Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415212295 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415212295.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaly Frimmelovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ R. R., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.. B. XXXX/XX, A., 2/ V. R., N.. XX.XX.XXXX, A. Q.. B. XXXX/XX, A., o zaplatenie 1 189,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8. novembra 2016 č.k. 40C 494/2015-126 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaných 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 1 189,92 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, skutkovo odôvodnenú tým, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovanou 1/ dňa 27.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 50 000 Sk (1 659,70 eura) a žalovaná 1/ sa zaviazala splácať ho v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, platiť úroky, poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach. Dňa 27.10.2005 uzatvoril jeho právny predchodca so žalovanou 2/ dohodu o ručení, na základe ktorej sa žalovaná 2/ zaviazala uhradiť pohľadávku žalovanej 1/, ktorá vznikne zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ CE zo dňa 27.09.2012 právny predchodca postúpil na neho pohľadávku voči žalovaným, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2 647,47 eur a pozostávala z istiny vo výške 2 235,17 eur, riadnych úrokov v sume 196,86 eur, úrokov z omeškania v sume 176,57 eur a poplatkov vo výške 38,87 eur. Právnym predchodcom poskytnutý úver žalovanej 1/ mal byť splácaný v mesačných splátkach odo dňa 10.11.2005 do 10.10.2014 vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom v konaní uplatňuje splátky úveru v celkovom počte 37 splatné od 10.10.2011 do 10.10.2014, každá vo výške 969 Sk (32,16 eur), spolu sumu vo výške 1 189,92 eur. 2. Podľa písomného doplnenia žaloby právny predchodca žalobcu po neuhradení predpísanej splátky do dňa jej splatnosti upozornil žalovanú o omeškaní s predpísanou splátkou upomienkou, s tým, že tento neuhradil omeškané splátky ani po upozornení právnym predchodcom a bol v omeškaní viac ako 90 dní, z ktorého dôvodu právny predchodca vyzval "žalovaného" k úhrade dlžnej čiastky výzvou zo dňa 21.12.2009. Vzhľadom na to, že "žalovaný" neuhradil omeškané splátky ani po vyzvaní predmetnou výzvou, právny predchodca postúpil vzniknutú pohľadávku dňa 16.03.2011 na mandátne vymáhanie, čo oznámil "žalovanému" oznámením o začatí výkonu mandátnej správy. Nakoľko pohľadávka nebola uhradená ani v rámci mandátnej správy pohľadávky, právny predchodca postúpil predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 na žalobcu, čo právny predchodca oznámil žalovanému oznámením o postúpení pohľadávky. 3. V ďalšom písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 03.11.2016 žalobca uviedol, že žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 623,74 eur v jednotlivých splátkach rozpísaných v predmetnom podaní s tým, že poslednú úhradu vykonala 23.07.2009 vo výške 4,27 eur. 4. Žalované 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili. 5. Na prejednanie veci samej súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na termín 08.11.2016, na ktoré sa však žalované 1/ a 2/ napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali ani z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vec prejednal v ich neprítomnosti. 6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ust. § 3 ods. 1, 2 uvedeného zákona, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“), keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril so žalovanou 1/ dňa 27.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej 1/ úver vo výške 50 000 Sk pri úrokovej sadzbe 7,10 % p.a., poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 1 000 Sk a poplatok za správu úveru 50 Sk mesačne. Žalovaná sa zaviazala úver splácať mesačnou splátkou od 10.11.2005 do 09.09.2006 vo výške 390 Sk, od 10.09.2006 do 09.09.2008 vo výške 400 Sk, od 10.09.2008 do 09.09.2009 vo výške 390 Sk, od 10.09.2009 vo výške 969 Sk. Splátky boli splatné vždy k 10. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na termín 10.11.2005, konečná splatnosť úveru na 10.10.2014. Tiež mal za preukázané, že dňa 27.10.2005 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou 2/ ako ručiteľkou dohodu o ručení, na základe ktorej sa žalovaná 2/ zaviazala uhradiť pohľadávku, ktorá vznikne zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ak žalovaná 1/ neuhradí žalobcovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie žalovanej 1/. Výzvou zo dňa 21.12.2009 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej 1/, že splácanie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX je v omeškaní ku dňu 30.11.2009 vo výške 109,43 eur s príslušenstvom a zároveň ju vyzval, aby dlžnú sumu uhradila do 10 dní od doručenia výzvy. Listom bez uvedenia dátumu označenom ako "Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti" právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej 1/, že zveril na základe mandátnej zmluvy zo dňa 16.03.2011 správu a vymáhanie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX ku dňu uzavretia mandátnej zmluvy vo výške 2 177,22 eur s príslušenstvom spoločnosti INVEST- KAPITAL, a.s.. Zistil, že listami zo dňa 15.10.2012 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným 1/ a 2/, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpil pohľadávku z predmetnej zmluvy vo výške 2 647,47 eur s príslušenstvom na žalobcu. Výzvami k úhrade zo dňa 15.10.2012 žalobca oznámil žalovaným 1/ a 2/ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 15.10.2012 a zároveň ich vyzval k úhrade dlžnej sumy 2 807,11 eur do 30.10.2012. Listami zo dňa 12.06.2013 žalobca vyzval žalované 1/a 2/ k úhrade dlžnej sumy 2 762,67 eur do 27.06.2013. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 spolu s prílohou č. 1 súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a pohľadávku voči žalovanej 2/ z titulu dohody o ručení zo dňa 27.10.2005 na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 2 647,47 eur a pozostávala z istiny vo výške 2 235,17 eur, riadnych úrokov v sume 196,86 eur, úrokov z omeškania v sume 176,57 eur a poplatkov vo výške 38,87 eur pri počte dní omeškania 1121. Z výpisu z úverového účtu žalovanej 1/ súd prvej inštancie zistil, že žalovaná 1/ čerpala úver vo výške 49 000 Sk a uhradila splátky spolu vo výške 623,74 eur, poslednú úhradu vykonala dňa 23.07.2009 vo výške 4,27 eur. Vychádzal zo Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., podľa ktorých ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta (písm. a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní), Banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť, keď podľa bodu 18.14. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. 7. Skutkovo teda ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, pričom právne posúdil, že táto spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 1/ úver v rámci svojho podnikania a zároveň úver bol žalovanej 1/ poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, keď vyhodnotil, že žalobca v tejto súvislosti netvrdil ani nepreukázal opak. Predmetnú zmluvu posúdil zároveň ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, s podobou typovej (štandardnej) formulárovej zmluvy, ktorá je charakteristická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač jej obsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. 8. Keďže v posudzovanej veci si žalobca v konaní uplatnil voči žalovaným pohľadávku, ktorá bola na neho postúpená, súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, či boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Keďže zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená právnym predchodcom žalobcu, ktorý bol bankou, a týmto subjektom bola následne pohľadávka z tejto zmluvy (ako aj pohľadávka voči žalovanej 2/ z titulu dohody o ručení, ktorou bola zabezpečená pohľadávka žalobcu voči žalovanej 1/) postúpená na žalobcu, posudzoval splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z hľadiska kritérií obsiahnutých v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý tieto podmienky podrobne (a konkrétne) vymedzuje. Dospel k záveru, že tieto podmienky v posudzovanom prípade neboli splnené. 9. Argumentoval, že z citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť na tretiu osobu iba takú pohľadávku (alebo jej časť), ktorá zodpovedá peňažnému záväzku jej klienta voči nej, s ktorým je klient napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením. V zmysle bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. bola Slovenská sporiteľňa, a.s. oprávnená z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej (omeškanie s úhradou splátok úveru) okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o splátkovom úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyužila ani jednu z týchto možností, ale žalovanú pohľadávku postúpila na žalobcu bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o splátkovom úvere alebo odstúpením od nej. Vyslovil, že pre platné postúpenie takejto pohľadávky na žalobcu však bola v zmysle citovaného ustanovenia zákona o bankách nevyhnutná písomná výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanej 1/ (pred postúpením pohľadávky) na splnenie jej povinnosti zodpovedajúcej postupovanému záväzku (s ktorým musela byť žalovaná 1/ dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní). Vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny predchodca písomne vyzval žalovanú 1/ na splnenie jej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere, a to vo výške zodpovedajúcej postupovanému záväzku, keď v konaní predložil iba výzvu zo dňa 21.12.2009, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej 1/, že splácanie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX je v omeškaní ku dňu 30.11.2009 vo výške 109,43 eur s príslušenstvom a zároveň ju vyzval, aby dlžnú sumu uhradila do 10 dní od doručenia výzvy. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že by predmetná výzva bola žalovanej 1/ skutočne doručená, navyše výška záväzku uvedeného vo výzve nezodpovedá postupovanému záväzku. Rovnako vyhodnotil aj list bez uvedenia dátumu označený ako "Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti", ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej 1/, že zveril na základe mandátnej zmluvy zo dňa 16.03.2011 správu a vymáhanie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX ku dňu uzavretia mandátnej zmluvy vo výške 2 177,22 eur s príslušenstvom spoločnosti INVEST-KAPITAL, a.s., s tým, že žalobca v konaní nepreukázal ani doručenie tohto listu žalovanej 1/. 10. Na základe uvedeného právne uzavrel, že pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s. za popísaných okolností zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpila na žalobcu žalovanú pohľadávku, postupovala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo má za následok neplatnosť postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pre rozpor so zákonom. Dospel preto k záveru o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, z ktorého dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. 11. Vzhľadom na kogentný charakter citovaného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách považoval za irelevantné ustanovenie bodu 18.14. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., kde si jednostranne a odchylne od kogentnej právnej úpravy ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách právny predchodca žalobcu upravil výhodnejšie vo svoj prospech podmienky postupovania svojich pohľadávok voči klientom (bez potreby predchádzajúcej výzvy). Vzhľadom na kogentný charakter ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách posúdil takéto ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. ako neplatné, ktoré je navyše aj neprijateľnou podmienkou, ako to konštatoval už Okresný súd Dunajská Streda v rozsudku sp. zn. 15C/259/2014 zo dňa 03.09.2015. 12. Poukázal i na to, že žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie pohľadávky zodpovedajúcej neuhradeným splátkam splatným v období od 10.10.2011 do 10.10.2014 (celkom 37 splátok po 32,16 eur, spolu 1 189,92 eur). Pokiaľ však právnym predchodcom žalobcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o splátkovom úvere alebo odstúpením od nej, dospel k záveru, že nemohla byť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 postúpená na žalobcu pohľadávka zodpovedajúca (aj) splátkam splatným po tomto dátume (vrátane riadneho úroku a úroku z omeškania z nich), keď v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže banka postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. 13. Tiež uviedol, že banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu. Nad činnosťou bánk vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, poskytovať platobné služby pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách). Z uvedeného špecifického charakteru činnosti bánk a ich špecifického postavenia mal za zrejmú dôvodnosť špecifickej (sprísnenej) úpravy podmienok, za ktorých môžu svoje pohľadávky voči svojim klientom postupovať na iné subjekty, a to aj za tým účelom, aby sa klienti vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane neocitli v zmluvnom vzťahu s iným subjektom (aj takým, ktorého činnosť nespadá /nespadala/ v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska) bez toho, že by sa im poskytla možnosť uvedenému postupu zabrániť dodatočnou úhradou svojho záväzku voči banke, a to práve na základe výzvy banky na jeho splnenie. Preto súd prvej inštancie v posudzovanej veci (v ktorej predmetom postúpenia bola pohľadávka banky) aplikoval v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali špeciálnu (osobitnú) právnu úpravu zákona o bankách upravujúcu špeciálne a osobitné podmienky postúpenia takejto pohľadávky na iné subjekty. V tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 92 ods. 8 zákona o bankách (pôvodne išlo o § 92 ods. 7), podľa ktorej: "V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.". 14. Na podporu správnosti záveru o neplatnosti postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu poukázal na viaceré rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky rôznych inštancií, v ktorých súdy v právnych veciach týkajúcich sa rovnakého prípadu postúpenia pohľadávok rovnakého postupcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) z obdobných úverových zmlúv na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej za obdobných okolností, dospeli všetky zhodne k rovnakému záveru o neplatnosti postúpenia pohľadávky pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. 15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli. 16. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a čas odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie oznámenia postúpenia postupcom žalovaným, z ktorých oznámení mal podľa neho súd prvej inštancie vychádzať bez skúmania platnosti postúpenia. V tomto smere poukázal na rôzne rozhodnutia súdov rôznych inštancií a svoju aktívnu legitimáciu v konaní mal preto za preukázanú. Tiež vyjadril názor, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, keď z jeho gramatického výkladu je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Z uvedeného vyvodil, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. Podľa neho banka nemôže postúpiť nezosplatnenú pohľadávku len v prípade, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky (nie jej časti) uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jen príslušenstva. Konštatoval, že dané ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu vetu ustanovenia a jeho zmyslom je, že pokiaľ dlžník uhradil tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku zaniká. Uviedol, že v danom ustanovení nie je výslovne uvedené, že má na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pri výklade, na základe ktorého by banka mala možnosť postúpiť len splatný záväzok, nemalo by význam ust. § 92 ods. 2 Zákona o bankách. Tiež poukázal na výsledky súdnej praxe podporujúce uvedený výklad Zákona o bankách. Podotkol, že žalovaní sa dostali do omeškania a jeho právnemu predchodcovi tak vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ktoré nevyužil a mimoriadnu splatnosť dlhu vyhlásil až žalobca podaním zo dňa 15.10.2012 označeným ak „Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. Predmetom Zmluvy o postúpení boli pohľadávky so všetkými právami spojenými s postupovanými pohľadávkami. V dôsledku postúpenia došlo k zmene veriteľa, ktorého základným právom je právo na plnenie od dlžníka a rovnako tiež právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. Mal za to, že zosplatnenie dlhu znamená, že ho už nie je možné splácať, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na existenciu dlhu a jeho výšku. Podľa neho preto vyhlásenie jeho splatnosti nie je podmienkou pre postúpenie pohľadávky. Zaujal názor, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva aj bez predchádzajúceho zosplatnenia dlhu. Vyjadril názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou v spore, keď vychádzajúc z jeho zaradenia v zákone jeho účelom je úprava bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Uvedená norma podľa neho nezakladá občianskoprávnu povinnosť voči klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Tvrdil, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, keď s nedoručením tejto výzvy môžu byť podľa neho spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona a nie sankcia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok a nemožno s týmto spájať otázku jeho aktívnej legitimácie v spore. Uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní 1121 dní, teda súčet všetkých ich omeškaní presiahol jeden rok, preto postupca neporušil bankové tajomstvo ani v prípade, ak žalovaným výzvu na splatenie dlhu nezaslal. Konštatoval, že možnosť postúpenia pohľadávky bola žalovaným oznámená i vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 18.14. tvoriacich súčasť zmluvy o splátkovom úvere. Svoju aktívnu legitimáciu v konaní mal za preukázanú. 17. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 1/ splátkový úver, keď pohľadávku z neho postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom v zmysle relevantných všeobecných obchodných podmienok v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníkom bol právny predchodca žalobcu okrem iného oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú možnosť nevyužil a pohľadávku postúpil na žalobcu bez toho, aby úver mimoriadnu splatnosť nadobudol. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca po postúpení pohľadávky. Nemožno teda ustáliť, že pred postúpením bol úver s úrokmi z neho splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, s ktorými bol dlžník v omeškaní. Postupca neukončil daný záväzkový vzťah a k jeho predčasnému ukončeniu došlo až zo strany postupníka. Žalobca platnosť postúpenia pohľadávky preto nepreukázal. Ak argumentoval tým, že pri omeškaní klienta banky s časťou svojho peňažného záväzku (nezaplatených niekoľko splátok) má banka oprávnenie postúpiť inému subjektu, a to aj nebankovému, pohľadávku z celého úveru, t.j. splátky splatné aj nesplatné bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu, jeho argumentáciu odvolací súd vyhodnotil za nepresvedčivú a nezodpovedajúcu účelu, zmyslu a logike ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď odvolací súd nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak až po jeho ukončení (vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu), ktorým spôsobom bežne postupujú slovenské bankové subjekty na finančnom trhu. 20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s judikatúrou a súdnou praxou súdov všetkých inštancií súvisiacou s danou problematikou, ktorá je v súčasnosti konštantná. Poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2017, 5Cdo 13/2016, 7Cdo 26/2017, vychádzajúc z ktorých vo všeobecnosti platí, že postúpene pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy cesie je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Podľa dikcie ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a dôvodovej správy k nemu mal zákonodarca touto úpravou na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo motivovať banku k tomu, aby podnikala určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom, aby počas celého trvania zmluvy každý mesiac nepripisovala len na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie, aby sa dlh zvyšoval, keď takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou požadovanou zákonom o ochrane spotrebiteľa. Nie je totiž v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou počas trvania záväzkového vzťahu táto postupovala pohľadávku tretej osobe bez dohľadu Národnej banky SR, pretože takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. 21. V danej veci je potrebné mať na zreteli, že sa jedná o spor spotrebiteľský, a že zákon o bankách je špeciálnym predpisom k Občianskemu zákonníku. 22. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 23. Je preto potrebné konštatovať, že ak neboli splnené podmienky ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách veta prvá pri postúpení pohľadávky na nebankový subjekt, jedná sa o postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom a takéto postúpenie je v zmysle ust. § 525 ods. 2 OZ neplatné, nakoľko je vylúčené. Takéto postúpenie je preto neplatným právnym úkonom a musí byť podrobené súdnemu prieskumu jeho platnosti ex offo, keď napokon i samotná právna úprava postúpenia pohľadávky obsahuje v ust. § 525 ods. 2 OZ ustanovenia o zákaze postúpenia. Ak teda bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať riadnym a včasným oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi postupcom. Ak ide o postúpenie pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc. 24. Odvolaciu námietku žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje výnimky z bankového tajomstva a nie podmienky platného postúpenia pohľadávky, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko napriek systematickému zaradeniu ust. § 92 ods. 8 do časti zákona s názvom Bankové tajomstvo nemožno usudzovať, že zámerom zákonodarcu bolo riešiť ním výlučne len otázku porušenia alebo neporušenia bankového tajomstva, nakoľko by to v zákonnom znení výslovne uviedol, pričom podmienky platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, ale prekrývajú. Taktiež nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu o zmluvnom dojednaní možnosti postúpenia pohľadávky z úveru v rámci všeobecných obchodných podmienok postupcu s poukazom na to, že toto zmluvné dojednanie už bolo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako správne právne posúdil súd prvej inštancie. 25. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných v odvolacom konaní, ktorým však ich náhradu nepriznal, keďže im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).