, ako napr. že ešte v roku 2009 Penta využila spojenie jej poisťovní Apollo a Dôvera do jednej tak, že si účtovne vytvorili zisk 400 miliónov eur, atď. a tak pod. 24. Odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalobcovia uvádzali vo svojom odvolaní, že umiestnenie Článku v časti „komentáre“ žiadnym spôsobom nevylučuje to, že aj v rámci komentára môžu byť uvedené skutkové tvrdenia, k čomu dospel aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 11.2.2016, sp. zn. 9Co/285/2014. Práve naopak; po oboznámení sa s obsahom nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 59/2018-71, zo dňa 6.2.2019, ktorým bol (práve) tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/285/2014-349, zo dňa 11.2.2016 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie možno konštatovať, že konkrétne tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave, na ktorý odkazujú žalobcova v podanom odvolaní sa javí ako arbitrárny a nedostatočne vyargumentovaný. Ústavný súd vo svojom náleze Krajskému súdu v Bratislave vyčíta, že „právo na opravu má slúžiť na opravu exaktne vyjadriteľných alebo aspoň preukázateľných tvrdení (takým by bolo napr. tvrdenie, že niekto bol odsúdený za trestný čin; opak je možné dokázať predložením výpisu z registra trestov) a nie je možné prostredníctvom neho „opravovať“ názory, podozrenia či dohady autora. Krajský súd sa mal zaoberať dotknutým komentárom v celom jeho kontexte aj s ohľadom na jeho polemický obsah a hodnotiť ho v súlade so spoločenským a verejným záujmom na zachovaní slobody prejavu v prípade vyjadrovania názorov na významné spoločenské javy. Z kontextu dotknutého článku je zrejmé, že uvedené výroky boli hodnotiacimi úsudkami.“ 25. Odvolací súd nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o názor, že ustanovenia Tlačového zákona sa vzťahujú len na periodickú tlač a agentúrne spravodajstvo a zákon nepredpokladá použitie jeho ustanovení na internetové médiá s tým, že ak by mal zákonodarca úmysel upraviť povinnosť zverejňovať opravu osobitne v elektronických médiách, mohla byť obsahom novely tlačového zákona, čo sa však nestalo. Z doslovného a jazykového výkladu Tlačového zákona, ktorý je záväzný, je zrejmé, že na e- Články nemožno aplikovať inštitút opravy, nakoľko tento sa vzťahuje len na periodickú tlač. Analógia k ustanoveniu § 7 Tlačového zákona je vylúčená aj za použitia historického výkladu zamietnutím (zavrhnutím) alternatívy regulovať internetové spravodajstvo ustanoveniami Tlačového zákona pri schvaľovaní predmetnej právnej úpravy zákonodarcom. Výklad právnej normy zvolený súdom prvej inštancie podľa legálnej definície periodickej tlače je po obsahovej a formálnej stránke lege artis a má prednosť pred logickým výkladom žalobcov (argumentum a minori ad maius). A napokon, nakoľko nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov nebol samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby (v tejto časti sa odvolací súd nestotožnil so súdom prvej inštancie), ani prípadná absencia právnej úvahy súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v rámci ústneho odôvodnenia rozsudku nemohla v konečnom dôsledku spôsobiť akýkoľvek zásah do práva žalobcov na spravodlivý proces; žalobcovia totiž nenamietali, že by sa „ostatné, alebo ďalšie“ ústne vyhlásené dôvody obsahovo nezhodovali s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku. 26. Týmito jasnými právnymi závermi odvolacieho súdu bola vo všetkých súvislostiach zodpovedaná aj väčšina žalobcami prezentovaných „podstatných tvrdení“ v odvolaní. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).