Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/155/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202049 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319202049.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. L., X.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - E.. H. L., X.. XX.XX.XXXX, L.: E. X, K. C. S. - A.. H. L., X.. XX.XX.XXXX, L.: L. X, L., zastúpený: AK Záhradníkova.SK, s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 18. júna 2019, č. k. 38P/93/2019-64, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/93/2019-64 zo dňa 18. júna 2019, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 18. júna 2019, č. k. 38P/93/2019-64 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na dôvody, pre ktoré matka podala návrh. V čase vydania rozsudku o rozvode manželstva dňa 25.06.2018, matka uviedla, že navrhovala úpravu styku otca s maloletou v užšom rozsahu, než bolo napokon stanovené samotným rozsudkom. Predpokladala však, že otec dodrží svoje sľuby prezentované na pojednávaní ohľadom fungovania starostlivosti o maloletú. K naplneniu tvrdení otca o realizácii styku s maloletou v prospech jej psychických potrieb však nedošlo, otec používa maloletú, ako prostriedok pre ubližovanie matke. Uviedla tiež, že úroveň starostlivosti otca o maloletú v čase realizácie styku má za dôsledok zdravotné a psychické problémy maloletej. V dňoch, kedy má otec maloletú v starostlivosti štyri po sebe nasledujúce dni, príde obvykle maloletá k matke v zlom zdravotnom stave a nie v dobrom a vyrovnanom psychickom stave. Kožný ekzém, ktorý sa opakovane prejavuje po zotrvaní maloletej v starostlivosti otca je prejavom zhoršeného atopického ekzému, ktorým maloletá trpí od narodenia a vyžaduje si osobitnú zvýšenú starostlivosť o kožu, pričom je lekársky potvrdené, že tento typ ochorenia sa zhoršuje aj psychickou záťažou. Vyjadrenie otca ohľadom realizácie jeho styku s maloletou, ktoré prezentoval v rozvodom konaní sa ukázali, ako zavádzanie a účelové klamanie, čo demonštrovala matka popisom viacerých situácií a okolností, ktoré medzi rodičmi nastali. Vzhľadom na nízky vek maloletej a jej naviazanosť na matku je podľa matky neprípustné, aby nemala ani základné informácie o maloletej v čase, keď je s otcom, a to ani na požiadanie, pričom matka ani nevie, kde sa maloletá v čase, keď je s otcom nachádza. Matka bola nútená riešiť psychický stav maloletej so psychologičkou a so žiadosťou o pomoc sa obrátila i na ÚPSV a R. Celkový postoj otca, spôsob jeho komunikácie a vyhrážanie sa matke je podľa matky zrejmý aj z pripojenej komunikácie rodičov, na ktorú matka odkázala. Matka poukázala v návrhu na to, že zo strany otca došlo k opakovaným výstupom a slovným útokom voči matke aj za prítomnosti maloletej, pričom tieto boli riešené aj za účasti polície. Obnovená nedôvera v otca utvrdila matku v presvedčení o jeho neschopnosti konať v záujme maloletej a počínať si pritom so starostlivosťou a náležitou opatrnosťou. Situácia, v ktorej sa maloletá ocitla, v dôsledku rozsudkom nastaveného styku s otcom je mimoriadne naliehavá a z uvádzaných dôvodov si vyžaduje bezodkladné riešenie, nakoľko pretrvávajúci stav môže mať negatívne následky na jej zdravotný stav, vývin a výchovu. Matka vyjadrila presvedčenie, že zachovaním rozsudkom nastaveného styku otca s maloletou sa nezabezpečí taká miera starostlivosti o maloletú, aká je v jeho útlom veku potrebná. Situácia ohľadom styku otca s maloletou sa za ostatné obdobie vyhrotila a matka dospela k presvedčeniu, že pre tak malé dieťa, ako je maloletá, nie je prospešné a vhodné tráviť bez matky a mimo domova tak dlhý čas, ako je to určené súdnym rozhodnutím, nakoľko takto rozsiahly styk s otcom nemá na maloletú pozitívny vplyv ani zo zdravotného, a ani zo psychického hľadiska. S ohľadom na uvedené skutočnosti matka navrhla, aby bol styk otca s maloletou upravený v užšom rozsahu, než tomu bolo doposiaľ, a aby bolo vylúčené prespávanie maloletej u otca z dôvodu zachovania jej psychického a fyzického zdravia. Obdobie sviatkov navrhla s prenocovaním, nakoľko je predpoklad, že otec bude tieto dni tráviť s maloletou u svojej rodiny. 2. Súd prvej inštancie požiadal orgán sociálnoprávnej ochrany detí o prešetrenie pomerov na strane maloletej a oboch jej rodičov. S oboma rodičmi bol taktiež vykonaný pohovor ohľadom aktuálnej situácie v rodine. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sa v rámci pohovoru pridržiavala skutočností, ktoré uviedla vo svojom návrhu a mala za to, že zúženie styku otca s maloletou bude v najlepšom záujme maloletej, nakoľko starostlivosť otca o maloletú je nedostatočná, čo sa prejavuje zdravotnými a psychickými problémami maloletej. Otec maloletej uviedol, že sa snaží vychovávať maloletú čo najlepšie a dokáže sa o ňu vo všetkých smeroch postarať. Uviedol, že matka mu chce nariaďovať, aký má mať s maloletou program, kde a prečo majú tráviť voľný čas a pod., nerešpektuje ho, ako otca a snaží sa ho zo života maloletej vytesňovať. Vyjadril sa tiež k svojej starostlivosti o zdravotný stav maloletej a poukázal na to, že sa o maloletej pravidelne informuje aj v jasliach. Interakcia otca s maloletou v čase šetrenia v domácnosti otca bola zo strany Úradu hodnotená ako láskyplná a výchovné prostredie bez nedostatkov. Obaja rodičia v rámci pohovoru poukazovali na hlboko narušenú komunikáciu medzi nimi a obom bola zo strany Úradu doporučená návšteva referátu poradensko-psychologických služieb. Matka neverila, že by poradenstvo bolo v ich prípade prospešné, otec maloletej prejavil záujem o spoluprácu s referátom. 3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom matky zo dňa 08.04.2019, rodným listom maloletej, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.06.2018, č. k. 59P/53/2018 - 120, písomnou komunikáciou medzi rodičmi maloletej, úradným záznamom ÚPSVaR Bratislava zo dňa 20.02.2019, záznamom OR PZ v BA V zo dňa 21.07.2018, vyjadrením otca k návrhu doručenému súdu dňa 04.06.2019 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa 03.05.2019 a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za súčasnej situácie nie je dôvodný, nakoľko v danom prípade nie je potrebné pristúpiť k takému kroku, aby sa styk otca s maloletou upravil v užšom, než doposiaľ stanovenom rozsahu. Súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že medzi rodičmi sú prítomné nezhody ohľadom realizácie styku otca s maloletou, ktoré sú zjavne spôsobené aj nedoriešenými záležitosťami viažucimi sa na ich partnerský vzťah a majetkové vzťahy medzi nimi. Súd prvej inštancie nespochybnil matkou v návrhu uvádzané skutočnosti, avšak považoval za nutné uviesť, že sa prevažne jedná o udalosti, ktoré sa odohrali krátko po rozvode manželstva rodičov a týkali sa primárne ich vzájomných vzťahov, ktoré následne premietali do výkonu svojich rodičovských práv a povinností a robia tak doteraz. Z pripojenej komunikácie rodičov je možné podľa súdu prvej inštancie vyvodiť jednoznačný záver, že situáciu vyhrocujú obaja rodičia, matka prílišnou aktivitou zameranou na kontrolovanie otca v rámci realizácie jeho styku s maloletou a neprimeraným a bezdôvodným zasahovaním do tejto realizácie a otec zase svojím ignorovaním matky v čase, kedy realizuje svoj styk s maloletou a až ostentatívnym odmietaním poskytovať jej informácie o maloletej. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že každý z rodičov má pritom vo vzťahu k maloletej svoje rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú v danom prípade limitované výkonom rodičovských práv a povinností druhého rodiča. V prípade, kedy je dieťa vo faktickej osobnej starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič vykonáva svoje rodičovské práva a plní si svoje povinnosti predovšetkým v rámci realizácie styku. Preferenčný rodič (v danom prípade matka) však nie je z titulu svojho postavenia oprávnený oktrojovať druhému rodičovi, akým spôsobom má realizovať styk s dieťaťom a nariaďovať mu podmienky, priebeh a aktivity styku a ani zasahovať do tohto styku tým spôsobom, že sa bude v tomto čase v nadmernom rozsahu domáhať informovania sa o dieťati a komunikácie s dieťaťom. Obaja rodičia sú pri výkone svojich rodičovských práv a povinností viazaní predovšetkým záujmom maloletého dieťaťa, v ktorého súlade by mali postupovať. Práve s ohľadom na matkou uvádzané okolnosti súd prvej inštancie pristúpil cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí k prešetreniu rodinnej situácie na strane maloletej U. a oboch jej rodičov. Z tohto šetrenia je zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi maloletej je vážne narušená a títo sa momentálne nachádzajú v značnom rodičovskom konflikte. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že na strane otca neboli v starostlivosti o maloletú identifikované žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo namieste obmedzovať jeho doposiaľ stanovený rozsah styku s maloletou. Otec má vytvorené všetky podmienky pre realizáciu styku s maloletou v doposiaľ stanovenom rozsahu, v starostlivosti o maloletú je riadne zorientovaný po všetkých stránkach, vrátane zdravotnej, o maloletú sa aktívne zaujíma a riadne saturuje všetky jej potreby. Pokiaľ ide o matkou namietané opakované zhoršenie zdravotného stavu po návrate od otca, súd prvej inštancie poukázal aj na to, že maloletá je vo veku, kedy sa buduje a posilňuje jej imunitný systém, čo je obvykle sprevádzané častejšou chorobnosťou. Zhoršenie kožného ochorenia - atopického ekzému - nemôže byť v žiadnom ohľade pripisované nadmernej realizácii styku otca s maloletou. Jedná sa totiž o ochorenie, na ktoré majú vplyv rôzne faktory a v priebehu času je potrebné pristupovať aj ku kortikoidnej liečbe, čo však nemusí mať vôbec žiadny súvis s realizáciou styku otca s maloletou. Otec má o ochorení maloletej náležité vedomosti a pri starostlivosti o jej zdravotný stav dodržiava všetky postupy a odporúčania. Prípadné zhoršenie stavu preto nemožno viazať na matkou uvádzané okolnosti a síce, že je to dôsledkom psychickej záťaže, ktorú maloletej spôsobuje odlúčenie od matky v čase realizácie styku s otcom, nakoľko uvedené nie je možné vyvodiť zo žiadnych matkou uvádzaných skutočností. Súd prvej inštancie záverom poukázal i na to, že všetky vyššie uvedené okolnosti vo svojom súhrne umožňujú prijať záver o potrebe odbornej pomoci pre rodičov maloletej v zmysle psychologického poradenstva a nie o potrebe obmedziť styk otca s maloletou. 4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie, v ktorom namieta, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol posúdený riadne a neboli vzaté do úvahy všetky predložené dôkazy. Súd prvej inštancie pri zvážení skutočností vychádzal predovšetkým zo správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a vyjadrenia otca a otcových tvrdení bez akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich predmetné tvrdenia. Matka v odvolaní uvádza, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na situácie, ktoré ovplyvnili vzťahy medzi rodičmi po rozvode pre lepšie pochopenie situácie, ako takej, avšak skutočnosti, o ktoré opierala dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa týkajú neustále sa opakovaných skutočností a preukázaných faktov ohľadom maloletej. Matka sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý tvrdí, že nedoriešený partnerský vzťah a majetkové vzťahy majú vplyv na výkon rodičovských práv. Matka poukazuje na to, že v záujme dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý fyzický a psychický vývoj zabezpečovaný obidvoma rodičmi. Matka má za to, že ako náhle nie je zo strany jedného rodiča preukázateľne takáto starostlivosť zabezpečená a prejavuje sa na psychickom a fyzickom zdraví maloletej, je namieste, aby sa súd zaoberal ochranou dieťaťa samotného a nie údajným dôvodom realizácie výkonu rodičovských práv. Takáto nelogická súvislosť je neakceptovateľná. Na najlepší záujem maloletého dieťaťa poukazuje aj široká európska judikatúra a súd prvej inštancie tento princíp podľa matky podcenil, keď sa viac zaoberá vzťahom rodičov, ako ochranou dieťaťa. Matka v odvolaní ďalej uvádza, že kontaktuje otca za účelom informovania sa o maloletej, výlučne za účelom krátkeho telefonického rozhovoru s maloletou. Maloletá po zotrvaní viacero za sebou idúcich dní u otca má psychické problémy súvisiace s opätovným hľadaním istoty u matky, t. z. dieťa potrebuje mať neustálu istotu, že matku má a matka sa s dieťaťom kontaktuje. Po návrate domov sa maloletá vždy pýta „maminka prečo si mi nezavolala“. Dôvodom kontaktovania otca nie je zo strany matky akákoľvek kontrola, alebo ovplyvňovanie programu otca s maloletou, ale zabezpečenie psychickej pohody maloletej, že maminka tu stále pre dcéru je, aj v dňoch keď s ňou fyzicky nie je. Tvrdenie súdu prvej inštancie je podľa matky absolútne nezmyselné a nezaložené na riadnom skutkovom zistení veci, ale na nesprávnom a neuváženom stotožnení sa s vyfabulovaným tvrdením otca. Matka poukázala i na to, že vzhľadom na útly vek maloletej, ktorá nie je ešte natoľko vyspelá, aby bolo schopná plnohodnotnej komunikácie, prípadne mala k dispozícii mobilný telefón, je logické a nespochybniteľné, že musí kontaktovať len otca a dôvodom je rozhovor s maloletou na detskej úrovni dokazujúci lásku a istotu matky pre maloletú, aj v čase keď je s otcom. Matka nespochybňuje rodičovské práva otca, avšak poukazuje na fakt, že aj v čase výkonu otcových rodičovských práv neprestáva byť matkou. Taktiež matka nerozumie, čo súd prvej inštancie myslel „nadmerným rozsahom domáhania sa informovania o dieťati a komunikácie s dieťaťom“. Matka uvádza, že v prípade ak by otec zdvihol telefón aspoň raz za deň počas zotrvania maloletej u neho a umožnil by jej komunikáciu s maloletou, logicky by sa ďalšie telefonáty neuskutočňovali. Súd prvej inštancie sa podľa matky evidentne priklonil na stranu tvrdení otca bez hlbšieho zamyslenia sa nad racionálnosťou tvrdení. Matka poukazuje v odvolaní i na to, že otec sa aj napriek jej snaženiu o normálne fungovanie rodičov pre maloletú, bez ohľadu na krach manželstva správa tak, že mu nejde prioritne o maloletú. Nejde mu o maloletú, ak jej nikdy nezavolá. Tvrdí síce že sa informuje o dieťati v jasliach, avšak už len takéto správanie nasvedčuje o „informovaní naoko“. Učiteľka v jasliach predsa nie je schopná plnohodnotného informovania otca o dcére, nehovoriac o tom, že takéto „informovanie“ sa uskutočňuje len od času oboznámenia sa otca s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa matky o tom, že otcovi nejde o maloletú svedčí aj fakt, že každé dva týždne sa maloletá vracia so zhoršeným atopickým ekzémom rozškrabaným do krvi. V prípade psychickej pohody maloletej, prípadne snahy otca o riadne ošetrenie pokožky, by tieto kroky zamerané na dobro maloletej riešil s matkou. Otec k takémuto kroku niky nepristúpil a necháva maloletú trpieť, čo sa prejavuje rozškrabaním kože do krvi. Súd prvej inštancie sa nezaoberal predloženými dôkazmi o tom, že dieťa trpí zhoršeným atopickým ekzémom, doložený fotodokumentáciou a lekárskou správou, každé dva týždne po návrate od otca. Je samozrejmé, že otec tvrdí, že je zorientovaný v otázke starostlivosti o maloletú, realita sa však preukazuje, keď maloletá príde po víkende strávenom s otcom domov, o čom sú súdu predložené dôkazy. Matka v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie tým, že dopustil oboznámenie sa protistrany s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred doručením uznesenia, ktorým bolo návrhu vyhovené, poprel zmysel osobitných ustanovení o doručovaní neodkladného opatrenia podľa §331 ods. 1 CSP. Matka udáva , že jej cieľom nebolo eliminovať v zásadnej miere styk otca s maloletou, ale vykonať také opatrenia, aby maloletá bola vo väčšej psychickej pohode, keď by na noc nemusela meniť prostredie, a tiež v lepšom fyzickom zdraví, keď sa o maloletú a jej náchylnú kožu postará matka, ako osoba podrobne poučená špecializovanou lekárkou a pediatričkou o podstate ochorenia maloletej a spôsobe liečby. Matka v odvolaní uvádza aj to, že ak súd prvej inštancie nevie posúdiť otázku zhoršenia atopického ekzému maloletej riadne, bolo namieste, aby sa súd dopytoval kožného lekára, ako súvisí psychická záťaž s prejavmi atopického ekzému. Matka uviedla, že jedným z hlavných vplyvov na prejavy daného ochorenia je psychická záťaž a stres a je zaujímavé, že maloletá takéto zhoršené kožné prejavy u nej a trávení nocí doma nikdy nemá. Matka má za to, že je riadne preukázaná súvislosť medzi trávením nocí maloletej u otca a jej zhoršeným zdravotným stavom. Matka poukazuje i na to, že otec nemá náležité informácie o zdravotnom stave maloletej, nepýtal sa na ne matky ani kožnej lekárky. „Rodičovský konflikt“, ako to nazýva súd prvej inštancie, nie je podľa matky rodičovským konfliktom, ale postojom otca k výkonu jeho rodičovských práv bez akejkoľvek súvislosti a komunikácii s matkou. Matka má za to, že témou teraz nie je, vyriešiť údajný rodičovský konflikt a osobné animozity, o ktorý sa nikdy nepričinila, práve naopak, aj rozsah styku dnes praktizovaný bol jej dobrou vôľou ústupku voči otcovi s vierou normálnej komunikácie a trávenia času s maloletou aj spoločne, so zachovaním predovšetkým istoty maloletej u obidvoch rodičov. Takéto realizovanie výchovy a rodičovských práv sa kvôli postoju otca realizovať nedá, preto jediná cesta, ako ochrániť maloletú je formou súdneho rozhodnutia o zmene styku otca s maloletou. Na záver matka zdôraznila, že nejde o zásadné obmedzenie plnohodnotne stráveného času otca s maloletou, ide o prespatie trojročného dieťaťa v domácom prostredí. Takto nízky vek dieťaťa si vyžaduje väčší rešpekt k jej domácemu prostrediu ako v prípade desaťročného dieťaťa, ktoré vie adekvátne zhodnotiť situáciu a povedať samé, čo chce a čo nechce. 5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k svojmu vyjadreniu k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia predložil mnoho dôkazov, ktoré jeho tvrdenia preukazovali, či už išlo o výpisy komunikácie s matkou, výpisov hovorov, výpis z lekárskej karty maloletej, a pod. Otec uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, aj s dôkazmi, ktoré predložila matka. Súd prvej inštancie tvrdenia a dôkazy predložené matkou nebral na ľahkú váhu, ale práve naopak, zaoberal sa nimi a na základe nich nariadil šetrenie pomerov. Vo vyjadrení k odvolaniu otec ďalej poukazuje na to, že starostlivosť o maloletú v žiadnom prípade nezanedbáva, dôkazy doložené matkou nepreukazujú, že by túto starostlivosť zanedbal a už vôbec nie, že čas strávený s ním by mal byť ujmou na fyzickom, či psychickom zdraví maloletej. Práve naopak, ako vyplýva aj zo správy šetrenia ÚPSVaRu, v jeho starostlivosti o maloletú neboli zistené vôbec žiadne nedostatky. Poukazuje i na to, že má vytvorené všetky podmienky pre realizáciu styku s maloletou v doposiaľ stanovenom rozsahu. V čase, keď je maloletá s ním nemá žiadne zdravotné problémy a psychické už vôbec nie. Naopak, maloletá je v jeho prítomnosti vysmiata, má dobrú náladu a často ho objíma a pusinkuje. O ekzéme maloletej má vedomosť, v jeho domácnosti sa nachádza všetka potrebná kozmetika na atopický ekzém, od špeciálneho telového krému, cez špeciálny olej na sprchovanie, ako aj špeciálny šampón. Maloletú takisto dostatočne často krémuje, ako mu bolo odporučené zo strany jej lekárky. O ekzéme, ako aj spôsobe vhodnej starostlivosti o atopický ekzém sa informoval u jej detskej lekárky ešte dávnejšie. Lekárka mu odporučila, aby bola maloletá často krémovaná, tak to aj riadne dodržiava. Dokonca aj s matkou si na túto tému písali ešte v novembri 2018, kde matke uviedol, že maloletú krémoval ráno aj večer a spolu sa dohodli, že ju bude krémovať aj cez deň, aby jej už koža nesčervenala. Súd prvej inštancie podľa otca správne konštatoval, že matkou namietané zhoršenie zdravotného stavu (ekzému) maloletej nemožno v žiadnom prípade dávať do súvisu s matkou tvrdenou nadmernou realizáciou styku otca s maloletou. Ak by súd vychádzal z tohto tvrdenia matky, musel by zároveň dať do súvisu zhoršenie zdravotného stavu maloletej so starostlivosťou matky o maloletú v čase, keď je maloletá u matky (ako poukázal doložením výpisu z lekárskej karty maloletej k svojmu vyjadreniu k návrhu matky). Súd prvej inštancie podľa otca správne vyhodnotil celú situáciu a predložené dôkazy a zohľadnil záujem maloletej, ktorý spočíva najmä na zachovaní rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi, ako aj na zachovaní rozsahu styku minimálne tak, ako sa realizuje a ako je už zastabilizovaný, keďže neexistuje zákonný ani skutkový dôvod, prečo by malo byť rozhodnutie súdu zmenené. Otec poukázal na to, že režim nastavený podľa súdneho rozhodnutia sa realizuje viac ako jeden rok. Maloletá si na tento režim navykla, režim je zastabilizovaný. Otec nezaznamenal u maloletej žiaden náznak, že by si myslela, že v čase, keď je u neho, tu pre ňu maminka nie je. Rovnako, ako u matky, maloletá má istotu aj u neho, nakoľko už pred rozvodom, keď manželka chodila do práce a maloletá bola omnoho mladšia sa o ňu staral aj tri dni nepretržite. Otec ďalej uvádza, že tvrdenie matky, že by jej počas dní, keď je maloletá u neho absolútne nezdvíhal telefón nie je pravdivé. Občas sa stane, že nezdvihne na čas, nakoľko keď je s maloletou, venuje sa primárne jej a nepozerám každých 10 minút do mobilu, avšak dodatočne matke buď zavolal alebo napísal správu. Otec však zastáva názor, že matka to s kontrolou preháňa a svojimi požiadavkami, aby jej stále zdvíhal telefón neprimerane zasahuje do jeho styku s maloletou. Pre demonštráciu otec predložil súdu výpis hovorov z času, kedy matka podala odvolanie. Okrem toho, matke pred istým časom predložil dohodu o spôsobe informovania sa o maloletej navzájom, na ktorú do dnešného dňa nereagovala. Okrem toho, maloletá má síce tri roky, avšak je na svoj vek nadmieru vyspelá. Pred pár mesiacmi mu matka písala, že s maloletou bola u psychologičky, aby zistili, či je dostatočne vyspelá nato, aby nastúpila do škôlky. Následne mu matka napísala, že podľa psychologičky je maloletá dokonca v mentálnom veku 4 roky (v čase vyšetrenia mala maloletá 2,5 roka, preto je predpoklad, že teraz, keď má 3 roky je ešte o čosi vyspelejšia) a psychologička dokonca odporučila jej nástup do škôlky pre nadané deti. Na druhej strane sa ju však matka v odvolaní snaží vykresliť ako dieťa, ktoré nie je dostatočne vyspelé nato, aby realizovalo stanovený rozsah styku s otcom, na ktorý je už navyknutá. Argument matky, že došlo k pochybeniu zo strany súdu z dôvodu, že bol nepriamo oboznámený s tým, že matka podala návrh, neobstojí. Keby to súd považoval za potrebné, mohol by mu na základe výkladu a contrario § 329 ods. 1 prvá veta, podľa ktorého: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania" doručovať návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj priamo dokonca s výzvou, aby sa k návrhu vyjadril. Otec poukazuje na to, že matka uvádza, že jej cieľom nebolo eliminovať v zásadnej miere jeho styk s maloletou, avšak ako vyplýva z návrhu matky, v prípade jeho vyhovenia by došlo k zásadnej eliminácii jeho styku s maloletou. Maloletá je už zastabilizovaná, je zvyknutá u neho prespávať a práve náhla zmena, by mohla dostať maloletú do psychickej nepohody a takéto rozhodnutie by s najväčšou pravdepodobnosťou narušilo pekný vzťah, ktorý má s maloletou vybudovaný. Otec má za to, že matka spochybňuje opakovane jeho rodičovské kompetencie a schopnosť postarať sa o maloletú a to bez relevantného dôvodu. Žiaden z dôkazov, ktorý matka predložila nepreukazuje fakt, že by mala maloletá zhoršené kožné prejavy po čase strávenom u neho, pričom aj keby to matka preukázala, opakovane dookola sa odvoláva len na jednu situáciu a nepreukázala, že by mala maloletá tieto prejavy opakovane. Uvedené v žiadnom prípade nepreukazuje potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov. Z tvrdení matky vyplýva, že je zrejme presvedčená o skutočnosti, že ako matka má väčšie právo maloletú vychovávať, či tráviť s ňou viac času, ako otec. Už len z tvrdenia matky, že jediná cesta, ako uchrániť maloletú je zmena súdneho rozhodnutia, je zjavné, že matka maximálne preháňa a veci nafukuje, keď tvrdí, že je potrebné maloletú pred otcom chrániť, no pritom zo šetrenia ÚPSVaRoM neboli zistené absolútne žiadne nedostatky z jeho strany vo vzťahu k starostlivosti o maloletú. Tým, že s maloletou trávi čas stanovený súdnym rozhodnutím, v žiadnom prípade nedochádza k fyzickému ani psychickému ohrozeniu maloletej, ale práve naopak, je garantované jej základné právo na zachovanie rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi. Otec ďalej zdôrazňuje, že všetky dôkazy predložené matkou, boli vyhotovené výlučne len na základe matkou uvádzaných skutočností bez ich konfrontácie s ním. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 7. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 8. Podľa § 66Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 9. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadkuna vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 10. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 15. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi, a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 16. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 18. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a predložené dôkazy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predloženými dôkazmi. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, absentuje tu potreba neodkladnej a rýchlej úpravy. Vychádzajúc zo spisového materiálu týkajúceho sa maloletej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 59P/53/2018-120 zo dňa 25.06.2018 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a styk otca s maloletou bol upravený v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtka 16.00 hod do nedele 19.00 hod, v každom párnom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod do 19.00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku od 15.00 hod stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 25..12. od 9.00 hod do 26.12. do 19.00 hod a od 29.12. od 12.00 hod do 02.01. do 10.00 hod. Šetrením kolízneho opatrovníka neboli zistené vo výchovnom prostredí otca žiadne nedostatky. Matka v návrhu neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by mal byť urýchlene a neodkladne zúžený styk otcovi oproti úprave danej v rozsudku o rozvode manželstva. Nie sú tu zistené žiadne nedostatky vo výkone osobnej starostlivosti o maloletú zo strany otca v čase, keď sa maloletá nachádza u neho. To, že sa maloletej zhoršil atopický ekzém nemožno pripisovať pobytom maloletej u otca, takéto závery nevyplývajú z predložených dôkazov. Treba sa zamyslieť nad tým, či ak matka tvrdí, že ekzém sa zhoršuje aj v dôsledku stresu, či tento stres nevytvárajú maloletej obaja rodičia práve tým, že nevedia spolu komunikovať, že sa neustále doťahujú o maloletú, čo aj keď si to možno neuvedomujú, môže na maloletú vplývať negatívne. Otec uviedol, že správa lekárky predložená matkou vychádzala výlučne z toho, čo tvrdila matka lekárke, pričom lekárka otca k tejto správe nekonfrontovala. Z tejto správy nemožno dôvodne vyvodiť záver, že zhoršenie ekzému je výlučne spôsobené pobytmi maloletej u otca. Otec uviedol, že je riadne poučený, ako má maloletú ošetrovať a toto dodržiava. Ak si matka myslí, že otec neošetruje maloletej ekzém poriadne, je namieste otcovi vysvetliť, ako to má robiť, v čom robí podľa matky chybu a nie žiadať obmedzenie styku otca s maloletou. Taktiež nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia a zúženie styku otca s maloletou to, že otec neinformuje matku o maloletej v čase keď je u neho podľa predstáv matky. Z vyjadrenia otca jednoznačne vyplýva, že matka má informácie o maloletej aj v čase, keď je maloletá u neho. Otec však poukázal na to, že matka sa neustále, aj niekoľkokrát za deň domáha informácií, volá mu, píše viaceré sms správy, čo považuje otec za neprimerané. Zo spisu vyplýva aj, že otec navrhol matke dohodu o tom, ako sa budú navzájom o maloletej informovať. Ak má matka za to, že je nedostatočne zo strany otca informovaná o maloletej v čase, keď sa nachádza maloletá u neho a neumožňuje jej telefonát s maloletou, hoci by tak podľa matky mal robiť každý deň, je v prvom rade na rodičoch, aby sa skúsili dohodnúť na tom, ako sa budú informovať, a kedy bude uskutočnený telefonát. V krajnom prípade, ak sa nedohodnú, je možné žiadať súd, aby rozhodol o tejto otázke. Nezhoda rodičov v otázke informovania sa o maloletej, nie je však dôvodom na urýchlenú zmenu styku otca s maloletou. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia sú rovnoprávni vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Rola oboch rodičov je v živote dieťaťa nenahraditeľná. Je nie len právom rodiča, ale v prvom rade právom dieťaťa mať plnohodnotný vzťah a kontakt s oboma rodičmi. Otec svoje rodičovské povinnosti, ako strať sa o maloletú a vychovávať ju môže realizovať práve v čase jeho styku s maloletou, a preto by mal byť jeho styk pokiaľ možno čo najširší. V danom prípade ide o otca, ktorý má dobrý vzťah s maloletou, vo výkone jeho starostlivosti o maloletú neboli zistené nedostatky, takmer rok sa realizuje styk upravený rozsudkom, matka neuvádza žiadne významné okolnosti, pre ktoré by sa mala nastavená úprava styku otca s maloletou meniť. 19. Matka namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie pochybil, keď umožnil otcovi vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred tým, ako bolo o jej návrhu rozhodnuté. Skutočnosť, že sa druhá strana vyjadrila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred rozhodnutím o návrhu, nie je pochybením a takýto postup podľa ustanovení Civilného sporového poriadku je možný. V ust. § 329 ods. 1 sa uvádza, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán. Nie je teda daná súdu povinnosť rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez vyjadrenia strán, ale možnosť, z čoho potom vyplýva, že je možné dať návrh pred rozhodnutím druhej strane na vyjadrenie. Navyše je zrejmé v danom prípade, že ak súd dal vykonať pred rozhodnutím šetrenie pomerov v domácnosti rodičov, sa otec o návrhu matky dozvedel práve z dôvodu tohto šetrenia a nemožno mu upreť právo vyjadriť sa k návrhu. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je tu osvedčená žiadna hrozba ujmy na právach maloletej bez takejto úpravy, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku). 21. Zároveň odvolací súd musí apelovať na rodičov maloletej, aby sa k sebe správali korektne a slušne, lebo práve to je v záujme maloletej. Je potrebné, aby si obaja uvedomili dôležitosť role matky, a tak aj otca v živote maloletej a rešpektovali navzájom svoje rodičovské práva a povinnosti. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).