Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206996 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1411206996.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Q.. I. V., O. O., K. XX, zastúpeného JUDr. Štefanom Hecom, advokátom, so sídlom Bratislava, Vajnorská 8/A, proti žalovanému: H. V., O. O., K. XX, zastúpeného Mgr. Marekom Laktišom, advokátom, so sídlom Nitra, Mariánska 8, o zaplatenie 198.765,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03. mája 2016 č. k. 6C 219/2011-283 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutia žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 24.990,30 eur s príslušenstvom potvrdzuje . Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 198.765,35 eur s príslušenstvom, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia v sume 752.857,90 Sk a titulom náhrady škody v sume 5.235.147,10 Sk, s ktorou žalovaný nesúhlasil a popieral nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny, ako aj na náhradu uplatnenej škody. Následne vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že strany sporu uzavreli dňa 08.12.2008 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti v katastrálnom území Z.Á. V., Č. V., Č., O. V., B., R. K. Ž., O. B., O. s tým, že kúpna cena bola určená sumou 752.857,90 Sk, pričom predávajúci podpisom na tejto zmluve potvrdzoval prevzatie kúpnej ceny od kupujúceho pred podpisom tejto zmluvy. Táto zmluva bola predložená na Správu katastra v P. W. 08.12.2008 oboma stranami sporu. Z rozhodnutia Správy katastra P.Á. W. Č.. B.-XX zo dňa 20.01.2009 zistil, že konanie o zápise vlastníckych práv bolo prerušené na dobu 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia s tým, že ak nebudú v stanovenej lehote účastníkmi konania nedostatky odstránené, správa katastra podanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností zastaví. Ustálil, že toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 22.01.2009. Z rozhodnutia Správy katastra v P. W. Č.. B.-XX zo dňa 01.06.2009 zistil, že konanie o návrhu na vklad bolo zastavené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že dňa 20.01.2009 boli účastníci katastrálneho konania vyzvaní, aby odstránili vytknuté nedostatky v lehote 30 dní, pričom nedostatky neboli odstránené, keď lehota im uplynula dňa 28.01.2009. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.06.2009. Keďže nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, žalobca sa domáhal vrátenia vyplatenej kúpnej ceny. Žalovaný tento nárok žalobcu popieral tvrdiac, že žiadna kúpna cena mu nebola žalobcom vyplatená. Žalovaný tvrdil, že kúpnu zmluvu podpísal pod nátlakom zo strany žalobcu. 3. Z výpovede žalobcu zistil, že kúpna cena v skutočnosti nebola vyplatená, keď sa jednalo o dohodu zmluvných účastníkov, podľa ktorej je vyplatenou kúpnou cenou za predmetné nehnuteľnosti žalobcom vyplatená kúpna cena v čase, kedy žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti v roku 2003, keď namiesto žalovaného vyplatil dňa 14.12.2003 sumu 452.857,90 Sk a dňa 04.12.2003 300.000,- Sk. Žalovaný popieral, že by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nadobudol výlučne z peňazí žalobcu, ktorý bol v tom čase ženatý. 4. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 13.03.2009 zistil, že žalobca vyzýval žalovaného na spoluprácu pri odstraňovaní závad pri ich vklade č. 8612/08 zo dňa 10.12.2008 tak, aby mu vystavil plnú moc na konanie v tejto veci a žiadal ho, aby dodržal záväzky, pretože má už dohodnutých kupcov. Z listu žalobcu žalovanému z 12.06.2009 zistil, že žalobca žiadal žalovaného o spoluprácu pri odstraňovaní závad pri ich vklade č. 8612/08 zo dňa 10.12.2008. 5. Vychádzal z výsluchu svedka H.. H. Q., podľa ktorého v roku 2003 žalobca kupoval v mene žalovaného nejaké pozemky. Nevedel vysvetliť, prečo sporové strany vec takto urobili. Podľa svedka mal žalobca veľké plány s týmito pozemkami, malo tam byť letisko, organizovať koncerty. Svedok nebol pri podpise zmluvy a len z počutia vie, že kúpa mala byť realizovaná z peňazí žalobcu. Z výsluchu svedka H. E. mal preukázané, že so žalobcom ako s dlhoročným priateľom jedno obdobie spolupracovali a vedel, že sa jednalo o kúpu pozemkov, s ktorými mal žalobca veľké plány, malo tam byť letisko. Podľa svedka formálne síce pozemky kúpil žalovaný, avšak nakladal s nimi ako so svojimi žalobca a žalovaný toto ani nespochybňoval. Podľa svedka bolo všeobecne známe na pracovisku, že medzi účastníkmi bola dohoda, že ak príde tá správna doba, daňovo výhodná, žalovaný prevedie tieto pozemky na žalobcu. Svedok však nebol pri podpise zmluvy z roku 2003. Z výsluchu svedka X. F. zistil, že realizáciu kúpy pozemkov v O. uskutočnil žalobca zo svojich peňazí, ktoré si usporil zo svojho podnikania, na meno žalovaného s tým, že žalovaný neskôr tieto pozemky žalobcovi vráti. Svedok nebol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy v roku 2003. Podľa svedkyne V. v čase, keď žalovaný nadobúdal predmetné pozemky, boli so žalobcom manželia a na kúpu boli použité prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vedela len to, že žalobca jej oznámil, že kúpil žalovanému pozemky, proti čomu nenamietala, pretože druhému synovi kúpili byt. Bližšie o tejto zmluve sa so žalobcom nerozprávala, dôverovala mu. Jej manželstvo so žalobcom bolo rozvedené 12.02.2007. O uzatvorení predmetnej kúpno-predajnej zmluvy sa dozvedela od syna - žalovaného. Povedala mu svoj názor, aby nepredával svoj majetok, no žalovaný podpísal kúpno-predajnú zmluvu podľa nej pod nátlakom, pretože žalobca sa mu mal vyhrážať, že ho dostane do rakúskej basy kvôli úveru, ktorý má žalovaný v rakúskej banke. Podľa svedkyne kúpna cena nebola žalovanému vyplatená. 6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka (ďalej en „OZ“)Z, § 106 OZ a § 107 OZ so zreteľom na to, že žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu. Preto sa predovšetkým zaoberal otázkou, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu žalobou uplatnených nárokov. Zopakoval, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalobcovi vzniknúť tým, že za žalovaného zaplatil kúpnu cenu pri nadobudnutí nehnuteľností v roku 2003, a to konkrétne v dňoch 04.12.2003 a 14.12.2003, keď podľa žalobcu došlo k dohode, že toto plnenie žalovaného sa bude požadovať ako jeho plnenie z kúpnej zmluvy z roku 2008. Vyhodnotil, že takáto dohoda však medzi účastníkmi nebola preukázaná, preto dospel k záveru, že premlčacia lehota začala plynúť dňom 04.12.2003 (resp. 14.12.2003) kedy malo dôjsť k vyplateniu kúpnej ceny žalobcom za žalovaného. Právne posúdil, že nárok žalobcu bol premlčaný nielen v subjektívnej premlčacej lehote, ale aj v objektívnej trojročnej premlčacej lehote dňom 04.12. resp. 14.12.2006, teda päť rokov pred podaním žaloby v tejto veci dňa 09.06.2011. Pri uplatnenej náhrade škody dospel k záveru, že aj tento nárok žalobcu je premlčaný, majúc za to, že žalobca mohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému od 28.02.2009, kedy uplynula lehota na odstránenie vád kúpnej zmluvy, na čo boli vyzvaní katastrálnym úradom v lehote 30 dní. Ustálil, že výzva bola žalobcovi doručená 28.01.2009 a lehota na odstránenie vád márne uplynula dňom 28.02.2009. Považoval za nepodstatné pre posúdenie počiatku plynutia premlčacej doby to, že katastrálny úrad zastavil konanie až dňa 01.06.2009, pretože z odôvodnenia jednoznačne vyplýva, dokedy mali účastníci lehotu na odstránenie vytknutých vád. Preto dospel k záveru, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody začala plynúť dňom 01.03.2009 a uplynula dňa 01.03.2011, t.j. tri mesiace pred podaním žaloby na súd dňa 09.06.2011. Nakoľko žalovaný sa dovolal premlčania uplatnených nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, žalobu žalobcu zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 a § 149 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 ( ďalej en „OSP“) vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní. 8. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal správnosť údaja o dátume podania žaloby na súd, keď táto podľa neho nebola podaná dňa 09.06.2011, ale dňa 08.06.2011. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne vysporiadanie sa so vznesenou námietkou premlčania oboch uplatnených nárokov žalovaným. Vyjadril názor, že svedeckými výpoveďami bola preukázaná dohoda o tom, že jeho plnenie za žalovaného v roku 2003 sa bude považovať za plnenie z kúpnej zmluvy v roku 2008. V tomto smere poukázal na závery zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu vo veci, ktorými sa súd prvej inštancie podľa jeho názoru neriadil. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za nepremlčaný. V časti nároku na náhradu škody namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie o začiatku a konci plynutia premlčacej doby vo vzťahu k tomuto nároku, majúc za to, že žalovaný bol ten článok katastrálneho konania, ktorý úmyselne nespolupracoval pri odstraňovaní vád kúpnej zmluvy, a to bezdôvodne. Vytkol súdu prvej inštancie nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutočnosti, prečo za začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu škody nepovažoval deň nasledujúci po právoplatnosti zastavujúceho uznesenia katastrálneho úradu, a to s ohľadom na znenie ust. § 106 ods. 1 OZ. Vyjadril názor, že až právoplatnosťou rozhodnutia katastrálneho úradu o zastavení katastrálneho konania sa definitívne ozrejmilo, kto za škodu zodpovedá. Pripomenul, že žalovaný mu dňa 08.06.2010 oznámil, že nemá z objektívnych príčin záujem na prevode predmetných nehnuteľností v jeho prospech. Následne dňa 09.06.2009 prevzal rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2009 a žalobu podal dňa 08.06.2011. Pre začatie plynutia premlčacej doby v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a aj v prípade nároku na náhradu škody považoval za rozhodujúci okamih, kedy sa dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a kto mu škodu spôsobil. V spojení s uvedeným považoval za irelevantné, kedy katastrálny úrad katastrálne konanie zastavil, ale mal za dôležité, kedy mu žalovaný svoj nezáujem nehnuteľnosť na jeho osobu previesť oznámil. Uvedený okamih nastal podľa neho prevodom relevantných nehnuteľností na tretiu osobu (12.11.2010). Taktiež namietal možnosť vznesenia námietky premlčania nárokov na poslednom pojednávaní pred rozhodnutím vo veci vzhľadom na rozpor takéhoto konania žalovaného s dobrými mravmi. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ú. W. Č. Y. v obdobnej veci. Uviedol, že nemal dôvod nadobudnúť presvedčenie, že žalovaný nechce dokončiť prevod nehnuteľností na jeho osobu, nakoľko v predchádzajúcom období mali dobré rodinné vzťahy. Nemal dôvod sa domnievať, že dva roky po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností žalovaný odmietne prevod dokončiť. Veril v poctivosť svojho syna. Do dňa 08.06.2010 ho žalovaný na zamýšľaný postup neupozornil. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.08.2016, v ktorom sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Jeho postup, ktorým prihliadol na vznesenú námietku premlčania oboch uplatnených nárokov, považoval za správny. Táto skôr nebola vznesená z dôvodu, že zohľadňovala až neskôr vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia označil za v čase podania žaloby za dávno premlčaný. Odvolací súd upriamil pozornosť na rok 2003 a súd prvej inštancie sa preto týmto obdobím zaoberal a vyhodnotil vznesenú námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nemohlo sa jednať o úmyselné bezdôvodné obohatenie a ani o uznanie nároku žalovaným. Na základe uvedeného došlo k uplynutiu aj objektívnej premlčacej doby. Ďalšie vecné posudzovanie veci označil za neopodstatnené a nadbytočné. Okrem tohto namietal samotný vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu a namietal hodnovernosť svedeckých výpovedí v tomto smere. Tvrdil, že žalobca sa pokúsil len o jeho morálnu diskreditáciu. Vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby na náhradu škody označil tvrdenia žalobcu za vykonštruované. Poukázal na potrebu dodržania zásady právnej istoty a zásadu nutnosti bdelého uplatňovania a bránenia práv. Jeho list zo dňa 08.06.2010 nemožno považovať za uznanie záväzku a ani za uznanie zodpovednosti za škodu. Išlo o jeho pokus o mimosúdne vyrovnanie sporu, v ktorom uvádza skutočnosti o nátlaku žalobcu na jeho osobu. Namietal správnosť právneho názoru žalobcu o tom, že právoplatnosť rozhodnutia katastrálneho úradu o zastavení katastrálneho konania je rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu škody, nakoľko takéto rozhodnutie nedeklaruje vznik prípadnej škody, jej výšku a ani zodpovedný subjekt. Vady kúpnej zmluvy neodstránil žalobca a neuplatnil nárok na nahradenie prejavu vôle. Výzvy žalobcu na súčinnosť označil za pro forma úkony. Námietku rozporu s dobrými mravmi považoval za irelevantnú a účelovú, keď každá strana sporu má na jej vznesenie právo napr. aj z preventívnych dôvodov. Vzhľadom na sústavné zneužívanie jeho osoby žalobcom pri realizácii špekulatívnych majetkových transakcií považoval odvolávanie sa žalobcu na dobré mravy za cynické a absurdné. Uviedol, že žalobca neuplatnil nároky na súde včas. Zopakoval svoju právu argumentáciu ohľadom nenaplnenia základných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia, pre vznik jeho zodpovednosti za škodu, argumentáciu ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy pre absenciu vôle, pasivity žalobcu v rámci vkladového konania, zavinenie samotného žalobcu a nepomer medzi proklamovanou kúpnou cenou a uplatnenou výškou škody. 10. Žaloba v rámci svojej odvolacej dupliky realizovanej písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 02.10.2019 vyhlásil, že sa pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení a neuznáva lživé a nesprávne tvrdenia žalovaného, ktorými sa snaží obhájiť svoje nemorálne správanie. Namietal, že by ním uvádzané časové údaje boli nesprávne, taktiež namietal, že by vypočutí svedkovia boli nedôveryhodní, keď boli poučení o následkoch krivej výpovede. Namietal pravdivosť svedeckej výpovede matky žalovaného z dôvodu jej nenávisti, chamtivosti a pomstychtivosti, keď žalovaný zaťažil majetok záložným právom v jej prospech a po odpredaji nehnuteľnosti tretej osobe mala z tohto finančný profit aj uvedená svedkyňa. Žalovaný si totiž plnil a ctil všetky dohody s ním až do času, kedy do tohto vstúpila jeho matka. Poukázal na písomne vyjadrenú ochotu žalovaného vrátiť mu pôvodnú kúpnu cenu a namietal existenciu nátlaku na osobu žalovaného, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie. 11. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu zamietnutia žaloby o zaplatenie 24.990,30 eur s príslušenstvom titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia v tomto rozsahu dostatočne skutkový stav, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku v tejto časti, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí ohľadom tejto časti uplatneného nároku aj náležite odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi v tomto smere stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( § 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadom zamietnutia žaloby v tejto časti považuje odvolací súd za dostatočne vyčerpávajúce. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 24.990,30 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zaplatenej kúpnej cene za prevod nehnuteľností v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 08.12.2008, keď konanie vedené katastrálnym úradom, Správou katastra nehnuteľnosti v P. W. o povolenie návrhu na vklad vlastníckeho práva k relevantnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu bolo zastavené. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa len k odvolacím námietkam žalobcu ohľadom tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie. 13. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby v tejto časti založil na právnom posúdení, že žalovaným vznesená námietka premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná, keď vyhodnotil, že k jeho vzniku došlo v roku 2003, a to konkrétne v dňoch 04.12.2003 a 14.2.2003, t. j. v čase nadobudnutia vlastníctva relevantných nehnuteľností žalovaným a v čase uhradenia ich kúpnej ceny žalobcom za žalovaného, keď nemal za preukázanú dohodu strán sporu z tohto obdobia, že plnenie žalobcu sa bude považovať za plnenie z následnej kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku 2008. Dospel preto k záveru, že premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť v decembri 2003 a uplynula najneskôr dňa 14.12.2006, kedy došlo k uplynutiu i tzv. objektívnej premlčacej lehoty. Žalobu podanú dňa 09.06.2011 preto posúdil ako podanú po márnom uplynutí premlčacej doby. 14. S uvedeným ustálením skutkového stavu a s právnym posúdením začiatku a konca plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému sa odvolací súd stotožňuje. Poukazuje na odôvodnenie svojho vo veci vydaného zrušujúceho uznesenia zo dňa 30.09.2015 č. k. 4Co506/2013-241, ktorým zrušil pôvodný celkovo zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie vo veci, ktorý súd prvej inštancie vydal právne vec posúdiac tak, že v konaní nebolo preukázané reálne odovzdanie kúpnej ceny žalobcom žalovanému v roku 2008 titulom plnenia z kúpnej zmluvy zo dňa 08.12.2008 a žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Odvolací súd však súdu prvej inštancie vytkol nedostatočnosť tohto právneho posúdenia veci, nakoľko sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu a výsledkami vykonaného dokazovania v tom smere, že za žalovaného zaplatil kúpnu cenu, resp. jej časť v čase predchádzajúceho prevodu nehnuteľností na žalovaného v roku 2003, a to s poukazom na ust. § 454 OZ, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 15. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie vzniesol žalovaný námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil jej dôvodnosť a žalobu žalobcu v tomto rozsahu bez jej ďalšieho vecného prejednania potom správne zamietol, keď aj odvolací súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov realizovanom súdom prvej inštancie, podľa ktorého nebolo v konaní preukázané, že sa strany sporu v roku 2003 výslovne dohodli, že plnenie žalobcu za žalovaného bude kúpnou cenou pri ďalšom prevode nehnuteľností. Svedkovia vypočutí v konaní potvrdili, že v roku 2003 dával žalobca finančné prostriedky pre účely nadobudnutia nehnuteľností žalovaným a aj skutočnosť, že s nehnuteľnosťami nakladal žalobca ako so svojimi vlastnými, keď však nikto nevedel o konkrétnostiach dohody strán sporu o spätnom prevode nehnuteľností a o tom, že sa uvedené plnenie žalobcu v roku 2003 za žalovaného bude považovať za plnenie z následnej kúpnej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalobca plnil v roku 2003 za žalovaného, čím sa žalovaný v tomto čase na úkor žalobcu v zmysle ust. § 454 OZ bezdôvodne obohatil. O vzniku tohto bezdôvodného obohatenia mal žalobca vedomosť, rovnako aj o tom, že za toto bezdôvodné obohatenie zodpovedá žalovaný. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia začala plynúť v decembri 2003, dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie tohto nároku na súde sa v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ skončila v decembri 2005, trojročná objektívna premlčacia lehota v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ v decembri 2006. Žaloba žalobcu v zmysle podacej pečiatky súdu prvej inštancie došla na súd dňa 09.06.2011, ktorým dátumom sa považuje za účinnú vo vzťahu ku konajúcemu súdu, keďže premlčacia lehota je lehotou hmotnoprávneho charakteru. Ide teda o žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podanú po márnom uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Námietka premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovaným vznesená dôvodne, keď odvolací súd nevzhliadol žiaden rozpor jej vznesenia so zásadou dobrých mravov. Žalobca o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto zaň zodpovedá, vedel jednoznačne a dostatočne včas a žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia bez žiadneho rozumného dôvodu nežaloval. V rámci odvolacieho konania navyše ani netvrdil rozpor vznesenej námietky premlčania tejto časti nároku (vydanie bezdôvodného obohatenia) s dobrými mravmi a uvedenú argumentáciu použil až vo vzťahu k námietke premlčania nároku na náhradu škody. Skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo v roku 2003 k dohode o spätnej kúpe nehnuteľností a o tom, že v roku 2003 zaplatená kúpna cena žalobcom za žalovaného sa bude považovať za kúpnu cenu z následného predaja, žalobca nesúci v občianskom súdnom konaní ovládanom prejednacou zásadou povinnosť unesenia dôkazného bremena nepreukázal. 16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa zamietnutia žaloby v časti o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 24.990 eur s príslušenstvom za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. Iný právny názor však odvolací súd zaujal k zamietnutiu žaloby pokiaľ ide o zvyšný nárok žalobcu na náhradu škody, keď súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol opäť z dôvodu premlčania tejto časti žalobou uplatneného nároku bez jej ďalšieho prejedania. Za začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty ustálil koniec lehoty katastrálneho úradu v P. W. na odstránenie vád návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, resp. nedostatkov kúpnej zmluvy, bez ohľadu na skutočnosť, kedy došlo k právoplatnému zastaveniu konania katastrálneho úradu o povolení návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. 18. S uvedeným právnym posúdením začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody žalobcu spočívajúcej v ušlom zisku titulom kúpnej ceny zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa relevantných nehnuteľností sa odvolací súd nestotožňuje, keď v zmysle ust. § 101 OZ sa za začiatok každej premlčacej doby považuje deň nasledujúci po dni, kedy došlo k určitej právnej skutočnosti, od ktorej sa začiatok plynutia premlčacej doby odvíja, t. j. odkedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, ktorá skutočnosť musí byť posudzovaná objektívne. Takýmto momentom je rozhodne právoplatnosť rozhodnutia katastrálneho úradu o zastavení konania o návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, keď v dôsledku práve tejto a nie inej právnej skutočnosti žalobca nenadobudol vlastnícke právo k relevantným nehnuteľnostiam a tým aj právo nakladať s nimi. Márne uplynutie lehoty danej katastrálnym úradom na odstránenie vád právnych úkonov podmieňujúcich povolenie vkladu do katastra nehnuteľností bolo len dôvodom pre určitý možný úradný postup katastrálneho úradu, ktorý však mohol, ale nemusel nutne nastať. 19. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu týkajúcom sa zamietnutia žaloby v časti o náhradu škody podľa ust. § 389 ods. 1 pím. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne právne posúdil otázku začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie tejto časti nároku žalobcom a z uvedeného dôvodu túto časť nároku žalobcu vecne neprejednal. 20. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný vyššie vysloveným právnym názorom súdu odvolacieho ( § 391 ods. 2 CSP). Jeho úlohou bude postupovať v zmysle týchto intencií. Bude preto potrebné opätovne vyhodnotiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania tejto časti nároku uplatneného žalobcom, vykonať a vyhodnotiť dokazovanie vo vzťahu k základu nároku žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v ušlej kúpnej cene titulom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve týkajúcej sa prevodu relevantných nehnuteľností a k jeho výške, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( § 391 ods. 3 CSP). 21. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP). 22 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh) ( § 428 CSP).