Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/129/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319203678 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319203678.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. Y., T. S. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnu občianku SR, zastúpenú opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom: Krátka 1, Senec maloleté dieťa rodičov: matky - F. Y., M.. I., T. S. XX.XX.XXXX, H.: Ž. XX, D. H., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom: v Bratislave, Žilinská 14, IČO: 47 232 757 a otca - I. Y., T. S. XX.XX.XXXX, H.: S. XXX, G., štátneho občana SR, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, za konania o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. júla 2019, č. k. 39P/181/2019 - 32, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. júla 2019, č. k. 39P/181/2019 - 32, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 09.07.2019, č. k. 39P/181/2019 - 32, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu J. Y., T. S. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 09.07.2019. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.06.2019, sa matka maloletej domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd otcovi maloletej uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozhodnutia a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka maloletej odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú manželmi. Manželstvo doposiaľ nie je rozvedené. Návrh na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva matka podala na súd prvej inštancie dňa 09.10.2018 a konanie je vedené pod sp. zn. 39P/280/2018. Počas manželstva sa rodičom narodila dcéra J.. Od narodenia maloletej otec neprejavil ani raz riadny a ozajstný záujem o starostlivosť o ňu. Matka poukázala na to, že nielen po osobnej, ale aj finančnej stránke musí matka zabezpečovať všetky potreby sama. Otec nie je schopný a zrejme ani ochotný sa o ne postarať. Opakovane ho žiadala, aby sa k nim vrátil, no márne. Od narodenia je maloletá v matkinej osobnej starostlivosti. Otec maloletej matke dokonca neprispel ani sčasti na výdavky spojené s nákupom výbavy pre maloletú. Jeho postoj k svojej rodine nemožno nazvať nijak inak, ako absolútny nezáujem a neochota pomôcť. Odkedy sa maloletá narodila, matka znáša sama všetky náklady na domácnosť, maloletú dcéru a 3- ročného syna, ktorého nemá s otcom maloletej. Obe deti sú v jej starostlivosti. Po narodení maloletej matka poberala materskú dávku, prídavky na obe deti a dostala jednorazový príspevok na jasle. Už vtedy nedokázala pokryť všetky náklady. V súčasnosti už nemá ani príspevok na jasle a ani materskú. Okrem maloletej sa stará aj o syna S., ktorý nemá otca zapísaného v rodnom liste, a teda nemá na neho určené výživné. Náklady na starostlivosť o S.Z. znáša taktiež v plnej výške sama. V priebehu roka sa jej náklady na domácnosť a starostlivosť o obe maloleté deti zvýšili. Potom, ako sa otec maloletej odsťahoval, ostala bývať u rodičov v ich rodinnom dome, kde má samostatnú bytovú jednotku s osobitným vchodom. Matkine náklady vo vysokej miere prevažujú jej príjem, ktorý momentálne má, a tak jej rodičia poskytli pomocnú ruku. Pomáhajú jej so starostlivosťou o maloletú, avšak ani keď spoja sily, nevládzu platiť všetky výdavky. Povinnosť otca prispievať na výživu maloletej sa snažia suplovať jej rodičia. Matkin súčasný príjem predstavujú iba dávky od štátu, a to rodičovský príspevok vo výške 220,70 € mesačne, ktorý poberá od apríla tohto roka a prídavok na dve maloleté deti spolu vo výške 48,68 € mesačne. Z uvedených súm vypláca náklady na domácnosť a na starostlivosť o dve maloleté deti. Náklady, ktoré vynakladá na maloletú prevyšujú jej finančné prostriedky. Na ošatenie, stravu a zdravotnú starostlivosť, domácnosť a iné náklady maloletej dáva matka mesačne sumu 1.142,- €. Polovica z tejto sumy je 571,- €, ktorými by sa vlastne mal otec podieľať na starostlivosti o maloletú. Matkin syn S., o ktorého sa stará sama bez finančnej pomoci, má tiež svoje potreby a sny, ktoré mu nemôže odopierať, avšak má peniaze iba na jeho základné potreby, ktoré ju v priemere stoja 422,- € mesačne. Občas je matke do plaču, keď vidí ako sa na ňu pozerá, keď mu nemôže kúpiť, čo si praje, alebo mu kúpiť nové neobnosené šaty. Maloletej matka kupuje oblečenie z druhej ruky, rovnako ako S.. Nerobí medzi nimi rozdiely. V súčasnosti sa matke náklady na život s deťmi budú zvyšovať, pretože syn musí prestúpiť do špeciálnej materskej škôlky pre deti, ktoré nerozprávajú. Pre maloletú si už nemôže matka dovoliť ani jasličky. Suma, ktorú uviedla matka pri maloletej sa v budúcnosti môže ešte taktiež zvýšiť, pretože zistila, že je alergická na klasické plienky. Plienky kupuje matka kvalitnejšie a vhodné pre alergikov. V súvislosti s touto alergiou dala matka maloletej urobiť vyšetrenia, nakúpila jej rôzne predpísané lieky a vitamíny, ktoré ju stáli nemalé peniaze. Poisťovňa určitú časť preplatila, avšak nie všetko. Plienky a hygienické potreby pre maloletú stoja mesačne niekoľko eur, z čoho iba plienky sú minimálne vo výške 100,- € mesačne. Hygienické potreby pre seba i maloleté deti zvykne matka kupovať najmä v akciách. Maloletej už nemôže objednávať bežné značky detského mlieka, pretože na ne zle reaguje. Podľa odporúčania lekárky, má kupovať kozie mlieko, ktoré je síce nákladnejšie, ako bežný sunar, ale maloletá ho potrebuje. Zvýšené mesačné výdavky na hygienické potreby, stravu a detské potreby pre maloletú sú uvedené vo výpisoch z drogérie a faktúrach z detských obchodov, ktoré matka priložila. Kvôli neúnosným výdavkom, ktoré musí matka platiť sa jej rodičia rozhodli pomôcť. Platí im len zlomok toho, čo by za bývanie, či stravu mala. Keď minie dávky od štátu, ostatné výdavky platia matkini rodičia. Skoro všetky jej výdavky, a to najmä na domácnosť teraz znášajú oni. Obaja matkini rodičia pracujú, ale ich príjem už nepostačuje na to, aby boli ťahúňom jej domácnosti a jej nákladov na maloletú a aby suplovali rolu otca. Z ich príjmu len ťažko vyjdú so svojimi nákladmi, ktoré majú. Matkin otec je živnostník a matkina matka pracuje v školstve. Obaja sa jej snažia pomôcť, ako najviac vedia. Nechodili na dovolenky a nekupovali si niektoré veci pre seba, ale radšej peniaze dali na matkine výdavky, na pokrytie detských potrieb, a to najmä na potreby maloletej. Matkina matka pracuje 12 hodín denne, ale v tejto ťažkej dobe je aj to málo, pretože to nemá až tak dobre zaplatené. Celá matkina rodina sa snaží, aby maloleté deti nepociťovali nezodpovednosť, ľahostajnosť a bezcharakternosť niektorých ľudí, avšak aj tieto zdroje sú obmedzené. Matkini rodičia od nej už prestali pýtať aj plné sumy za energie a bývanie, pretože to nezvláda. Otec maloletej aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam na maloletú sporadicky posiela len 50,- € mesačne. Výživné ešte nie je určené súdom. Niekoľkokrát ho matka prosila, aby poslal viac, že to nestačí, keďže má povinnosti ešte k jednému dieťaťu, a teda pochopiteľne už nemá z čoho všetky náklady uhrádzať. Okrem jej rodičov si aj matka odopiera určité osobné potreby, a to len aby sa maloleté deti mali čo najlepšie. Maloletá teraz potrebuje každé jedno euro. Matka veľakrát otca maloletej prosila, aby nezanevrel na svoju jedinú dcéru a pomohol jej. Do telefónu mu už nie raz nariekala, keď apelovala na to, aby pomohol viac ako len 50,- eurami. Nie je jej jedno, že sa o svoju dcéru nezaujíma a neplní si k nej vyživovaciu povinnosť. Nemusí byť milý na matku, ale na jeho vlastnú dcéru, ktorú ani nepríde navštíviť, by mohol byť. Výška príspevku, ktorú otec maloletej sporadicky posiela nestačí ani len na stravu, ktorú mesačne maloletá skonzumuje. Ak matka vydelí 50,- € počtom dní v mesiac, tak v priemere jej na deň ostane 1,67 €. Z tejto sumy nekúpi maloletej ani len jedno balenie mlieka. Ich situácia je už neúnosná a obáva sa o jej dve maloleté deti, najmä o osemmesačnú dcéru, ktorá sa teraz potrebuje vyvíjať a mať pevné zdravie. Každý deň sa matka strachuje o to, aby sa jej nič nestalo. Matka si myslí, že má každý jeden z rodičov rovnaké rodičovské práva, ale aj povinnosti. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletej. Ak otec nebude platiť na maloletú viac ako doteraz, nebude to mať na maloletú veľmi dobrý dopad. To, čo robí, nie je v jej záujme. Každý z nich má vyživovaciu povinnosť, a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživné má predsa prednosť pred inými výdavkami, pokiaľ nie sú nevyhnutné. Otec maloletej uvedenú povinnosť nechápe. Matka nevládze uhrádzať viac, ako si je schopná dovoliť. Ako matka je odkázaná na štátne dávky a jej rodičia sú už slabí, čím ďalej tým viac. Z peňazí, ktoré matka dostáva, si nemôže dovoliť nič navyše. Z dôvodu, že sa stará o maloletú, si nemôže nájsť prácu, pretože by ju popri dvoch deťoch nezvládala. Maloletú matke nikto nepostráži, na jasle nemá, a tak nemôže ísť ani na brigádu. Otec maloletej pracovať na rozdiel od matky môže, avšak nechce, respektíve si matka myslí, že si prácu ani nehľadá. Otec maloletej je momentálne nezamestnaný, pretože dal výpoveď. Naschvál sa snaží eliminovať viditeľnosť všetkých príjmov, aby nemusel platiť na maloletú viac. Všetky práce vykonával na dohodu, aby nepreukázal, že je zamestnaný na trvalý pracovný pomer. V zápisnici na poslednom pojednávaní o rozvode dokonca sám uviedol, že mal prácu v zahraničí. Matka si myslí, že je všeobecne známe, že v zahraničí sú zárobky vyššie ako na Slovensku. Otec je vyučený stolár, čo je cenené remeslo kdekoľvek a má možnosť sa s ním uplatniť. Otec maloletej je zdravý, vie pracovať, je šikovný a predsa chodí len po brigádach. On si jednoducho prácu na plný úväzok nehľadá a nevyužíva svoj potenciál, ktorý v ňom je. Otec maloletej uviedol, že jeho príjmy sú v priemere 650,- € mesačne a výdavky 1.103,- € mesačne, z čoho väčšina výdavkov nie je nevyhnutný náklad. Pre matku je zvláštne, že mu podľa týchto údajov vychádza, že je v mínuse 453,- € mesačne. Podľa matky neuvádza presné príjmy, pretože z niečoho to platiť musí. Existuje tu preto dôvodná pochybnosť o jeho skutočných príjmoch. Matka má za to, že otec buď dobrovoľne nepracuje, alebo pracuje „neoficiálne“. 3. Matka k návrhu pripojila príkladmo faktúry na úhradu plienok, mlieka, nápojov, kaší, drogérie. Taktiež pripojila lekárske potvrdenie MUDr. Ruženy Dolanovej zo dňa 26.06.2019, ktorým lekárka potvrdila, že maloletá má alergickú plienkovú dermatitídu, preto musia byť používané BIO plienky. Náklady na bývanie matka vyčíslila na tri osoby spolu mesačne 600,- € a pripojila potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku vo výške 220,70 € mesačne od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok a prídavky na dve deti vo výške 48,68 € od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, bolo matke maloletej v období od 07/2018 až 04/2019 v nemocenskom, ošetrovnom a materskom vyplatená suma spolu 4.896,30 €. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú: nájomné 70,- €, elektrina 31,50 €, plyn, 75,- €, koncesia 25,- €, voda 15,- €, 35,- € internet a TV, mobilný telefón 20,- €, 150,- € strava, 120,- € hygiena, 50,- € oblečenie a obuv, 20,- € zdravotná starostlivosť, 30,- € cestovanie autom. Spolu 641,50 € mesačne. 4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu a to konkrétne z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 39P/280/2018 zistil, že na súde prvej inštancie je vedené konanie o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode manželstva. Do spisu boli otcom maloletej predložené výplatné pásky za obdobie od 01/2019 do 05/2019, za ktoré obdobie mal otec maloletej priemerný čistý mesačný príjem na dohody o vykonaní práce v jednotlivých mesiacoch a v zamestnaní v mesiaci máj 2019 vo výške cca 580,- €. Podľa potvrdenia o skončení pracovného pomeru, skončil pracovný pomer u zamestnávateľa Liaharenský podnik Nitra, a.s. (vzniknutý dňa 01.05.2019) dohodou dňom 14.05.2019. Dňa 18.06.2019 sa na súde prvej inštancie konalo pojednávanie. Matka okrem iného uviedla, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému S., T. S. XX.XX.XXXX, ktorý chodí do materskej školy v Bratislave, vozí ho tam babka a aj ho odtiaľ preberá, nakoľko tam pracuje. Maloletý ide do špeciálnej materskej školy, nakoľko nerozpráva. Maloletá nejde do jaslí, má výdavky na sušené mlieko, cca 50,- € mesačne, strava je 150,- € mesačne, na plienky matka dáva 100,- € mesačne, nakoľko na staré plienky mala maloletá alergiu. Maloletá mala škaredý ekzém, matka jej dáva lieky a vitamíny, z ktorých niečo hradí poisťovňa, ale nie v plnej výške. Očkovania má aj nad rámec. Nájom matka hradila v sume 150,- € mesačne. Teraz dáva rodičom 60 až 70,- € za ňu a obe deti. V rodinnom dome má samostatnú bytovú jednotku. Maloletá má lekára vo Veľkom Biely, chodia aj k neurológovi. Inak je maloletá zdravá. Maloletá nechodí na žiadne krúžky. Matka má ďalej výdavky na hračky a iné detské veci. Príspevok po narodení maloletej bol matke vyplatený v sume 800,- €. Materská jej bola hradená v sume 570,- € mesačne, skončila jej v apríli 2019. Toho časuje matka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti, nepodniká, nemá majetkovú účasť v spoločnosti, nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani auto. Otec maloletej uviedol, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore stolár a je dobrovoľne nezamestnaný. Pracovný pomer u posledného zamestnávateľa ukončil v máji 2019 na vlastnú žiadosť, pretože pracoval 12 hodín denne a nepreplácali mu odpracované hodiny. Vo Viedni dostal výpoveď, potom bol zamestnaný na dohodu. Toho času si hľadá prácu, od 01.07.2019 by mal ísť pracovať na živnosť v Mochovciach, ako zámočník. Keď ho matka maloletej vyhodila z domu, býval mesiac u svojich rodičov v Slepčanoch, koncom októbra 2018 sa otec spoznal s novou priateľkou, s ktorou teraz majú byt v nájme v Nitre, za ktorý podľa predloženej nájomnej zmluvy hradia mesačne 550,- € vrátane energií. Otec na výživu maloletej podľa predložených dokladov prispel v mesiacoch február až apríl 2019 po 50,- €. 5. Súd prvej inštancie považoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej 150,- € mesačne za dôvodný, majúci charakter neodkladnosti. Po zhodnotení súčasných pomerov maloletej a pomerov jej rodičov mal súd prvej inštancie za to, že je daná bezodkladná potreba uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej v nevyhnutnej miere, nakoľko suma 50,- €, ktorú otec mesačne poukazuje k rukám matky na výživu maloletej je vzhľadom na potreby maloletej, ako aj skutočnosť, že matka poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na deti, je na rodičovskej dovolenke s maloletou, nedostatočná na pokrytie nevyhnutných potrieb maloletej, ktoré potreby uhrádza v plnej výške matka maloletej s pomocou svojich rodičov. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej je zdravý, vzdal sa sám svojho zamestnania a tiež prihliadol na jeho schopnosti a na možnosti zamestnať sa v súčasnosti, keď je všeobecne známy nedostatok pracovných miest. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 150,- € mesačne, ktorú sumu považoval za nevyhnutnú uhrádzať zo strany otca. Nemožno spravodlivo žiadať od matky, aby sa osobne starala o maloletú, nemala možnosť si privyrobiť popri starostlivosti o maloletú a aj uhrádzala sama, resp. za pomoci svojich rodičov náklady maloletej. Je potrebné zdôrazniť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní predovšetkým osobnou starostlivosťou o maloletú a zároveň znáša v takmer celej výške aj úhradu výdavkov maloletej. Povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa neodkladným opatrením súd nariadi tomu rodičovi, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. je výživné v nevyhnutnej miere, t.j. výživné určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby. Výživné v nevyhnutnej miere je vždy užším nárokom dieťaťa než samotný nárok dieťaťa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine na primeranú výživu zodpovedajúcu v zásade zárobkovým a majetkovým pomerom oboch výživou povinných rodičov a potrieb dieťaťa. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej v sume 150,- € mesačne, počnúc dňom 09.07.2019, t.j. dňom vydania neodkladného opatrenia. 6. Otec podal voči nariadenému neodkladnému opatreniu odvolanie, pričom v rámci odvolania uviedol, že návrh na rozvod manželstva chcel odporca podať hneď krátko po svadbe s navrhovateľkou, nakoľko ona s návrhom počkala do 09.10.2018, kedy sama návrh podala. Manželstvo zo strany odporcu nebolo uzatvorené z lásky, ale z obavy, že navrhovateľka trvala na manželstve, pretože v opačnom prípade chcela ísť na potrat. Odporca bol v roku 1992 onkologickým pacientom, kde mu nález preukázal, že jeho plodnosť je veľmi nízka, preto si vždy hľadal partnerky, ktoré už dieťa majú z obavy, že on svoje vlastné dieťa mať nemôže. Z tohto dôvodu má preto odporca vážne pochybnosti o otcovstve maloletej Elišky Kováčikovej, preto podal návrh na vykonanie testov DNA, na ktoré navrhovateľka odmietla ísť počas tehotenstva a dobrovoľne sa ich zúčastniť nechce. Po narodení maloletej odporca zaplatil všetky náklady na dieťa a od narodenia maloletej matke prispieva výživným pravidelne každý mesiac. Matka maloletej otca vyhodila z domu a správala sa k nemu veľmi arogantne a nikdy ho neprosila, aby sa k nim vrátil naspäť, práve naopak nechcela mu dovoliť ani stretávanie sa s maloletou, a vždy keď odporca chce maloletú navštíviť, vyhovára sa. Odmieta mu stretávanie sa s maloletou, nekomunikuje s ním ohľadom maloletej. Keď sa odporca informuje na dcéru, vždy mu matka odpíše po mesiaci v tom zmysle, že dcéra sa má dobre a je zdravá. Nikdy matka odporcu nežiadala, aby jej prispieval vyššou čiastkou, pretože ako matka uvádza podľa jej informácií je zdravý a dokáže si nájsť kdekoľvek prácu, čo vôbec nie je pravda, pretože odporca je od narodenia slabšie počujúci, a preto má problém nájsť si prácu. Pracoval v zahraničí počas vzťahu s navrhovateľkou, ktorá mu všetky peniaze, ktoré zarobil zobrala a on nemal ani na stravu a cestu. Preto si musel často požičiavať peniaze od svojho brata, aby vôbec mal za čo ísť naspäť do Nemecka. V zahraničí pracoval ako pomocný murár. V decembri 2018 po ukončení sezóny dostal výpoveď a vrátil sa na Slovensko. V období keď pracoval v zahraničí posielal výživné vo výške 100,- € . Od februára, keď sa odporca zamestnal v novom zamestnaní, posielal na maloletú sumu vo výške 50,- €. Od januára 2019 pracoval v Liaharenskom podniku, kde ho bez problémov zobrali, pretože tam v minulosti už pracoval. V máji 2019 sa jeho zdravotný stav zhoršil a Liaharenský podnik ho vyplácal sumou v priemere 600,- €. Iný príjem odporca nemá. Zo sumy 600,- € odporca hradil svoje splátky úverov vo výške 350,- €, hradil polovicu nájomného za byt, v ktorom od novembra 2018 žil s priateľkou v polovičnej výške 200,- € a maloletej posielal vždy každý mesiac 50,- €. Svojím príjmom tak dokázal pokryť všetky nevyhnutné výdavky. V polovici mája 2019 dal odporca výpoveď z Liaharenského podniku a bol nezamestnaný. Výpoveď dal kvôli nízkemu zárobku, ktorý mu nepostačoval na pokrytie všetkých výdavkov. Bol nútený sa kvôli nízkemu príjmu odsťahovať z nájmu, pretože nedokázal už hradiť nájomné. Presťahoval sa naspäť k rodičom do Slepčian. Od júla 2019 teda žije v Slepčanoch. Po výpovedi, ktorú dal v poslednom zamestnaní bol mesiac nezamestnaný a hľadal si prácu, lenže pre jeho zdravotný stav ho nikam nechceli zobrať, pretože nemôže pracovať v hlučnom prostredí. Zamestnal sa od júla 2019 brigádne, ako pomocný murár v Beladiciach, pretože inú prácu vykonávať bohužiaľ nemôže. Ako brigádnik dostáva 4,- €/hod, teda jeho mesačný príjem predstavuje sumu 200,- €, čo ani nie je životné minimum. Zároveň má odporca dlhy, ktoré musí mesačne platiť, aby predišiel exekúcii. Má uver v SLSP, a.s. vo výške 20.000,-€, kde jeho mesačná splátka predstavuje sumu 350,- €. Ďalšie dlhy, ktoré odporca má, zveril do rúk oddlžovacej spoločnosti, s ktorou mal zmluvu do konca roka 2018. Od roka 2019 zmluvu s oddlžovacou spoločnosťou nemá, pretože zistil, že neposielali na úvery toľko peňazí, ako mali. Mzda odporcovi chodila na účet jeho priateľky. Príjem nebol postačujúci na pokrytie všetkých jeho nákladov, preto mu s nimi pomáha priateľka, z toho dôvodu odporcovi chodí príjem na jej účet. Všetky príjmy, ktoré odporca preukazuje má overiteľné Sociálnou poisťovňou a iné peniaze nemá tak, ako uvádza navrhovateľka. Sú to len jej mylné predstavy, že má ešte nejaký iný príjem. Našetrené peniaze nemá, nakoľko všetky, ktoré zarobil dával počas vzťahu s navrhovateľkou jej. Ona všetky peniaze bezhlavo minula na svoje potreby. Odporca od narodenia sa zaujímal o maloletú, a dokonca sa postaral o nakúpenie akejkoľvek výbavy pre maloletú. Naposledy dcéru videl v novembri na krste, kedy dostala navrhovateľka od rodičov odporcu aj finančný dar vo výške 200,- €. Odporca maloletej kúpil aj oblečenie, ktoré navrhovateľka odmietla a vyhodila ho do smetného koša so slovami, že nie je značkové. Navrhovateľka sa počas vzťahu s odporcom riadne nestarala o maloletého S.na, preto musí navštevovať špeciálnu školu. Nevenovala sa mu vôbec, nehrala sa a s ním, neučila ho samostatnosti. Celý deň sa maloletý S. pozeral na televíziu a navrhovateľka trávila celé dni len na sociálnych sieťach. Dokonca neuviedla ani meno otca. Otec maloletého S. by záujem o neho aj mal, ale navrhovateľka zo strachu, že ju nájde a bude od nej pýtať peniaze, ktoré mu odcudzila sa odsťahovala do Veľkého Bielu. Otec maloletého S. sa ju pokúšal nájsť, no márne. Navrhovateľka dokonca chcela, aby si odporca osvojil maloletého S., s čím on samozrejme nesúhlasil. Matka maloletej odmieta otcovi stretnutia s maloletou, chce od neho len peniaze. Nikdy sa o neho nezaujímala ako o muža, správala sa k nemu arogantne, povýšenecky a odporne. Nadávala mu do sociálne slabších. Jediné, čo ju zaujímalo bol jeho príjem. Všetky peniaze zo svadby zobrala, nepomáhala odporcovi po finančnej stránke, práve naopak len sa vystatovala, že ona je z Bratislavy, a že jej rodičia sú dobre finančne zabezpečení, že oni jej pomôžu za akýchkoľvek okolností. Rodičia navrhovateľky majú okrem domu, kde má navrhovateľka svoju vlastnú bytovú jednotku ďalšie 3 byty, ktoré prenajímajú, okrem toho vlastnia luxusné autá, o čom svedčia aj výšky povinného zmluvného poistenia, ktoré navrhovateľka uviedla, ako výdavky svojich rodičov v sume 800,- €. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že na základe uvedeného žiada súd o zamietnutie uznesenia o výživnom v sume 150,- €. Odporca je schopný podľa svojho príjmu na maloletú zasielať sumu vo výške 50,- €, ako tomu bolo doposiaľ. Zasiela odvolaciemu súdu aj potvrdenia o zaslaní každomesačného výživného, ktoré odporca hradí riadne, každý mesiac od narodenia maloletej. Rovnako tak, pripája lekárske potvrdenie o zdravotnom stave odporcu, pracovnú zmluvu a výpis konverzácie s navrhovateľkou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby konajúci súd nariadil o vykonanie testov DNA, na ktoré už bol podaný návrh a odporca sa ich už zúčastnil, nakoľko má vážne podozrenie, že navrhovateľka sa dopustila podvodu manželstva na odporcu. V prípade, ak sa potvrdí otcovstvo odporcu navrhuje výšku výživného na sumu 50,- € tak, ako bolo doposiaľ zasielané. Navrhovateľka na poslednom súde uviedla, že náklady na maloletú má vo výške 100,- €, preto sumu 50,- € považuje otec za adekvátnu k jej veku. Navrhovateľka súdu zatajila, že odporca jej posielal od narodenia maloletej pravidelné výživné. V mesiacoch od narodenia maloletej sumu 100,- € a od zníženia jeho príjmu sumu vo výške 50,- €. Ďalej navrhovateľka neuviedla potvrdenie od odborného lekára, že maloletá má alergiu na plienky, ale je vystavené potvrdenie len od všeobecnej lekárky. Keď sa odporca pýtal na zdravotný stav maloletej uviedla, že alergiu na plienky má každé dieťa. Ďalej odporca žiada súd o návštevné hodiny s maloletou, nakoľko navrhovateľka neustále odmieta stretnutia odporcu a maloletej. Podľa jej tvrdenia môže otec maloletú vidieť len vtedy, keď jej pošle toľko peňazí, koľko ona požaduje. Navrhovateľka sa odvoláva na nepodložené fakty. Preto otec uviedol, že prikladá dôkazový materiál, ktorý vyvracia všetky tvrdenia navrhovateľky. 7. Kolízny opatrovník ani matka sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 9. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá Eliška má 1 rok, pričom z opisu skutočného stavu je zrejmé, že na súde prvej inštancie sa pod sp.zn. 39P/280/2018 vedie konanie o návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode manželstva. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že otec skončil pracovný pomer u zamestnávateľa Liaharenský podnik Nitra, a.s. (vzniknutý dňa 01.05.2019) dohodou dňom 14.05.2019. Matka okrem iného poukázala na to, že má sama vyživovaciu povinnosť k maloletému S., T.I. S. XX.XX.XXXX, ktorý chodí do materskej školy v Bratislave, vozí ho tam babka a aj ho odtiaľ preberá, nakoľko tam pracuje. Maloletý ide do špeciálnej materskej školy, nakoľko nerozpráva. Maloletá nejde do jaslí, má výdavky na sušené mlieko, cca 50,- € mesačne, strava je 150,- € mesačne, na plienky matka dáva 100,- € mesačne, nakoľko na staré plienky mala maloletá alergiu. Maloletá mala škaredý ekzém, matka jej dáva lieky a vitamíny, z ktorých niečo hradí poisťovňa, ale nie v plnej výške. Očkovania má aj nad rámec. Nájom matka hradila v sume 150,- € mesačne. Teraz dáva rodičom 60 až 70,- € za ňu a obe deti. V rodinnom dome má samostatnú bytovú jednotku. Maloletá má lekára vo Veľkom Biely, chodia aj k neurológovi. Inak je maloletá zdravá. Toho časuje matka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti, nepodniká, nemá majetkovú účasť v spoločnosti, nevlastní žiadne nehnuteľnosti a ani auto. Otec maloletej uviedol, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore stolár a bol dobrovoľne nezamestnaný. Pracovný pomer u posledného zamestnávateľa ukončil v máji 2019 na vlastnú žiadosť, pretože pracoval 12 hodín denne a nepreplácali mu odpracované hodiny. Vo Viedni dostal výpoveď, potom bol zamestnaný na dohodu. Toho času t.j. od júla 2019 pracuje otec brigádne, ako pomocný murár v Beladiciach, pretože inú prácu vykonávať podľa jeho vyjadrenia bohužiaľ nemôže. Ako brigádnik dostáva 4,- €/hod, teda jeho mesačný príjem predstavuje sumu 200,- €. 14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 15. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa resp. maloletého dieťaťa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 16. V tomto prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vzhliadol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný. Je nepochybné, že matka má s maloletou Eliškou zvýšené výdavky, hlavne v súvislosti s alergiou na plienky, pričom len výdavky na plienky matka vyčíslila vo výške 100,- € mesačne. Rovnako jej celodenná starostlivosť o maloletú dcéru počas rodičovskej dovolenky jej neumožňuje zamestnať sa, pričom finančnú výpomoc vykrývajú rodičia navrhovateľky. Z týchto dôvodov je potom zrejmé, že otec musí vo vyššej miere pokrývať nevyhnutné výdavky na maloletú dcéru, ktoré matka riadne a podrobne vyčíslila. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v zhode s odvolacím súdom ustálil, že je potrebné, aby otec na maloletú J. prispieval výživným určeným v nevyhnutnej miere t.j. sumou 150,- € mesačne. Ku skutočnostiam tvrdeným otcom v rámci podaného odvolania a to konkrétne, že otec od narodenia horšie počuje, nakoľko má diagnostikovanú percepčnú poruchu sluchu a z tohto dôvodu má obmedzené možnosti zamestnania odvolací súd udáva, že predmetná lekárska správa otca preukazujúca poruchu sluchu je z roku 2012, (inak povedané nie je aktuálna), avšak aj napriek skutočnosti, že by otec skutočne nemohol pracovať v hlučnejšom prostredí, musí odvolací súd uviesť, že nemá logické zdôvodnenie konanie otca, prečo sa svojho zamestnania v Liaharenskom podniku dobrovoľne vzdal a to dohodou o ukončení pracovného pomeru. Otec v rámci odvolania totiž tvrdil, že dohodu o ukončení pracovného pomeru realizoval práve z dôvodu nedostatočného finančného ohodnotenia u tohto zamestnávateľa, ktoré mal približne vo výške 600,- € netto. Otec si však následne našiel prácu, pri ktorej poberá mzdu vo výške 200,- € netto mesačne, takže odvolaciemu súdu nie je zrejmá pohnútka otca, ktorou bolo nájdenie si lepšie platenej práce. Je možné, že znížená sluchová schopnosť otcovi môže robiť problém pri nájdení si určitých typov zamestnania, avšak na druhej strane existuje množstvo zamestnaní, pri ktorých je možné v dnešnej dobe nájsť si lepšie platenú prácu ako prácu so mzdou 200,- € netto mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otec má 28 rokov, pričom okrem zníženej sluchovej schopnosti nemá žiadne iné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vykonávať riadnu prácu a týmto spôsobom zabezpečovať potreby maloletej dcéry. Inak povedané otec nebol pre svoj zdravotný stav uznaný invalidným, a preto argumenty otca uvedené v odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja. Pokiaľ ide o namietanie otcovstva zo strany otca voči maloletej J., v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že v tomto štádiu konania túto námietku otca odvolací súd riešiť nemôže, nakoľko je potrebné vychádzať z rodného listu maloletej J., kde otcom maloletej je uvedený I. Y.. Predmetné skutočnosti bude musieť riešiť súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej. Taktiež otec v rámci podaného odvolania namieta, že matka mu neumožňuje realizovať styk s maloletou dcérou, pričom k uvedenej námietke otca odvolací súd uvádza, že je vecou návrhu otca, v prípade, že matka skutočne otcovi styk s maloletou neumožňuje, aby sa tohto domáhal samostatne, v rámci súdneho konania, či už vo veci samej alebo prostredníctvom iného procesného inštitútu. Tieto skutočnosti však nič nemenia na veci, že výživné, ktoré je určené neodkladným opatrením vydaným súdom prvej inštancie je určené v nevyhnutnej miere a v správnej výške, a súčasne k aktuálne zistenému skutočnému stavu veci. 17. Zostávajúce skutočnosti tvrdené v rámci odvolania otca t.j. zabezpečovanie potrieb maloletej mimo úhrad výživného, stretávanie sa otca s maloletou a v neposlednom rade aj zárobkové pomery oboch rodičov budú predmetom dokazovania vo veci samej. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, že až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti k maloletej J., t.j. po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní výšky výživného a to aj v rámci nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere, je potrebné brať na zreteľ nielen to, že sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné náklady a výdavky na dieťa, ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na vek maloletej, jej potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP). Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej J., ktoré je vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 39P/280/2018. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).