Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/260/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223293 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315223293.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - E.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. Y. XX, XXX XX X. B., toho času L. XB, XXX XX L. a otec - J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX H., toho času P. XX, XXX XX H., zastúpený Mgr. Ninou Hríbikovou, advokátkou so sídlom Kukučínová, 20, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16.11.2017, č.k. 38P/414/2015-88, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.11.2017, č.k. 38P/414/2015-88 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca v časti bežného výživného na maloletú F. L., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.12.2015. Dlžné výživné za obdobie od 01.12.2015 do 16.11.2017 vo výške X.XXX eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške XXX eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 38P/317/2011-206 zo dňa 19.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/66/2013-235 zo dňa 14.8.2013 v časti bežného výživného na maloletú. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol čiastočne dôvodný. Zmenu pomerov na strane maloletej mal preukázanú tým, že v čase posledného rozhodovania súdu navštevovala maloletá predškolské zariadenie, v súčasnosti navštevuje 3. ročník Súkromnej základnej školy v Bratislave. S nástupom do školy a s postupom do vyšších ročníkov u maloletého dieťaťa vzniknú a následne sa zvyšujú aj náklady na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, úhrady povinných poplatkov v rámci školy (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečenie školských potrieb, pomôcok a aktivít poriadaných školou. Mal preukázané, že u maloletej sú náklady spojené s návštevou školy výrazne vyššie vzhľadom na návštevu súkromnej základnej školy so zameraním na cudzie jazyky, s výškou školného X.XXX eur ročne a poplatku za školský klub vo výške XXX eur ročne. Poukázal na to, že primárne je školské vzdelávanie zabezpečené štátnymi inštitúciami, kde rodičia hradia základné poplatky za ZRPŠ, poistenie, za niektoré učebnice a pracovné zošity a aktivity poriadané školou. Dal do pozornosti, že za predpokladu, že rodič, ktorý vykonáva výlučnú osobnú starostlivosť o dieťa sa rozhodne zabezpečiť dieťaťu vzdelávanie v súkromnej ustanovizni, musí si byť vedomý toho, že ak na strane druhého rodiča nebudú zistené také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali participáciu na týchto nákladoch, bude hradenie týchto nákladov spočívať výlučne na ňom. Konštatoval, že hoci otec maloletej na základe vlastného rozhodnutia žiadnym spôsobom neparticipuje na živote maloletej a nepodieľal sa ani na výbere tejto školy, nemožno tieto náklady považovať za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré možno bez ďalšieho premietnuť do výšky výživného hradeného otcom aj s prihliadnutím na skutočnosť, že deti otca, pochádzajúce z jeho manželstva navštevujú štátne školy. Zohľadnil u maloletej náklady spojené s návštevou školy len v tom rozsahu, ktorý je obvyklý u dieťaťa vo veku maloletej F.. Prihliadol na výdavky na dieťa v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, a ich zvýšenie v súvislosti s jej vývinom. Mal preukázané zvýšené výdavky na stravovanie maloletej spôsobené intoleranciou laktózy a lepku a sledovanie dieťaťa v alergologickej ambulancii a výdavky na jej mimoškolskú činnosť. Mal za to, že doposiaľ stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúci čiastku. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume XXX eur mesačne vyhodnotil ako čiastočne nadhodnotený vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného a na celkové pomery otca, jeho možnosti a schopnosti. Matkou predložené vyčíslenie priemerných mesačných výdavkov na maloletú považoval vo väčšine položiek za primerané a zodpovedajúce nákladom na deklarované potreby a záujmy dieťaťa vo veku F., avšak mal za zrejmé, že niektoré matkou uvádzané náklady nemožno považovať za odôvodnené potreby maloletej, keďže sa jedná buď o náklady, ktoré matka vynakladá vo výške, ktorá vychádza z jej vlastného uváženia alebo sa jedná o plnenia, ktoré nemožno považovať za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré musí rodič uspokojiť z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu riadneho vývinu maloletého dieťaťa. Jedná sa predovšetkým o náklady na mimoškolskú činnosť maloletej, ktorá navštevuje krúžky atletiku, karate a tanečnú, ktoré náklady rodičia zásadne vynakladajú s ohľadom na svoje celkové pomery a týmto i prispôsobujú skladbu a množstvo mimoškolských aktivít na strane dieťaťa. Životné poistenie dieťaťa nepovažoval za odôvodnený náklad dieťaťa. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o výške výživného zohrávajú zásadnú úlohu odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, teda také, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Za nedôvodný vyhodnotil návrh otca na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného vzhľadom na vzrast preukázaných nákladov na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov maloletej F. od posledného rozhodovania súdu, jej nástupom na základnú školu a prirodzeným fyzickým vývinom. Tvrdenia otca o jeho nepriaznivej finančnej situácii, prejavujúcej sa finančnými problémami spoločností, v ktorých je otec jedným zo spoločníkov a konateľov a voči ktorým je vedených niekoľko exekučných konaní, ekonomickým problémom, znižovaním prevádzkových nákladov spoločností,presťahovaním sa do menších priestorov, odpredajom hnuteľného majetku i prepúšťaním niektorých zamestnancov a jeho zhoršeným zdravotným stav, ktorý mu spôsobuje obtiaže a ovplyvňuje jeho pracovnú výkonnosť (o čom predložil súdu k nahliadnutiu lekársku správu) zohľadnil sčasti, keď nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu. Nespochybnil, že otec sa potýka s ťažkosťami, ktoré majú do istej miery vplyv na jeho schopnosť prispievať na výživu maloletej v riadnom a dostatočnom rozsahu. Zdôraznil, že otec si je vedomý všetkých svojich vyživovacích povinností a na zabezpečenie adekvátnych príjmov, z ktorých bude schopný prispievať na výživu svojich detí v riadnom a dostatočnom rozsahu je povinný využiť všetky dostupné možnosti a za predpokladu, že mu doteraz vykonávaná pracovná činnosť neprináša príjem a je stratová, je úlohou rodiča hľadať iné zdroje príjmov tak, aby svoju ekonomickú situáciu stabilizoval. Konštatoval, že v prípade dlhoročného podnikania sa otec prirodzene snaží využiť všetky možnosti k tomu, aby svoje podnikanie udržal aktívne, avšak aj táto aktivita musí mať svoje hranice. Zdravotné obtiaže otca nerozporoval a zároveň poukázal na to, že niektoré z nich dával samotný otec do súvislosti s vyššie uvádzaným riešením ekonomických problémov. Dospel k záveru, že zdravotné problémy otca nedosahujú takej intenzity, ktorá by mu v budúcnosti znemožňovala postupovať v naznačenom smere, aj s ohľadom na postupujúci vek a zvyšovanie nákladov na odôvodnené potreby maloletej F. (a aj ostatných detí). Prihliadal na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú, na ktorej sa otec žiadnym spôsobom nepodieľa. Výživné zvýšil na sumu XXX eur mesačne, ktorá výška umožní maloletej, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jej odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Výživné upravil od mesiaca december 2015, t.j. od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu matky, s ktorým rozhodnutím sa stotožnila matka a kolízny opatrovník. Dlžné výživné ustálil na sumu X.XXX eur za obdobie od 01.12.2015 do 16.11.2017, t. j. za obdobie 24 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec zaplatiť výživné vo výške X.XXX eur (24 mesiacov x XXX eur mesačne), pričom zaplatil k rukám matky výživné vo výške X.XXX eur (24 mesiacov x XXX eur). Otcovi povolil dlžné výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Poukázal na pomery na strane matky, ktorá býva v 2 izbovom byte v L., ktorý je vo vlastníctve starej matky, jej náklady na bývanie vo výške XXX eur mesačne, jej príjem vo výške X.XXX eur a rodinné prídavky a daňový bonus, skutočnosť, že je vlastníčkou bytu v X. B. v trhovej cene od XX.XXX eur do XX.XXX eur a skutočnosť, že matka je slobodná a nemá inú vyživovaciu povinnosť. Poukázal na jeho pomery, konateľstvo a spoločníctvo v dvoch spoločnostiach, ktoré sú roky v strate, problémy so splácaním záväzkov, vedenie exekúcií, nutnosť prepúšťania zamestnancov a odpredaja časti hnuteľného majetku a zmeny prevádzkových priestorov. Dal do pozornosti výšku jeho príjmu, ktorý činí XXX eur mesačne brutto, jeho zhoršený zdravotný stav (vysoký krvný tlak a ľahká mozgová príhoda), skutočnosť, že obýva s manželkou a dvomi synmi rodinný dom svojej matky, ich náklady na bývanie vo výške XXX eur mesačne a príjem jeho manželky vo výške XXX eur mesačne. Zrekapituloval náklady maloletej F. (poplatky za školu, školský klub, krúžky, zdravotnú starostlivosť). Namietal, že matka nepreukázala ani nevyčíslila náklady na odôvodnené potreby maloletej. Nesúhlasil so zvýšením výživného s poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a povinnosť oboch rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zdôraznil, že už pôvodne určená výška výživného je hraničnou a maximom, čo môže hradiť, bez hrozby exekúcie a ohrozenia výživu svojich ďalších dvoch detí. Poukázal na skutočnosť, že obe spoločnosti, v ktorých je konateľom až viac rokov vykazujú stratu z dôvodu poklesu zákaziek, jeho zhoršujúceho zdravotného stavu, zlej situácie na trhu práce, množstvu neuhradených faktúr od objednávateľov a problémov splácania záväzkov. Uviedol, že on, ani jeho manželka nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, finančne im vypomáhajú starí rodičia z oboch strán, nakoľko zo svojich príjmov nedokážu pokryť náklady 4 člennej rodiny, pričom jeho synovia navštevujú štátnu základnú školu. Poukázal na príjem matky a jej možnosti platiť maloletej súkromnú školu, absolvovať s ňou dovolenkové pobyty a jednorazovo uhradiť školné. Mal za to, že pri rozhodovaní o výživnom má súd prihliadať aj na majetkové pomery rodičov. Vyslovil názor, že životná úroveň rodičov nie je rovnaká, keď matka má nepomerne vyššie príjmy a je vlastníčkou hodnotnej nehnuteľnosti, pričom on je v zlej finančnej situácii, nevlastní žiaden majetok a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Zdôraznil, že za odôvodnené potreby maloletej nie je možné považovať návštevu súkromnej školy a školského klubu a viacerých krúžkov, jazdu na koni a dovolenky počas roka. Za odôvodnené potreby maloletej považoval poplatok za bývanie XXX eur, stravu vo výške XXX eur, ošatenie a obuv vo výške 50 eur, hygienické a kozmetické potreby v sume XX eur, školské poplatky v sume XX eur a školské pomôcky vo výške X eur mesačne a krúžok karate vo výške XX eur a atletiku vo výške XX eur. Mal za to, že doteraz stanovené výživné pokrýva odôvodnené potreby F. a neustále zvyšovanie výživného bez ohľadu na príjmy povinného rodiča, len z dôvodu stúpajúcich nákladov, nie je možné. Uviedol, že je rád, že matka dcére poskytne nadštandard, avšak žiadal, aby boli v konaní zohľadnené jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti a finančná situácia. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie otca považovala za zmätočné. Poukázala na to, že otec aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloletú bol konateľom viacerých spoločností, voči ktorým boli vedené exekučné konania. Uviedla, že aj ona si bola nútená vymáhať dlh na výživnom prostredníctvom exekútora. Dala do pozornosti ust.§ 63 ods. 1 Zákona o rodine s poukazom na príjmy otca z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Poukázala na to, že prehľad financovania spoločnosti V., s.r.o. svedčí o tom, že spoločnosť nemá zamestnancov, majetok firmy tvorí len zostatková hodnota motorového vozidla, nepatrné pohľadávky a peniaze v hotovosti tvoriace aktíva firmy, pričom tieto peniaze vo výške XX.XXX eur by mali byť spoločníkom vyplatené ako vyplýva z účtovnej uzávierky. Za spornú považovala otázku, odkiaľ mal otec maloletej uvedenú sumu, ktorú vložil do firmy. Vyslovila názor, že spoločnosť slúži konateľom na obchodné transakcie realizované hlavne cez pokladničné bločky a v hotovosti. Rovnako dala do pozornosti, že otec jazdí na luxusnom vozidle zn. L. X5 a žije vo veľkom luxusnom novom dome v H., ktorý je aj jeho adresou na doručovanie. Pokiaľ ide o spoločnosť H. s.r.o., táto má 4 zamestnancov, výsledok hospodárenia je strata, záväzky tejto firmy majú klesajúcu tendenciu a prevažnú časť záväzkov tvorí záväzok voči jej spoločníkom. Podľa jej názoru, firmy otca neplnia účel podnikania. Uviedla, že podľa tvrdenia otca jeho príjem činí XXX eur mesačne a finančne mu vypomáha jeho matka, ktorá nikdy nepodnikala, bol jej priznaný invalidný dôchodok, nebola schopná dlhodobo vykonávať zárobkovú činnosť a „kúpila“ synovi luxusný dom v H.. Zdôraznila, že otec neumožnil vykonať šetrenie pomerov v dome kolíznym opatrovníkom. Preukázané výdavky otca vypočítala na sumu X.XXX eur mesačne (t.j. byt, ktorého je nájomcom v L. L. XXX eur mesačne, náklady na bývanie v dome v H. XXX eur mesačne, výživné na F., náklady na jeho osobnú vlastnú spotrebu XXX eur, náklady na domácnosť XXX eur a výdavky na dvoch synov, z ktorých jedného podporuje v nákladnej športovej aktivity, hokej). Rovnako dala do pozornosti výdavok otca na právne zastupovanie v konaní, exekučné trovy, splácania pôžičiek a splácanie úveru za jeho matku. Mala za to, že vzhľadom na výšku výdavkov jeho príjem nie je hodnoverne preukázaný. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky spochybnil tvrdenia o jeho výdavkoch, keďže hokej jeho synovi hradí sponzor a svoje vlastné náklady nikdy neuvádzal v takej výške. Zdôraznil jeho zlú finančnú situáciu a pomoc rodičov. Vyslovil názor, že v súčasnej dobe prispieva na viac ako polovicu nákladov na odôvodnené potreby maloletej. Zotrval na svojich vyjadreniach k odôvodneným potrebám maloletej a k nim nepatriacim položkám na súkromnú školu, dovolenky a jazdu na koni. Potvrdil, že bol v omeškaní s platením výživného z dôvodu zlej finančnej situácie. Vyjadrenia matky vo vzťahu k jeho dvom obchodným spoločnostiam považoval za skreslené, keďže spol. V., s.r.o. je dlhodobo v strate, predmetom činnosti spoločnosti je najmä zabezpečovanie kompletného servisu pri žiadosti o nenávratný finančný príspevok pri čerpaní eurofondov, spoločnosť je nečinná, nemá zamestnancov. Motorové vozidlo zn. L. I ktoré je majetkom spoločnosti má 8 rokov, nejde o luxusné vozidlo. Rovnako spoločnosť H. s.r.o. je dlhodobo v strate v dôsledku neuhradených pohľadávok voči spoločnosti, jej zamestnancami sú len dvaja konatelia a v spoločnosti prebieha interná reštrukturalizácia. Pokiaľ ide o rodinný dom v H., nikdy nebol jeho vlastníkom a nemá inú výhodu než tú, že mu matka umožňuje v ňom bývať. Poukázal na to, že aj matka maloletej býva v byte v L., ktorého vlastníčkou je jej matka, pričom by tiež mohol namietať, ako si mohla matka maloletej dovoliť zakúpiť v roku 2014 byt a kto platil hypotéku na byt. Zdôraznil, že zhoršenie zdravotného stavu preukázal súdu, odmieta obvinenia matky, že si mal zhoršenie zdravia privodiť požívaním alkoholu. Uviedol, že jeho príjem sa od poslednej úpravy výživného znížil, svoje majetkové pomery preukázal, pričom príjem matky sa zvýšil. Mal za to, že zmenu pomerov je potrebné skúmať na strane obidvoch rodičov. Poukázal na to, že už predchádzajúcim určením výživného bolo výživné stanovené vo vyššej ako obvyklej výške, kedy sa vychádzalo z odlišnej situácie na strane rodičov. 6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca opakovane vyslovila názor o nehodnoverne preukázaných príjmoch otca. Uviedla, že rodičia otca, na ktorých pomoc sa odvoláva, sú rozvedení, v súčasnosti poberateľmi starobného dôchodku. Otec dlhodobo deklaruje, že nemá auto, majetok a jeho príjmy sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy. Zdôraznila, že firma otca vlastní viacero osobných motorových vozidiel, ktoré využívajú rodinní príslušníci na súkromné účely, otec býva v luxusnom rodinnom dome v H., v L. L. má pridelený nájomný byt. Predpokladala, že súd prvej inštancie vyhovel jej návrhu len čiastočne z dôvodu, že príjem otca nebol hodnoverne preukázaný. V ostatnom sa pridržiavala svojich vyjadrení. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. 10. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, jeho prirodzeným rastom, nástupom do základnej školy a vyšších ročníkov, a s tým súvisiacimi zvýšenými výdavkami odôvodňujúcimi zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa a návrhu matky vyhovel len čiastočne. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletú od poslednej úpravy výživného zvýšili. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na F. a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne vyčíslila výdavky na maloletú súvisiace s jej návštevou súkromnej školy, školského klubu, stravou v škole, krúžkovou činnosťou. Pokiaľ ide o ďalšie náklady maloletej tieto spočívajú v platbách za stravu, ošatenie, zabezpečenie všetkých jej bežných potrieb, úhrady liekov v prípade ochorení a nákladov na zdravotnú starostlivosť. Odvolací súd udáva, že nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. Do nákladov maloletej prislúcha aj podiel nákladov na bývanie. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil náklady maloletej a rovnako správne posúdil i jej návštevu súkromnej základnej školy. Nemožno ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že otec sa o dieťa nezaujíma, s maloletou sa nestretáva, neprispieva jej naviac, nepodieľa sa na zabezpečení jej potrieb v čase prázdnin, víkendov a sviatkov. Všetka starostlivosť o maloletú spočíva na matke. Súd prvej inštancie správne posúdil aj pomery na strane rodičov, najmä otca, od poslednej úpravy výživného, jeho schopnosti a možnosti. Odvolací súd poznamenáva, že pomery na strane otca sa od poslednej úpravy výživného podstatne nezmenili, príjem vykazuje o 50 eur nižší, má naďalej dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Tu je však potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o možnostiach otca zabezpečiť si príjem vo výške, z ktorej dokáže hradiť náklady na odôvodnené potreby svojich maloletých detí. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil podnikateľské aktivity otca a jeho zdravotný stav. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, odvolací súd udáva, že od poslednej úpravy výživného na maloletú sa matke príjem zvýšil o XXX eur, býva s maloletou v byte svojej matky, ktorá obýva byt nachádzajúci sa v X. B., patriaci do vlastníctva matky. Nemožno akceptovať odvolaciu námietky otca smerujúcu k exekučným konania v rámci obchodných spoločností, keďže výživné na maloleté dieťa slúži na uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa a je prvoradou povinnosťou otca a prednostnou pohľadávkou pre akýmikoľvek inými pohľadávkami. Výška zvýšeného výživného s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nepreukázal také zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce. Pokiaľ otec poukazuje na jeho neúspech v podnikaní, odvolací súd konštatuje, že je povinnosťou otca zabezpečiť si prácu, z ktorej bude dosahovať príjem na uspokojovanie nielen svojich potrieb, ale aj potrieb svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné zvýšil od podania návrhu matky a otcovi povolil splácať zročné výživné splátkami, ktorá skutočnosť zohľadňuje situáciu na strane otca, jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Rovnako správne zamietol vo zvyšku návrh matky s prihliadnutím na pomery na strane otca. 11. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a s dôvodmi odvolania napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).