Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207975 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414207975.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková v právnej veci žalobcu: Sofos, s.r.o., Dúbravská cesta 3, 841 04 Bratislava , IČO: 31 318 347, zast.: JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: N.. N. S., bytom C. R. XX, XXX XX H., zast. Dr. Miroslav Králik, advokát, Grösslingova 4, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 35.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 115/2014-69 zo dňa 4.9.2015,takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 115/2014-69 zo dňa 4.9.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/115/2014-69 zo dňa 04.09.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 35.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 35.000,- eur odo dňa 12.04.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 2.100,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.164,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.04.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 35.000,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným, poskytol žalovanému pôžičku vo výške 35.000,- eur. Doba vrátenia nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, preto žalobca vyzval žalovaného na splnenie dlhu výzvou zo dňa 19.03.2014. Vo výzve bola poskytnutá lehota na splnenie dlhu 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu nesplatil. 3. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č. k. 30Ro/818/2014-13, voči ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že nie je pravdou, že v ústnej zmluve o pôžičke nebola dohodnutá doba vrátenia pôžičky. Zmluvné strany sa mali dohodnúť na lehote splatnosti 5 rokov. Existenciu samotnej pôžičky žalovaný nespochybnil. Žalobu navrhol zamietnuť nakoľko sa nedostal do omeškania, záväzok sa má stať splatným až 29.12.2017, t.j. po piatich rokoch od pripísania sumy 35.000,- eur na účet žalovaného. 4. K podanému odpor žalovaného voči platobnému rozkazu sa žalobca podaním, doručeným súdu dňa 23.09.2014 vyjadril tak, že zo strany žalovaného ide o tendenčný postup s cieľom oddialiť splnenie splatného záväzku. Žalobca nemá vedomosť o dohodnutej splatnosti pôžičky o päť rokov, ako tvrdí žalovaný a trval na tom, že lehota splatnosti nebola medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke dohodnutá. Skutkový stav, teda existencia záväzku vo výške 35.000,- eur žalovaného voči žalobcovi nebol teda medzi účastníkmi sporný. 5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 657, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. 6. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 7. Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 8. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 9. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku 5,25 % ročne. Táto výška úroku z omeškania bola navrhovateľovi priznaná odo dňa, ktorý nasledoval po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú žalobca vo výzve na splnenie záväzku zo dňa 19.03.2014 uviedol, teda od 12.04.2014 do zaplatenia. 10. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v prejednávanej veci došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke ako aj k prijatiu sumy 35.000,- eur žalovaným od žalobcu, čo nebolo medzi stranami sporné. Spornou zostala len otázka doby splatnosti. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca postupoval podľa § 563 O.z., vyzval žalovaného na splnenie dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy k úhrade. Žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke bola dohodnutá 5 ročná splatnosť a v konaní tvrdil, že žalobca má preukázať, že takáto dohoda neexistovala. Podľa názoru okresného súdu, dôkazná povinnosť žalobcu v súdnom konaní je všeobecne známou skutočnosťou, avšak táto dôkazná povinnosť sa viaže len ku skutočnostiam, ktoré sám žalobca tvrdí, v tomto prípade existencie záväzku bez dohody o jeho splatnosti. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca preukázal, že medzi účastníkmi ústnej zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti. Výzvu k úhrade dlhu adresovanú žalovanému považuje súd za dostatočný dôkaz preukazujúci neexistenciu dohody o splatnosti záväzku. Nesprávny je tak názor žalovaného, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, ohľadom skutočnosti, ktorú tvrdil sám žalovaný, o existencii dohody o päťročnej lehote splatnosti. Ak žalovaný túto skutočnosť tvrdí, bolo na ňom, aby ju preukázal. Ak by súd prijal záver, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vo veci, ktorú tvrdil žalovaný, žalobca by tým vlastne musel dokazovať presne opačný skutkový stav, teda že neexistovala dohoda o päťročnej splatnosti záväzku, pričom sám žalobca tvrdí a dokazuje, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá splatnosť záväzku. Od žalobcu nie je možné žiadať, aby preukázal neexistenciu niečoho čo podľa neho samého neexistuje. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalobca bol v spore v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu spočívajú v náhrade súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1.200,- eur a v náhrade trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Za jeden úkon právnej služby priznal 492,93 eura (§ 10 ods.1 vyhlášky). Odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., bola v plnej výške priznaná za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach 22.07.2015, 04.09.2015). Odmena vo výške 1 tarifnej odmeny vo výške 123,23 eura za účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015. Ďalej bol žalobcovi priznaný režijný paušál vo výške 3 x 8,04 eura, 3 x 8,39 eura. Spolu náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia spolu s DPH predstavuje 3.164,60 eura. 12. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok okresného súdu a žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal odvolacie dôvody podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm a) a f): že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke mu poskytol prevodom na účet dňa 28. 12. 2012 sumu 35.000 eur, pričom medzi žalovaným a žalobcom bola ústne dohodnutá doba splatnosti päť rokov. Takáto lehota bola dohodnutá vzhľadom na výšku požičanej sumy a schopnosti žalovaného túto sumu riadne a včas splatiť. 14. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko predmetná výzva k úhrade dlhu, ktorú žalobca adresoval žalovanému, žiadnym spôsobom nepreukazuje skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá doba splatnosti. Samotnú výzvu nemožno považovať za doklad, ktorý dostatočne preukazuje neexistenciu dohody o dobe splatnosti, nakoľko žalobcovi, aj keď bola ústne dohodnutá doba splatnosti 5 rokov, nič nebránilo v tom, aby žalovanému adresoval výzvu k úhrade a následne tvrdil, že k predmetnej dohode o splatnosti pôžičky nedošlo. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz ani iným spôsobom, okrem svojho tvrdenia, nepreukázal, že medzi ním a žalovaným v rámci zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal, že tvrdenie žalovaného o dohodnutej dobe splatnosti 5 rokov je ako tvrdí tendenčné. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa preukázania skutočnosti, že v rámci zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá lehota splatnosti, nakoľko tento sa obmedzil len na tvrdenie a preukázanie toho, že žalovanému poskytol pôžičku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2012, sp. zn. 3 M Cdo 8/2011, podľa ktorého je navrhovateľ (žalobca) procesným subjektom, ktorý, ak chce byť v konaní úspešný, musí nielen tvrdiť, že nedošlo k dohode (v predmetnom prípade o dobe na vrátenie pôžičky), ale taktiež má povinnosť označiť dôkazy na preukázanie skutkových okolností, z ktorých by bolo možné usúdiť, že jeho tvrdenia zodpovedajú skutočnosti. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR preto nemôže byť vecou žalobcu iba samo preukázanie poskytnutia pôžičky a jej nesplatenie s tým, že všetky ostatné rozhodujúce skutkové okolnosti musí tvrdiť a preukazovať žalovaný. Je neprípustné aby súd v konaní zaťažil dôkazným bremenom len žalovaného a právny nárok žalobcu uznal bez toho, aby žalobca niesol svoje dôkazné bremeno na tvrdenia o skutočnostiach, o ktorých sa so žalovaným dohodol. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil adekvátne dôkaznú povinnosť, ktorá mu z jeho procesného postavenia vyplývala a teda nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu. 15. Žalovaný tiež uviedol, že skutočnosťou preukazujúcou ústnu dohodu o dobe splatnosti je aj finančná situácia žalovaného v čase poskytnutia pôžičky. Nakoľko si žalovaný bol vedomý, že sa nenachádza v dobrej finančnej situácií (z dôvodu ktorej si zobral od žalobcu predmetnú pôžičku), preto sa so žalobcom dohodli na dobe splatnosti 5 rokov v priebehu ktorej žalovaný očakával postupné zlepšovanie svojej finančnej situácie. V opačnom prípade by sa žalovaný vystavoval situácii, kedy by kedykoľvek po poskytnutí pôžičky žalobca mohol od žalovaného žiadať vrátenie pôžičky aj zo dňa na deň, a to napriek tomu, že žalovaný ešte nestihol zlepšiť svoju finančnú situáciu. 16. V podanom odvolaní žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd postupoval podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že v konaní nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti, resp. čas splnenia. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca a to k tvrdeniam žalovaného v odvolaní, ale aj v podanom odpore a počas konania aj na pojednávaniach a kategoricky odmietol existenciu akejkoľvek dohody o splatnosti. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi stranami bola uzatvorená ústna dohoda o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca prevodom na účet žalovaného poskytol pôžičku v sume 35.000,- EUR. Nakoľko medzi zmluvnými stranami čas splnenia nebol dohodnutý, vyzval žalovaného na splnenie dlhu. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil dôkazy, ktoré súd vyhodnotil tak, že tieto preukazujú existenciu tvrdených právnych skutočností a žalobca uniesol dôkazné bremeno. V zmysle negatívnej dôkaznej teórie žalobca nebol povinný preukazovať neexistenciu dohody o čase splnenia pôžičky. Naopak, ak žalovaný tvrdí, že došlo k dohode o čase splnenia dlhu, spočívajúceho v splatnosti pôžičky v lehote 5 rokov po jej poskytnutí, bol povinný označiť dôkazy na preukázanie tejto právnej skutočnosti. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, keďže do meritórneho rozhodnutia súdu žiadne dôkazy neoznačil a ani nenavrhoval vykonať. Vzhľadom na skutočnosť, že čas splnenia nebol medzi stranami dohodnutý, právo na vrátenie pôžičky by bolo k 29.12.2017 premlčané, čím by sa žalobca vystavil riziku, že finančné prostriedky, ktoré reálne poskytol vo forme pôžičky, ktorou chcel žalovaný prekryť finančnú transakciu pri kúpe nehnuteľnosti - bytu, by naspäť nezískal. Tvrdenie žalovaného o jeho zlej finančnej situácii neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má trvalý pobyt, pričom na uvedenej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy a túto nadobudol kúpnou zmluvou ešte v roku 2000. Je zrejme, že kúpou ďalšej nehnuteľnosti žalovaný neriešil existenčné problémy v podobe zabezpečenia si bývania. Žalobca je preto presvedčený, že zo strany žalovaného ide výlučne o účelové a špekulatívne konanie, s cieľom vyhnúť sa resp. na čo najdlhší čas oddialiť splnenie svojej povinnosti vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku. Preto podľa žalobcu sú skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie veci súdom správne a navrhol rozsudok potvrdil. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ) preskúmal vec v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, viazaný dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a odvolanie nie je dôvodné. 19. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva námietka, že napadnutý rozsudok okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, tým, že nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenie, že doba splatnosti pôžičky bola 5 rokov a tak žalobca podal žalobu predčasne a z toho dôvodu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 20. Predmetom konania v danej veci je zaplatenie sumy 35 000 eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatnila z dôvodu, že žalovaný si nesplnil dobrovoľne povinnosť vrátiť peniaze za podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke. 21. Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 22. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. 23. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy, má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu) alebo poskytnuté požičané peňažné prostriedky nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol a odovzdal žalovanému sumu 35 000 eur a nebolo sporné, že žalovaný uvedenú sumu prijal a zaviazal sa ju vrátiť žalobcovi. 24. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že poskytnuté plnenie buď neprijal, alebo za poskytnuté plnenie zaplatil alebo poskytnuté plnenie vrátil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi subjekty konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 25. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. V prejednávanej veci spočívalo bremeno tvrdenia na žalobkyni, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a že túto pôžičku aj reálne poskytla. 26. Z ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 27. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 28. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. 29. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, žalobca svoj nárok preukázal a nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca poskytol žalovanému 35 000 eur a túto sumu žalovaný prijal s tým, že sumu žalobcovi vráti. Žalobca tvrdil, že medzi stranami nebola dohoda o tom, kedy žalovaný peniaze vráti a preto po neúspešnej výzve na vrátenie sumy, podal žalobu na súd. Žalobca svoje tvrdenie preukázal a okresný súd o tom nemal pochybnosti. Žalovaný tvrdil, že existovala dohoda o jeho povinnosti vrátiť dlh o 5 rokov, ale svoje tvrdenie nepreukázal a preto nebol v konaní úspešný. Ako bolo už uvedené vyššie, pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. V prejednávanej veci spočívalo bremeno tvrdenia na žalobcovi, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke a že túto pôžičku aj reálne poskytol. Žalobca to preukázal. Nebolo však dôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca mal preukázať aj to, že medzi stranami sporu nebola dohodnutá doba vrátenia pôžičky 5 rokov, čo namietal. Žalovaný svoje tvrdenie o dobe 5 rokov nepreukázal a tak nebol v spore úspešný. Nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že to tak nebolo, vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu, že neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje. Rozhodnutie okresného súdu na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu je správne. 30. Nebola dôvodná ani námietka nesprávneho právneho posúdenia veci v podanom odvolaní žalovaného, že okresný súd postupoval podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že v konaní nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti, resp. čas splnenia. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade okresný súd použil správny právny predpis, pretože medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti, resp. čas splnenia v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoje tvrdenie o dobe 5 rokov nepreukázal. 31. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Na doplnenie odvolací súd iba poukazuje na správne a dostatočne zistený skutkový stav danej veci súdom prvej inštancie, ako aj správne právne posúdenie veci. Okresný súd vychádzal zo skutočností tvrdených a preukázaných žalobcom, pričom žalovaný iba namietal nárok žalobcu, ale k tomu nepredložil a nepreukázal žiadne dôkazy. 32. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 33. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 35. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p., keď nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ - žalovaný, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 36. Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase vydania rozsudku), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obdobná úpravy vyplýva aj zo súčasnej právnej úpravy, podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Zásada priznania nároku na náhradu trov konania sa riadi úspechom v danom spore. Je nepochybné, že žalobca bol v konaní úspešný a preto má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu okresný súd správne priznal. V tejto súvislosti potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne a práve správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 37. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).