Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/473/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411214063 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1411214063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: A. P., E.. XX.X.XXXX, I. I., Q. Č.. X, zastúpenej procesným opatrovníkom A.. W.. Z. Š., I. I., Z. Č.. XXX, proti žalovanému: X. Z., E.. X.X.XXXX, I. I., D. Č.. X, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 2, o určenie pasíva dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. apríla 2016 č. k. 11C/295/11-554, takto r o z h o d o l : Odvolací súd zmier, uzatvorený medzi stranami dňa 05.05.2019, podľa ktorého súd určuje, že záväzok poručiteľa A. A., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, vo výške 159.100,- Sk (5.277,83 €), vzniknutý titulom úmyselného bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ sa v celosti nezaraďuje do pasív dedičstva po poručiteľovi A. A., E.. XX. XX.XXXX, E. I. I., Q. X, Y. XX.XX.XXXX; žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, n e s c h v a ľ u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pre kvalifikovane vznesenú námietku premlčania zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa pôvodne voči svojej matke (žalovanej 1/) a bratrancovi (žalovanému 2/) ako testamentárnym dedičom po otcovi A. A., zomrelom dňa 22.10.2006, domáhala zaradenia do pasív dedičstva jej pohľadávky z bezdôvodného obohatenia, predstavujúceho investície žalobkyne do rodinného domu vo vlastníctve poručiteľa (J. XX K. I.). Žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania pôvodným žalovaným. 2. V odôvodnení uviedol, že s ohľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania posudzoval včasnosť podania žaloby zo dňa 6.10.2011 (správne 26.10.2011). Vychádzal z faktúr firmy Debut, s.r.o., v zmysle ktorých boli investície vykonané žalujúcou stranou v roku 2003 a 2004 (splatnosť poslednej dňa 19.07.2004), v dôsledku čoho bola žaloba podaná po uplynutí trojtročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 OZ. 3. Za nepreukázané považoval tvrdenia žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení zomrelého otca, pri ktorom by bolo potrebné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Dôkazy, ktorými žalobkyňa úmyselné získanie bezdôvodného obohatenia poručiteľom preukazovala (výpoveď svedka X. P., vyhlásenie tohto svedka do notárskej zápisnice), súd prvej inštancie vyhodnotil za nehodnoverné. Svedok P. sám osobne nebol prítomný pri žiadnych dohodách medzi žalobkyňou a jej príbuznými, informácie mal teda len sprostredkované. Žalobkyňa žiadne priame dôkazy na preukázanie tvrdení o tom, že jej stará matka darovala peniaze, o ich úschove u poručiteľa, o dohode o investíciách, ani o nájme neoznačila. Žalobkyňa sa odvolávala na logický súvis nepriamych dôkazov (faktúry, doklady o úhradách platieb na meno starej matky, výpoveď svedka X. P.), tieto však podľa záveru súdu jednoznačne a bez pochybností nepreukazujú tvrdenia žalobkyne o úmyselnom získaní bezdôvodného obohatenia poručiteľom a výpoveď svedka súd nepresvedčila. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdi prvej inštancie na ďalšie konanie. Predovšetkým vyčítala súdu, že neprihliadol na obsah verejnej listiny, notárskej zápisnice zo dňa 22.10.2013, ktorá obsahovala osvedčenie výpovede svedka X. P., bez ďalšieho odôvodnenia verejnej listine ani výpovedi svedka neuveril, hoci opak nebol preukázaný. Poukázala tiež na judikatúru súdov v otázke akceptácie námietky premlčania contra bonos mores. 5. V priebehu odvolacieho konania došlo dňa 31.3.2017 k úmrtiu matky žalobkyne, žalovanej 1/ O. A., keďže však dedičmi po tejto strane sú žalobkyňa (neopomenuteľný dedič zo zákona) a žalovaný (testamentárny dedič), odvolací súd ďalej pokračoval len so žalobkyňou a pôvodným žalovaným 2/. 6. Po úmrtí pôvodnej žalovanej 1/ strany navrhli súdu schválenie zmieru, v zmysle ktorého mal súd určiť, že v konaní uplatnené pasíva sa v celosti nezaraďujú do pasív dedičstva po otcovi žalobkyne (podrobnejšie prvý výrok). 7. Zmier strán je hmotnoprávnym úkonom, v ktorom sa odstraňuje spornosť vzťahov, ktoré sa týkajú predmetu konania. Súd zmier v zásade schváli, pokiaľ úkon, ktorý je predmetom zmieru, nie je v rozpore s hmotným právom. Schválenie zmieru súdom však nepredstavuje autoritatívne riešenie sporných otázok medzi stranami (súd neukladá strane žiadnu povinnosť, súd neurčuje žiadnu právne významnú skutočnosť apod.). Uzavretie a schválenie zmieru súdom nie je vylúčené ani v určovacej žalobe. Obsahom zmieru však môže byť výlučne dohoda strán, nie autoritatívne určenie právnej skutočnosti súdom. Ak by mal súd v zmieri autoritatívne určovať právne skutočnosti, stratila by sa podstata a priamy význam zmieru ako hmotnoprávneho úkonu strán. 8. Strany spory navrhli súdu zmier, v zmysle znenia (textu) ktorého mal súd autoritatívne určiť, že predmet sporu (pohľadávka žalobkyne z bezdôvodného obohatenia poručiteľa - investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa) do pasív dedičstva nepatrí. 9. Odvolací súd zmier takéhoto znenia nemohol schváliť, keďže neobsahoval dohodu ako hmotnoprávny úkon strán sporu, ktorú by posudzoval z hľadiska hmotného práva, ale požadoval autoritatívne určenie právnej skutočnosti (existencie, resp. neexistencie pohľadávky) súdom. Pred rozhodnutím o navrhovanom zmieri pritom odvolací súd strany poučil o možnom inom procesnom riešení situácie, v ktorej sa strany po úmrtí žalovanej 1/ ocitli, t. j. po uzavretí dedičskej dohody, v rámci ktorej obaja nástupcovia po rodičoch žalobkyne si majetok de facto rozdelili (žalobkyňa nadobudne dom, do ktorého investície boli vnesené a žalovaný byt). 10. Po neschválení zmieru odvolací súd ďalej pokračoval v pojednávaní a prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil i zodpovedajúce právne závery, v odôvodnení rozsudku v primeranej miere argumentačne podložené. 11. Súd žalobu o určenie, že do pasív dedičstva patrí pohľadávka z titulu úmyselného bezdôvodného obohatenia poručiteľa zamietol pre kvalifikované vznesenie námietky premlčania. 12. Odvolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či v určovacej žalobe je možné namietať premlčanie a následne žalobu z dôvodu premlčania zamietnuť a dospel k záveru, že v konaní o určenie sporného pasíva dedičstva je možné namietať premlčanie právnym nástupcom poručiteľa ako povinnej osoby. 13. Žalobkyňa sa prihlásila do dedičského konania po otcovi s pasívom (vedené na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 38D1770/06), ktoré bolo ďalšími dvoma testamentárnymi dedičmi spochybnené, v dôsledku čoho podala žalobu v civilnom sporovom konaní (o určenie, že do pasív dedičstva patrí sporná pohľadávka žalobkyne). Pokiaľ by súd v tomto konaní námietku premlčania nepripustil a záväzne rozhodol o tom, že pohľadávka do pasív dedičstva patrí, dedičia toho, kto sa na úkor žalobkyne obohatil, by už nemali možnosť namietať premlčanie v žiadnom inom súdnom konaní, hoci vstúpili do právnej pozície poručiteľa, voči ktorému sa vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatňovalo. V dedičskom konaní vznesenie námietky premlčania neprichádza do úvahy; dedičský súd by bol viazaný vyhovujúcim rozsudkom súdu o spornom pasíve dedičstva. 14. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na závery súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania úmyselného získania bezdôvodného obohatenia poručiteľom, v dôsledku čoho v spore neprichádza do úvahy aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 2 in fine OZ) a žaloba bola správne zamietnutá. 15. Žalobkyňa nedôvodne namietala zistenie skutkového stavu predovšetkým vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede svedka X. P. a notárskej zápisnice, obsahujúcej jeho výpoveď. 16. Hodnotenie dôkazov je myšlienkový proces sudcu, v ktorom vyhodnocuje dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O.s.p., § 191 ods. 1 CSP) z hľadiska pravdivosti, dôležitosti i zákonnosti. 17. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením výpovede svedka P., či už pred súdom alebo zachytenej v notárskej zápisnici tak, ako ju posúdil i súd prvej inštancie, t. j. ako nepresvedčivú a nedôveryhodnú, keďže svedok nebol priamo prítomný pri žiadnej neformálnej dohode medzi žalobkyňou a poručiteľom, nebol tiež priamym svedkom darovania peňazí v hotovosti starou matkou s poukazom na čiastočné použitie na rekonštrukciu rodinného domu na Tehelnej, žalobkyňou neužívaného. Napokon žalobkyňa potvrdila, že otec jej peniaze na rekonštrukciu domu poskytoval. Je celkom nepravdepodobné, aby svedok ako sused žalobkyne na I. T. X rokov po úmrtí otca žalobkyne a 9 rokov po tvrdenom rozhovore si spomínal na obsah rozhovoru v takých podrobnostiach, ako sa uvádza v notárskej zápisnici, na ktorú sa svedok odvolal i na súdnom pojednávaní. Ťažko si tiež predstaviť, že poručiteľ rozoberal rodinnú situáciu v rozsahu, ako je uvedené v notárskej zápisnici s o tridsať rokov mladším svedkom, s ktorým nebol v žiadnom bližšom vzťahu (opak zo spisu nevyplýva). Napokon svedok potvrdil, že výpoveď pred príchodom k notárke mal pripravenú a niektoré veci konzultoval s manželom žalobkyne. 18. Napokon pokiaľ by platilo, že žalobkyňa skutočne dostala peniaze na rekonštrukciu domu od svojej starej matky a peniaze na rekonštrukciu súčasne i vynaložila, podľa názoru odvolacieho súdu to vylučuje získanie bezdôvodného obohatenia otcom žalobkyne úmyselne. Žalobkyňa by tak postupovala s ohľadom na prianie starej matky, ktorej bola jedinou. Z tohto dôvodu tiež nemožno považovať uplatnenie námietky premlčania za rozporné s dobrými mravmi. 19. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa úmyselné bezdôvodné obohatenie poručiteľom A. A. nepreukázala, v dôsledku čoho správne aplikoval trojročnú premlčaciu dobu odo dňa splatnosti poslednej faktúry, týkajúcej sa preukázaných investícií do rodinného domu. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 21. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal ich plnú náhradu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).