Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/300/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316213277 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316213277.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské nivy 44/a, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: G. Č., C.. O.. Š. XXX/XX, J., o zaplatenie 176,26 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 14C/205/2016-90 zo dňa 16.10.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 163,26 eura spolu s úrokom z omeškania 8,05 % zo sumy 84,73 eura od 1.8.2015 do zaplatenia a zo sumy 78,53 eura od 6.11.2015 do zaplatenia za odber zemného plynu na základe zmluvy zo dňa 6.12.1994, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,24%. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním z nerozporovaných tvrdení žalobcu za preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 6.12.1994 zmluvu o dodávke plynu č. zmluvy XXXXXXXXXX podľa ustanovenia § 15 zák. č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon), účinného od 1.1.1961 do 1.7.1998, v spojení s § 2, § 4 ods. 1 a 2 a nasl. vyhl. Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 140/1979 Zb. o dodávke vykurovacích plynov obyvateľstvu účinnej do 1.7.1998, kedy bola zrušená zákonom č. 70/1998 Z.z., a že žalobca vystavil žalovanému 23.6.2015 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 19.6.2014 do 18.6.2015 na sumu 183,01 eura, splatnú 31.7.2015. Faktúrou č. XXXXXXXXXX z 22.10.2015 splatnou 5.11.2015, vyfakturoval na základe zápisu o prerušení dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zo dňa 15.10.2015 podľa Cenníka externých služieb a výkonov Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., za fyzické prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu pre neoprávnený odber plynu pre koncového odberateľa, vrátane dopravy, sumu 78,53 eura. 3. Žalovaný za odobratý plyn vyúčtovanú sumu neuhradil, neuhradená suma uplatnená v tomto konaní (84,73 eura) je nižšia, ako celková fakturovaná suma (183,01 eura). Rovnako neuhradil sumy vyúčtované v upomienkach ako náhrady vynaložených nákladov (spolu 13 eur) a sumu za prerušenie/ obmedzenie dodávky zemného plynu pre neoprávnený odber plynu pre koncového odberateľa, vrátane dopravy (78,53 eura). 4. Žalovaný sa proti uplatnenému nároku bránil tým, že v rozhodnej dobe nebol vlastníkom bytu, do ktorého bol dodávaný zemný plyn, pretože v dôsledku vyporiadania BSM v roku 2006 sa výlučnou vlastníčkou bytu stala jeho bývalá manželka, ktorá kúpnou zmluvou zo dňa 19.8.2009 previedla vlastníctvo k bytu na syna Mgr. O. Č. a jeho manželku Mgr. Ž. Č., rod. G. a následne dražbou v roku 2016 vlastníctvo k bytu nadobudol vydražiteľ P. L.. Mal za to, že títo noví vlastníci sú povinní uhradiť pohľadávku žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie uvedené skutočnosti nemali na posúdenie prejednávanej veci žiaden vplyv. Žalovaný mal so žalobcom uzavretú zmluvu na dodávku zemného plynu na odberné miesto uvedené v zmluve, za ktorú sa zaviazal platiť dojednanú cenu. Predmetnú zmluvu žalovaný sám neukončil, a žalobcovi neoznámil zmenu odberateľa. Nakoľko nedošlo k odhláseniu odberu zemného plynu na odberné miesto podľa zmluvy, ani k zmene odberateľa zemného plynu na odbernom mieste, zmluva o odbere plynu naďalej zaväzovala žalovaného, ktorému žalobca naďalej poskytoval dodávky a predaj plynu na odberné miesto podľa zmluvy. Nesplnenie oznamovacej povinnosti žalovaným nemôže byť na ťarchu žalobcu a prípadne vzájomné nároky medzi žalovaným, ako zmluvným partnerom žalobcu, a osobami, ktoré služby skutočne využívali a/alebo ktoré boli vlastníkmi nehnuteľnosti, kde je adresa odberného miesta, nemá vplyv na žalobcom uplatnený nárok. Uviedol, že pokiaľ mal žalovaný za to, že dodaný zemný plyn spotrebovala tretia osoba, nič mu nebráni uplatniť si svoje nároky vo vzťahu k nej. Poukázal aj na to, že z Registra obyvateľov SR je zrejmé, že jeden z kupujúcich v roku 2009 bol syn žalovaného a dražba bytu bola realizovaná až v júli 2016 (t.j. po splatnosti všetkých v tomto konaní uplatnených nárokov), a preto túto argumentáciu žalovaného vyhodnotil ako účelovú. 5. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 140/1979 Zb. o dodávke vykurovacích plynov obyvateľstvu v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, § 121 ods. 3, § 488, § 489, § 491 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1 a ods. 2, 879f ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 69 ods. 13 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31.8.2012, § 3 písm. c) bod 11 a bod 12, § 17 ods. 1 písm. a), § 47 ods. 1, § 69 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a), § 82 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 a § 96 ods. 7 veta prvá a druhá zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, § 1 písm. f), § 18 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 23 ods. 5 nariadenie vlády č. 409/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení neskorších zmien a dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o dodávke plynu dňa 16.12.1994 podľa ustanovení § 488, § 489 a § 91 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah, na ktorého úpravu sa vzťahuje osobitný predpis zákon č. 251/2012 Z.z., účinný od 1.9.2012, upravujúci práva a povinností žalobcu ako dodávateľa zemného plynu a žalovaného ako odoberateľa zemného plynu pre domácnosť. Vzhľadom na povahu účastníkov tohto zmluvného vzťahu, v ktorom žalobca vystupuje ako právnická osoba - dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), vyhodnotil zmluvu o dodávke plynu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto skúmal, či predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Obč. zák.). 6. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dodávku plynu na základe faktúry č. 7426205406 a nákladov na zabezpečenie fyzického prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu na základe faktúry č XXXXXXXXXX, spolu 163,26 eura, považoval súd prvej inštancie za dôvodný a preukázaný. Nebolo sporné, že cena za dodávku zemného plynu zodpovedá spotrebe žalovaného preukázanej faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou bol detailný prehľad spotrebovaného zemného plynu žalovaným účtovaného v súlade s nariadením č. 409/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom v znení neskorších predpisov. Rovnako podľa zápisu zo dňa 15.10.2015 nebolo sporné, že skutočne došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu do odberného miesta žalovaného pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa. Vzhľadom na to, že uvedené faktúry žalovaný neuhradil včas, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, t.j. z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 5.11.2015 i z faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej 31.7.2015, a to vo výške 8,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti. 7. K nároku žalobcu na náhradu poplatkov za zaslanie upomienky spolu 13 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX) súd prvej inštancie uviedol, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok žalobcu podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať. Ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a nie o ich paušálnu náhradu. V danom prípade však žalobca vôbec nešpecifikoval, aké konkrétne náklady, okrem poštovného podľa podacích hárkov, mu v súvislosti so zaslaním upomienok, teda vymáhaním pohľadávky vznikli. Súd prvej inštancie zohľadnil spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy a preto poplatky za upomienku 13 eur, ktorým zo strany dodávateľa nezodpovedá žiadne protiplnenie, žalobcovi nepriznal. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP a žalobcovi úspešnému v časti o zaplatenie sumy 163,26 eura (92,62 %) a neúspešnému v časti o zaplatenie 13 eur (7,38 %), priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery úspechu v rozsahu 85,24 %. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, podľa jeho obsahu žiadal napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože v rozhodnom období, kedy mal odoberať od žalobcu plyn nemal s ním uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a to preto, že bol zmluvným partnerom alternatívneho dodávateľa České Energetické Závody, a.s., v skratke ČEZ, a.s., ktorá žalobcovi doručovala výpoveď zmluvy o dodávke plynu, a žalobca ju má k dispozícii, ale zámerne ju v konaní ako dôkaz nepredložil. Uviedol, že výpoveď zmluvy predstavuje vôľu niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa zruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej doby. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pretože v skutočnosti, že medzi ním a žalobcom v rozhodnom období neexistoval zmluvný vzťah o dodávkach plynu. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.4.2019 v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP v spojení s jeho § 378 ods. 1. 12. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal stranami navrhnuté dokazovanie a zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia za dodaný plyn do dohodnutého odberného miesta a za prerušenia/obmedzenia dodávky zemného plynu v súvislosti s uzavretou zmluvou o dodávke zemného plynu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe aj správne právne posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, prečo námietku žalovaného, že v čase odberu zemného plynu už nebol vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzalo odberné miesto, nepovažoval pre posúdenie veci za významnú. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný mal so žalobcom riadne uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu, na základe ktorej žalovaný zemný plyn dodával aj v rozhodnom období, a preto bol žalovaný povinný za dodaný zemný plyn zaplatiť. 14. Skutkové tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že v rozhodnej dobe boli jeho zmluvným partnerom České Energetické Závody, a.s., ktoré žalobcovi doručovali výpoveď zmluvy o dodávke plynu, nebolo ako prostriedok procesnej obrany uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a preto ho nebolo možné v zmysle ustanovenia § 366 CSP a contrario použiť v odvolaní. 15. Pretože žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v súvisiacej časti o trovách konania, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).