Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/493/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316209958 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316209958.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. W., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - W. C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX N. O., C., zastúpená Advokátskou kanceláriou LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rašu 793, 900 86 Budmerice, IČO: 47 253 690, a otec - U. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. námestie 7, XXX XX I., v konaní o návrhu matky na vydanie rozhodnutia pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.06.2018, č.k. 37P/250/2016-44, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 05.06.2018, č.k. 37P/250/2016-44 zastavil konanie vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“), čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky a vecne nedostatkom svojej právomoci, keďže obvyklý pobyt maloletej je v súčasnosti v C. na adrese M. XX, XXX XX N. O., kde býva spolu so svojou matkou a navštevuje V. W. J. U. v N.. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva jej patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietala, že súd prvej inštancie takmer dva roky od podania jej návrhu v júni 2016 vo veci vôbec nekonal. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase začatia konania mala maloletá A. obvyklý pobyt v Slovenskej republike, naďalej je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky a otec ako druhý nositeľ rodičovských práv a povinností má stále trvalý pobyt v Slovenskej republike, zostala podľa jej názoru v predmetnej veci zachovaná právomoc slovenských súdov a príslušným na dané konanie je naďalej Okresný súd Bratislava III. Uviedla, že sa medzičasom vydala v C., kde sa spolu s ňou zdržiava aj maloletá A., ktorá zároveň pravidelne chodí na Slovensko, kde má staršiu sestru, otca a starých rodičov, a teda pre ňu nebude problémom dostaviť sa na nariadené pojednávanie. Zdôraznila, že otec doposiaľ nevyslovil s vycestovaním maloletej súhlas a z tohto dôvodu naďalej žiada o nahradenie jeho súhlasu súdom. 4. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 8. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenie Brusel IIa súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 9. Podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenie Brusel IIa vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vhodnejšie umiestnený na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu: a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu podľa odseku 4; alebo b) požiadali súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 5. 10. V predmetnej veci súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej z dôvodu nedostatku právomoci. 11. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pričom tak Slovenská republika ako i C. boli ku dňu začatia konania členskými štátmi Európskej Únie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri skúmaní svojej právomoci na konanie v zmysle § 2 ods. 1 CMP v spojení § 161 ods. 1 CSP správne aplikoval čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa. Avšak jeho záver vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie o návrhu matky na vydanie rozhodnutia pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletej A., založený na nedostatku súdnej právomoci v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa vyhodnotil odvolací súd ako nesprávny. 12. Kritériom na určenie súdnej právomoci v zmysle ust. čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa je obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania. Súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania, si v zmysle zásady perpetuatio fori zachovávajú svoju právomoc aj v prípade, že dieťa nadobudne v priebehu konania obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas prebiehajúceho konania preto sama o sebe nemá za následok zmenu právomoci v danom konaní. Jedinou výnimkou z uvedenej zásady je fakultatívne postúpenie veci súdom členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, súdu iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, pokiaľ je tento súd vhodnejšie umiestnený na prejednanie danej veci alebo jej špecifickej časti a zároveň je to v najlepšom záujme dieťaťa, v zmysle čl. 15 Nariadenia Brusel IIa. Pokiaľ ide o samotný pojem obvyklý pobyt, tento nemá legálnu definíciu. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani účel prijatia tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov, ktorým bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. 13. Odvolací súd sa stotožnil odvolacou námietkou matky, ktorá bola s poukazom na obvyklý pobyt maloletej v Slovenskej republike v čase začatia konania toho názoru, že v predmetnej veci je daná právomoc slovenských súdov. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v čase podania návrhu na začatie konania matkou dňa 07.06.2016 mala maloletá A. obvyklý pobyt v Slovenskej republike, keď bola od 13.03.2015 prihlásená k trvalému pobytu na adrese T. XX, XXX XX O., žila tam s matkou, navštevovala Základnú školu so sídlom B. XX, XXX XX O. a Jazykovú školu so sídlom T. XX, XXX XX O., a teda centrum jej záujmu, sociálneho a rodinného života sa nachádzalo v Slovenskej republike. Uvedené je zrejmé z lustrácie maloletej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, rozhodnutia Základnej školy so sídlom B. XX, XXX XX O. o prijatí maloletej na primárne vzdelávanie od 13.04.2015 a potvrdením o návšteve Jazykovej školy so sídlom T. 48, XXX XX O. maloletou. Vzhľadom na to, že maloletá A. mala v čase začatia predmetného konania obvyklý pobyt v Slovenskej a súd prvej inštancie nezvolil postup v zmysle čl. 15 Nariadenia Brusel IIa, právomoc súdu prvej inštancie v danej veci je naďalej zachovaná. Odvolací súd zároveň konštatuje, že z dôvodu nesúhlasu otca s vycestovaním maloletej do C. a neexistencie rozhodnutia súdu o tejto otázke maloletá A. doposiaľ nemohla nadobudnúť nový obvyklý pobyt v C.. 14. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, dospejúc k záveru, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, spočívajúcom v zastavení konania vo veci samej z dôvodu nedostatku právomoci v rozpore s ustanoveniami Nariadenia Brusel IIa, bola v danej veci znemožnená realizácia procesných práv účastníkov (matky a maloletej) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 3 CSP konštatuje, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie prejednať návrh matky na vydanie rozhodnutia pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletej, a po dostatočnom zistení skutočného stavu veci rozhodnúť vo veci samej. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).