Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/118/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205373 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414205373.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: TENER Slovakia, s.r.o., so sídlom Bajzova 7, Bratislava, IČO: 35 738 308, zastúpený Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Koceľova 15, Bratislava, IČO: 47 233 681, proti žalovanej: M. N.Á., D. XX.X.XXXX, N. L. N. XXXX/XX, N., o zaplatenie 1.329,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 22C/96/2014 - 67 zo dňa 5.10.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 22C/96/2014 - 67, zo dňa 5.10.2016 p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV(ďalej aj súd prvej inštancie), rozsudkom č. k. 22C/96/2014 - 67 zo dňa 5.10.2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia istiny 1. 329,16 Eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenej ceny za zhotovenie veci. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutkové odôvodnenie žaloby, v ktorej žaloba uviedol, že na základe predchádzajúcej požiadavky žalovanej - objednávky zo dňa 13.3.2012 a následnej zmluvy o zhotovení veci na zákazku - pracovných odevov s potlačou, ktorú so žalovanou uzavrel v ústnej forme, vykonal pre žalovanú šitie pracovného oblečenia s osobitnou potlačou, podľa predstáv žalovanej v požadovanom množstve. Šitie pracovného oblečenia s osobitnou potlačou bolo pre žalovanú aj riadne vykonané a takto vykonané dielo bolo žalovanej odovzdané a bez výhrad aj žalovanou dňa 6.6.2012 prevzaté, čo potvrdzuje faktúra č. 2012122 zo dňa 6.6.2012 podpísaná žalovanou. Žalobca na základe poskytnutých údajov od žalovanej, keďže táto uviedla, že veci sú pre rakúsku spoločnosť, vystavil podľa žiadosti žalovanej faktúru č. XXXXXXX a vyúčtoval cenu na spoločnosť Rothbau, C. I. F., C. XXa, V.-XXXX Neuhofen im Innkreis, Osterreich, IČO-St.Nr.: 173/7166, pričom konal v dobrej viere, že cena mu bude zaplatená, aj keď medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. K uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo medzi žalobcom a žalovanou a tiež žalovanej bolo vykonané dielo odovzdané a ňou bez výhrad prevzaté. Daňovým dokladom, faktúrou č. 2012122 zo dňa 6.6.2012 bezodkladne po zhotovení výrobkov vyúčtoval žalobca cenu za ním uskutočnené dielo vo výške 1.329,16 Eur vrátane DPH. Cenu za vykonané dielo nezaplatila ani rakúska spoločnosť, a ani žalovaná. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalobcu, že žalovaná ho žiadala o vyhotovenie - ušitie montérok, búnd a aj iného ošatenia s logom. Tieto veci boli vyhotovené a odovzdané žalovanej. Je pravdou, že požadoval aj písomnú objednávku tak, ako bola objednávka vystavená žalovanou a bola zaslaná dňa 13.3.2012 o 11:34 hod. So žalovanou sa stretol vo firme za účelom riešenia objednávky asi 8 krát. Žalobca tvrdil, že počas týchto rokovaní a pri preberaní zákazky mu žalovaná nepovedala, že koná za firmu Rothbau. Žalobca nepoznal firmu Rothbau. Pri preberaní veci spoločne preniesli veci do firmy žalovanej na žiadosť žalovanej. Žalovaná nepovedala žalobcovi, či pre objednané veci príde niekto iný. Faktúra vyhotovená dňa 6.6.2012 bola vystavená s určitým odstupom, nakoľko mu žalovaná nevedela povedať, na koho má doklad vystaviť a bolo mu to oznámené až s odstupom času. Žalovaná mu nevedela uviesť, kto bude za zákazku platiť. Žalovaná nebola prítomná pri telefonických rozhovoroch s pánom Rothom. S I. F. sa rozprával iba raz, keď požadoval peniaze, po tomto rozhovore už telefón nedvíhal. Nevedel, čo znamená logo Rothbau, ktoré mal vytlačiť na tričkách. Je mu to jedno, vytlačí to, čo kto chce. 3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, a tvrdila, že nebola objednávateľom zákazky, len komunikovala so spoločnosťou žalobcu v mene spoločnosti Rothbau, pre ktorú sa mali montérky zhotoviť. Žalobca vedel, že žalovaná nie je samotným účastníkom zmluvného vzťahu, keďže aj faktúra bola vystavená na niekoho iného (spoločnosť Rothbau). Firma Rothbau patrila otcovi jej bývalého priateľa. Keďže títo boli odcestovaní v Rakúsku, objednávku ústne urobila žalovaná. Žalobca komunikoval v mailoch a telefonicky celý čas a aj o zaplatení vzniknutého záväzku s O. F.. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalovanej, že nemala písomné splnomocnenie ani poverenie od firmy Rothbau. Firma Rothbau bola stavebná firma, ktorú zastupoval Slovák a kde pracoval jej bývalý priateľ. Túto skutočnosť vedel aj zástupca žalobcu. Prebrala veci pre iného, z dôvodu, že ju o to požiadal jej bývalý priateľ O. F.. Mala ústnu dohodu o obstaraní veci od svojho bývalého priateľa. Majiteľom firmy Rothbau bol I. F.. Nemá doklad o tom, že veci ktoré prebrala, odovzdala I. F., v tom čase chodila s jeho synom a mala s ním dobrý vzťah. Nevedela uviesť, či mal O. F. nejakú pozíciu zástupcu vo firme I. F.. Do veci sa zapájal O. F. preto, že otec jej bývalého priateľa nemal čas a riešil to prostredníctvom syna. 4. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že dňa 13.3.2012 zaslala žalovaná žalobcovi email, ktorého súčasťou bola príloha. V správe uviedla, že zasiela náhľad na logo, ktoré potrebuje natlačiť na pracovné oblečenie, t.j. montérky, montérkové nohavice a bavlnené tričká s krátkym rukávom. Montérky a bundy mali byť šedo-čiernej farby - letné, zároveň žiadala, aby na montérkach bolo viac vreciek plus kapsovité vrecko, ktoré odstáva (na šróby). A krátke montérky do pása. Pozdĺž nohavice na pravej strane malo ísť logo firmy. Bunda mala byť so stojačikom a s odopínateľnými rukávmi. Na chrbát malo ísť logo firmy a tiež na pravý prsný vačok malé logo firmy. Tričká mali byť červenej farby a na chrbát malo ísť logo firmy, no keďže je červeno-čiernej farby logo, mali ho dať bielo-čierne. Montérky + bunda 14 ks (4 x 54 veľkosť, 10 x 52 veľkosť), tričká 20 ks (10 x L, 10 x XL). Dňa 17. 5.2012 zaslal žalobca mailovou komunikáciou správu O. F. s textom: „Dobrý deň, posielam vám faktúru za odevy, zatiaľ len na skontrolovanie. Či sú správne údaje odberateľa, počty kusov a podobne. Ak je faktúra správna, môžem doplniť číslo faktúry a dátumy a poslať vám ju. Medzitým ešte došívame nohavice, ktoré ste doobjednali. Tie na faktúre ešte nie sú. Môžu byť v ďalšej faktúre. S pozdravom R..“ Súčasťou tejto správy bola príloha - faktúra za tovar - tričká, šiltovky, nohavice a pracovné bundy, na základe objednávky zo dňa 5.4.2012 v celkovej sume 1.398,43 Eur. Faktúra neobsahuje dátum vystavenia ani číslo faktúry. Dňa 6.6.2016 vystavil žalobca odberateľovi Rothbau, herr I. F., C. XXa, V.-XXXX D. L. L., P. - Rakúsko faktúru č. 2012122, ktorou vyúčtoval cenu za dodávku tričiek, šiltoviek, nohavíc a pracovných búnd na základe objednávky zo dňa 5.4.2012 vo výške 1.329,16 Eur. Prevzatie tovaru na faktúre potvrdila podpisom žalovaná. 5. Z výpovede svedka O. F. súd prvej inštancie zistil, že bol zamestnancom firmy Rothbau, ktorú vlastnil jeho otec. Vedel, že sa objednávali montérky a ešte nejaké veci, ale nepamätal si, či objednávka bola ústna alebo písomná. Myslel si, že písomná, ale nebol si istý. Tieto práce zadali žalobcovi. Žalovaná komunikovala so žalobcom z toho dôvodu, že mala firmu vedľa žalobcu a vlastne mu dohodila túto zákazku, myslel si, že sa poznali. S platením faktúry už žalovaná nemala nič spoločné. Na firmu Rothbau bol vyhlásený konkurz, nevedel uviesť presne kedy, ani či to bolo už v čase, keď bola vystavená faktúra, všetko si zobral správca konkurznej podstaty JUDr. C.. Každá firma, ktorá si nahlásila svoje pohľadávky bola informovaná o konkurze. Nevedel uviesť, prečo žiadal žalobca zaplatenie sumy od žalovanej, pravdepodobne to skúša, pretože keby si pohľadávku prihlásil do konkurzu, tak nedostane nič alebo takmer nič. Tieto záležitosti mal na starosti jeho otec, on nevstupoval do tohto zmluvného vzťahu. Pýtal sa na vec svojho otca a ten mu povedal, že faktúra musí byť uhradená. Firma Rothbau platila všetky veci prostredníctvom účtu, takže aj predmetná faktúra musela byť uhradená z účtu, ale nevedel uviesť, v ktorej banke bol vedený, pretože mali viac peňažných ústavov. Nepamätal si, či splnomocnil žalovanú, aby ona za neho niečo vybavovala v jeho mene a na jeho účet. Jeho otec poprosil žalovanú, či môže prebrať veci od žalobcu, a to montérky. On konkrétne ju na nič nesplnomocnil. Nevedel uviesť znenie splnomocnenia. Otec ho poprosil, aby oslovil žalovanú. Nevedel uviesť, či mohol poverovať tretie osoby, mal len ústne poverenie od konateľa spoločnosti Rothbau. Nevedel uviesť, či on sám bol oprávnený konať za spoločnosť. S peniazmi nemal nič spoločné. V čase prevzatia veci od žalobcu bol v Rakúsku alebo niekde inde, o prevzatie požiadal žalovanú jeho otec. Nevedel uviesť, prečo žalovaná objednávala veci vo svojom mene a na svoj účet, nevedel, či žalovaná dávala objednávku žalobcovi, nevedel uviesť, kedy prevzal veci od žalovanej. Nevedel uviesť, kto uviedol údaje spoločnosti Rothbau, pre ktorú žalobca vystavil faktúru, ale žalovaná to určite nebola. Žalovaná s ním komunikovala ohľadne montérok, ale už si nepamätal presne kedy to bolo. 6. Z výpovede svedka I. F. súd prvej inštancie zistil, že bol spoločníkom a konateľom firmy Rothbau, ktorá mala sídlo v Rakúsku. Bola to stavebná firma, ale jedna firma mu nezaplatila, tak nakoniec spoločnosť skončila v konkurze. Konkurzné konanie prebiehalo na súde v Rakúsku. Všetci, ktorí mali nejaké pohľadávky voči jeho firme si ich mohli uplatniť na súde. Správcom konkurznej podstaty bol JUDr. C.. Nevedel uviesť, či si takúto pohľadávku uplatnil aj žalobca a či bola uspokojená. Počas pôsobenia jeho firmy si dal u žalobcu ušiť montérky, bohužiaľ nemá k tomuto žiadne dokumenty, avšak v tomto prípade to bolo tak, že ústne poveril svojho syna O. a žalovanú, aby toto vybavili v jeho mene, respektíve v mene firmy. Nemal na to čas, aby to sám vybavoval. Vie, že montérky sa ušili a myslí si, že tam bol nejaký problém, niektoré po prvom praní ostali červené, ale keď prišla faktúra, dal pokyn, aby bola zaplatená. Faktúra prišla na firmu, on ju nevidel, ale pracovník v učtárni ju mal zaúčtovať a mala sa uhradiť. Dokonca mu bolo povedané, že faktúra je zaplatená. Následne prišlo ku konkurzu a on sa až neskôr dozvedel, že faktúra nebola zaplatená. Už sa ani nedala nijako uhradiť, pretože bol vyhlásený konkurz. Je mu ľúto, čo sa stalo, ale keby si žalobca uplatnil túto pohľadávku v konkurze, už by to mal zaplatené. Bolo bežné v jeho firme, že ústne poveril buď syna alebo žalovanú, aby objednali tovar, napríklad stavebný materiál, čo aj urobili, bolo to u slovenských firiem a nikdy žiaden problém nebol. Spoločnosť Rothbau bola založená v Rakúsku, mal ju ako živnostník, teda nemala charakter akciovej spoločnosti, ani spoločnosti s ručením obmedzeným. Bola registrovaná v živnostenskom registri v Rakúsku, teraz tam už nie je, asi bola vyčiarknutá. Mal od 30 do 70 zamestnancov v rôznych obdobiach, firmu založil v roku 2007. So žalovanou nemal uzavretú písomnú zmluvu, aby pre neho vykonávala nejaké úkony. Syn O. bol jeho zamestnancom. Syna ústne požiadal, aby objednal ušitie montérok. Boli to klasické montérky na traky a k tomu mali byť červené tričká. Nevedel uviesť, od koho prevzal montérky, už si ani nepamätal presne kedy, len vedel, že niekedy v roku 2012. Ku konkurzu došlo v 10/2012. Nekomunikoval s konateľom žalobcu. Hovorili spolu telefonicky, nevedel presne kedy to bolo, ale týkalo sa to práve montérok a to vyúčtovania, resp. úhrady za ne. Pán R. sa ho pýtal, či to bolo zaplatené, na čo povedal, že áno, že to zaplatili. Až neskôr sa dozvedel, že to nebolo zaplatené. I. F. vedel, že žalobca podal do firmy Rothbau žiadosť o uhradenie záväzku, avšak svedok faktúru nevidel a potom to už mal na starosti správca konkurznej podstaty. Faktúra bola vystavená na firmu Rothbau. Nevedel, či si žalobca uplatnil pohľadávku v konkurze, vedel len, že prišli montérky a prišla aj faktúra, ktorá sa mala uhradiť. Išlo o sumu vyše 1.000,- Eur. Matka žalovanej pre nich robila reklamy na autá a reklamné tabule. Nikdy s matkou žalovanej neboli problémy, z ich strany bolo vždy všetko vyplatené a tak, ako aj v tomto prípade vždy išlo o ústne objednávky cez žalovanú. 7. Z výpovede svedkyne M. Y. súd zistil, že pracuje u žalobcu ako strihačka. Niekedy v roku 2012 dostala od vedúceho pána R. objednávku, aby vyhotovili montérky, vždy dostávajú aj písomnú objednávku od toho, kto si objedná ušitie vecí, a to jej kópiu. Vedela, že si toto u nich objednala žalovaná, ona bola uvedená na objednávke. Montérky v dielni ušili, potom sa dohodli na potlači a žalovaná si prišla veci osobne prevziať. Všetko sa dohadovalo so žalovanou, dokonca ona k nim do dielne aj chodila, pretože mala hneď vedľa salón a chodila sa pýtať, kedy to bude hotové. Takže so žalovanou komunikovala a ona jej uviedla, že je to pre jej priateľa. Čo sa týka platenia, k tomu sa vyjadriť nevedela, pretože na tieto veci nie je kompetentná. Žalovaná ku nim chodila aj inokedy, dávala si opravovať svoje veci a za všetko riadne zaplatila. 8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 31 odsek 1, § 724, § 725 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi žalovanou a I. F. vznikol právny vzťah titulom príkaznej zmluvy, ktorou sa žalovaná zaviazala vykonať pre I. F. objednanie ušitia montérok vrátane ich potlače. I. F. a jeho syn O. F. svedecky potvrdili, že I. F. nemal dostatok času zaoberať sa montérkami a požiadal prostredníctvom svojho syna žalovanú, aby ušitie montérok a potlač pre jeho spoločnosť Rothbau zabezpečila ona. Táto okolnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne M. Y., zamestnankyne žalobcu. Žalovaná síce zaslala žalobcovi emailom dňa 13.3.2012 objednávku, avšak z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že žalobca mal vedomosť o tom, že táto objednávka nie je určená pre samotnú žalovanú, ale je robená pre spoločnosť Rothbau. Podľa mailovej komunikácie medzi žalobcom a O. F., zaslal žalobca O. F. faktúru na skontrolovanie počtu objednaných kusov tovaru a kontrolu správnosti údajov odberateľa, pričom zároveň uviedol, že medzitým došívajú nohavice, ktoré si doobjednali. Žalobca o samotnej objednávke komunikoval priamo so synom majiteľa firmy Rothbau, ktorý bol v tom čase zamestnancom tejto spoločnosti. Zo znenia tejto faktúry vyplynulo, že táto faktúra odkazuje na objednávku z 5.4.2012, teda objednávku odlišnú od objednávky žalovanej vystavenej 13.3.2012. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v súdenej veci neuniesol dôkazné bremeno k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej. Ako neúčelné vyhodnotil súd prvej inštancie preukazovanie existencie firmy Rothbau, keď dokazovanie v tomto smere by nemalo žiadny vplyv na výsledok konania. Ak by aj spoločnosť Rothbau ako právnická osoba neexistovala, uvedené nič nemení na závere, že žalovaná objednávala montérky pre I. F., ktorý sám vo svojej výpovedi túto skutočnosť potvrdil. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 odsek 1CSP s tým, že vyslovil, že žalovaná ako plne úspešná strana sporu by mala nárok na náhradu trov konania, ale keďže trovy konania jej nevznikli, tento nárok jej nepriznal. 9. Proti tomuto rozsudku podal z dôvodov podľa § 365 odsek 1 písmená f), h) C.s.p. odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal s právnymi argumentmi prednesenými žalobcom. Súd prvej inštancie vybral z výpovedi svedkov iba to, čo mu vyhovovalo na preukázanie odôvodnenia ním vydaného rozsudku a konštatovanie, že medzi žalovanou a I. F. vznikol právny vzťah titulom príkaznej zmluvy, ktorou sa žalovaná zaviazala vykonať pre I. F. objednanie ušitia montérok vrátane ich potlače. Súd prvej inštancie neodstránil pritom rozpory vo výpovedi svedkov O. F. a I. F.. Svedok O. F. potvrdil, že nevie kto robil objednávku, nemá vedomosť o tom, že žalovaná dávala objednávku žalobcovi, a tiež uviedol, že nevstupoval do tohto zmluvného vzťahu. Z výpovede svedkov O. F. V. I. F. nevyplýva, že by svedok I. F. splnomocnil svojho syna O. F. na uzavretie príkaznej zmluvy so žalovanou, v zmysle ktorej by sa žalovaná zaviazala vykonať pre svedka I. F. objednanie ušitia montérok vrátane ich potlače. Nie je možné prehliadnuť ani to, že svedkyňa M. Y. je iba krajčírka, neuzatvára zmluvy a to, čo jej žalovaná uviedla v priebehu vykonania diela, o tom nemal vedomosť konateľ žalobcu s ktorým vstupovala žalovaná do zmluvného vzťahu vo svojom mene. Tomuto žalovaná nikdy nepovedala, že veci sú určené pre tretiu osobu, pre I. F. údajného príkazcu. Z výpovede svedkov nevyplýva a ani z vykonaného dokazovania, ako to uviedol súd prvej inštancie, uzavretie príkaznej zmluvy medzi I. F. a žalovanou. Ani samotná žalovaná v priebehu celého súdneho konania neuviedla, že by uzavrela takýmto spôsobom s I. F. príkaznú zmluvu. Žalobca tvrdí, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná dňa 13.3.2012 vykonala objednávku elektronickou poštou doručenou žalobcovi v ten istý deň. Predmetom objednávky bola potlač pracovného oblečenia. Žalovaná nekonala v mene, ani na účet inej tretej osoby, konala iba vo svojom mene a na svoj účet. Prvá veta objednávky žalovanej „Dobrý deň, zasielam Vám náhľad na logo, ktoré porebrebujem natlačiť na pracovné oblečenie, t.j. monterky, monterkové nohavice a bavlnené tričká s krátkym rukávaom.“ Takýmto spôsobom došlo v zmysle ustanovenia § 631 a nasledujúce a § 644 a nasledujúce OZ k uzavretiu zmluvy o zhotovení diela - zhotovenie veci na zákazku medzi žalobcom a žalovanou. Na základe uzavretej zmluvy, vykonal žalobca pre žalovanú dohodnutý predmet plnenia tak, ako si žalovaná vymienila v objednávke. Vykonané dielo bolo žalovanej odovzdané a bez výhrad žalovanou aj prevzaté dňa 6.6.2012, čo potvrdila svojim podpisom. Žalovaná si však k dnešnému dňu svoju povinnosť z uzavretej zmluvy nesplnila, keď za dohodnutý predmet plnenia nezaplatila. Žalobca uviedol, že nie je podstatné, ako s vecou žalovaná ďalej naložila, komu veci odovzdala (každý z vypočutých svedkov sa vyhýbal výpovedi o tom, že tieto veci od žalovanej prevzali). Skutočnosť, že žalovaná zneužila ochotu žalobcu zhotoviť vec tak, ako požadovala, keď žalobca konal v dobrej viere, a uviedla mu po zhotovení diela nejakú spoločnosť, ktorej existenciu nepreukázala, ani to, že je oprávnená konať v jej mene a zatiahla žalobcu do komunikácie formou elektronickej pošty s jej vtedajším priateľom, O. F., je výsledok jej špekulatívneho konania, ako sa zbaviť svojej povinnosti vyplývajúcej pre žalovanú zo zmluvy uzavretej so žalobcom a to za účinnej spolupráce a pomoci oboch svedkov. Výsledkom toho je iba dosiahnutie takého zámeru žalovanej, aký táto chcela, objednať prevziať a nič nezaplatiť. Nie je podstatný obsah a znenie faktúry, ale to, kto objednal vo svojom mene a kto prijal a prevzal vecné plnenie. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o výpovede nedôveryhodných svedkov (I. F. V. O. F.), ktorý si vo svojich výpovediach vzájomne odporujú, nakoľko, ako O. F. uvádza v jeho odpovedi na otázku, či splnomocnil žalovanú, aby za neho vybavovala veci týkajúce sa spoločnosti Rothbau (údajná spoločnosť v Rakúsku) a na účet tejto spoločnosti tak odpovedal, že jeho otec poprosil žalovanú, či môže prebrať veci od žalobcu a to montérky. Tiež uviedol, že on konkrétne žalovanú na nič nesplnomocnil. Naproti tomu svedok I. F. (otec O. F.) na otázku, či požiadal svojho syna O., aby objednal ušitie montérok a akou formou odpovedal, že ho požiadal o to ústne. Tu je zjavný rozpor s tým, čo súd konštatuje v odôvodnení rozhodnutia. Proti dôveryhodnosti svedka I. F. svedčí to, že nevedel ani sám uviesť, či spoločnosť Rothbau, bola obchodná spoločnosť a je zarážajúce, že majiteľ podnikateľského subjektu, ani nevie uviesť právnu formu takéhoto podnikateľského subjektu. Rovnako aj výmysly I. F. o tom, že faktúru ani nevidel, ale že táto bola zaplatená. S takýmito rozpornými tvrdenia sa súd prvej inštancie nevysporiadal a iba skonštatoval, že takéto rozpory vo výpovediach svedkov sú z dôvodu uplynutia času. Žalobca tvrdí, že z vykonaného dokazovania v súdenej veci vyplynulo, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanou, že žalobca v zmysle požiadaviek žalovanej pre túto dohodnutý predmet plnenia vyhotovil a žalovanej bolo vykonané dielo odovzdané a bez výhrad žalovanou aj prevzaté, čo potvrdila žalovaná svojím podpisom. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca si bol vedomý toho, že firma Rothbau krachovala, a že išla do konkurzu a zákazku mu nikto zo spomínanej firmy teda neuhradí. Preto po dlhej dobe od odovzdania zákazky zažaloval ju. Poukázala na to, že pred vznikom obchodného vzťahu žalobca vedel, že ide o vzťah so svedkom I. F. a aj napriek tomu to popiera. Žalobca sa opiera o jeden e-mail a nie celú komunikáciu. Samotná faktúra odkazuje na objednávku z 5.4.2012 a smerovala na firmu Rothbau, teda žalobca bol uzrozumený, že odberateľom je firma Rotbau a tým I. F.. Účtovné údaje na faktúre vedel žalobca z komunikácie s pánom I. F., a preto nie je povinná preukazovať existenciu firmy. Tú si mal zistiť a zároveň preveriť žalobca, keď vystavoval faktúru na danú firmu. Z týchto dôvodov nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v súdenej veci preukázal dôvodnosť jeho žaloby. 11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že tvrdenia uvádzané žalovanou neobstoja vecne ani právne, a sú v rozpore s tým, čo bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie. Svedok I. F.P. pri svojom výsluchu na otázku žalovanej uviedol, že s konateľom žalobcu p. R.V. nekomunikoval, spolu hovorili telefonicky a týkalo sa to úhrady za montérky, keď sa ho konateľ žalobcu pýtal, či to bolo zaplatené a svedok odpovedal, že áno, že to zaplatili, údajne až neskôr sa dozvedel, že to nebolo zaplatené. Z uvedeného vyplýva, že svedok I. F. komunikoval s konateľom žalobcu po prevzatí veci a nie skôr. Žalobca poukázal na to, že neobstojí ani tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca si bol údajne vedomý toho, že firma Rothbau išla do konkurzu a zákazku mu nikto neuhradí. Žalobca, keď prijal písomnú objednávku od žalovanej, ktorá ju následne osobne upravovala a dopĺňala priamo s konatelom žalobcu, rozšírila sortiment a počet kusov vecí pôvodne objednaných. Ani v čase odovzdania a prevzatia veci, ktoré boli s pomocou konateľa žalobcu prenesené do priestorov využívaných žalovanou k výkonu podnikateľskej činnosti, žalobca nemal dôvod zisťovať, či žalovaná veci použije sama pre seba, alebo ako následne bude s nimi nakladať. Žalovaná žalobcovi nikdy pred uzavretím zmluvy, pred podaním písomnej požiadavky z 13.3.2012 na vyhotovenie veci, ani počas vyhotovenia veci nepovedala, že bola k uzavretiu zmluvy „splnomocnená“ inou firmou, že zmluvu uzatvára v mene inej firmy, že zastupuje v tejto veci inú firmu, a že veci sú aj určené pre inú firmu, ktorá ich aj prevezme, a že vyhotovenie v celom rozsahu priamo zaplatí žalobcovi. Neuviedla ani konkrétne údaje o tejto firme, iba logo na veciach, aké má byť. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 2.5.2014 žalovaná potvrdila, že s firmou Rothbau nemala nič spoločné, že to spravila ako pomoc svojmu partnerovi. V tomto podaní žalovaná uvádza, že v tom čase bol jej ex partner a jeho otec, ktorému patrila firma, „odcestovaní“ v Rakúsku. Nikdy neuviedla, že zákazka je pre zahraničný subjekt so sídlom na území Rakúska, že je tam zriadená firma, že sa jedná o podnikateľa pôsobiaceho mimo územia, nič bližšie o tejto firme žalovaná neuviedla a tak, žalobca ani nemohol, ani nemal dôvod zisťovať a preverovať subjekt s názvom podľa loga na tričkách, o ktorého potlač na vyhotovene veci bol žiadaný žalovanou. Žalobca uviedol, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila, že nemala od firmy Rothbau písomné splnomocnenie na uzavretie zmluvy, ani iné poverenie od firmy Rothbau, a podľa jej tvrdenia jej nemal byť ani odovzdaný predmet objednávky. Žalovaná niekoľkokrát zopakovala, že bola požiadaná jej bývalým priateľom a mala pokyn od svedka O. F.. Uviedla, že majiteľ firmy nemal čas, a preto to riešil prostredníctvom svojho syna, jej priateľa. Po podaní odvolania však už žalovaná tvrdí, že vystupovala ako splnomocnenec a nie ako sprostredkovateľ, čo je v zjavnom rozpore s jej predošlými tvrdeniami. Žalovaná nevedela uviesť údaje o firme, jej sídlo ani pri prevzatí vecí a nemala ani doklad, komu vlastne odovzdala veci, údaje o firme nevedela uviesť ani na pojednávaní, iba to, že patrila otcovi jej priateľa, nie je pravdivé ani presvedčivé následne tvrdenie žalovanej o tom, že údajne konala, či mala konať ako splnomocnenec. Žalobca namieta, že žalovaná nemohla konať v mene príkazcu I. F., Rothbau, ako to uviedol súd prvej inštancie a následne tvrdí žalovaná, že bola splnomocnená, ale ani na účet tohto príkazcu, keď sama nevedela meno a názov podnikateľa, ani jeho sídlo, a už vôbec nie jeho ďalšie identifikačné údaje. Konateľ žalobcu potvrdil, že faktúra bola vyhotovená až následne po prevzatí, pretože žalovaná nevedela, čo do nej uviesť, koho označiť, ale aj to, že žalovaná veci prevzala a chcela ich mať v priestoroch na mieste ňou označenom. Konateľ žalobcu bol dobromyseľný, veril tomu, že mu bude zaplatené a tak do faktúry uviedol to, čo mu bolo následne oznámené. Dátum objednávky 5.4.2012 uvedený na faktúre bol deň posledného rokovania so žalovanou o zákazke, pred jej vyhotovením, kedy táto žiadala doplniť sortiment a upraviť predmet plnenia. V tom čase tiež nehovorila, že odberateľom a príjemcom plnenia bude iná firma. Svedok O. F., bývalý priateľ žalovanej si najskôr nespomínal, že by on splnomocnil žalovanú na vybavenie veci, neskôr uviedol, že on ju konkrétne na nič nesplnomocnil. Svedok uviedol, že jeho otec I. F. „poprosil žalovanú, či môže prevziať veci od žalobcu.“ Svedok ďalej vypovedal, že jeho otec poprosil, aby oslovil žalovanú a on ďalej požiadal žalovanú. Nevedel, či bol oprávnený za spoločnosť Rothbau konať, mal len ústne poverenie od konateľa spoločnosti Rothbau. Svedok O. F. nevedel o tom, že objednávku žalovaná dala žalobcovi, ani to, že táto objednávala vo svojom mene. Svedok nevedel ani uviesť kedy prevzal veci od žalovanej. Nevedel kedy a kto uviedol žalobcovi údaje o spoločnosti Rothbau. Prevzatie veci od žalovanej nepotvrdil ani svedok I. F.. Ani z výpovede svedka I. F. nevyplynulo, že by tento splnomocnil žalovanú. K tomu, aby bolo možné konštatovať, že medzi I. F.H. a žalovanou prostredníctvom O. F. vznikol právny vzťah podľa § 724 OZ a v rámci neho sa žalovaná zaviazala pre príkazníka vykonať činnosť - objednanie ušitia montérok a iných vecí, bolo potrebné preukázať existenciu príkazníka Rothbau, sídlo na území Rakúska tak, ako ho označovala žalovaná, svedkovia O. F. V. Z. I. F., k času kedy mala príkazná zmluva vzniknúť a keď veci mali byť prevzaté. Uzavretie príkaznej zmluvy samo osebe nezahŕňa plnomocenstvo a tak na konanie v mene príkazcu a vykonanie právnych úkonov potrebuje príkazník od príkazcu plnomocenstvo. Žalobca poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané k akej veci, konkrétne, kým mala žalovaná udelené plnomocenstvo, v akom rozsahu a k akým úkonom, že žalovaná vydala príkazcovi úžitok, ktorý mala preň získať, kde, kedy, na akom mieste, v akom rozsahu, a že žalovaná konala na účet príkazcu, ktorým by mala by firma na území Rakúska s názvom I. F. Rothbau - presný, úplný a celý názov podnikateľa na území Rakúska zostal neznámy, existencia podnikateľa a jeho registrácia na území Rakúska v čase r. 2012 nebola nepreukázaná, ale ani do tej doby, či následne. Ak žalovaná nevedela uviesť presný názov firmy, ktorá mala od nej veci prevziať a to ani vo svojej výpovedi na pojednávaní v tomto konaní, údajne to mala byť firma na území Rakúska, tak nemôže presvedčivo tvrdiť, že „bola splnomocnencom subjektu“, ktorý nevie ani označiť, vrátane identifikačných znakov, ktoré sú vlastné podnikateľom, cudzím štátnym príslušníkom, fyzickým osobám, vykonávajúcim podnikateľskú činnosť na území Rakúska. Žalovaná teda nemohla konať ani v mene príkazcu, ani na účet príkazcu, ktorého nevedela označiť. Žalobca tvrdí, že nie je podstatné, že faktúra bola vyhotovená na inú osobu, ktorej existencia nebola ani preukázaná. Právne relevantné a rozhodujúce je to, že žalovaná pri zadaní objednávky a ďalej konala vo svojom mene a pre seba preukázateľne aj tovar od žalobcu prijala a prevzala. Nebolo preukázané, ako s vecami žalovaná ďalej naložila, komu ich a kedy, a či vôbec odovzdala. 12. V duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaná poukázala nato, že žalobca sa odvoláva len na určitú časť dokumentácie veci a nezodpovedal otázku, odkiaľ mal údaje firmy Rothbau, označené na faktúre. Dôkazy k tvrdeniu o tom, že by mali pochádzať od nej žalobca nepredložil. K námietke, že žalobca nebol nikdy upovedomený o tom, že bola splnomocnená, a že nevedel, komu konkrétne bude dielo zhotovené žalovaná uviedla, že svedok žalobcu, jeho zamestnankyňa potvrdila, keď sa jej na pojednávaní pýtala, či má vedomosť o tom, pre koho bolo dielo zhotovené, že je to pre jej bývalého priateľa. Bol to žalobca, kto ju niekoľko krát poprosil, aby sa ozvala bývalému priateľovi a vysvetlila mu, že stačí uhradiť 70% z dlžnej sumy. 13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom sa vytvára na základe uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s úvahou súdu prvej inštancie prezentovanou v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 15. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 16. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie ceny diela (ceny za zhotovenie vecí) má v súdenej veci zásadný význam určenie okruhu zmluvných strán pri uzavretí zmluvy o zhotovení pracovného oblečenia a teda zodpovedanie otázky, kto je pasívne vecne legitimovaný zaplatiť cenu zhotoveného a odovzdaného diela (pracovného oblečenia). Judikatúra súdov je ustálená v názore, podľa ktorého, ak vznikne záväzkový právny vzťah, môže sa dotýkať právnej sféry len tých, ktorí sú jeho účastníkmi v podobe vyplývajúcej zo zmluvy, ktorou bol založený. 17. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenia veci. V prejednávanej veci žalobca v konaní tvrdil, že dňa 13.3.2012 si žalobkyňa u neho objednala výrobu (zhotovenie) pracovného oblečenia, ktoré od neho riadne prevzala, ale za zhotovené veci nezaplatila. Táto okolnosť sa však v konaní ukázala ako sporná. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca nepreukázal vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej, teda, že to bola žalovaná, kto bol zmluvnou protistranou žalobcu. 18. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností zmluvu o zhotovení veci so žalovanou v písomnej podobe neuzatvoril. Jediným dôkazom o uzavretí zmluvy, od ktorého žalobca odvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej je listina, mailová správa spísaná žalovanou dňa 13.3.2012, ktorej predmet je označený, ako objednávka, a z ktorej vyplýva, že žalovaná žalobcovi zasiela náhľad na logo, ktoré potrebuje natlačiť na pracovné oblečenie, t.j. montérky, monterkové nohavice a bavlnené tričká s krátkym rukávom. Montérky a bundy mali byť šedo-čiernej farby - letné, zároveň žiadala, aby na monterkách bolo viac vreciek plus kapsovité vrecko, ktoré odstáva (na šróby). A krátke montérky do pása. Pozdĺž nohavice na pravej strane malo ísť logo firmy. Bunda mala byť so stojačikom a s odopínateľnými rukávmi. Na chrbát malo ísť logo firmy a tiež na pravý prsný vačok malé logo firmy. Tričká mali byť červenej farby a na chrbát malo ísť logo firmy, no keďže je červeno-čiernej farby logo, mali ho dať bielo-čierne. Montérky + bunda 14 ks (4 x 54 veľkosť, 10 x 52 veľkosť), tričká 20 ks (1 0x L, 10 x XL). Je pravdou, že tento dôkaz pri jeho samostatnom vyhodnotení identifikuje žalovanú, ako objednávateľku zhotovenia požadovaného pracovného oblečenia, avšak treba súhlasiť so súdom prvej inštancie, že výsledky ďalších vykonaných dôkazov tento záver spochybňujú, respektíve vylučujú. Žalovaná predmetnú objednávku vystavila v takej podobe, ako ju od nej požadoval žalobca (výpoveď konateľa žalobcu dňa 8.10.2014, č. l. 26). Ak by mala byť žalovaná zmluvnou protistranou žalobcu, je potom nelogické, aby dňa 17.5.2012, teda v čase procesu výroby pracovného oblečenia žalobca komunikoval s osobou O. F., ako zástupcom firmy Rothbau a zasielal mu na kontrolu a odsúhlasenie predbežnú faktúru za výrobu pracovného oblečenia a oznamoval mu, že sa došívajú nohavice, ktoré si doobjednal (č. l. 23,24 spisu). Popis plnenia je označený vo faktúre nielen v slovenskom, ale aj v nemeckom jazyku. Z obsahu tejto listiny v kontexte vyhotovenej predbežnej faktúry jasne vyplýva, že žalobca za objednávateľa a odberateľa zmluvného plnenia považoval subjekt Rothbau, I. F., Z. Z. C. XXa, D. L. L., Rakúsko. Predmetný, žalobcom vystavený list, vyvracia žalobcom prezentované tvrdenie, že žalovaná mu nikdy nepovedala, že veci sú určené pre tretiu osobu, Emila Rotha. Nakoniec žalobca aj konečný daňový doklad na zaplatenie ceny plnenia, faktúru č. 2012122, vystavil na odberateľa Rothbau, I. F., Z. Z. C. XXa, D. L. L., F.. V tejto faktúre zadefinoval, že má základ v objednávke z 5.4.2012 (objednávka odlišná od mailovej správy žalovanej z 13.3.2012), že príjemcom je O. F. a z jej obsahu je zrejmé, že rozsah plnenia (zhotoveného pracovného oblečenia) presahuje rozsah plnenia spísaný žalovanou do mailovej správy dňa 13.3.2012. 19. Žalovaná počas celého konania popierala uzatvorenie zmluvy o zhotovení daného pracovného oblečenia so žalobcom s odôvodnením, že konala za iného a to za firmu Rohtbau. Nie je možné v jej neprospech pripočítať to, že svoje postavenie vo vzťahu k firme Rohtbau, ako to namieta žalobca, nevedela právne zadefinovať, pretože právna kvalifikácia skutku je vecou súdu. Tvrdenie žalovanej korešponduje s listinami vystavenými samotným žalobcom k danej zákazke, predovšetkým so žiadosťou žalobcu zo dňa 17.5.2012 adresovanej firme Rohtbau, na odsúhlasenie predbežnej faktúry a nakoniec aj s výsledkami svedeckých výsluchov O. F. V. I. F., pričom nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že tieto výpovede sú rozporné a účelové. I. F., ako majiteľ firmy Rohtbau, jednoznačne predniesol, že ju prevádzkoval ako živnostník, nie ako akciovú spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným. Preto je nedôvodná námietka žalobcu, ktorou spochybňuje jeho vierohodnosť poukazom na to, že nevedel uviesť formu výkonu podnikateľskej činnosti. Z vyjadrenia I. F., v ktorom sa označil za spoločníka a konateľa firmy Rohtbau, nemožno odvodiť, že by nevedel akou právnou formou podnikal, pretože z podstaty živnosti vyplýva, že živnostník je majiteľom a konateľom v jednej osobe. I. F. potvrdil, že u žalobcu nechal ušiť montérky (druh pracovného oblečenia popísal ako klasické montérky a červené tričká) a keďže na vybavenie zákazky nemal čas, poveril vybavením svojho syna O. F. a žalovanú, a nakoniec spomenul aj vadu kvality monteriek v súvislosti s ich opratím (teda predmet plnenia sa dostal do jeho dispozície) a predniesol vedomosť o fakturovanej cene. Uvedené korešponduje aj s výpoveďou svedka O. F., ktorý uviedol, že ho otec poprosil, aby žalovanú, s ktorou v tom čase udržiaval známosť, oslovil, aby objednala vyhotovenie veci. Zákon neurčuje, ako má splnomocnenec dať najavo, že koná v mene splnomocniteľa. Rozhodujúca je objektívna existencia plnomocenstva (NS SR sp. zn. 1Cdo/166/1996). Zo zmyslu ustanovení Občianskeho zákonníka o zastúpení (§ 31 a nasledujúce) vyplýva, že splnomocnenec to musí urobiť spôsobom, aby osoba s ktorou koná, pochopila, že nekoná vo vlastnom mene, ale v mene splnomocniteľa. Táto skutočnosť je v danej veci zrejmá z okolnosti, že žalobca počas realizácie zákazky, jej rozsah a odsúhlasenie ceny vybavoval práve s firmou Rohtbau (mailová správa z 17.5.2012). Preto vzhľadom na uvedené, skutočnosť, že žalovaná zaslala dňa 13.3.2012 mailovú správu s objednávkou, a že zhotovené veci prevzala, v danej veci nepostačuje na to, aby bolo možné ustáliť, že zmluvnou protistranou žalobcu vo vzťahu k výrobe predmetného pracovného oblečenia je žalovaná. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že žalovaná nevedela svojho splnomocniteľa riadne označiť identifikačnými znakmi, odvolací súd udáva, že aj keď žalovaná tieto identifikačné údaje neoznačila, žalobca vedel, s akou spoločnosťou má viesť obchodnú komunikáciu, čo vyplýva z listinných dokladov v spise a teda žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná nekoná vo vlastnom mene, ale na účet firmy Rohtbau, vo vzťahu ku ktorej po ukončení zákazky vystavil faktúru. V opačnom prípade by faktúru vystavil na žalovanú. Civilný proces vychádza z dôkazného bremena, ako procesnej zodpovednosti strany sporu za výsledok sporu, ak je tento určený výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy strany sporu splnia svoju povinnosť tvrdenia a aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, pre spor rozhodujúca nebola (v zmysle, že ani nemohla byť) preukázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch (tzv. dôkazná núdza) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. 20. Z hľadiska vymedzeného odvolacieho dôvodu nebolo možné dospieť na základe odvolacích námietok žalobcu k inému právnemu záveru, než ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v navrhovanom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej stránke. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 odseky 1,2 CSP potvrdil. 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).