Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/51/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207596 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318207596.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. M., H. M. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C.. F. K., H.. XX.XX.XXXX, C. A. X/X, C., a otec - Z.. A. M., H. M. XX.XX.XXXX, C. Š. XX, S., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. januára 2019, č. k. 39P/337/2018-7, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 39P/337/2018-7 zo dňa 14. januára 2019, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 14.01.2019, č.k. 39P/337/2018-7 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil matke povinnosť odovzdať otcovi jeden cestovný doklad maloletej R. M., H.. XX.XX.XXXX, a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti tohto uznesenia. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podľa právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky je možné, aby boli na meno maloletého dieťaťa vystavené dva cestovné doklady. Matka maloletej uvedenú zákonnú možnosť využila a dieťaťu dala vystaviť dva cestovné pasy, oboma však disponuje a odmieta jeden z nich odovzdať otcovi maloletej, aby aj on mohol s maloletou vycestovať mimo územia Slovenskej republiky. Súdu prvej inštancie bolo z prebiehajúceho konania vo veci samej zrejmé, že medzi rodičmi sú prítomné konflikty ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností, v ktorej súvislosti súd prvej inštancie vyhodnotil konanie matky ako účelové, majúce za cieľ obmedziť otca vo výkone jeho rodičovských práv voči maloletej, predovšetkým v jeho práve realizovať plnohodnotný a riadny kontakt so svojim dieťaťom. Súd prvej inštancie uviedol, že matka, majúc vedomosť o tom, že na meno dieťaťa možno vystaviť dva cestovné doklady, nechala si oba pasy vystaviť, čím znemožnila otcovi požiadať o vydanie ďalšieho cestovného dokladu maloletej. Na strane otca súd prvej inštancie nezistil pritom žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné vyhodnotiť konanie matky ako sledujúce záujem maloletej. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že otec sa vie o maloletú v rámci realizácie styku riadne postarať, a to aj po súvislejšie časové obdobie, pričom nie je dôvod, aby bola maloletá ukrátená o možnosť stráviť s otcom napr. dovolenku v zahraničí alebo udržiavať kontakty s jeho rodinou, žijúcou mimo Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vyhodnotil návrh otca ako súladný so záujmom maloletej, a preto uložil matke maloletej povinnosť odovzdať mu jeden cestovný doklad maloletej. 3. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie, v ktorom uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca v návrhu, že styk sa v súčasnosti realizuje bez akýchkoľvek problémov. Uviedla, že po obnovení styku v júni 2018, došlo k odmietnutiu zo strany maloletej stráviť súdom určený čas u otca. Dňa 10.8 maloletá odmietla odísť na víkend k otcovi. Až po opakovanom presvedčovaní jej ako matky, jej manžela a naliehaní otca a jeho prísľube, že na druhý deň ju dovezie späť do Bratislavy k mame, maloletá súhlasila a na jeden deň s otcom odišla. Matka ďalej poukázala na to, že otec nenavštevoval rodinu v zahraničí či už v Rakúsku alebo v Čechách pravidelne. V čase pred narodením maloletej a ani následnom trojročnom spolužití nedošlo ani raz zo strany otca k návrhu na návštevu vyššie spomínaných príbuzných. Maloletá sa nikdy nevyjadrila, že by chcela s otcom navštíviť príbuzných v zahraničí. Spomínala len návštevu rodiny vo Zvolene, s ktorou matka súhlasila bez najmenších problémov. Matka ďalej ozrejmila, že jej nesúhlas s tým, aby otec držal cestovný doklad a navštevoval zahraničie nebol za účelom obmedzenia práv otca, ale z dôvodných obáv o zdravie a bezpečie maloletej, nakoľko v minulosti prišlo k viacerým zraneniam maloletej počas otcovej starostlivosti. Matka si uvedomuje, že k zraneniu môže dôjsť kedykoľvek, ale v starostlivosti otca k zraneniam dochádzalo v krátkych intervaloch opakovane. Ďalej poukázala matka na to, že komunikácia matky s maloletou v čase, keď je u otca je takmer nulová. Otec povoľuje len krátky telefonický hovor, pri ktorom je prítomný a kontroluje komunikáciu maloletej s matkou. V neposlednom rade matka uviedla, že má obavu, že v prípade ciest do zahraničia s otcom, nedokáže maloletú adekvátne vybaviť počasiu primeraným oblečením a nevyhnutnými potrebami, ako je povinná podľa rozhodnutia č.k. 17P/360/2013-85. Podľa matky tu nie je potreba bezodkladne upraviť pomery. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napriek cielenému ponižovaniu a spochybňovaniu jeho role otca a jeho osoby v priebehu niekoľkých rokov zo strany matky a jej okolia sa jeho vzťah s maloletou nenarušil. Hodnotí ho stále ako veľmi intenzívny a stabilný, čo je výsledkom jeho snahy sa o maloletú dostatočne postarať a zabezpečiť uspokojenie všetkých jeho dôvodných potrieb. Uviedol, že styk sa nerealizoval presne podľa rozhodnutia iba jeden krát a to v auguste 2018, kedy maloletú odovzdal matke o deň skôr, pretože sa mu maloletá sťažovala, že sa jej matka dostatočne nevenovala a v priebehu predchádzajúceho týždňa ju nechávala na celé dni u babky a prababky. Túto skutočnosť otec akceptoval a maloletú odovzdal matke o deň skôr. Stalo sa to jediný raz v priebehu 8 mesiacov, aj to nie jeho pričinením, ale nedostatočnou pozornosťou matky. Čo sa týka telefonovania uviedol, že nikdy nemal problém, aby sa matka s maloletou kontaktovala, považuje to za dôležité. Poukázal na to, že maloletá má svoj vlastný telefón, s ktorým komunikuje s matkou, kedy a kde uzná sama za vhodné. Pri dlhšom pobyte u neho je maloletá vždy motivovaná k telefonátu s matkou. Poukázal na to, že v minulosti určitý čas žil a pracoval v zahraničí, komunikuje dobre v cudzom jazyku a nemá problém si zabezpečiť všetko potrebné pri pobyte v zahraničí. Otec sa považuje v tejto oblasti za dostatočne samostatného a schopného. Uviedol aj, že s rodinou v zahraničí je v kontakte a v prípade vhodnej príležitosti ich v budúcnosti rád aj s maloletou navštívi, tak, ako to uviedol vo svojom zdôvodnení pri žiadosti o neodkladné opatrenie. 5. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia. Otec má rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/360/2013-85 zo dňa 28.05.2014 upravený styk s maloletou. Na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P/10/2018 prebieha konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností na základe návrhu otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že stretávať sa s maloletou nie je len právom otca, ale aj právom maloletej a je v záujme maloletej, aby mala rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Právo maloletého dieťaťa na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi ako aj na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov vyplýva z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Taktiež v Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, respektíve o zverení maloletého dieťaťa, má súd preto prihliadať na záujmy dieťaťa a na práva a povinnosti rodičov podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že styk otca sa realizuje podľa stanovenej úpravy. Matka v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali rodičovské kompetencie otca a jeho schopnosť riadne sa o maloletú postarať v čase, keď sa maloletá nachádza u neho. Právne predpisy umožňujú, aby na meno dieťaťa boli vystavené dva cestovné pasy a je tomu práve aj z praktických dôvodov, aby mohol každý z rodičov disponovať pasom svojho dieťaťa. V danom prípade ani odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by oba pasy vystavené na maloletú mala mať u seba len matka. Maloletá je vo veku takmer 9 rokov a je v jej záujme, aby otec mal k dispozícii jej cestovný pas a mohol s maloletou v rámci realizácie styku vycestovať aj mimo územia Slovenskej republiky, napríklad do Rakúska, či Českej republiky, kde žije aj časť jeho rodiny. Odvolací súd má za to, že výlet maloletej s otcom do zahraničia, môže maloletú obohatiť a prispieť k jej všestrannému rozvoju. Matkou uvádzané argumenty, pre ktoré nechce, aby otec v rámci realizácie styku s maloletou nemohol vycestovať mimo územia Slovenskej republiky nie sú dôvodné. To, že otec v čase keď žil spoločne s matkou nenavštevoval príbuzných, ktorí žijú v Čechách a v Rakúsku, neznamená, že by tak nemohol vykonať toho času. Taktiež argument o tom, že matka nebude vedieť aké oblečenie má maloletej nachystať na styk s otcom neobstojí. Výlet do Rakúska, či Českej republiky z dôvodu podobného počasia nevyžaduje nejakú zvláštnu prípravu ohľadom oblečenia. Odvolací súd pochybuje, že v prípade, ak by otec mal v úmysle vycestovať s maloletou do vzdialenejšej krajiny, kde je odlišné počasie, že by o tom neinformoval matku v dostatočnom predstihu, aby maloletej mohla pripraviť potrebné veci. Navyše, ak by aj maloletej niečo chýbalo, otec jej potrebné veci môže dokúpiť. Argument o tom, že matka sa obáva o zdravie a bezpečie maloletej je taktiež bez významu. Je prirodzené, že rodič má strach o zdravie dieťaťa, avšak ako aj sama matka uviedla, úraz sa môže stať kedykoľvek a kdekoľvek, bez ohľadu na to, v koho starostlivosti je maloletá. Vzhľadom k tomu, že matka bezdôvodne odmieta otcovi vydať cestovný pas maloletej, hoci má otec riadne súdom určenú úpravu styku s maloletou a táto sa riadne realizuje, má aj odvolací súd za to, že je tu potrebná rýchla a bezodkladná úprava pomerov, aby bolo rešpektované právo maloletej na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, aby sa mohol styk otca realizovať plnohodnotne, a aby bolo zabezpečené aj právo maloletej na vytváranie si väzieb s jej širšou rodinou, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku). 12. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 13. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že daným neodkladným opatrením sa dosiahla trvalá úprava pomerov v žiadanej veci, teda vydaním cestovného pasu maloletej otcovi zo strany matky sa daná vec vyrieši s konečnou platnosťou a preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď neuložil vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia povinnosť podať návrh vo veci samej. 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).