Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/55/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415201653 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415201653.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Spolok Garáže, občianske združenie, so sídlom Majerníkova 36/A, Bratislava, IČO: 42 259 274, zastúpeného: JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 31 782 647, proti žalovanému: K. D., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. X, D., o zaplatenie 116,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. septembra 2017, č. k. 40C/79/2015-106, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 116,23 eura s príslušenstvom z titulu nedoplatku za služby spojené s užívaním nebytového priestoru č. X-XXX na X. N.. C. Z. A. C. na Q. Č.. XXXX pre J..Ú.. J. C. ako stavba so súp. Č.. XXXX na N. Č.. XXXX/XX. Vychádzal zo zistenia, že podľa čl. I bod 2 Stanov je žalobca - Spolok Garáže, v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení nezávislá, nezisková a dobrovoľná organizácia, ktorá vykonáva svoju činnosť v súlade s týmito stanovami a všeobecné záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Členstvo v Združení je dobrovoľné, viazané na vlastnícke právo k nebytovému priestoru, nachádzajúcemu sa v objekte uvedenom v odseku 5 tohto článku. Podľa čl. I bod 5 Stanov Združenie zabezpečuje v mene svojich členov prevádzku objektu nachádzajúceho sa na K. B.. XX/a C. D., evidovaného Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX (N. X. XXXX/XX) ako objekt so súpisným číslom XXXX (ďalej len "objekt"), údržbu a opravy spoločných časti, spoločných zariadení a príslušenstva objektu v rozsahu uvedenom v týchto Stanovách. Podľa čl. I bod 6 Stanov prevádzkou objektu sa rozumie zabezpečenie správy spoločných časti a spoločných zariadení objektu nebytových priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov členov Združenia a príslušenstva vrátane ich údržby, prevádzkovania a obnovy (ďalej len "správa objektu"). Združenie zabezpečuje pre svojich členov tiež plnenia spojené s užívaním nebytových priestorov v objekte. Podľa čl. I bod 7 Stanov Združenie zabezpečuje správu objektu za podmienok a predpokladov uvedených v týchto Stanovách (najmä ods. 9 tohto článku) v súlade s § 137 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len "OZ"). Správa objektu podľa tohto článku Stanov zodpovedá hospodáreniu so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ, o ktorej rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Podľa čl. I bod 8 Stanov Združenie zabezpečuje správu objektu spôsobom, na ktorom sa dohodlo Zhromaždenie členov, a to: a) prostredníctvom svojich orgánov, b) dodávateľským spôsobom, prostredníctvom iného subjektu, pričom zmluvu s dodávateľom (ďalej len "správca") uzatvára v mene Združenia jeho Predseda. Podľa čl. I bod 9 Stanov Združenie rozhoduje samostatne o správe objektu v mene svojich členov, ak členovia Združenia tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov nebytových priestorov v objekte. V opačnom prípade (t.j. Združenie netvorí nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov nebytových priestorov v objekte) Združenie zastupuje svojich členov pri rozhodovaní o správe objektu. Podľa čl. II bod 1 Stanov cieľom činnosti Združenia je a) zabezpečovať pre svojich členov údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení objektu, príslušenstva a pozemku, b) zabezpečovať pre svojich členov revízie technických zariadení v súlade s technickými normami a platnými zákonmi, c) zabezpečovať pre svojich členov poskytovanie služieb spojených s užívaním objektu, a to dodávky vody z verejných vodovodov a vodární, dodávky elektrickej energie, odvádzanie odpadových vôd, osvetlenie spoločných častí a spoločných zariadení objektu odvoz odpadu, upratovanie spoločných častí a zariadení objektu, čistenie chodníkov okolo objektu, požiarna ochrana objektu, deratizácia objektu, poistenie objektu, vstup do objektu pomocou diaľkovo ovládanej vstupnej brány, d) zastupovanie členov Združenia na rokovaniach a ďalších kontaktoch s právnickými a fyzickými osobami, ktoré sa týkajú objektu a s vlastníkmi nebytových priestorov, ktorí nie sú členmi Združenia, e) zastupovať svojich členov vo vzťahu k súdom a správnym orgánom, f) odsúhlasovať alebo zamietať za členov Združenia stavené úpravy priestorov v objekte, g) rozhodovať samostatne o správe objektu v mene svojich členov, ak členovia Združenia tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých vlastníkov objektu. V opačnom prípade (t.j. Združenie netvorí nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov objektu) Združenie zastupuje svojich členov pri rozhodovaní o správe objektu. Podľa čl. III. bod 1. Mandátnej zmluvy č. 2012/001 uzatvorenej medzi žalobcom ako mandantom a spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 970 707 ako mandatárom, mandatár sa zaväzuje zabezpečovať jednotlivé úkony pri výkone správy nehnuteľnosti v mene mandanta a na jeho účet v zmysle článku II ods. 1 písm. a) až g) Stanov OZ Spolok Garáže zo dňa 08.11.2011, a to voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXX. Podľa čl. III. bod 2. Mandátnej zmluvy mandatár je povinný spracovať predpokladané náklady za služby spojené s prevádzkou nehnuteľnosti a primerane stanoviť vlastníkom zálohové platby. Po ich spracovaní na mesačný zálohový predpis ich mandatár doručí jednotlivým vlastníkom. Podľa čl. III. bod 5. Mandátnej zmluvy mandatár je oprávnený v prípade finančných záväzkov vlastníkov voči účtu domu (vyšších ako 100,- EUR či už zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania), ktorí sú v omeškaní s úhradou 30 dní po lehote splatností vyzvať vlastníka a upozorniť ho na povinnosť uhradiť nedoplatok v lehote do 15 dní upomienkou na miesto posledného známeho pobytu dlžníka. Od tohto momentu sa budú voči dlžníkovi uplatňovať sankcie vyplývajúce zo stanov Spolku a právnych predpisov SR; ak nedôjde do 30 dní odo dňa doručenia upomienky k úhrade resp. k uzavretiu splátkového kalendára, mandatár pristúpi k vymáhaniu pohľadávok cestou právneho zástupcu mandatára. Zo zápisnice zo zhromaždenia členov OZ Spolok Garáže a vlastníkov nebytových priestorov, K. XX/a, XXX XX D. zo dňa 03.02.2012 a 03.12.2013 zistil, že členovia žalobcu tvorili nadpolovičnú väčšinu vlastníkov objektu, v ktorom sa nebytové priestory nachádzali. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný nebol členom žalobcu (Spolok Garáže, občianske združenie). Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2014 mal preukázané, že za uvedené obdobie vznikol žalovanému nedoplatok za služby spojené s užívaním nebytového priestoru vo výške 116,23 eura. Medzi stranami nebolo sporné (vyplýva to aj z výpisu z listu vlastníctva k nebytovému priestoru), že žalovaný bol vlastníkom sporného nebytového priestoru (a zároveň podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení objektu, v ktorom sa nebytový priestor nachádzal) do 13.02.2013. 2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 139 ods. 1,2, § 488, § 489 a § 494 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, že žalobca ako občianske združenie bol založený za účelom zabezpečovania správy nebytových priestorov v objekte na K. B. XX/a C. D. pre svojich členov, ako to jednoznačne vyplýva z čl. I bod 2, 5, 6, 7, 8, 9 Stanov žalobcu. Naproti tomu, z čl. III. bod 1, 2, 5 Mandátnej zmluvy č. 2012/001 uzatvorenej so spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. vyplýva, že uvedená spoločnosť zabezpečuje správu predmetných nebytových priestorov voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov, teda nie len voči členom žalobcu, ktorého členom žalovaný nikdy nebol. V tejto súvislosti zdôraznil predovšetkým čl. III. bod 5 Mandátnej zmluvy č. 2012/001, v zmysle ktorého uvedená spoločnosť vymáha voči jednotlivým vlastníkom nebytových priestorov nedoplatky zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania. Z toho teda vyplýva, že aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie nedoplatku voči žalovanému nemal žalobca ale spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. Je síce pravda, že ak sa väčšina vlastníkov nebytových priestorov rozhodla založiť si za účelom zabezpečovania správy nebytových priestorov žalobcu ako občianske združenie, možno to považovať za spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 prvá veta OZ (ako argumentoval žalobca). Zo Stanov žalobcu ako občianskeho združenia však jednoznačne vyplýva, že toto zabezpečuje správu nebytových priestorov iba pre svojich členov, ktorým žalovaný nebol, a preto mu voči žalobcovi nemohli vzniknúť ani žiadne povinnosti (a žalobcovi žiadne práva voči žalovanému). Ak by bolo možné hovoriť o nejakých (vzájomných) právach a povinnostiach, tak jedine medzi jednotlivými vlastníkmi nebytových priestorov a žalovaným navzájom. Pokiaľ však vlastníci nebytových priestorov (ich väčšina) uzatvorili prostredníctvom žalobcu mandátnu zmluvu so spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o., bol z tohto úkonu zaviazaný aj žalovaný podľa § 139 ods. 1 OZ. V zmysle Mandátnej zmluvy č. 2012/001 zabezpečuje uvedená spoločnosť správu nebytových priestorov voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov (okrem iného aj vymáha nedoplatky zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov), čím vznikol záväzkový vzťah medzi spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. a žalovaným v zmysle § 488 OZ. Obsahom tohto záväzkového vzťahu v zmysle § 494 OZ sú vzájomné práva a povinnosti spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. a vlastníkov nebytových priestorov (teda aj žalovaného), medzi ktorými je aj právo spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. vymáhať nedoplatky zo zálohových platieb resp. z vyúčtovania (ako to bolo predmetom konania aj v posudzovanej veci) voči jednotlivým vlastníkom nebytových priestorov (teda aj voči žalovanému) a povinnosť jednotlivých vlastníkov nebytových priestorov (teda aj žalovaného) tieto nedoplatky uhradiť spoločnosti ETP Management budov, s.r.o.. Preto bola v predmetnej veci daná aktívna vecná legitimácia na vymáhanie žalovaného nároku voči žalovanému spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. a nie žalobcu. Z uvedeného dôvodu neostávalo iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., však žalovanému, ktorému ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na to, že ako mandant uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. ako mandatárom mandátnu zmluvu č. 2012/001 zo dňa 27.12.2012, v zmysle ktorej boli upravené práva a povinnosti mandanta, ako aj mandatára, a to predovšetkým v čl. III. a čl. IV. Mandátnej zmluvy. Uzatvorenie vyššie uvedenej Mandátnej zmluvy vyplývalo priamo z čl. I. bod 8. písm. b) Stanov občianskeho združenia Spolok Garáže zo dňa 08.11.2011. Podľa čl. III. Mandátnej zmluvy sa mandatár zaväzuje zabezpečovať jednotlivé úkony pri výkone správy nehnuteľnosti v mene mandanta a na jeho účet v zmysle čl. II ods. 1 písm. a) a e) Stanov OZ, a to voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXX. V tomto článku Mandátnej zmluvy je potrebné upriamiť pozornosť hlavne na odkaz na čl. II. ods. 1 písm. d) a písm. e) Stanov OZ Spolok Garáže, v zmysle ktorých je cieľom činnosti zastupovanie členov OZ Spolok Garáže na rokovaniach a ďalších kontaktoch s právnickými a fyzickými osobami, ktoré sa týkajú objektu a s vlastníkmi nebytových priestorov, ktorí nie sú členmi OZ Spolok Garáže a taktiež "zastupovať svojich členov vo vzťahu k súdom a správnym orgánom. Vyslovil preto presvedčenie, že nakoľko členovia OZ Spolok Garáže plnia svoje povinnosti vyplývajúce z Mandátnej zmluvy, t.j. uhrádzať riadne príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a nedoplatky vyplývajúce z (ročných) vyúčtovaní vypracovaných mandatárom, je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko zastupuje svojich členov (nadpolovičná väčšina vlastníkov nebytových priestorov) vo vzťahu k nečlenom OZ Spolok Garáže, ktorí si neplnia svoje povinnosti vyplývajúce z Mandátnej zmluvy, ktorá zaväzuje aj podľa názoru súdu prvej inštancie všetkých vlastníkov nebytových priestorov. Tým pádom jeho nečlenovia, vrátane žalovaného, svojím porušovaním povinností ohrozujú riadny výkon správy Hromadných garáží, čím poškodzujú práva členov, ako aj ostatných vlastníkov nebytových priestorov v tomto objekte. Odmietol tvrdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k aktívne vecne legitimovanému subjektu v tomto spore, ktorým má byť podľa jeho názoru samotný mandatár - ETP Management budov, s.r.o.. V skutočnosti bol v zmysle Mandátnej zmluvy mandatár zaviazaný len na jednotlivé úkony súvisiace s výkonom správy hromadných garáži, a to znamená, že voči nemu nemožno vystupovať ako voči správcovi zmysle § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, a zároveň mandatár nemôže vymáhať nedoplatky vo vlastnom mene ako správca. OZ Spolok Garáže vykonáva správu hromadných garáží predovšetkým pre svojich členov, ale zároveň na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy poveril zabezpečovaním úkonov pri výkone správy hromadných garáží tretiu osobu, t.j. mandatára, pričom žalobcove oprávnenie a povinnosť zabezpečovať správu Hromadných garáží žalobcom, vrátane práva vymáhať nedoplatky na nákladoch spojených s užívaním nebytových priestorov, týmto samo osebe nezaniklo. V súlade s vyššie uvedeným má za to, že je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný. Poukázal tiež na to, že v žalobe bolo uvedené jeho označenie v podobe "Spolok Garáže, občianske združenie, so sídlom Majerníkova 36/A, 841 05 Bratislava, ICO: 42 259 274, zastúpené obchodnou spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. ako mandatárom vykonávajúcim správu Hromadných garáži žalobcu". Toto oprávnenie vyplýva mandatárovi priamo zo znenia čl. III. bod 5. Mandátnej zmluvy podľa ktorého mandant splnomocňuje mandatára uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a podpísať plnomocenstvo ním vybratým advokátom. Z tohto dôvodu považuje mandatára za oprávneného vystupovať v predmetnom súdnom spore a udeľovať splnomocnenie právnemu zástupcovi žalobcu. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Ak považoval súd prvej inštancie toto označenie žalobcu za neúplné alebo nezrozumiteľné, v súlade s princípom právnej istoty a jeho legitímneho očakávania ho mal v zmysle § 129 C.s.p. vyzvať, aby odstránil nezrozumiteľnosť označenia v žalobe v zákonom stanovenej lehote. Vo vzťahu k údajne nepresnému a nejasnému označeniu obdobia za ktoré vznikol žalovanému nedoplatok poukázal na to, že žalovaný prestal byť vlastníkom predmetného nebytového priestoru dňa 13.02.2013, pričom predmetné obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2014 je uvedené ako doba trvania nedoplatku žalovaného z dôvodu, že v ňom bolo zahrnuté celé obdobie, počas ktorého si žalovaný neplnil povinnosti, ktoré mu ukladala mandátna zmluva a Zákon o bytoch, a to až do dňa vypracovania žaloby. Začiatok obdobia v danom časovom vymedzení zase predstavuje vznik nedoplatku. Túto skutočnosť potvrdzuje aj sumárna analýza platieb žalovaného vypracovaná mandatárom v mene mandanta, ktorá obsahuje presné označenie jednotlivých súm moriacich žalovanú istinu spolu s dátumom ich splatnosti. Uvedený dokument teda obsahuje len platby, ktoré súvisia s bývalým vlastníctvom nebytového priestoru žalovaného, a to konkrétne zálohový predpis za mesiac január 2013, vyúčtovanie za rok 2012 a 2013, a taktiež poplatok za zaslanie upomienok zo strany žalobcu. V tomto smere upozornil na ustanovenie § 8a ods. 7 tretia veta Zákona o bytoch, podľa ktorého prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; nároky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že sú splnené podmienky na to, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní, ktorému žiadal vyhovieť. Odmietol tvrdenia žalovaného, že mal možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.07.2009, sp. zn. 6K/18/2009, pričom mal taktiež možnosť prihlásiť si svoju pohľadávku ako podmienenú v zmysle § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko do dňa zverejnenia konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zverejnenom pod č. OV 57/2013 zo dňa 21.03.2013 v konaní pod sp. zn. 6K/18/2009 nemohol mať a ani nemal vedomosť o výške ročného vyúčtovania za rok 2012 a vyúčtovania za rok 2013, ktoré tvoria značnú časť žalovanej pohľadávky spolu s nákladmi na zaslanie upomienok. Právo prihlásiť si podmienenú pohľadávku do konkurzu naviac mohol využiť len v prípade nedoplatku vo výške 21,04 eura, ktorý vznikol neuhradením mesačného zálohového predpisu žalovaným, nakoľko zvyšná časť žalovanej istiny vznikla až po zverejnení návrhu konečného rozvrhu výťažku, a tým pádom by táto pohľadávka žalobcu nemohla byť ani uspokojená, nakoľko v zmysle § 99 ods. 3 posledná veta Zákona o konkurze "ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už neprihliada. Nesúhlasil ani s námietkou žalovaného týkajúcej sa právnych účinkov rozhodnutí občianskeho združenia voči nemu, nakoľko nebol/nie je členom predmetného občianskeho združenia, a to s poukazom na postavenie žalovaného v rámci nebytového domu, v ktorom bol podielovým spoluvlastníkom, a preto sa naňho primerane vzťahuje ust. § 139 Občianskeho zákonníka a teda ho zaväzuje rozhodnutie väčšiny ostatných spoluvlastníkov v Nebytovom dome. V tejto súvislosti odmietol pravdivosť tvrdení žalovaného o jeho údajne neoprávnenom konaní vo vlastnom mene a opätovne poukázal na čl. I. bod. 5 a čl. II. bod. 1 písm. d) a písm. e) Stanov OZ Spolok Garáže. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o správnosť ustálenia skutkového stavu veci, nestotožnil sa so všeobecnou námietkou žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnych skutkovým zisteniam. Je totiž nepochybné, že prvoinštančný súd v konaní vykonal všetky označené a predložené dôkazy, a po ich vyhodnotení, vychádzajúc z ich obsahu správne a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie v spore ustálil skutkový stav veci, ktorý i odvolací súd považuje za ustálený správne. Žalovaný pritom v odvolaní neprezentoval žiadne konkrétne výhrady k jednotlivým skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie a nevytkol súdu prvej inštancie žiadne konkrétne pochybenie v súvislosti s vykonaním dokazovania. Uvedené platí i pokiaľ ide o všeobecné odvolacie námietky žalobcu, že neboli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o existenciu procesných podmienok, tie boli v preskúmavanej veci splnené, pričom však ani žalobca v odvolaní neuvádza, splnenie ktorej z podmienok konania by malo v tomto prípade absentovať. Odhliadnuc od toho, že odvolací súd ani z obsahu spisu nezistil žiadne procesné pochybenie prvoinštančného súdu, ktoré by mohlo mať za následok porušenie procesných práv žalobcu, žalobca ani v tomto prípade bližšie nekonkretizuje, akým postupom súdu malo byť jeho právo na spravodlivý proces porušené. Tieto odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd považuje za zjavne nedôvodné. 8. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca v danom spore nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou a z tohto dôvodu je nevyhnutné žalobu zamietnuť. Hoci sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nedoplatku voči žalovanému je v tomto prípade iba mandatár, uvedené nič nemení na správnosti záveru, že vzhľadom na svoje hmotnoprávne postavenie aktívne vecne legitimovaný nie je ani žalobca, t.j. Spolok Garáže, občianske združenie. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý v priebehu sporu opakovane zdôrazňoval, že pokiaľ ide o Spolok Garáže, občianske združenie (ďalej len "Združenie"), ide v prípade jeho rozhodnutí skutočne o rozhodovanie väčšiny spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou. Treba totiž vychádzať z toho, že spoluvlastníci predmetného objektu garáží, ktorí v súčasnosti predstavujú nadpolovičnú väčšinu spoluvlastníkov, sú členmi Združenia, pričom sa okrem založenia Združenia (väčšinou v zmysle ust. § 139 ods. 2 OZ) dohodli na tom, že Združenie bude vykonávať správu objektu so všetkým čo takáto činnosť vyžaduje a súčasťou tohto väčšinového rozhodnutia, vyjadreného v Stanovách Združenia, je i to, že o všetkých otázkach budú rozhodovať orgány Združenia. Je teda nevyhnutné vychádzať z toho, že rozhodnutie príslušných orgánov Združenia sa považuje za rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasne zo Stanov Združenia možno vyvodiť, že na základe osobitného splnomocnenia, ktoré je povinnou súčasťou každej prihlášky za člena Združenia, zastupuje Združenie svojich členov, a to aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú členmi. Zo stanov rovnako vyplýva, že Združenie (jeho orgány) je oprávnené (reprenzentujúc väčšinu spoluvlastníkov) vykonávať správu daného objektu aj prostredníctvom tretej osoby, ktorou je v tomto prípade spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. (ďalej len "Správca"). Z mandátnej zmluvy uzavretej medzi Združením a Správcom možno vyvodiť, že touto zmluvou (s ktorou de facto súhlasila prostredníctvom orgánov Združenia nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov) došlo k preneseniu niektorých činností správy objektu na Správcu, ktorý je v zmysle mandátnej zmluvy oprávnený (a povinný) okrem iného v prípade ak nedôjde k úhrade nedoplatku ani na základe upomienky, pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou, pričom na tento účel Združenie Správcu výslovne splnomocnilo na uzavretie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a podpísanie plnomocenstva s ním vybraným advokátom. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že úkony Združenia a v nadväznosti na to aj úkony Správcu, keďže o ich oprávnenosti rozhodla prostredníctvom orgánov Združenia nadpolovičná väčšina spoluvlastníkov, zaväzovali aj žalovaného. Napriek uvedenému sa však odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. Žalobcovi, teda Združeniu, totiž nesvedčí také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by vyplývalo jeho právo žiadať od žalovaného úhradu nedoplatku z vyúčtovania vo vlastnom mene. Zo Stanov Združenia schválených nadpolovičnou väčšinou spoluvlastníkov, avšak ani zo žiadnej inej právnej skutočnosti, teda ani z mandátnej zmluvy uzavretej so Správcom, avšak ani z iného právneho úkonu, nevyplýva, že by väčšina spoluvlastníkov (§ 139 ods. 2 OZ) na Združenie preniesla právo konať voči tretím osobám, akou je i žalovaný, vo vlastnom mene. Naopak, vychádzajúc zo Stanov, v zmysle ktorých sa pri vstupe do združenia udeľuje plná moc s tým, že Združenie členov zastupuje voči tretím osobám aj pred súdmi, možno konštatovať, že v prípade úkonov Združenia voči tretím osobám (ktoré treba dôsledne odlíšiť od rozhodovania orgánov Združenia) ide vždy o zastúpenie, pri ktorom Združenie koná v mene svojich členov. Pokiaľ potom z obsahu žaloby, avšak aj z ostatných písomných podaní a prednesov žalobcu vyplýva, že v predmetnom spore sa zaplatenia dlžnej sumy domáha vo svojom mene a nie v mene vlastníkov garáží, resp. spoluvlastníkov spoločných častí objektu, ktorí sami nie sú stranou sporu, vzhľadom na hmotnoprávne postavenie žalobcu v danom spore absentuje na jeho strane vecná legitimácia, a preto podanej žalobe nie je možné vyhovieť, ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie. 9. V nadväznosti na obsah odvolacích dôvodov žalobcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca poukazuje na to, že ako mandant uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ETP Management budov, s.r.o. mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej sa mandatár zaviazal zabezpečovať jednotlivé úkony pri výkone správy nehnuteľnosti v mene mandanta a na jeho účet v zmysle čl. II ods. 1 písm. a) a e) Stanov OZ, a to voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov zapísaných na LV č. XXXX, pričom podľa čl. II. ods. 1 písm. d) a písm. e) Stanov je cieľom činnosti zastupovanie členov na rokovaniach a ďalších kontaktoch s právnickými a fyzickými osobami, ktoré sa týkajú objektu a s vlastníkmi nebytových priestorov, ktorí nie sú členmi združenia a taktiež "zastupovať svojich členov vo vzťahu k súdom a správnym orgánom, táto jeho argumentácia v skutočnosti len potvrdzuje, že aktívnou vecnou legitimáciou v danom spore nedisponuje. Sám žalobca totiž zdôrazňuje, že podľa Stanov je cieľom jeho činnosti je zastupovanie členov, teda konanie v zastúpení a nie vo vlastnom mene, z čoho je zrejmé, že vo vlastnom mene nie je oprávnený uplatniť ani nárok (spoluvlastníkov) na súde. 10. Nedôvodná je tiež argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní zdôrazňoval, že zo znenia čl. III. bod 5. Mandátnej zmluvy vyplýva oprávnenie spoločnosti ETP Management budov, s.r.o. uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, podpísať plnomocenstvo ním vybratému advokátovi a vystupovať v predmetnom súdnom spore. Odvolací súd so zreteľom na skutočnosť, že uvedená obchodná spoločnosť (právnická osoba) má v spore vystupovať ako zástupca žalobcu, dáva do pozornosti žalobcu ustanovenia Civilného sporového poriadku (i Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby), ktoré zastúpenie žalobcu inou právnickou osobou neumožňovali, resp. neumožňujú. 11. Napokon, pokiaľ žalobca v odvolaní vo vzťahu k otázke obdobia, za ktoré vznikol nedoplatok uplatnený podanou žalobou, argumentuje ustanoveniami Zákona o vlastníctve bytov, odvolací súd poukazuje na to, že citovaný zákon sa na právne vzťahy, ktoré sú predmetom tohto sporu, nevzťahuje. 12. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie správne podanú žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).