Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/183/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316201151 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316201151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: TEXTILSERVIS, s.r.o., Mierová 181, 821 05 Bratislava, IČO: 35 736 712, zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Bade Home, s. r. o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 46 881 344, zast.: Advokáti Heinrich s.r.o. , Skautská 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 865 966, o zaplatenie 8 520,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/28/2016-549 zo dňa 12.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/28/2016-549 zo dňa 12.02.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 23Cb/28/2016-549 zo dňa 12.02.2018 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania a žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8 520,- eur s príslušenstvom titulom nevrátenia zloženej zálohy na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.11.2013. 3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 25.11.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej zložil žalovanému zálohu na kúpu tovaru vo výške 8520,- eur. Túto sumu previedol žalobca bezhotovostným vkladom na dohodnutý účet dňa 26.11.2013. Na potvrdenie tejto dohody žalovaný vystavil faktúru - dobropis č. 14/01/002 dňa 17.01.2014, avšak žalovaný finančné prostriedky nevrátil. 4. Žalovaný vo svojom podaní, ktorým podal odpor proti platobnému rozkazu č.k. 23Cb/28/2016-20 zo dňa 07.03.2016 a zároveň uplatnil vzájomný návrh uviedol, že žalobcom žalovaná istina vo výške 8520,- Eur má byť jeho pohľadávkou vo vzťahu k žalovanému vyplývajúca z faktúry - dobropisu č. 14/01/0002 zo dňa 17.01.2014. 5. Medzi žalobcom a žalovaným došlo však k ďalším obchodným záväzkom a aktivitám, na základe ktorých vznikol žalobcovi záväzok voči žalovanému vo výške 29 400,- eur, a to na základe ďalšieho dodania tovaru predstavujúceho látku - 100 % bavlna zelenej farby o metráži 17 500 metrov. Žalobca však nakoniec uvedený tovar od žalovaného prevzal dňa 03.02.2014 a odviezol ho k predaju ďalšiemu zákazníkovi. Žalovaný listom zo dňa 22.04.2014 prostredníctvom advokáta JUDr. Jaroslava Máleka následne pristúpil k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok voči žalobcovi. 6. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 28/2016 - 81 zo dňa 19.06.2016 súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 18 880,- eur s príslušenstvom zastavil. 7. Súd prvej inštancie preskúmal návrh žalovaného na prerušenie konania a zároveň sa oboznámil s predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb 28/2016 a zistil nasledovné: 8. Žalobca pred súdom vo svojej výpovedi poprel kompenzačnú námietku žalovaného. Keď žalobca zistil, že žalovaný začal látku predávať, ale peniaze neplatil, tak si žalobca látku zo skladu zobral. Za látku platil žalobca na základe predfaktúr, ktoré mu dával žalovaný a však žalovaný nepredložil ani jednu zúčtovaciu faktúru, všetky platby prebehli na základe záloh, pričom nevedel preukázať, akú látku a v akých sumách žalovaný dodal. Žalovaný predložil súdu rozpis predfaktúr vystavených žalovaným na Darinu Szabovú - DARTEX a predfaktúr vystavených na žalobcu. Z uvedených výpisov žalobca odvodzoval tú skutočnosť, že k dátumu 18.11.2013 boli uskutočnené všetky dodávky tovaru a boli uhradené všetky sumy, ktoré žalovaný na základe predfaktúr požadoval uhradiť. Neexistovala teda žiadna látka, ktorá by bola dodaná nad požadované množstvá, ale existoval iba dlh žalovaného. Žalovaný podľa žalobcu nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal, že žalobcovi dodal látku uvedenú na faktúre 14/01/0001, ktorá bola podľa žalobcu fiktívna a uplatnená kompenzačná námietka nedôvodná. V tejto veci si podľa žalobcu Darina Szabová - DARTEX iba prevzala látku, ktorú mala u žalovaného uskladnenú. 9. Žalovaný uviedol, že pri vystavovaní predmetnej faktúry došlo k chybe v číslovaní faktúry. Faktúra zo dňa 05. 02. 2014 č. 14/01/0006 bola riadne zaúčtovaná a odviedol z nej riadne aj DPH pre štát. Podľa žalovaného nemôže byť okolnosť, že faktúra mala nesprávne poradové číslo dôvodom na to, aby sa žalobca zbavil svojej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar. 10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 15.01.2018 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 11. Súd vychádzal z výpovede svedka B. H., ktorý pred súdom vypovedal, že žalobcovi osobne nerobil prepravu tovaru. Na predloženom dodacom liste preto nebol jeho podpis, ale podpis jeho šoféra. Uviedol, že pán M. pri preberaní tovaru jeho šoférovi nedal nič podpísať, ale po dvoch dňoch prišiel k nemu a povedal šoférovi, aby dodací list podpísal. Šofér to najskôr nechcel urobiť ale nakoniec predložený dodací list podpísal a uviedol pri podpise počet roliek, ktoré prevzal, pričom svedkovi povedal, že dodací list, ktorý podpisoval bol prázdny. Svedkov šofér prevzal 178 roliek. Svedok P.. A. Á. pred súdom vypovedal, že u žalobcu nepracuje od roku 2006 alebo 2008 a vtedy mu prišla domov na súkromnú adresu od žalovaného faktúra. Svedok A. D. pred súdom vypovedal, že pracuje pre spoločnosť žalovaného ako brigádnik už asi 6 rokov. Svedok A. Z. pred súdom vypovedal, že pracuje u žalovaného ako brigádnik asi 5 rokov. Svedok B. M. pred súdom vypovedal, že on pracuje vo firme žalovaného na základe zmluvy a je jej zamestnancom. Svedkyňa M. Q. pred súdom vypovedala, že pracovala v spoločnosti žalovaného od 11.09.2013 na pozícii asistentky konateľa. 12. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté viaceré zmluvné vzťahy, predmetom ktorých bol na jednej strane záväzok žalovaného dodať žalobcovi tovar požadovaného druhu a kvality, pričom išlo o tovar textilnej povahy a záväzok žalobcu zaplatiť za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu. Konateľkou žalobcu je pani Darina Szabová, ktorá vo vzťahu k žalovanému konala jednak ako konateľka žalobcu, inokedy pod obchodným menom Darina Szabová - DARTEX. V rámci vzájomných zmluvných vzťahov došlo medzi sporovými stranami dňa 25.11.2013 k uzatvoreniu ústnej zmluvy na dodanie tovaru, pričom tento tovar nebol zo strany žalovaného riadne a včas žalobcovi dodaný, a to napriek tomu, že žalobca zložil na tento tovar zálohu vo výške 8520,- eur. Napriek následnej dohode zmluvných strán o zániku tejto zmluvy a vrátení zálohy, nebola táto záloha do dnešného dňa žalobcovi vrátená, pričom existencie tejto pohľadávky nebola pred súdom sporná. Dôvodom pre nevrátenie zálohy mala byť splatná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. Táto pohľadávka mala vzniknúť v súvislosti s dodaním tovaru - zelenej látky dňa 03. 02. 2014 žalobcovi. Obe reklamované látky zostali dočasne umiestnené v sklade žalobcu, a to až do 03. 02. 2014, kedy si túto látku osobne vyzdvihla pani Darina Szabová. Dňa 05.02.2014 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 14/01/0001 na zaplatenie za dodanú látku vo výške 29 400,- eur. 13. Otázka možnosti započítania vzájomných pohľadávok bola podľa súdu sporná predovšetkým z dôvodu potreby objasnenia, či došlo k faktickému odovzdaniu tovaru žalobcovi tak, ako to v konaní uvádzal žalovaný, ako aj to, či žalobca za tento tovar zaplatil vopred formou zálohových platieb. 14. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 1 ods.1, ods. 2, § 261 ods. 1, § 272 ods. 2, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1, § 358, § 365 ods. 1, ods. 2, § 409 ods. 2, § 411, § 412 ods. 2, ods. 3, § 447, § 448 ods. 1, ods. 2, § 580, § 581 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 147 ods. 1, ods. 2, § 149, § 151 Civilného sporového poriadku (ďalej iba ,,CSP“). 15. Pri hodnotení existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 8 520,- eur s príslušenstvom považoval súd za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy na dodanie tovaru, na podklade ktorej žalobca zaplatil zálohu v uvedenej výške. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný napriek predchádzajúcemu zloženiu zálohy nesplnil svoju povinnosť dodať tovar riadne a včas. Súd preto považoval existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému za nespornú a v konaní ďalej nevykonával ďalšie dokazovanie za účelom preukázania pravdivosti tvrdení uvádzaných v žalobe. 16. Ďalej sa v konaní súd prvej inštancie zameral na zisťovanie prítomnosti predpokladov pre účinné započítanie splatných pohľadávok strán sporu tak, ako to v konaní žiadal žalovaný s poukazom na faktúru č. 14/01/0001 zo dňa 05. 02. 2014 za dodanie tovaru - zelenej látky žalobcovi. Súd v tejto veci vychádzal z predložených dôkazov a výpovedí svedkov. Súd mal zato, že v predmetný deň došlo k faktickému odovzdaniu účtovanej látky do rúk konateľky žalobcu. Túto skutočnosť v priebehu konania žalobca nepopieral. Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že dňa 03.02.2014 si Darina Szabová prevzala zelenú látku zo skladu žalovaného tak, ako to bolo uvedené aj na dodacom liste podpísanom šoférom, ktorého si zabezpečila konateľka žalobcu. Druhým predpokladom pre existenciu započítateľnej pohľadávky bolo preukázateľné porušenie povinnosti kupujúceho zaplatiť za dodaný tovar riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu. Na preukázanie týchto skutočností predložil žalobca súdu rozpis predfaktúr vyhotovených žalovaným adresovaným buď žalobcovi, alebo Darine Szabovej - DARTEX. Na jednej strane teda žalobca uviedol, že dňa 03.02.2014 došlo k vyzdvihnutiu tovaru uhradeného na základe predfaktúr, na druhej strane uviedol, že do 18.11.2013 boli medzi stranami sporu vysporiadané všetky vzájomné záväzky. 17. Žalobca preukazoval súdu priebežné platby vykonané v prospech bankového účtu žalovaného, resp. v prospech účtov, na ktoré žalovaný žiadal príslušné platby vykonať avšak ani konateľka žalobcu nevedela súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností označiť konkrétne predfaktúry a konkrétne platby. 18. Ďalej žalobca argumentoval v konaní tým, že žalovaný nepreukázal existenciu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa ktorej by mal žalobca platiť za látku odovzdanú dňa 03. 02. 2014 kúpnu cenu. Súd argumentoval, že samotná absencia písomnej zmluvy na dodatočné dodanie reklamovanej látky nemohla byť vyhodnotená ako skutočnosť preukazujúca neexistenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. V konaní bolo totiž jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu dochádzalo k uzatváraniu zmlúv aj v ústnej forme. Žalobca v konaní nespochybňoval množstvo dodaného tovaru, spochybňoval iba skutočnosť, že kúpna cena dodaného tovaru bola už zaplatená, a preto žalobca nemal voči žalovanému žiadnu pohľadávku. Žalobca však túto reklamovanú látku neskôr prevzal, čím vyjadril svoj súhlas s dodávkou tovaru iných, ako pôvodne žiadaných parametrov látky v množstve uvedenom vo faktúre č. 14/01/0001. Žalobca v konaní síce preukázal, že vyplatil žalovanému formou predfaktúr rôzne platby za dodávaný tovar avšak nebolo jednoznačne preukázané, že týmito platbami bol uhradený aj tovar osobne prevzatý dňa 03.02.2014 konateľkou žalobcu. 19. Súd prvej inštancie na záver argumentoval tým, že pred začatím konania vo veci samej, aj v jeho priebehu došlo k jednostrannému prejavu započítania týchto pohľadávok zo strany žalovaného, v dôsledku čoho uvedené pohľadávky zanikli. Súd z týchto dôvodov žalobu zamietol. 20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Žalobca poukázal nato, že z popísaného skutkového stavu vyplýva, že súd vôbec nevzal do úvahy listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazovali, že medzi týmito subjektmi a žalovaným dochádzalo k vyrovnávaniu (zúčtovaniu) platieb a dodávok tovaru, ktorých zostatok (prebytok) v prospech týchto subjektov na listine ku dňu 18.11.2017 po ukončení obchodných vzťahov vzniknutých na základe týchto zmlúv žalovaný potvrdil. Napriek tomu, že subjektom, ktorý bol povinný vystaviť zúčtovacie faktúry bol žalovaný, súd rozhodol v neprospech žalobcu. 21. Neprehľadnosti obchodov, na ktorú poukazoval súd, nie je spôsobená ničím iným ako tým, že žalovaný riadne a včas, teda v rozpore s daňovými predpismi a účtovnými predpismi nevyhotovoval zúčtovacie faktúry, navyše s jasným úmyslom pripraviť štát o finančné prostriedky, keď na predfaktúrach uvádzal súkromné čísla účtov na, ktoré nechal zálohové platby posielať. Žalobca nikdy so žalovaným neuzavrel ústnu zmluvu a žalovaný ani nikdy nepreukázal uzavretie tejto zmluvy, čo len potvrdilo, že súd nekonal nestranne a v súlade s zásadami kontradiktórnosti konania a svoje závery vyvodzoval výlučne z nepreukázaných tvrdení žalovaného. 22. Žalobca ozrejmil, že po vybavení reklamácie k 08.11.2011, došlo medzi žalovaným, žalobcom, p. Szabovou - Partex, k zúčtovaniu vzájomných obchodov, kde výsledky tohto zúčtovania sa premietli tak, že poskytnuté zálohové platby prevyšovali o 22 606,- eur hodnotu tovaru dodaného žalovaným, čo potvrdil zástupca žalovaného svojim podpisom na listine v ktorej boh evidované a vybilancované obchody medzi týmito subjektmi dňa 18.11.2013. Tovar po druhej reklamácií, bol preukázateľne uskladnený dňa 10.11.2013 u žalovaného, o čom vydal žalovaný potvrdenie, v ktorom uviedol, že látka bola uskladnená a vydaná pre Darinu Szabovú - Partex. Je preto absolútne vylúčený záver súdu, že obe uskladnené látky, si žalobca vybral dňa 03.02.2014, pričom tovar si vyzdvihla Darina Szabová a však nie ako konateľka žalovaného ale ako fyzická osoba podnikajúca pod menom Darina Szabová - Dartex. Súd vo svojich záveroch vychádza z toho, že látka bola dodávaná na základe zmluvy zo dňa 03.06.2013, a cena uvedená na fiktívnej faktúre 14/01/001 teda nezodpovedá cene dohodnutej v tejto zmluve. 23. Žalobca ďalej vyložil, že súd na jednej strane vychádza zo skutočnosti, že dodanie tovaru sa uskutočnilo na základe zmluvy zo dňa 03.06.2013, že tento tovar bol 2x reklamovaný a zároveň však prehliadol argumentáciu žalobcu a považoval za preukázané, že jednotková cena uvedená vo faktúre bola správna. Súd bez existencie právneho dôvodu a bez existencie dôkazov prijal záver, akoby tieto reklamácie boli novým dodaním, z ktorého by bol žalobca povinný plniť. 24. Žalobcovi bol dodaný tovar uvedený na faktúre 13/01/0058 zo dňa 15.08.2013, ktorá bola vystavená na základe zmluvy 03.06.2013. Pre započítanie chýbal materiálny predpoklad a to existencia pohľadávky, tak ako ju uplatnil žalovaný. Látka, o ktorej žalovaný tvrdil, že ju dodal žalobcovi, bola dňa 03.02.2014 vydaná Darine Szabovej - Dartex, čo súd prehliadol, pričom spornou otázkou bolo to, komu bol tovar vydaný resp. ktorý zo subjektov žalobca alebo Darina Szabová - Dartex, ho prevzal v uvedený deň. 25. Žalobca v odvolaní podotkol, že k dátumu 18.11.2013 boli uskutočňované aj dodania zelenej látky a boli tiež vybavené reklamácie tejto látky, čo bolo dôkazom toho, že žalobca zaplatil za dodanú zelenú látku. Ak by existoval dlh z dodania zelenej látky, tak by to bol iba dlh, ktorý vznikol nezaplatením faktúry 13/01/0058 z 15.08.2013 a nie na základe fiktívnej faktúry 14/01/0001. 26. Žalobca mal zato, že žalovaný bol tou osobou, ktorá mala vystaviť zúčtovacie faktúry a v nich uviesť, ktorá konkrétna predfakúra sa premietla do zúčtovacej faktúry, resp. aká suma z konkrétnej predfaktúry bola zúčtovaná. Teda nie je možné hodnotiť v neprospech žalobcu to, čo bol povinný v rámci obchodných vzťahov uskutočňovať žalovaný aj v zmysle zákona (§ 71 a násl. zákona č. 222/2004 Z.z.), a preniesť na žalobcu dôkazné bremeno z činnosti, ktoré môže výlučne vykonať iba žalovaný ako dodávateľ. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tým že, nevie preukázať, že koľko a ktorý z obchodných partnerov mu je dlžný. 27. Žalobca preukázal uhradenie žalovanému kúpnu cenu na základe faktúry. č. 13/01/0058 z 15.08.2013 a preukázal aj to, že faktúra žalovaného 14/01/0001 bola faktúrou fiktívnou, že bola vystavená bez existencie právneho dôvodu. Teda žalobca preukázal, že za žalovaným dodaný tovar boli zaplatené všetky sumy zo zálohových faktúr a to spôsobom, ktorý bol medzi nimi obvyklý. Žalobca tiež preukázal, že všetky dodania tovaru v rámci reklamácii sa uskutočnili do 18.11.2013 a finančné prostriedky, ktoré boli uhradené žalovanému na základe predfaktúr k tomuto dátumu, prevyšovali hodnotu dodaného tovaru o čom sám žalovaný vydal potvrdenie. Žalovaným predložená faktúra 14/01/0001 je fiktívnou faktúrou, pretože na základe nej nebol žalobcovi dodaný tovar. Išlo o duplicitnú faktúru, ktorá bola žalovaným vystavená, napriek tomu, že vedel, že za dodanú látku bola uskutočnená úhrada a že hodnota uvedená na faktúre č. 13/01/0058 z 15.08.2013, bola tiež k tomuto dátumu zúčtovaná spôsobom, ktorý bol medzi týmito subjektmi obvyklý. 28. Žalobca upriamil pozornosť na to, že nikdy nebolo preukázané, že látku dňa 03.02.2014 si prevzala Darina Szabová ako konateľka spoločnosti. Bolo preukázané, že látku uskladnila po druhej reklamácii u žalovaného, Darina Szabová - Dartex, ktorej táto látka bola aj vydaná, a teda tento právny vzťah medzi žalovaným Darinou Szabovou- Dartex nemohol byť ináč posúdený ako Zmluva o uskladnení, čo potvrdil sám žalovaný dňa 31.01.2014, tesne predtým ako vystavil fiktívnu faktúru 14/01/0001 dňa 5.2.2014 ako aj fiktívne dodacie listy č?5 z 03.02.2013 ä c 16 04.02. 2013. 29. Žalovaný zneužil situáciu, keď na tovar, ktorý bol uskladnený u žalovaného, o čom svedčí potvrdenie o uskladnení vydané dňa 31.01.2014, na základe ktorého si osobne dňa 03.02.2014 prevzala uskladnený tovar Darina Szabová - Dartex, vystavil dňa 05.02. 2014 fiktívnu faktúru 14/01/0001, ktorú spolu s dodacím listom č. 16 zo dňa 04.02.2014, ktorý nebol podpísaný ani žalobcom, ani dopravcom zaslal poštou dňa 05.02 2014 na adresu žalobcu bez toho, aby medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o takejto dodávke. S odstupom dvoch dní si dodatočne vynútil od vodiča dopravcu podpis na prázdnom dodacom liste, ktorý po vyplnení spolu s rovnopisom faktúry č. 14/01/0001 zaslal na súkromnú adresu konateľa spoločnosti dňa 08.03.2014, teda asi po mesiaci potom, keď Darine Szabovei Dartex bol tovar vydaný. 30. Na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno, teda skutočnosť preukázať, že sa s žalobcom dohodli na esenciálnych náležitostiach kúpnej zmluvy a tiež preukázať, že obsahom tejto zmluvy bolo aj vedľajšie dojednanie, teda že predávajúci splní svoj záväzok dodaním tovaru dopravcovi. Aj keď žalovaný tvrdil, že svoj záväzok splnil, odovzdaním tovaru dopravcovi, nepreukázal, že obsahom kúpnej zmluvy o ktorej tvrdí, že bola uzavretá, bol tento spôsob dodania dohodnutý. 31. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 23Cb/28/2016- 549 zo dňa 12.02.2017 tak, že: žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 8520,- eur spolu s 9,25% p.a. úrokom z omeškania, zo sumy 8520,- eur od 01.03.2014 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. Alternatívne žalobca navrhol aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. 32. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný upriamil pozornosť na žalobcove odôvodnenie odvolania tým, že tovar, ktorého cena bola predmetom zápočtu zo strany žalovaného voči žalobcovi, neprevzal dňa 3.2.2014 žalobca, ale subjekt Darina Szabová - DARTEX, a to z dôvodu, že ho mala u žalovaného údajne zložený už od 10.11.2013, patril teda vlastnícky jej (Darine Szabovej DARTEX) a preto si ho prišla vyzdvihnúť. Čo do ceny tohto tovaru, tak podľa žalobcu bol už dávno zaplatený, čoho dôkazom má byť súpis vzájomných vzťahov medzi žalobcom, žalovaným a Darinou Szabovou DARTEX zo dňa 18.11.2013, podľa ktorého mal byť žalovaný dlžný ešte čiastku 22.606,45 EUR. Dodací list zo dňa 3.2.2014 predložený žalovaným na dodanie tovaru, ako aj faktúru vyúčtujúcu cenu tohto tovaru, považuje žalobca za fiktívne, dokonca uvádza, že žalovaný nemal túto faktúru ani zaúčtovanú vo svojom účtovníctve. 33. Žalobca odkazuje na Evidenciu, ktorú si vypracovávala pani M. Q., čo potvrdila svedkyňa aj na pojednávaní dňa 19.6.2017 na OS BA III, že si „faktúry zapisovala do zošita“. Žalovanému viedol účtovníctvo externý subjekt a preto pokiaľ sa v „zošite“ nachádzala faktúra s číslom 14/01/0001 zo dňa 5.2.2014 na 29.400,- eur vystavená na žalobcu, tak išlo práve o tú chybu, o ktorej hovorí žalovaný, pričom chyba bola odstránená externou spoločnosťou, ktorá pridelila tejto faktúre správne poradové číslo na 14/01/0006 nakoľko faktúra so zdaniteľným plnením 3.2.2014 a vystavená vo februári 2014 nemôže mať poradové číslo patriace do januára. Z uvedených listinných dôkazov bolo teda zrejmé, že žalovaný má faktúru voči žalobcovi, ktorou účtoval cenu dodávky tovaru zo dňa 3.2.2014, riadne zaúčtovanú v účtovníctve, vrátane podaného daňového priznania z DPH. 34. Dokument - Reklamácia 30.9.2013 potvrdzuje, že išlo o vzťah žalobca - žalovaný. Nie Darina Szabová Dartex - žalovaný. Je úplne zrejmé, že ak by malo ísť o vzťah Darina Szabová Dartex - žalovaný, tak reklamáciu musí dať firma Darina Szabová Dartex a nie TEXTILSERVIS. Okolnosť, že išlo obežnú cenu, preukazuje napríklad dodací list č.172 zo dňa 16.12.2013 medzi žalovaným a žalobcom, kde sa dodáva zelená látka za sumu 1,40 EUR/m. Ďalším dôkazom je faktúra firmy Darina Szabová - DARTEX voči ALEZA INTERIÉR s.r.o. zo dňa 8.4.2013, kde sa účtuje zelená tkanina v rozsahu 18000 metrov za sumu 1,53 EUR/m. Dôkazom o reálnom plnení je samotná výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý potvrdil, že látku prevzal. 35. Je zrejmé, že žalobca nemôže mať aj vrátenie sumy 8.520,- EUR a aj „zadarmo“ látku z dôvodu prepočtu minulých preplatkov, ktorý obsahuje aj túto sumu 8.520,- EUR, Takto by si žalobca uplatnil sumu 8.520,- EUR 2-krát. 36. Žalovaný uviedol, že výpočet predkladaný TEXTILSERVIS v podaní zo dňa 8.6.2017 je nesprávny a nemôže sa zhodovať ani so Záznamom zo dňa 18.11.2013, ktorý je vypracovaný jednostranne zo strany žalobcu chybne. Medzi žalobcom a žalovaným, a dokonca ani medzi žalobcom + Darina Szabová a žalovaným nie je žiaden preplatok vo výške 22.606,45 EUR a preto žalobca (a ani Darina Szabová) nemohli vziať tovar dňa 3.2.2014 zdarma, nemohli ho ani vziať za účelom „speňaženia a likvidácie dlžnej sumy 22.606,45 EUR“, pretože takáto dlžná suma neexistovala. 37. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň, aby zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. 38. Žalobca zaslal k vyjadreniu žalovaného repliku. Žalobca mal zato, že žalovaný nepreukázal existenciu právneho vzťahu na základe, ktorého mal byť žalobcovi dodaný tovar, nie ešte dodanie tovaru, či dohodnutú kúpnu cenu, či dohodnutie dodacej podmienky a to ho zrejme viedlo k tomu aby odviedol pozornosť od toho, čo je sporné a čo nepreukázal a v čom neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný ako dôkaz predložil faktúru uvedenú v tejto evidencii, ktorá, ako sám tvrdil, nie je účtovnou evidenciou a až keď žalobca vyvrátil pravosť tejto faktúry, prišiel s verziou o omyle pri číslovaní a ako dôkaz používa list Finančného riaditeľstva č. 393924/2017 zo dňa 20.04.2017, ktorým bolo preukázané, že faktúra č. 14/01/0001 zo dňa 5.2.2014 nie je v tejto evidencii, teda. že ide o fiktívnu faktúru. Dve faktúry s rôznymi číslami v dvoch rôznych evidenciách nie sú a nemôžu byť dôkazom o Ich pravdivosti. 39. Žalovaného tvrdenie, že sú založené všetky tieto listiny u správcu dane, nepreukazujú ich pravosť a ani pravdivosť ani právny dôvod ich vystavenia dôvodnosť a to práve z dôvodov, ktoré v priebehu konania tvrdil a preukázal žalobca. Nie nesprávne číslo a neoznámenie opravy žalobcovi, ale neexistencia materiálneho predpokladu na vystavenie faktúr je dôvodom, pre ktoré žalobca nie je povinný tvrdiť. 40. Je nesprávny a neodôvodnený záver žalovaného, že žalovaný má faktúru voči žalobcovi, ktorou účtoval cenu dodávky tovaru zo dňa 03.02.2014, riadne zaúčtovanú v účtovníctve, nakoľko dôkazy produkované žalobcom nesporne preukazujú, že žalovaný bez existencie právneho dôvodu vystavil faktúru zo dňa 05.02.2014. V daňovom priznaní sa nachádza úplne iná faktúra s iným číslom 14/01/0006 zo dňa 05.02.2014, ktorá žalobcovi nikdy nebola doručená, ktorá neopravuje a ani nemôže opravovať faktúru č. 14/01/0001 zo dňa 05.02.2014, ktorá nikdy nebola zaúčtovaná v účtovníctve, iba v evidencii, ktorú sám žalovanú nepovažuje za účtovnú. Ide teda o dve fiktívne faktúry, na základe ktorých chcel žalobca získať plnenie aj keď vedel, že medzi ním a žalobcom nikdy nebola uzatvorená zmluva na dodanie tovaru v ňom uvedenom, a že ani tovar uvedenú v týchto faktúrach nikdy žalobcovi nedodal. 41. Žalobcovi nebol dodaný tovar dňa 3.2.2014, nakoľko si ho vyzdvihla Darina Szabová- Partex, u ktorej bol tovar uskladnený a v tejto súvislosti žalobca odkázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní. Žalobca a žalovaný neboli v žiadnom právnom vzťahu a vystavanie faktúry nemalo právny základ a preto ju označil žalobca ako fiktívnu. Samotná výpoveď M. preukázala, že sa jednoducho tak rozhodol a jednostranne, bez existencie záväzkového vzťahu, vyhotovil faktúru, ktorú ako dôkaz o existencií dlhu voči žalobcovi predložil súdu. V prvom dodacom liste je nižšia suma, nakoľko bola dohoda, že p. Szabová zaplatí zľavenú kúpnu cenu bez DPH, keďže ju nezaplatila, vystavil žalobca druhý dodací list na plnú cenu. Žalobca poukázal na dohodu, že reklamovaný tovar bez DPH mal byť vystavený Dartexu, keďže však tento nezaplatil, vystavil svedok FA na plnú sumu pre žalobcu, s ktorým má žalobca zmluvu. Započítaný prejav žalovaného smeruje teda voči subjektu, ktorý nie je jeho dlžníkom. 42. Žalovaný zaslal voči žalobcovej replike dupliku, ktorých sa pridržiaval názorov z vyjadrenia zo dňa 18.05.2018. 43. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 19.11.2019 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 44. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v konaní nebola sporná pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na dodanie tovaru, na podklade ktorej žalobca zaplatil zálohu vo výške 8 520 EUR, pričom žalovaný napriek predchádzajúcemu zloženiu zálohy nesplnil svoju povinnosť dodať tovar riadne a včas. Vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý sa bránil tým, že pohľadávka zanikla započítaním, súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zistenie, či boli splnené predpoklady pre započítanie, predovšetkým, či existovala započítateľná pohľadávka žalovaného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní síce preukázal, že v súvislosti so vzájomnými obchodnými vzťahmi vyplatil žalovanému formou predfaktúr rôzne zálohy za dodávaný tovar (aj za zelenú látku), avšak v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že týmito platbami bol uhradený aj tovar osobne prevzatý dňa 03.02.2014 konateľkou žalobcu. Žalobca v tejto časti svojej procesnej obrany teda podľa názoru súdu neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že bola preukázaná existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 8 520,- eur, ako aj pohľadávka žalovaného uplatnená v rovnakej výške v rámci kompenzačnej námietky žalovaného, v dôsledku čoho uvedené pohľadávky zanikli. 45. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 46. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 48 až 55 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody. 47. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevzal do úvahy listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazovali, že medzi subjektmi žalobcom a žalovaným a Darinou Szabovou - Dartex (ďalej iba Dartex) a žalovaným dochádzalo k zúčtovaniu platieb, ktorých prebytok v prospech žalobcu a Dartex žalovaný po ukončení obchodných vzťahov potvrdil. Má za to, pri dôslednom rešpektovaní princípov rovnosti strán a kontradiktórnosti konania, nie žalobcu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že spornou bola v konaní pohľadávka žalovaného, ktorá mala byť predmetom započítania z pohľadávkou žalobcu uplatnenou v konaní. Žalovaný bol preto v konaní povinný preukázať dodanie tovaru žalobcovi a žalobca, ak chcel byť v tejto časti konania úspešný, bol povinný preukázať, že nárok žalovaného nie je oprávnený, t.j. že takýto nárok voči žalobcovi neexistoval, resp. že pohľadávku uhradil formou zálohy. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, v zásade platí, že kto tvrdí, dokazuje. Účastník teda musí preukázať svoje tvrdenia, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Ak teda v tomto prípade žalovaný tvrdil, že so žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal predmetnú zelenú látku, musí to preukázať. Ak chcel žalobca v rámci svojej obrany toto tvrdenie vyvrátiť, bol povinný tak, ako je uvedené vyššie, svoje tvrdenia preukázať. Vtedy hovoríme o presúvaní alebo delení dôkazného bremena. Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalobcu, že v konaní bol povinný preukazovať svoje tvrdenia iba žalovaný. Uvedené uvádza odvolací súd iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, keďže s dôkaznou povinnosťou sporových strán sa súd prvej inštancie vysporiadal v odseku 54 napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno preukázania ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, pričom dodávka zelenej látky - 100 % bavlna o metráži 17 684 m, resp. 178 roliek (ďalej iba zelená látka) sa realizovala dňa 3.2.2014 prostredníctvom prepravcu, ktorý dodanie tovaru žalobcovi potvrdil. Na druhej strane žalobca nepreukázal, že formou záloh v súvislosti s obchodnými vzťahmi medzi týmito subjektmi ako aj Dartex a žalovaným, uhradil práve kúpnu cenu za dodanie predmetného tovaru. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že za tovar vopred zaplatil. 48. Odvolací súd nesúhlasí so žalobcom, že nebolo preukázané uzatvorenie ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo dodanie zelenej látky. O dodaní zelenej látky svedčí dodací list, svedecké výpovede ako aj opravná faktúra č. 14/01/0001. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pre platné uzatvorenie takejto zmluvy postačuje akceptácia a faktické prevzatie tovaru žalobcom, ako tomu bolo aj v tomto prípade. K výhrade žalobcu týkajúcej sa jednotkovej ceny 1,40 EUR bez DPH za bežný meter, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nikde v odôvodnení rozhodnutia netvrdí, že išlo o písomne dohodnutú cenu, resp. že sa vychádzalo z písomne uzatvorenej zmluvy zo dňa 3.6.2013. Naopak, súd uviedol, že došlo k akceptácii a faktickému prevzatiu tovaru, pričom možno doplniť, že táto cena bola v obchodných vzťahoch medzi týmito subjektmi obvyklá, čo vyplýva napríklad z dodacieho listu č. 172 zo daň 16.12.2013. 49. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že žiadna zo svedeckých výpovedí nepreukazuje, že Darina Szabová prevzala zelenú látku ako konateľka žalobcu, pričom tovar mal prevziať Dartex. Ako vyplýva z výpovedí svedkov p. D. a Z., títo potvrdili nakladanie tovaru pre žalobcu, taktiež to potvrdil p. H. ako aj svedkyňa Q.. Prevzatie zelenej látky napokon potvrdil aj samotný žalobca, keďže na pojednávaní dňa 5.12.2016 konateľka žalobcu Darina Szabová vypovedala, že látku žalobca prevzal. Až v priebehu konania zmenil žalobca svoju obranu s tým, že išlo o prevzatie zelenej látky firmou Dartex, ktorá ju mala uskladnenú ako reklamovanú látku u žalovaného. Nemožno preto súhlasiť s námietkami žalobcu, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy tvrdenia a dôkazy žalobcu. Bola to práve konateľka žalobcu, ktorá sa najskôr vyjadrila, že tovar prevzal žalobca, ale bol už vopred uhradený. V takomto prípade bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, t.j. bol povinný preukázať, že zelená látka bola zaplatená formou nejakej predfaktúry, resp. zálohy. Ak zmenil žalobca obranu a začal tvrdiť, že tovar neprevzal žalobca, ale iný subjekt t.j. Dartex, pričom malo ísť dokonca o tovar v jeho vlastníctve, bol povinný tieto tvrdenia pred súdom prvej inštancie preukázať. 50. Vzhľadom na obsiahlu a opakujúcu sa argumentáciu žalobcu v odvolaní odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie nároku žalovaného bolo rozhodujúce, že žalovaný svoj nárok preukázal svedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi, pričom pri ich vyhodnotení vo vzájomnej súvislosti nemožno mať pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku. Naopak žalobca svoju obranu, že zelená látka nebola dodaná žalobcovi, ale si ju len vyzdvihla Darina Szabová - Dartex, jednoznačne nepreukázal. Nie je možné v predmetnom konaní posudzovať vzájomné vzťahy minimálne 4 subjektov, t.j. žalobcu, Dartex, žalovaného, BEGUM BELA, resp. aj ďalších konečných odberateľov a nie je možné vo vzťahu medzi subjektmi, ktoré sú stranami sporu, zohľadňovať vedenie spoločnej evidencie, resp. záväzky, či pohľadávky vyplývajúce z iných vzťahov. Podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že zelená látka, ktorá bola predmetom dodania zo dňa 3.2.2014 bola vopred uhradená žalovanému. 51. Vzhľadom na spomínanú obsiahlu argumentáciu žalobcu v odvolaní odvolací súd uvádza, že podľa súdnej judikatúry súd nie je povinný dať odpoveď na každú otázku nastolenú účastníkom konania, stačí ak sa vysporiada s relevantnými tvrdeniami majúcimi význam pre rozhodnutie. Zároveň odvolací súd poukazuje na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého stačí, ak sa pri stotožnení s dôvodmi rozhodnutia odkáže na správnosť dôvodov a vysporiada sa s hlavnými odvolacími námietkami. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 55. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).