Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/201/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215515 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315215515.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, X., o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C 480/2015-52 zo dňa 25.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C 480/2015 - 52 zo dňa 25.01.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 7C 480/2015 - 52 zo dňa 25.01.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe podanej žaloby, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 16.07.2015 a ktorou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 70,70 Eur ako cestovné a úhradu, v zmysle platného zákona z dôvodu, že dňa 08.03.2015 cestoval žalovaný na linke MHD č. 3 v Bratislave, bez platného cestovného lístka a napriek výzve zo strany žalobcu, žalovaný uvedenú sumu neuhradil. 2. Okresný súd vydal platobný rozkaz dňa 03.08.2015, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že nemá žiadne vedomosti o tom, že by sa pri cestovaní na linke MHD č. 3 v Bratislave dňa 08.03.2015 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, pretože má zakúpenú mesačnú električenku, ktorú si pravidelne každý mesiac kupuje, o čom doložil doklad vytlačený z informačného systému Dopravného podniku Bratislava, a.s. 3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 25.11.2015 uviedol, že námietky žalovaného sú bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Tvrdil, že žalovaný sa dňa 08.03.2015 nepreukázal na výzvu revízora platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho mu bola následne uložená v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške 100-násobku základného cestovného, bez príplatkov a zliav. Osobné údaje žalovaného boli zistené z predloženého občianskeho preukazu, ktorým sa žalovaný dňa 08.03.2015 pri cestovaní v Bratislave linkou MHD č. 3 preukázal revízorovi, a ktorý nie je k dnešnému dňu na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra SR, evidovaný ako stratený alebo odcudzený. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 760 Obč. zák., § 1 ods. 1 písm. a) zák.č. 513/2009 Zb. a § 20 ods. 1 a ods. 2 tohto zákona a tiež § 2, § 8, § 16 zák.č. 514/2009 Zb. v spojení s čl. 6 bod 2 a bod 3 Prepravného poriadku MHD v Bratislave. Vec prejednal v neprítomnosti sporových strán a dokazovanie vykonal obsahom spisu a listinných dôkazov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a dlžnú sumu cestovného a pokutu v celkovej sume 70,70 Eur nezaplatil, okresný súd s poukazom na nespornosť nároku žalobcu žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP a uložil žalovanému povinnosť nahradiť aj trovy konania. 5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu, pretože okresný súd nerozhodol správne a neprihliadol na jeho tvrdenie v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktorý skutkovo odôvodnil tým, že v čase o 6.49 hod. dňa 08.03.2015 on necestoval električkou č. 3 v Bratislave. V odpore uviedol, že si pravidelne mesačne kupuje električenku, o čom doložil výpis z informačného systému Dopravného podniku Bratislava a.s. Okrem toho na výzvu revízora sa nemohol preukázať platným cestovným lístkom, ani iným cestovným alebo iným platným dokladom, pretože tieto mu boli odcudzené, ako to nahlásil na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Nové Mesto - východ, Vajnorská 25, Bratislava III dňa 30.01.2014, o čom predložil doklad o nahlásení tejto skutočnosti. V potvrdení o nahlásení straty sa uvádza, že nahlásil odcudzenie - stratu 1 ks pánska taštička s obsahom : OP, VP, karta zdravotného poistenia VšZP, električenka MHD Bratislava, nová bankomatová karta SLSP spolu s PIN, TESCO karta, ORANGE karta od SIM, karta na prechodný pobyt v X., P. č. 9, predvolanie k lekárovi, karta účtu SLSP, PB a rôzne písomnosti - doklady. K odcudzeniu došlo v čase od 13.30 do 14.00 hod. dňa 23.01.2014, v Bratislave, na presne nezistenom mieste, medzi PCC a B. ul. Počas cestovania autobusom MHD č. 51. Uviedol, že jeho stratenými dokladmi sa môže zlodej preukazovať aj v budúcnosti a či on bude platiť za všetky možné prípady, ktoré sa stanú. Určite nie je jediný, ktorého okradli, prípadne, ktorý stratil doklady. Z uvedených dôvodov podáva proti rozsudku odvolanie a v kópii predložil potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Bratislava Nové Mesto - východ, Vajnorská č. 25, Bratislava III zo dňa 30.01.2014 č. DU 230/2014, ktorým Obvodné oddelenie PZ potvrdzuje, že menovaný odporca urobil oznámenie o strate - 1ks pánska taštička s už obsahom: OP, VP, karta zdravotného poistenia VšZP, električenka MHD Bratislava, nová bankomatová karta SLSP spolu s PIN, TESCO karta, ORANGE karta od SIM, karta na prechodný pobyt v Bratislave, P. č. 9, predvolanie k lekárovi, karta účtu SLSP, PB a rôzne písomnosti - doklady. K odcudzeniu došlo v čase od 13.30 do 14.00 hod. dňa 23.01.2014, v Bratislave, na presne nezistenom mieste, medzi PCC a B. ul. počas cestovania autobusom MHD č. 51. 6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 03.07.2017, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalovaného považuje za bezpredmetné a účelové, v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Žalovaný sa dňa 08.03.2015 nepreukázal na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 3 MHD v Bratislave platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške 100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Osobné údaje boli zistené z predloženého občianskeho preukazu, ktorým sa žalovaný preukázal revízorovi, a ktorý nie je k dnešnému dňu na stránke Ministerstva vnútra SR evidovaný ako stratený alebo odcudzený. Žalobca poukázal na to, že po posúdení dôkazov, ktoré priložil žalovaný k svojmu odvolaniu nie je zrejmé číslo odcudzeného občianskeho preukazu. Žalovaný tak žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje prípadnú nedôvodnosť nároku žalobcu, a preto navrhol, aby odvolací súd z dôvodu, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.07.2017 na výzvu súdu písomne nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 9. Vzhľadom na dôvody odvolania žalovaného bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne správne posúdil žalobcov nárok. 10. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že vec prejednal v neprítomnosti sporových strán a dokazovanie vykonal obsahom spisu a listinných dôkazov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a dlžnú sumu cestovného a pokutu v celkovej sume 70,70 Eur nezaplatil, okresný súd s poukazom na nespornosť nároku žalobcu žalobe vyhovel. 11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 12. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 14. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje pádne hodnotenie dôkazov. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu a v odôvodnení rozsudku sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 70,70 Eur ako cestovné a úhradu, v zmysle platného zákona z dôvodu, že dňa 08.03.2015 cestoval žalovaný na linke MHD č. 3 v Bratislave, bez platného cestovného lístka a napriek výzve zo strany žalobcu uvedenú sumu neuhradil. Okresný súd sa nezaoberal tvrdením žalovaného v podanom odpor, ktorý odôvodnil tým, že nemá žiadne vedomosti o tom, že by sa pri cestovaní na linke MHD č. 3 v Bratislave dňa 08.03.2015 na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, pretože má zakúpenú mesačnú električenku, ktorú si pravidelne každý mesiac kupuje, o čom doložil doklad vytlačený z informačného systému Dopravného podniku Bratislava, a.s. Vec prejednal v neprítomnosti sporových strán a dokazovanie vykonal obsahom spisu a listinných dôkazov. Okresný súd v odôvodnení rozsudku iba konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a dlžnú sumu cestovného a pokutu v celkovej sume 70,70 Eur nezaplatil, s poukazom na nespornosť nároku žalobcu žalobe vyhovel. Nevysvetlil však, z akých záverov vychádzal v otázke nespornosti nároku žalobcu, keď žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu namietal. 15. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho záveru o nespornosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na obranu žalovaného ohľadne jeho námietok k tvrdeniam žalobcu v podanej žalobe. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie okresného súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 16. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. 17. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 18. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovaného, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. 19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).