Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/132/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319204027 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319204027.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. I., B. J. XX.XX.XXXX, X.: K. XXXX/XX, J. I., zastúpená opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom: Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov - matky: N.. T. I., B. J.H. XX.XX.XXXX, X.: C. XXX, J. I., H. C.: N.. X. I., B. J. XX.XX.XXXX, X.: V. XXXX, T., právne zastúpený: JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom: Krížna 14, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17. júla 2019, č.k. 38P/188/2019-53, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17. júla 2019, č.k. 38P/188/2019-53, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 17. júla 2019, č.k. 38P/188/2019-53, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zveril dočasne maloletú do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk maloletej s matkou tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod. a matku zaviaže povinnosťou prispievať na výživu maloletej v minimálnom rozsahu vo výške 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom pod sp. zn. 39P/198/2018. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol dôvody, pre ktoré otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec uviedol v návrhu, že sú v rozvodovom konaní a rodinný dom, v ktorom rodičia spolu s dcérou bývali v čase, keď začali spory rodičov ohľadne rozvodu, je medzičasom predaný a obaja rodičia bývajú v prenajatej nehnuteľnosti. Aktuálne rodičia nemajú súdnym rozhodnutím upravené vzájomné práva a povinnosti k maloletej dcére na čas do rozvodu manželstva. Otec koncom minulého roka požiadal o vydanie neodkladného opatrenia, aby boli dočasne upravené pomery medzi rodičmi, vo vzťahu k výkonu ich rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie rozhodnutím zo dňa 13.11.2018, č.k. 38P/303/2018-63 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú I. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/198/2018 zveril do osobnej starostlivosti otca, matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, a určil matke oprávnenie stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti otca. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolala matka, pričom odvolací súd zrušil na základe odvolania matky rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh otca zamietol. Otec uvádza v návrhu, že z jeho pohľadu bolo toto rozhodnutie odvolacieho súdu dosť prekvapivé, pretože odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí a jeho odôvodnení nijako nevysporiadal so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a hlavne opatrovník maloletej dcéry. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a skutkový stav, ktorý bol zistený tretími osobami, čiže nielen otcom tvrdený, spolu nijako nekorešpondovali. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že potom, čo bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/303/2018-63, ktorým súd neodkladným opatrením dočasne zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti otca, sa situácia medzi účastníkmi konania čiastočne stabilizovala. Otec spolu s maloletou dcérou bývali v prenajatom byte a otec v plnej miere zabezpečoval potreby maloletej dcéry. Dieťa sa upokojilo, malo dobré školské výsledky a otec celkovo vnímal, že je dcéra pokojnejšia. Dieťa riadne chodilo do školy, na krúžky a aj naďalej navštevovalo psychologičku pani Mgr. Martu Gašparíkovú. Matka preferovala striedavú starostlivosť aj v jej odvolaní voči neodkladnému opatreniu, a to aj napriek tomu, že až do vydania neodkladného opatrenia o takejto forme starostlivosti o maloletú nechcela ani počuť a už vôbec sa o nej s otcom rozprávať. Z podnetu opatrovníka maloletej Okresný súd Bratislava III vydal neodkladné opatrenie, na základe ktorého nariadil obom rodičom a maloletej výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti zúčastňovať sa odborného poradenstva. Ďalej otec v návrhu uviedol, že z listín, ktoré boli pripojené k návrhu vyplýva, že opatrovník maloletej si vyžiadal správu zo základnej školy, ktorú maloletá navštevuje. Z tejto správy, ktorá je datovaná na koniec apríla je zrejmé, že I. má problém adaptovať sa na nový režim striedavej osobnej starostlivosti. Táto zmena sa prejavila podľa školy v celkovom správaní sa dieťaťa, v jej nálade, v celkovom vyžarovaní osobnosti. Otec poukázal na to, že v správe je uvedené, že : " I. sa vyjadrila sa, že nerozumie, prečo musí ísť teraz k mame, keď to bolo dobré tak, ako predtým. Veď sa vídava s matkou to jej stačí." Ďalej poukázala na to, že v správe zo školy je vyslovene uvedené, že v čase, keď bolo dieťa s matkou u nej škola zaznamenala väčšiu pasivitu na vyučovaní, bola smutná a plakala. V správe je uvedené aj, že: „I. sa sťažovala, že mama nikdy nedodrží slovo. Najskôr jej niečo sľúbi a nikdy to nedodrží. Sľuby sa týkali návštev a telefonátov s otcom. Vyjadrila, sa že jej vadí, že na otca stále hovorí iba zlé veci. Sťažovala sa, že sa od nej nepohne ani na krok a nič jej nedovolí robiť samostatne. Napriek tomu, že vie, ako má rada zvieratká, nedovolí sa jej o ne starať. Správa ďalej uvádza, že dieťa stratilo vyžarovanie, pocit šťastia a uvoľnenosti, nie je spontánna, zvažuje slová, ktoré hovorí a učiteľka u nej prvýkrát postrehla aj panovačnosť a vzdorovitosť." K tomuto návrhu bola pripojená aj správa Súkromného liečebno - výchovného sanatória, Centra pre deti a rodiny Senec, z ktorej vyplýva, že sa od apríla 2019 nerealizujú párové konzultácie, pričom ale situácia v rodine si to vyžaduje v rozsahu najmenej jedno stretnutie za dva týždne. Stretnutia sa nerealizovali z rôznych dôvodov na strane pani Lipovičovej. Z uvedenej správy vyplýva aj to, že Laura mala pocit, že nie je vypočutá, ani pochopená a nie sú rešpektované jej základné potreby. Už v tom čase bola úzkostlivá, nekoncentrovaná, unikala pozornosťou a vykazovala prejavy dieťaťa, ktoré nezvláda rozvod rodičov. Otec ďalej uvádza v návrhu, že z pohľadu uvedeného centra je vývin dieťaťa podľa ich znalosti situácie ohrozený. Medzičasom je zrejmé, že dieťa má zhoršené výsledky v škole, je problematické adaptovať sa pre ňu z jednej domácnosti do druhej - špecificky v prípade, ak matka nemá žiadny režim a nedovolí dieťaťu nič robiť samostatne, vrátane toho, že za ňu robí a píše úlohy do školy, dieťa je do noci hore, ráno nechce ísť do školy a nechce sa jej vstávať, či umývať si zuby a otec naopak má snahu viesť dcéru k samostatnosti a vyžaduje, aby dodržiavala nejaké pravidlá, učila sa, riadne bola pripravená do školy, pamätala si školské povinnosti a riadne dodržiavala základné hygienické návyky. Toto samozrejme vedie následne k problémom v čase, keď je dieťa s otcom, pretože na jednej strane je s ním dieťa rado, ale na druhej strane otec neakceptuje vyjadrenia dcéry, že to či ono nemusí dieťa robiť, lebo „u mamy nikdy nemusí“. Otec v návrhu poukazuje i na to, že neraz sa otcovi stalo, že dieťa prišlo od matky s neumytými vlasmi a na otázku otca, prečo ich nemá umyté, dieťa otcovi odpovedá, že mama povedala, aby to spravil otec. Otec už vo vyjadrení k odvolaniu matky voči neodkladnému opatreniu z roku 2018 konštatoval, že nie je v princípe proti striedavej osobnej starostlivosti, avšak z pohľadu otca bolo v tom čase predčasné riešiť vzniknutú situáciu striedavou osobnou starostlivosťou, ktorú matka paradoxne dlhodobo odmietala a s maloletou sa na túto tému nikto seriózne nerozprával. Začiatkom tohto roka otec nedokázal posúdiť, či by striedavá osobná starostlivosť bola, alebo nebola v záujme maloletej. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 21.03.2019 vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu účastníkov konania sa rodičia potom, čo na nich zákonná sudkyňa apelovala, dohodli na tom, že vyskúšajú režim striedavej osobnej starostlivosti o maloletú v týždňových intervaloch. Otec s týmto súhlasil iba preto, že táto dohoda aspoň čiastočne eliminovala opakované problémy, ktoré vystávali po zrušení neodkladného opatrenia, keď nebolo možné sa s matkou dohodnúť na akomkoľvek režime úpravy styku a starostlivosti o maloletú. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá je vo faktickej striedavej starostlivosti oboch rodičov prakticky už 4 mesiace, teraz s odstupom času, keď sa rodičia a maloletá pokúšajú realizovať striedavú osobnú starostlivosť, musí otec jednoznačne konštatovať, že táto aktuálne nie je na prospech maloletej a vyslovene mu škodí. V tomto režime rodičia a maloletá fungujú od ostatného pojednávania, pričom z pohľadu otca je tento režim pre maloletú absolútne nevyhovujúci. Otec potom, čo mu bola dočasne maloletá zverená do osobnej starostlivosti mal záujem v prvom rade stabilizovať maloletú a zabezpečiť jeho potreby tak, aby bolo vzniknutou situáciou čo najmenej dotknuté. Počas obdobia, kedy bola maloletá v jeho osobnej starostlivosti, za kooperácie s jej detskou psychologičkou, dosiahli stav, že sa maloletá upokojila, riadne fungovala a mala nastavené jasné pravidlá fungovania a bežného denného režimu. Ako náhle nastal stav, že maloletá sa musela vrátiť k matke, tak znova začala byť plačlivá, menej samostatná, vzdorovitá v bežných úlohách, či povinnostiach, ktoré už mali s otcom normálne zvládnuté a spracované. Otec pozoruje, že maloletá nemá u matky žiaden pravidelný režim, maloletú si opakovane vyzdvihoval s neumytými vlasmi, v špinavých osobných veciach, maloletá mu pravidelne potom, čo si ju preberie, zaspáva unavená v aute a je jedno, či si ju preberal v škole, alebo ráno od matky. Ak sa otec maloletej spýtal, ako trávia čas s mamou, tak opakovane dostáva jednu a tú istú odpoveď, že mama je stále do neskorých hodín na telefóne, a že to maloletú v noci až vyrušuje a vadí jej to. V čase keď je maloletá s matkou, prestala chodiť na krúžky, prestala chodiť do družiny, matka, keďže nepracuje, si maloletú vyzdvihuje takmer stále hneď po obede v škole. Matka odmietla chodiť s maloletou k detskej psychologičke a rovnako tak na odporúčané psychologické poradenstvo, ktoré odporučil opatrovník maloletej. K detskej psychologičke s maloletou chodí iba otec v čase, keď je maloletá s ním, pričom sám môže povedať, že tieto sedenia Laure pomáhajú a aspoň nejaký čas po nich je pokojnejšia a vyrovnanejšia. Správanie sa matky voči otcovi sa v ničom nezmenilo a rovnako, ako doteraz ho stále v ich vzájomnej komunikácii obviňuje z násilia a komunikácia je plná urážok. Rodičia sa pritom stretávajú minimálne a ich vzájomný kontakt je skutočne obmedzený iba na odovzdanie a prevzatie maloletej. Otec nevyhľadáva stretnutia s matkou a vzhľadom na jej doterajšie vyjadrenia na jeho adresu a správanie sa voči nemu nemá ani potrebu sa s ňou akýmkoľvek spôsobom kontaktovať nad rámec nevyhnutne potrebný. Z pohľadu otca je aj diskusia ohľadne potrieb maloletej absolútne nekonštruktívna a opakovane sa zvrháva do obviňovania otca pripadne do pokynov matky smerom k otcovi, toho čo smie a čo nesmie robiť a podobne. Otec sa snažil opakovane matku požiadať, aby bola v vzájomnej komunikácii vecná a slušná, avšak toto nikam neviedlo. Napríklad v čase, keď bola maloletá s otcom, ukončovala krúžok výtvarnej výchovy. Otec prišiel pre maloletú, pričom tam bola matka, ktorá si medzičasom zobrala všetky práce z výtvarnej výchovy a napriek tomu, že jej otec slušne oznámil, že pre maloletú sa riadne dostavil a matka môže odísť, vznikol úplne zbytočný konflikt, ktorý matka vyhodnotila, ako jej napadnutie otcom, aj keď otec iba chcel prejsť dverami, v ktorých matka stála smerom von. Rovnako tak sa opakovane stalo, že neboli uhradené poplatky za školu, v čase, keď si šek prevzala matka a zo strany školy bol otec upozornený na to, že maloletá nemá zaplatené obedy alebo družinu. Problém nastal aj pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti o maloletú, keď dostala kiahne, čo otec riadne konzultoval s detskou lekárkou a podľa jej odporúčaní následne aj riešil podpornú imunitnú liečbu, ktorú však matka nedodržiavala napriek tomu, že o tom mala vedomosť. Z pohľadu otca je komunikácia matky zameraná na to, čo ona považuje za dôležité, ak ju otec upozorní, že nedostal odpovede na otázky, tak ho následne matka patrične usmerní, že on má odpoveď na to, na čo sa ona pýta a ona bude odpovedať na to, čo ona uzná za vhodné. Matka v akejkoľvek komunikácii musí mať posledné slovo, a ako náhle otec poukáže na nejaké nedostatky, alebo na veci, na ktoré by sa mala vo vzťahu k maloletej zamerať, tak sa dozvedá, že matka nič nemusí, že si otec má prečítať uznesenie krajského súdu a nezabudne dať negatívnu popisku otca a pozitívnu seba. Pre komplexnosť otec uviedol, že maloletá I. je stále sledovaná v psychologickej ambulancii Mgr. Marty Gašparíkovej. Laura prišla do ambulancie na základe odporúčania jej pediatra z dôvodu pretrvávajúcich bolestí bruška, zvýšenej plačlivosti, celkovej citlivosti dieťaťa. Na stretnutia chodila vždy v prítomnosti matky, ktorá bola až do 08/2018 vždy prítomná pri práci s maloletou a to aj potom, čo jej psychologička navrhla, aby zostala mimo ambulancie. Od času, keď došlo k odsťahovaniu otca zo spoločnej domácnosti maloletá navštevuje psychologičku iba v jeho sprievode a iba v čase, keď je v jeho osobnej starostlivosti, pretože matka s maloletou tam chodiť odmieta a otcovi iba oznamuje, aby tam maloletú neťahal a nezaťažoval ju. Na základe intervencií, ktoré sa I. zo strany psychológa dostali, tento odporučil, aby mala I. aj naďalej psychologickú starostlivosť. Zároveň bolo dieťaťu odporúčané posilnenie bezpečného vzťahu, pretože I. potrebuje osobu, ktorá je emočne dostupná, vníma dieťa a reaguje na jej pocity a potreby. Otec sa snaží tieto odporúčania rešpektovať a z vlastnej skúsenosti potvrdzuje, že návštevy psychológa I. pomáhajú. Pokiaľ ide o vývoj situácie a udalostí v domácnosti účastníkov konania, ktoré viedli otca k tomu, aby opätovne požiadal súd o vydanie neodkladného opatrenia, je potrebné uviesť, že napriek tomu, že došlo aspoň k dočasnej dohode rodičov ohľadne starostlivosti o maloletú, je z pohľadu otca jasné, že tento typ starostlivosti maloletej neprospieva, skôr jej škodí, a že napriek snahe otca, je akákoľvek konštruktívna komunikácia rodičov vylúčená. Maloletá žije v dvoch úplne rozdielnych režimoch, je nepokojná, nesústredená a je vidieť, že jej tento režim neprospieva. Otec je v situácii, že sa opakovane snažil s matkou vecne komunikovať, avšak konštruktívna komunikácia s ňou nie je možná. Nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi a problémy v rodine deklarovali obaja rodičia už na začiatku ich sporu, avšak matka súc si vedomá problémov v komunikácii medzi rodičmi a v rodine odmieta akúkoľvek odbornú pomoc. V tejto súvislosti poukazuje otec aj na tzv. Cochemský model, v rámci ktorého sa preferuje možnosť riešenia konfliktov medzi rodičmi v prípade úpravy práv a povinností k maloletým deťom práve prostredníctvom poradenstva tretej nestrannej osoby. V prípade, že rodič túto možnosť nevyužije, hodnotí sa jeho nezáujem, ako sledovanie iba jeho záujmu, a nie sledovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, čo v konečnom dôsledku výrazne znižuje šance na zverenie dieťaťa do starostlivosti toho konkrétneho rodiča. Cochemský model je založený na interaktívnej a flexibilnej spolupráci všetkých zúčastnených subjektov a profesií, na riešení sporu medzi rodičmi, ktorý sa týka maloletých detí. Všetci pritom konajú v úmysle dosiahnuť, čo najlepšie riešenie pre dieťa v zhode so základným princípom, že aj napriek rozdeleniu rodičov je treba usilovať sa o zachovanie oboch rodičov pre dieťa do budúcnosti tak, aby rodičia mali spoločnú zodpovednosť za dieťa a nenechali o svojom živote a živote ich dieťaťa rozhodovať súd. Otec vždy akceptoval odporúčania opatrovníka maloletej, školy, či detského psychológa a bol a je pripravený spolupracovať s tretími subjektmi na tom, aby sa komunikácia medzi rodičmi stabilizovala a hlavne, aby sa celková situácia medzi rodičmi, čo najmenej negatívne dotýkala maloletej a jej potrieb. Matka opakovane smerom k súdom uvádza, že je zo strany otca opakovane a dlhodobo týraná, a že je obeťou domáceho násilia, ktorého sa na nej dopúšťa otec. Toto svoje tvrdenie však nikdy nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi a toto tvrdí aj naďalej, napriek tomu, že rodičia už od jesene minulého roka spolu nebývajú v jednej domácnosti. Už v minulosti otec poukazoval na to, že z komunikácie rodičov je jasné, že matka sa ani zďaleka nespráva, ako obeť, ale práve ona je tým jedincom, ktorý vystupuje v pozícii agresora, a ktorý s absolútnym dešpektom, autoritatívne, direktívne a bez akejkoľvek sebareflexie komunikuje s otcom. Obdobným spôsobom matka komunikuje aj s maloletou, pričom, ale maloletá dcéra nie je v pozícii, že sa dokáže v komunikácii s matkou účinne brániť a reálne túto spracovať tak, aby to na dieťati nezanechalo vážne stopy do budúcna. Aktuálny stav maloletej však vyžaduje, aby mala pokojné a stabilné prostredie. Aj napriek tomu, že aktuálne všetci účastníci konania nebývajú v jednej domácnosti, otec si je vedomý toho, že táto situácia je pre maloletú absolútne neúnosná a vyslovene škodlivá, pretože maloletá ju vníma veľmi intenzívne a aj v režime striedavej osobnej starostlivosti je opakovane vystavované stresovým situáciám u matky. Aktuálne otec z rozprávania maloletej, ale aj z priamej skúsenosti detekuje aj nedostatočnú osobnú starostlivosť matky o dieťa, keď sa matka viac venuje komunikácii na sociálnej sieti, ako maloletej, čo maloletá opakovane pomenúva aj bez toho, aby sa na to otec pýtal. Otec v návrhu poukazuje na to, že nie je predpoklad, že v dohľadnom čase bude niektoré z konaní, ktoré prebiehajú vo veci samej na Okresnom súde Bratislava III aj právoplatne skončené. Rovnako je predpoklad, že samotné dokazovanie bude vzhľadom na postoje oboch rodičov trvať pomerne dlho, pričom nie je vylúčené, že sa bude realizovať aj znalecké dokazovanie vo veci, čo samo o sebe celé konanie predĺži o niekoľko mesiacov. Otec na znaleckom dokazovaní bude trvať. Otec má za to, že je nevyhnutné upraviť pomery medzi účastníkmi konania tak, aby malo dieťa zabezpečený riadny a stabilný režim a hlavne stabilitu výchovného prostredia, ktoré aktuálne nemá. Otec spoločný kompromis, resp. akúkoľvek dohodu s matkou nevie dohodnúť, pretože matka opakovane a neustále argumentuje rozhodnutím krajského súdu o jej odvolaní voči neodkladnému opatreniu, ktoré bolo naposledy nariadené. Maloletá je v neustálom emočnom tlaku a diskomforte. Je nepochybné, že rozhodovanie o neodkladných opatreniam má svoje špecifiká, avšak vzhľadom na reálnu situáciu medzi účastníkmi konania je nepochybné, že konflikty medzi rodičmi nijako neprispievajú k riadnemu a pokojnému vývoju maloletej a je nevyhnutné v jej záujme a stabilizácie pokojného vývoja, zasiahnuť autoritatívne do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov. Otec má za to, že situácia vyžaduje momentálne okamžitú úpravu a je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania. Je neúnosné, aby bolo dieťa a jeho zdravý vývoj systematicky ohrozované a vystavované zo strany matky situáciám, ktoré nemôže a nevie spracovať, a aby v aktuálnom režime dlhodobo zotrvávalo. Z pohľadu otca maloletá nemôže byť na skúšku vystavená tomu, či si zvykne, alebo nezvykne na striedavú osobnú starostlivosť a tento postoj deklaroval aj na ostatnom pojednávaní. Striedavá osobná starostlivosť sa neosvedčila, maloletej neprospieva a nie je v jej záujme. Matka svoje správanie v ničom nezmenila a maloletá je opakovane vystavovaná negatívnym komentárom a hodnoteniu otca zo strany matky, čo samo o sebe nie je ani vhodné a ani žiadúce. Už tento samotný postoj matky, ktorá sa ani pred maloletou nevie zdržať hanlivých komentárov na adresu otca svedčí o nedostatkoch v rodičovskej kompetencii matky a jej neschopnosti rešpektovať otca, ako druhého rodiča. Zákon jednoznačne hovorí, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje napríklad aj bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Je nepochybné, že maloletá je momentálne v situácii, ktorá neprospieva jej vývoju a ďalšiemu rozvoju, a otec má záujem na tom, aby bola pokojná a spokojná a aj napriek všetkým okolnostiam sa jej stav aspoň čiastočne stabilizoval a riešil. Otec poukazuje i na to, že maloletá sa opakovane vyjadrila, že chce byť s otcom, detský psychológ, ktorý má dieťa v starostlivosti rovnako odporúča to, že otec je aktuálne osobou, ktorá dieťa vníma a rešpektuje jeho potreby a emócie a dieťa aj teraz, s odstupom takmer štyroch mesiacov verbalizuje, že chce, aby to bolo „tak ako predtým“. Matka je už niekoľko rokov nezamestnaná a nie je predpoklad, že by sa v dohľadnej dobe zamestnala. Z uvedeného dôvodu otec navrhuje, aby bolo matke určené iba minimálne zákonné výživné na maloletú. Pokiaľ ide o rozsah styku matky a maloletej, otec navrhuje, aby sa matka mala možnosť stretávať s maloletou v rámci nepárnych víkendov, aby sa maloletá stabilizovala, a aby bol zároveň zachovaný jej kontakt s matkou. 3. Súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter bezodkladnosti. V odôvodnení uznesenia poukázal súd prvej inštancie na to, že na Okresnom súde Bratislava III sa vedie, na základe návrhu matky maloletej, konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode manželstva pod sp. zn. 39P/198/2019. Na Okresnom súde Bratislava III sa vedie aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva na návrh otca maloletej pod sp. zn. 37P/210/2018, v ktorom konaní sa rodičia dohodli na pojednávaní konanom dňa 21.03.2019, že do ďalšieho pojednávania budú realizovať striedavo starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch. Na pojednávaní dňa 18.07.2019 súd prvej inštancie vykonal pohovor s maloletou I.. Maloletá I. na pohovore uviedla, že má rada oboch svojich rodičov, aktuálne je v striedavej osobnej starostlivosti oboch svojich rodičov dlhšiu dobu, a to v týždenných intervaloch. U oboch rodičov má svoju izbu a u oboch rodičov má škrečka aj rybičku, o ktorú sa stará, a keď je v starostlivosti jedného rodiča, druhý rodič sa o obe zvieratká postará. Maloletá I. mala výhrady k tomu, že matka kričí, čo ju stresuje, avšak je to lepšie, ako keď bývala s oboma rodičmi spolu v rodinnom dome. V súčasnosti matka o 50 % menej kričí a I. by súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov, keby matka zlepšila svoje správanie a nebola stále nervózna a nekričala, a keby nebola tak často na facebooku, internete a mobile, pretože teraz, keď majú internet, je tam často. Pretože matka kričí, viac by chcela byť I. s otcom, dva týždne s otcom a jeden týždeň s matkou, a keď matka nebude kričať, tak striedavo jeden týždeň s matkou a jeden týždeň s otcom. I. tiež uviedla, že vždy ten rodič, v ktorého starostlivosti aktuálne nie je, ju príde pozrieť ten týždeň aj do školy a prinesie jej nejakú maličkosť a vždy sa poteší, keď ju rodičia prídu takto pozrieť do školy. Pretože maloletá na pohovore poukazovala na to, že má rada oboch rodičov a pri matke jej vadí predovšetkým to, že kričí, čo ju stresuje, rodičia spolu nevedia inteligentne komunikovať, súd so súhlasom oboch rodičov uložil vo veci sp. zn. 37P/148/2019 obom rodičom a maloletej výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti zúčastňovať sa odborného poradenstva, a to v rozsahu 40 hodín priamej činnosti s rodičmi maloletej a v rozsahu 20 hodín priamej činnosti s maloletou v Centre pre deti a rodiny Senec pri Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu, Dialničná 1, Senec. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo skutočnosti, že aktuálne sa realizuje striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú od marca 2019, maloletá má rada oboch svojich rodičov a vyslovila názor, že chce byť striedavo v starostlivosti oboch rodičov, a to u otca dva týždne a u matky jeden týždeň. Rodičia s I. vysloveným názorom nesúhlasili, každý zotrval na svojom návrhu, otec, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a súhlasila so striedavou starostlivosťou oboch rodičov do rozhodnutia súdu po vykonanom znaleckom dokazovaní. Súd prvej inštancie prihliadol na názor maloletej, ktorá chce byť v starostlivosti oboch svojich rodičov a zamietol návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti s poukazom aj na skutočnosť, že aktuálne sú letné prázdniny, obaja rodičia zhodne na pojednávaní uviedli, že sa dohodnú tak, aby obaja s maloletou strávili dovolenku v zahraničí, na ktorú dovolenku s oboma rodičmi sa maloletá I. veľmi teší. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadené výchovné opatrenie prispeje k stabilizácii pomerov, dôjde k zlepšeniu vzťahov predovšetkým medzi rodičmi a v neposlednom rade aj vzťahu rodičov s maloletou, ktorá opakovane uviedla, že má rada oboch rodičov a opakovane vyslovila nádej, že matka zlepší svoje správanie, na ktoré maloletá I. na pohovore poukazovala. Pretože aktuálne prebieha striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletú, v ktorej starostlivosti neboli zo strany opatrovníka hlásené preukázané nejaké nedostatky zo strany rodičov, súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď mal za to, že nie je daná neodkladná potreba úpravy pomerov ním navrhovaným neodkladným opatrením. 4. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie sa nedostatočne a len formálne vysporiadal s doteraz zisteným skutkovým stavom, čím došlo k porušeniu práva otca na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Týmto postupom súd prvej inštancie odňal otcovi možnosť konať pred súdom, pretože otec nedostal odpovede na všetky ním prednesené relevantné argumenty. Je treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia potom, čo dňa 18.07.2019 prebehlo pojednávanie, tak vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania, ako aj pojednávanie vo veci úpravy práv povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva. V rámci týchto pojednávaní bola maloletá vypočutá zákonným sudcom. Toto je zrejmé aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rámci ktorého sa súd prvej inštancie odvoláva na vyjadrenia maloletej. Je pravda, že maloletá je od marca 2019 v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia otec poukazoval na to, že forma starostlivosti nie je v záujme maloletej a následne sa aj maloletá pred zákonným sudcom vyjadrila, že tento režim starostlivosti v týždňových intervaloch jej nevyhovuje. Maloletá skutočne uviedla, že by chcela byť s oboma rodičmi, pričom ale zároveň uviedla, že chce byť viac s otcom, ako s matkou, pretože táto na ňu kričí. Otec zároveň uviedol, tak v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj na pojednávaní dôvody, pre ktoré má za to, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre maloletú vyhovujúca a aktuálne nie je v jej prospech. S týmto sa však súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nijako nevysporiadal. Dôvodom prečo otec požiadal o vydanie tohto neodkladného opatrenia bolo a je práve to, že striedavá osobná starostlivosť je momentálne v neprospech maloletej, a ani samotnej maloletej nevyhovuje. Súd prvej inštancie podľa otca, tak na jednej strane konštatoval, že maloletá je v striedavej osobnej starostlivosti a má rada oboch rodičov, na strane druhej uviedol, že maloletá chce byť viac u otca, ako u matky a na záver iba zhodnotil, že v striedavej osobnej starostlivosti neboli zo strany kolízneho opatrovníka hlásené žiadne nedostatky. V tomto konkrétnom odôvodnení však absolútne absentuje zhodnotenie najlepšieho záujmu maloletej a to, čo je v danej situácii pre ňu to najlepšie a najoptimálnejšie. Otec má za to, že takto formulované odôvodnenie je prudko formálne a absentujú v ňom špecifiká prípadu a odôvodnenie toho, prečo aj napriek vyjadreniu maloletej, ktorá chce byť viac s otcom, ako s matkou súd má za to, že aktuálne je pre maloletú najvhodnejšie, aby bola v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Samotný fakt, že otec v snahe aspoň dočasne stabilizovať situáciu a vyhnúť sa neustálym ťahaniciam s matkou o tom, kedy bude mať možnosť byť otec s maloletou akceptoval skúšobný model striedavej osobnej starostlivosti, však nič nehovorí o tom, že táto aj je na prospech maloletej. Otec ďalej uvádza, že pre dospelých je tento model v podstate vyhovujúci, keďže si relatívne vedia zariadiť svoj čas podľa toho, či sú, alebo nie sú s maloletou. Avšak to, že striedavá osobná starostlivosť vyhovuje viac, či menej dospelým, nič nehovorí o tom, či vyhovuje aj samotnému dieťaťu. Len strohé konštatovanie súdu prvej inštancie, že maloletá je v striedavej osobnej starostlivosti a má rada oboch rodičov, nič nehovorí o tom, či tento model maloletej prospieva, a či sa v ňom maloletá samotná cíti komfortne. Maloletá má svoje potreby a tou najprirodzenejšou potrebou je mať oboch rodičov spolu, čiže je pomerne prirodzené, že sa maloletá vyjadruje tak, že oboch rodičov má rada. Avšak, ak zároveň maloletá povie, že chce byť viac s otcom, ako s matkou, pretože matka kričí a maloletej to vadí, tak je asi na mieste, aby sa tým súd prvej inštancie zaoberal a riadne túto skutočnosť vyhodnotil aj v kontexte ostatných dôkazov, ktoré má k dispozícii, ako napríklad vyjadrenie školy. Napriek snahe otca, sa mu s matkou nepodarilo nájsť taký kompromis, ktorý by vyhovoval všetkým zúčastneným. Otec je opakovane matkou verbálne napádaný a matka naďalej pokračuje v osočovaní otca a spochybňovaní jeho rodičovskej kompetencie. Až na krátke medziobdobie počas platnosti neodkladného opatrenia, keď bola maloletá zverená otcovi, kedy matka komunikovala s otcom pomerne slušne, sa matka znova vrátila do jej zaužívanej rétoriky a negatívneho vyjadrovania sa na adresu otca, či fabulovania údajného pokračovania týrania jej osoby a maloletej zo strany otca, aj napriek tomu, že účastníci konania spolu nežijú od jesene minulého roka. Sama maloletá sa vyjadrila, že jej vadí, ako negatívne matka rozpráva pred ňou na adresu otca. Súd prvej inštancie mal presnú vedomosť o tom, akým spôsobom sa za posledný rok vyvíjali vzťahy v rodine, a rovnako tak mal vedomosť o pomerne rozsiahlej práci kolízneho opatrovníka s rodinou. Napriek tomu má súd za to, že aktuálny stav je pre maloletú vyhovujúci a nie je potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že matka opakovane odmietala akúkoľvek pomoc zo strany tretích osôb rodine a rovnako tak je zrejmé, že sa nedostavovala ani na termíny vopred dohodnuté, a to či už sama, alebo s maloletou. Aktuálne súd nariadil rodičom a dieťaťu výchovné opatrenie, pričom ale matka trvala na tom, že sa ho bude zúčastňovať výlučne sama a nie je ochotná chodiť na akékoľvek sedenia s otcom. Otec ďalej v odvolaní poukázal na to, že po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.07.2019 sa z podnetu otca rodičia snažili dohodnúť na letnej úprave starostlivosti o maloletú, pričom sa zdalo, že k dohode aj došlo. Následne však hneď prvý pondelok na to došlo k tomu, že matka si v určenom čase dieťa nevyzdvihla, a keď otec riešil situáciu s ÚPSVaR, tak jedna z prvých reakcií matky smerom ku kolíznej pracovníčke bola, že rodičia žiadnu dohodu nemajú a ona sa na ničom nedohodla. Jej správanie bolo nepríjemné a konfrontačné a vyslovene kričala, tak po otcovi, ako aj po kolíznej opatrovníčke, a to v prítomnosti maloletej. Otec opakovane poukazoval na to, že má skutočne vážne pochybnosti o duševnom stave matky, avšak napriek tomu, že túto jeho pochybnosť neformálne potvrdili aj tretie osoby, ktoré matku reálne mali možnosť stretnúť a komunikovať s oboma rodičmi viac, ako iba raz, tak nikto z nich nemá odvahu to pomenovať priamo. Z pohľadu otca je toto o to viac problematické, že v tomto prostredí vyrastá maloletá, ktorá napriek tomu, že sa opakovane už rok konštantne jednoznačne vyjadruje tak, že chce byť s otcom a mamu chce iba stretávať, tak jej názor žiadna zo súdnych inštancií neberie v úvahu a maloletá pomaly, ale isto stráca vieru v tom, že ho niekto reálne počúva a vníma jej potreby a názor. Maloletá vyrastá a žije v dvoch absolútne rôznych domácnostiach, kde v tej otcovej sa vyžaduje už určitá miera samostatnosti a zodpovednosti aj zo strany maloletej, a rovnako tak sa vyžaduje dodržiavanie pravidiel. V domácnosti matky žiadne pravidlá neexistujú, maloletá nemá žiadny režim, nie je vedená k samostatnosti, ale absolútnej závislosti na matke. Otec je pracujúci človek a matka, tak, ako počas spoločného života účastníkov konania, znova nezamestnaná. Matka skončila pracovný pomer v skúšobnej lehote potom, ako bolo odvolacím súdom zmietnuté prvé neodkladné opatrenie, ktoré bolo vydané z podnetu otca. Matka ani nemá snahu reálne si hľadať zamestnanie a maloletá nemá v tomto smere v matke žiaden vzor. Na strane druhej, otec, ktorý riadne pracuje je v situácii, že sa od neho očakáva, že napriek nezáujmu matky zamestnať sa, on bude ten, ktorý bude uhrádzať zvýšené a mimoriadne výdavky na maloletú tak, ako to bolo prezentované na ostatnom pojednávaní na súde prvej inštancie. Samozrejme, otec má záujem na tom, aby maloletá mala všetko, čo je potrebné a je jeho snahou jej to aj zabezpečiť, avšak nie je ochotný podporovať matku v jej záhaľčivom živote a iba preto, že on je rodičom pracujúcim, znášať všetky mimoriadne náklady na maloletú samostatne. Z pohľadu otca je správanie sa matky tak smerom k nemu, ale predovšetkým k dieťaťu, skutočne neúnosné. Matka vôbec termíny nedodržiava, otec následne musí opakovane riešiť absencie v práci, pretože skutočne nemôže nechať maloletú na ulici len preto, že matka sa rozhodla inak, ako bolo dohodnuté a matka samotná si určuje, kedy a kde má otec dieťa matke odovzdať, a následne otcovi vyčíta, že trvá na tom, aby sa termíny dodržiavali. Ako už bolo uvedené, na rozdiel od matky je otec zatiaľ zamestnaný, ale je dosť pravdepodobné, že pri takomto režime, čoskoro nebude. Opakovane sa napríklad stalo, že otec snažiac sa riešiť doporučené stretnutia v Súkromného liečebno - výchovného sanatóriu, Centrum pre deti a rodiny, Senec, ktoré boli matkou z rôznych dôvodov, alebo aj bezdôvodne rušené, opakovane musel žiadať zamestnávateľa o voľno, kvôli tomu, že sa stretnutia a ich termíny presúvali podľa matky. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ otcovi vychádzal v ústrety pomerne široko, už bolo otcovi jasne naznačené, že táto situácia už je aj z pohľadu zamestnávateľa dlhodobo neakceptovateľná a nie je možné sa prispôsobovať v zamestnaní otca tomu, ako matka, bude či nebude dodržiavať dohodnuté termíny. Právo maloletej na udržiavanie pravidelných osobných kontaktov s druhým rodičom je nespochybniteľné, a rovnako tak právo dieťaťa na výchovu zo strany oboch rodičov. Avšak prvoradým záujmom dieťaťa je, aby vyrastalo v prostredí, ktoré je stabilné, pokojné. a ktoré podporuje jeho rozvoj a zdravý vývoj. Preto otec považuje za nevyhnutné, aby neodkladným opatrením bol upravený výkon rodičovských práv a povinností, pretože aktuálna situácia je pre maloletú dlhodobo neúnosná a nie je v jej prospech. Otec nikdy nemal záujem na tom, aby bránil matke v kontakte s maloletou. Matka však opakovane svojím konaním preukázala, že otcovi bude brániť v kontakte s maloletou. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 6. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 7. Podľa § 66Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 8. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadkuna vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 9. Podľa ust. § 387 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie, akonáhle súd poskytne ohrozenému, alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a ohrozeniu jeho výživy. 11. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca, ako nedôvodné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne zaoberal návrhom, vyhodnotil všetky skutočnosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keď tu absentuje potreba neodkladnej a rýchlej úpravy. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 13. Z návrhu a vyjadrení otca vyplýva, že na odporučenie súdu sa rodičia dohodli, že budú dočasne do vykonania riadneho dokazovania a rozhodnutia vo veci samej realizovať striedavú starostlivosť o maloletú v týždenných intervaloch, túto aj od apríla 2019 realizujú a matka takúto starostlivosť rešpektuje. Riešiť úpravu rodičovských práv a povinností neodkladným opatrením je dôvodné tam, kde bez takejto úpravy je ohrozené zdravie, či život maloletého dieťaťa, alebo jeho výživa. V danom prípade tu takáto hrozba bez dočasnej úpravy nie je. Len to, že otcovi sa javí striedavá starostlivosť, ako nevhodná, nie je dôvodom, aby bola maloletá neodkladne zverená do jeho osobnej starostlivosti. Otec nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývala nevyhnutnosť zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti okamžite. Nevyplýva to súdu ani zo správy vypracovanej základnou školou zo dňa 25.04.2019, ani z predloženej správy Súkromného liečebno-výchovného sanatória, Centra pre deti a rodiny Senec zo dňa 22.05.2019. Je pochopiteľné, že u maloletej sa vyskytuje zmena v jej správaní, avšak táto je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobená tým, že sa rodičia rozvádzajú a majú veľmi narušené vzťahy a nie tým, že je maloletá aktuálne v striedavej starostlivosti. Sama maloletá bola vypočutá v konaní vo veci samej dňa 18.07.2019 a uviedla, že chce byť s oboma rodičmi, oboch má rada. Do rozchodu rodičov sa o maloletú starali obaja rodičia a obaja rodičia sú kompetentní sa postarať o maloletú a majú k tomu vytvorené podmienky. Len to, že maloletá uviedla, že by chcela byť dva týždne u otca a týždeň u matky neznamená potrebu neodkladne ju zveriť do starostlivosti otcovi. Je potrebné si uvedomiť, že neodkladná úprava nemá nahrádzať úpravu vo veci samej, je skutočne dôvodná len tam, kde bez jej nariadenia, bez zásahu súdu, by došlo k vážnej ujme na právach dieťaťa, jeho zdraví, či nebodaj živote. V danom prípade, i napriek tomu, že rodičia spolu nekomunikujú bez problémov a skôr matka sa javí, že je tým rodičom, ktorý nerešpektuje druhého rodiča, nie je nevyhnutná dočasná úprava pomerov. Maloletá tým, že rodičia vykonávajú toho času striedavú starostlivosť má rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a je aj obom rodičom v rovnakej miere umožnené podieľať sa na starostlivosti o maloletú, čo je v záujme maloletej. Na nariadenie neodkladnej úpravy tak, ako žiada otec, nie je dôvodná ani tá skutočnosť, že matka prišla o hodinu neskôr pre maloletú, ako boli dohodnutí a ani tá skutočnosť, že zrušila stretnutia v Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu. Odvolací súd však dáva do pozornosti, ako rodičom, tak i súdu prvej inštancie, že všetky tieto okolnosti môžu byť brané do úvahy práve pri rozhodovaní vo veci samej a to aj s poukazom na ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. 14. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiadal otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má odvolací súd za to, že tu nie je hrozba ujmy na právach maloletej. Rodičia od apríla 2019 praktizujú po vzájomnej dohode striedavú starostlivosť, matka tento stav rešpektuje, čo vyplýva z návrhu otca a len to, že otcovi sa javí, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletej, nie je dôvodom na bezodkladnú úpravu pomerov. Odvolací súd zdôrazňuje, že nebol predložený žiaden relevantný dôkaz o tom, že by matka nebola schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletú, a že by striedavá starostlivosť spôsobovala ujmu na výchove maloletej. Z predložených dôkazov, z ktorých otec odôvodňuje opodstatnenosť svojho návrhu na nariadenie neodkladnej úpravy vyplýva len to, že na maloletej a jej správaní sa negatívne prejavuje, že sa rodičia rozvádzajú a majú narušené vzťahy a nie to, že je týždeň v starostlivosti otca a týždeň v starostlivosti matky. Odvolaciemu súdu sa zhodne so súdom prvej inštancie javí, že v danom prípade je vhodné, aby maloletá do rozhodnutia vo veci samej mala rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, čo jej zabezpečuje práve striedavá starostlivosť oboch rodičov, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správne potvrdil (§387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku). 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).