Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/106/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201564 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318201564.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o H. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - H.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX P. X/X, XXXX W., a otec - A.. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L., zastúpený JUDr. Andreou Pristašovou, advokátkou so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.07.2018, č.k. 38P/166/2018-32, takto r o z h o d o l : Odvolanie otca sa odmieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 02.07.2018, č.k. 38P/166/2018-32, podľa článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením čl. 1 bod 1, čl. 10, čl. 15 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011, (ďalej len „Nariadenie o výživnom“), čl. 3 bod. 1, 2 Haagskeho protokolu zo dňa 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť a vecne nedostatkom svojej právomoci. Z obsahu spisového materiálu považoval za zrejmé, že matka spolu s maloletým dlhodobo býva na území Rakúskej republiky, kde maloletý navštevuje aj školu, pričom tento nemá na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt a nemal ho tu ani v čase podania návrhu otcom. Bol toho názoru, že nebola naplnená ani ďalšia podmienka jeho právomoci na konanie o návrhu otca, a to najlepší záujem maloletého dieťaťa. Mal za to, že výkon jeho právomoci pri úprave vyživovacej povinnosti nie je v záujme maloletého, ktorý sa na území Slovenskej republiky dlhodobo nezdržiava a jeho obvyklý pobyt je na území Rakúskej republiky, kde sa riadne zdržiava a žije. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na konanie na Okresný súd Bratislava I. Namietal, že vo veci rozhodoval miestne nepríslušný súd, keď súd prvej inštancie svojím vlastný rozhodnutím preniesol príslušnosť na Okresný súd Bratislava I. Daným postupom mu podľa jeho názoru bolo zároveň odopreté právo na zákonného sudcu. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, keď podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) mohol konanie uznesením len zastaviť a nie vyhlásiť, že nemá právomoc. Uviedol, že vyhlásenie nedostatku právomoci vo výroku napadnutého súdu prvej inštancie si vykladá ako zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci, voči ktorému je s poukazom na ustanovenie § 355, § 357 ods. 1 písm. a) CSP odvolanie prípustné. Vzhľadom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie o neprípustnosti odvolania. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že svojím konaním porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď jednostranným posúdením pre neho neznámych skutočností porušil základné princípy uvedené v čl. 6 a čl. 9 CSP. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol v rozpore s Civilným sporovým poriadkom a Dohovorom o právach dieťaťa, keď bez dokazovania a bez uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia posúdil najlepší záujem dieťaťa, čím zasiahol do jeho zákonných práv ako aj do práv maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie hodnotil najlepší záujem maloletého bez jeho vyjadrenia, hoci maloletý mal podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa právo sa k danému konaniu vyjadriť. Mal za to, že prejednanie predmetnej veci na Okresnom súde Bratislava I je v záujme maloletého, a to vzhľadom na zjavne účelové presťahovanie matky do Rakúska s cieľom získať možnosť výberu právneho systému, ktorý považuje v danej situácii za výhodnejší. Poukázal na skutočnosť, že rodinné prídavky na maloletého sú vyplácané v Slovenskej republike, kde je tento aj zdravotne poistený, pričom lekárov má v Bratislave. Vyjadril sa, že do základnej školy v Rakúsku bol maloletý matkou presunutý proti jeho vôli. 4. Po vyhlásení napadnutého rozhodnutia H. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, dosiahol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné ako neprípustné odmietnuť. 6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 8. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania. 9. V danej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o vyhlásení nedostatku právomoci podal otec. V zmysle § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, len ak to zákon pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v ustanovení § 357 CSP. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci, zo znenia ustanovenia § 357 CSP nevyplýva. Odvolací sa súd nemohol stotožniť s námietkou otca týkajúcou sa nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré je podľa jeho názoru z hľadiska svojho obsahu uznesením o zastavení konania, keď výrok napadnutého uznesenia o vyhlásení nedostatku právomoci súdu prvej inštancie má svoju oporu v ustanovení čl. 10 Nariadenia o výživnom a nemožno ho teda stotožňovať so súvisiacim rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu nedostatku právomoci v zmysle § 9 CSP, o čom súd prvej inštancie v napadnutom uznesení opomenul rozhodnúť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.02.2019, č.k. 38P/166/2018-56 dodatočne doplnil napadnuté rozhodnutie o výrok o zastavení konania, proti ktorému bolo odvolanie prípustné, avšak žiaden z účastníkov ho v zákonnej lehote nepodal. 10. Tým, že otec podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd jeho odvolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).