Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/171/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317211496 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317211496.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: S.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, G., zast. JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátom, Holíčska 13, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. FROLKOVIČ Legal s.r.o., Námestie Mateja Korvína 1, Bratislava, IČO : 50 106 228, o zaplatenie 1.693,98 € s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C/78/2017-125 zo dňa 25. mája 2018 rozhodol r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 1.693,78 € spolu s „úrokmi z oboch vkladov na oboch vkladných knižkách č. XXXXXXXX a XXXXXXXX do zaplatenia“, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1; § 3 ods. 1 zák. č. 229/1949 Zb. o vkladných knižkách, § 879d ods. 1 ;§ 879d ods. 2 ; § 879i ods. 1 ; § 879i ods. 2 ;§ 778 ; § 780 ods. ; § 781 ods. 1; § 420 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané že medzi žalovanou (resp. jej právnou predchodkyňou) a právnou predchodkyňou žalobkyne D. X. boli uzavreté dve Zmluvy o vklade v zmysle § 781 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmlúv na doručiteľa zakladateľom ktorých a zároveň prvou oprávnenou osobou bola D. X.. Z dôvodu úmrtia D.. X.Q. a poverenia súdom notára Z.. V. G. ako súdneho komisára v dedičskom konaní po poručiteľke, tento listom zo dňa 28.05.2002 požiadal žalovanú o oznámenie zostatku VK ku dňu smrti poručiteľky a jednoznačnú identifikáciu VK, ktorú informáciu žalovaná poskytla notárovi dňa 18.06.2002. Osvedčením o žalobkyňa na základe dohody dedičov nadobudla predmetné VK. Žiadosťami zo dňa 28.07.2016 sa žalobkyňa u žalovanej domáhala umorenia oboch VK a vyplatenia jej zostatkov vkladov z nich, čomu však žalovaná nevyhovela z dôvodu, že obe VK boli zrušené. Dňa 28.09.2003 sa dostavila do pobočky žalovanej osoba s iniciálami Z.L. disponujúca predmetnými VK, ktorej na základe predloženia VK a žiadosti boli vyplatené zostatky z oboch VK a VK boli zrušené. Porušenie povinnosti žalovanou odvodzuje žalobkyňa od skutočnosti, že žalovaná ako banka nekonala ako riadny správca vkladov poručiteľky, nebola v správe cudzieho majetku opatrná a dôsledná, pri správe cudzieho majetku nedodržala všeobecne záväzné predpisy ani svoje interné predpisy, predovšetkým čl. 4.3.5 OP, ktorý rigorózne stanovuje zákaz výplaty a blokovanie financií ako náhle sa banka hodnoverne dozvie o úmrtí vlastníka VK, č. 2 ods. 10.1 VOP účinné 01.01.2005, kedy banka i klient zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením svojej povinnosti. Žalovaná vyplatila tretej osobe financie z VK napriek tomu, že vedela o úmrtí majiteľky predmetných VK, čím žalobkyni ako nadobúdateľke dedičstva z predmetných VK po poručiteľke spôsobila škodu. 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že do účinnosti zákona č. 261/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník boli jednou z foriem vkladového vzťahu aj vklady na vkladných knižkách na doručiteľa. Pri tejto forme vkladu banka ani pri jeho založení, ani pri ďalších dispozíciách s vkladom (vkladanie, vyberanie) neskúmala, kto je vkladateľom, resp. kto VK predkladá; banka každému, kto VK na doručiteľa predložil, vyplatila požadovanú finančnú čiastku, ak tomu nebránil napr. niektorý zo zákazov výplaty v zmysle ustanovení Vyhlášky Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom, umorovacie konanie a pod. S vkladnou knižkou na doručiteľa v zmysle § 7 cit. Vyhlášky tak mohol nakladať každý, kto ju predložil. Po zrušení vkladov na doručiteľa k 31. decembru 2003, zostatky vkladov, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali do 31. decembra 2006, prešli týmto dňom na štát (§ 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka ), pričom právo na výplatu vkladu však zostalo zachované a subjektom oprávneným na nakladanie s týmito prostriedkami je Ministerstvo financií SR. Zároveň sa k 31.12.2006 ruší aj vkladový právny vzťah medzi vkladateľom a peňažným ústavom, ktorý vznikol pred 01.01.2003 vydaním vkladnej knižky na doručiteľa. Prevodom aktív banky, ktoré sa týkali zostatku zrušených vkladov a ich príslušenstva, zanikol záväzkový právny vzťah medzi bankou a vkladateľom z existujúcej zmluvy o vklade na VK na doručiteľa. K zániku tohto právneho vzťahu zo zákona došlo k 31.12.2006. Občiansky zákonník v § 897d ods. 1 stanovil podmienky, za splnenia ktorých môže byť doručiteľovi vyplatený zostatok zrušeného vkladu na doručiteľa, pričom podľa tohto ustanovenia právo na výplatu vzniká doručiteľovi, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa, preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a ktorý zároveň splní podmienky § 780 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka , t.j. oznámi heslo alebo splní inú podmienku, na ktorú je viazaná výplata vkladu a v prípade neznalosti hesla preukáže, že mu vklad patrí. 1.3. Predmetné VK ako cenné papiere, ktorých zakladateľkou a majiteľkou bola právna predchodkyňa žalobkyne D. X., zomr. XX.XX.XXXX, boli charakteru vkladov na doručiteľa, preto oprávnenou osobou bol aj ten, kto sa preukázal ich reálnou držbou, t.j. oprávnená osoba. V konaní bolo nesporné, že po úmrtí osoby, na koho meno boli VK vystavené, sa k žalovanému dostavila tretia osoba, ktorá predložila predmetné VK na doručiteľa a ktorej osobe v súlade s § 879d Občianskeho zákonníka. Žalovaný vyplatil za splnenia podmienok aj § 780 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zostatky vkladov na oboch VK na doručiteľa dňa 28.09.2003 a zároveň došlo k zrušeniu predmetných VK. Z dôvodu, že žalovaná v súlade so zákonnou úpravou týkajúcou sa VK na doručiteľa (výplaty zostatku a pod..) postupovala správne, na predloženie VK treťou osobou ako oprávnenou osobou zostatky na oboch VK vydala, čím ale neporučila povinnosť vydať zostatok na VK po zistení úmrtia majiteľa VK, (osoby, na ktorú boli VK vystavené), nakoľko táto osoba nemusela VK držať a oprávnenou osobou mohla byť tretia osoba, ako v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie zdôraznil, že aj napriek tomu, že žalovanej bolo oznámené úmrtie D.. X. dňa 01.03.2002, prioritou žiadosti notára bolo zistiť od žalovanej zostatok na špecifikovaných VK ku dňu smrti poručiteľky, a nie zákaz nakladania s VK. Úkony vyplatenia zostatkov z predmetných VK na doručiteľa tretej osobe - oprávnenej osobe tak došlo v súlade so zákonom, žalovaný neporušil týmto žiadnu povinnosť, preto žalobkyňa nepreukázala v konaní už prvý predpoklad priznania jej nároku na náhradu škody, a tým ani tretí (príčinná súvislosť) v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. S poukazom na skutočnosť, že sa jednalo pri vyplácaní zostatkov na VK na doručiteľa žalovanou 28.09.2003 oprávnenej osobe v súlade s § 879d Občianskeho zákonníka, bolo povinnosťou žalovanej zrealizovať na požiadanie oprávnenej osoby výplatu vkladov z VK, preto by sa nemohlo jednať zo strany žalovanej ani o porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka . Keďže žalobkyňa nepreukázala v konaní súčasné splnenie predpokladov ustanovenia § 420 ani § 415 Občianskeho zákonníka súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol s poukazom i na judikát NS SR č. 3Cdo 50/2011 zo dňa 28.06.2012. 1.4. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla žalobkyňa. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení postupu žalovanej vyhodnotil OP pre VK ako nevzťahujúce sa ku VK na doručiteľa, so záverom ktorým sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko predmetné OP z roku 2002 sa vzťahujú na všetky VK založené u žalovanej. Právny záver súdu prvej inštancie o zániku práva z dôvodu ustanovenie §879 i ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za nesprávny, keďže právo na vydanie nezaniklo nakoľko podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, v konaní riadne pokračuje, premlčacie doba neplynie. Konanie o dedičstve začalo poverím súdu k prejednaniu dedičstva. Od tej doby neplynuli premlčacie lehoty. Žalovaná mala vedomosť, že sa prejednáva dedičstvo po poručiteľke Emílií Lukáčovej a mala sa o zvereného prostriedky starať riadne a s opatrnosťou danej skutočnosti, tak aby neboli scudzené treťou osobou, záväzok, ktorý nesplnila. Pokiaľ súd prvej inštancií nevidí príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a škodou žalobkyne je tento záver nesprávny. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa účelovo odkazuje na ustanovenia OP žalovanej, ktoré nie sú relevantné a aplikovateľné na posudzovanú vec, keďže listiny, ktoré doložila žalobkyňa ako prílohy žaloby nepredstavujú účinné znenie OP v relevantnom časovom období, t..j. či už v čase dopytu notára zo dňa 28.5.2002, ako aj v čase vyplatenie zostatkov oprávnenej tretej osobe dňa 28.9.2003. Každopádne z OP pre vkladné knižky na ktoré sa odvoláva žalobkyňa jasne vyplýva, že sa jedná o OP upravujúce právne vzťahy, výlučne z vkladných knižiek na meno. Tomu zodpovedajú aj relevantné ustanovenia OP. Z povahy tohto inštitútu VK je zrejmá právna nemožnosť aplikovateľnosti OP na vkladné knižky na doručiteľa. Takýto výklad práva by celkom jasne smeroval proti samotnej povahe a účelu týchto VK. Vo vzťahu ku VK na doručiteľa je nutné vychádzať z jasného zákonného režimu ustanoveného v interpolárnych ustanoveniach Občianskeho zákonníka, kde prišlo k stanoveniu zákonných predpokladov vyplatenia zostatkov v zmysle § 879 d) Občianskeho zákonníka . Uvedené v skutočnosti súd prvej inštancie náležite zistil a odôvodnil. Enumerácia zákonných ustanovení v bode 17 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je absolútne správna a správna je aj ich aplikácia súdom prvej inštancie na zistení skutkový stav. Niet pochýb o tom, že vo vzťahu k existujúcim právnym vzťahom z VK na doručiteľa prešlo s účinnosťou od 1.9.2001 zák. č. 261/2001 Z.z. ku stanoveniu zákonných predpokladov možností nakladania s nimi. Podľa ustanovenie § 879 d) Občianskeho zákonníka bolo možné VK na doručiteľa premeniť na VK na meno, alebo vykonávať z nich výbery. Podľa tohto ustanovenia právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predloží VK na doručiteľa, alebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto výkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a splní podmienky podľa §780 ods. 2 a 3. Odkaz na ustanovenie § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka žalobkyňou je absolútne irelevantný, keďže v spore neexistovala žiadna pochybnosť o plynutí premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 4. Žalobkyňa v replike uviedla, že stanovisko žalovanej neprináša nové skutočnosti a opakuje svoje stanoviská prezentované na pojednávaní na súde prvej inštancie. Pri vyplatení vkladov na VK žalovaná tvrdí, že postupovala v súlade so svojimi OP, ale nepredložila tieto OP, ktoré by preukázali oprávnenosť jej postupu. Zotrváva na tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne vyhodnotil dôkazy a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 5. Žalovaný nevyužil svoje právo a dupliku nepodal. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zodpovedajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nepreukázaní predpokladov pre priznanie náhrady škody v zmysle § 420 a § 415 Občianskeho zákonníka zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.) o to viac, že súd prvej inštancie správnosť prijatého právneho záveru súdom prvej inštancie podporil rozsudkom NS SR sp.zn. 3 Cdo 50/2011 zo dňa 28. júna 2012 v ktorom rozhodnutí Najvyšší súd SR riešil osud zostatkov vkladov na VK na doručiteľa po prijatí zákona č. 261/2001 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2001, kedy došlo k zrušeniu vkladov na doručiteľa. Ustanovenie § 879d Občianskeho zákonníka zaviedlo zákonné predpoklady vyplatenia zostatku VK na doručiteľa: 1./ predloženie vkladnej knižky; 2./ preukázanie svojej totožnosti dokladom totožnosti; 3./ plnenie podmienok § 780 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka t.j. 1,/oznámenie hesla alebo splnenie inej podmienky, na ktorú bola viazaná výplata vkladu a v prípade neznalosti hesla preukázanie, že danej osobe vklad patrí s tým, že oprávnenou osobou je tá, ktorá sa preukáže reálnou držbou tejto VK, pričom povinnosťou žalovanej je tejto osobe na požiadanie vyplatiť vklady. Dňa 28.09.2003 došlo k vyplateniu zostatkov vkladov na predmetných VK a k ich zrušeniu, a to na žiadosť osoby spĺňajúcej zákonné podmienky. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalovanej, že fakt, že právne vzťahy z VK boli pôvodne založené D. X. nemá žiadnu výpovednú hodnotu k otázke, kto sa v neskoršom časovom období stal oprávnenou osobou z nich a majetkovo disponoval s vkladmi a teda žalobkyňa, ako dedička po D. X. nemá automaticky nárok na vyplatenie prostriedkov z týchto VK. Ak teda žalovaná po splnení predpokladov v ust. § § 879d Občianskeho zákonníka vyplatila oprávnenej osobe, zostatok na VK nedošlo z jej strany k žiadnemu porušeniu právnych povinností vo vzťahu k žalobkyni, čím nie je splnený prvý zákonný predpoklad pre priznanie náhrady škody. 7. Žalobkyňa viní nielen žalovaného, ale aj súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia pri aplikácii OP a naďalej tvrdí, že predmetné OP z roku 2002 sa vzťahujú na všetky VK založené u žalovanej, a teda došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z čl. 4.3.5 OP. 7.1. OP pre VK, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nie sú relevantné a aplikovateľné na posudzovanú vec a to v dôsledku podstaty VK na doručiteľa, v prípade ktorej prijatím zákona č. 261/2001 Z.z., s účinnosťou od 01.09.2001 bolo možné vklad z VK na doručiteľa buď vyplatiť alebo použiť zostatok vkladu na založenie vkladnej knižky na meno, k čomu ale v danom prípade nedošlo (Pozri § 879d ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže v danom prípade nedošlo k založenie VK na meno nemôže sa žalobkyňa logicky odvolávať na OP z roku 2002 vzťahujúce sa na VK na meno. Vo vzťahu ku VK na doručiteľa je nutné vychádzať výlučne zo zákonného režimu ustanoveného v prechodných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ktoré stanovilo podmienky pre vyplatenia zostatkov v § 879 d) Občianskeho zákonníka , postup ktorý žalovaná dodržala. 8. Žalobkyňa namieta správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o zániku práva z dôvodu ustanovenie § 879 i ods. 2 Občianskeho zákonníka , keďže podľa jej názoru právo na vydanie nezaniklo nakoľko podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka neplynuli premlčacie lehoty, keďže riadne prebiehalo dedičské konanie. Súd prvej inštancie žalobu zamietol primárne z dôvodu, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody, a nie v dôsledku zániku práva. Ak teda žalovanému povinnosť plniť v dôsledku porušenia povinnosti nevznikla, keďže neboli splnené predpoklady pre založenie zodpovednosti za náhradu škody, t.j. neexistuje právo na náhradu škody, je nepodstatné zaoberať sa plynutím premlčacej lehoty, resp. spočívaním premlčacej doby vo vzťahu k neexistujúcemu nároku a preto nie je dôvod, aby sa odvolací súd osobitne zaoberal spočívaním premlčacej lehoty podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka a zánikom práva podľa § 879 i ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže táto námietka nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyni nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).