Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/266/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415214303 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415214303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: 1/ SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 322 832, X/ H.. K. T., U. N. R.X. XXXX/XX, D. Y., oboch zastúpených: Ružička Csekes s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444 873, zastúpenému: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, o uloženie povinnosti odvysielať opravu, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12. februára 2018, č.k. 9C/566/2015-237, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali odvysielania opravy nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdení podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a súčasne uverejnenia totožnej opravy na internetových stránkach B..J..sk G. B..W..sk; a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v nedeľu dňa 1.11.2015 odvysielala televízia J. v programe o 19.00 hod. W. Q. R. Y. Q. E. po rokoch, v ktorom bolo uvedené, že "D. J. N. J. U. R.G. Y. M. Ľ. M. T. R. G. U., Ž. ". A. Y. J. D. G. Ž.P. ". J. Q. G. Š. Y. K. T., X. H. H. M. F. R.T. Y. E.. W. R. U. Y. M. G. na Z. Y. Ž.É. B..W..sk G. na B..J..sk T. Č. T. G.. V príspevku bol zobrazený obrazový záznam priestorov žalobcu 1/ a fotografia a obrazový záznam žalobcu 2/. Poukázal na to, že svedkyňa U. J., ktorá je zamestnancom žalovaného, a ktorá pripravila predmetnú reportáž, vo svojej výpovedi uviedla, že túto reportáž spracovala preto, že tejto téme sa venovala niekoľko rokov odo dňa, kedy sa spis s názvom E. objavil na internete spolu s kolegom J. F. túto tému pokrývali. Oslovili k nej každého, koho meno sa v spise vyskytlo a mali ho možnosť niekde stretnúť. Tak sa stalo aj v tomto prípade, keďže pán T. bol v spise spomínaný 15x, chceli mu dať priestor sa k informáciám z tohto spisu vyjadriť. Má za to, že osoby, ktoré sú verejne známe a boli v tomto spise spomínané s údajnými trestnými činmi, by mali k tomuto textu zaujať nejaký postoj. Uviedla, že v novinárskej praxi je úplne bežné, že sa novinári na tlačovkách pýtajú aj na iné témy, ako je téma, kvôli ktorej bola tlačovka zvolaná, čiže vyhodnotili, že kauza E. je predmetom verejného záujmu a preto sa pána T. chceli spýtať aj na ňu. Robia to tak bežne, je to bežný spôsob novinárskej praxe, nie je to výnimočný prípad. V minulosti oslovovali rôznych ľudí z tohto spisu pri rôznych príležitostiach. Málokedy niekomu dopredu dávali vedieť, že sa na tento spis budú pýtať, zvyčajne využili príležitosť, kedy tento človek niekde verejne vystúpil. Takže to bola z jej uhla pohľadu prvá príležitosť, kedy mohla práve pána T.E. v tejto súvislosti osloviť. Bolo to prvýkrát, čo bola na akejkoľvek akcii, kde bol pán T.. Stretla ho v tento deň prvýkrát. A na rozdiel od ostatných aktérov z tohto spisu, ktorých stretávajú častejšie, nemala možnosť sa ho na ten spis opýtať. Témou tlačovky bolo zavedenie novej výroby polyetylénových guličiek, takže chceli rešpektovať tému, o ktorej chcel pán T.Á. hovoriť. Nechali teda jeho, a aj pána A., voľne rozprávať. Potom nasledovali otázky k téme tlačovky, čiže k výrobe a ona sa ešte uistila, či niektorý z kolegov má otázku k tejto téme, keďže nemali, spýtala sa na ďalšiu tému, na ktorú sa v redakcii dohodli, že je predmetom verejného záujmu. Potom ak pánom T. G. A. položila niekoľko otázok, si ešte iní novinári spomenuli na nejaké ďalšie otázky, ktoré aj položili a potom bol brífing ukončený. Po brífingu za ňou prišiel R. J. a bol očividne nahnevaný, že z jeho uhla pohľadu zmenila tému tlačovky a hnevalo ho, že sa pána T. pýtala na niečo iné ako bola téma, kvôli ktorej tú tlačovku zvolali. Takže prisľúbila rovno na mieste, že ak by chcel pán T. k tej istej téme poskytnúť rozhovor mimo tohto brífingu, tak pokojne prídu znova. Čiže z jej pohľadu otázky boli položené, pán T. mal možnosť sa k nim vyjadriť. Ak by ale vyhodnotil situáciu tak, že im chce rozhovor dať znova, pokojne mu to umožnia. Reportáž totiž odložili aj z tohto dôvodu až na víkend. To znamená, že neodvysielali ju v daný deň, keď bol rozhovor nakrútený. Cez víkend reportáž odvysielali v tom znení, v akom ju na brífingu nakrútili. Pán T.E. alebo niekto zo Y. ohľadom rozhovoru alebo poskytnutia informácií k tejto téme sa viac neozval. Pán J. má pritom mobil aj na ňu aj na šéfa, takže nevidí dôvod v probléme, že by sa im nebolo dalo dovolať. Nie je bežné, že s odvysielaním reportáže sa čaká 4 dní po natočení materiálu. Niekedy sa to robí, keď sa vyskytnú okolnosti, ako je napríklad táto, keď teda chcú niekomu vyjsť v ústrety, alebo keď je téma nadčasovejšia a nie je dôvod sa s tým ponáhľať. Podľa nej boli odvysielané odpovede pána T. k téme E. v reportáži. Ak sa nemýli, boli odvysielané všetky, alebo drvivá väčšina jeho vyjadrení. Nezazneli nejaké podstatné informácie od pána T. počas danej tlačovej besedy k téme E., ktoré v reportáži neodzneli. Pýtali sa pána T. na W. E. opakovane a dali mu dostatočný priestor na vyjadrenie k spisu, aj k zmienkam o jeho osobe. Brífing bol ukončený zo strany Slovnaftu, nie zo strany Markízy, mali ľubovoľne veľa času na tie odpovede. Pokiaľ ide o úvod reportáže, kde odznelo, že ,,D. J. N. Y. J. U. R.G. Y. M. Ľ. M. T. R. G. U.. T. A. Y. J. D. svedkyňa uviedla, že aj túto časť reportáže myslí si, pripravovala ona, je to zvyčajné. Moderátori doň robia drobné zásahy, ale myslím si, že som to napísala ona až na malé kozmetické úpravy. Pri príprave tohto textu vychádzala primárne zo spisu E., zverejneného na internete a v reportáži aj z ďalších dovtedy známych vecí, ktoré vyplývali z vyjadrení politikov, alebo verejne činných osôb. Spis E. čítala. Našla v ňom informácie o tom, že vrcholoví politici a biznismeni mali byť zapletení do rozkrádania. Pokiaľ ide o vetu v reportáži: "Patrí medzi nich aj Š. Y. K. T., ktorý je jednou z hlavných postáv spisu E.. Novinárske otázky ho zatiaľ akosi obchádzali a tak sme sa ho spýtali, či je spis pravdivý" svedkyňa uviedla, že takmer určite je to znenie, aké pripravila ona. Zmeny zo strany moderátorov, ktorí text čítali, by boli kozmetické. Keď pána T. označila za jednu z hlavných postáv spisu E., vychádzala zo samotného spisu, v ktorom boli niektorí aktéri spomínaní viackrát, iní iba raz. R. T. patril k ľuďom, ktorí tam boli spomínaní až 15x. Vetou, že R.na T. novinárske otázky zatiaľ akosi obchádzali, z jej pohľadu šlo o kombináciu snahy a príležitosti sa pána T. na túto tému spýtať. Nezachytila totiž v médiách jeho vyjadrenia k tomuto spisu a v archíve v W. J. žiadny rozhovor s ním k tejto téme nemali. Po odvysielaní reportáže ju upozornil novinár J. T., že jemu sa jeden rozhovor podarilo spraviť tiež. Ak sa nemýli, rozhovory k tejto téme boli dva, jeden p. T. a jeden ich. Ďalej svedkyňa uviedla, že kauza E. patrí k najintenzívnejšie pokrývaným témam k spravodajstve J.. Ide totiž o jednu z najväčších káuz súčasnosti. Aj progres vo vyšetrovaní pokrývali veľmi intenzívne. Spravidla mali v Televíznych novinách každý posun, aký v tejto téme nastal, a teda aj vyšetrovanie a samozrejme aj problémy a podozrenia, ktoré toto vyšetrovanie sprevádzali. Z jej uhla pohľadu vystihli všetko podstatné týkajúce sa konkrétne témy, ktorú v ten deň odvysielali. Samozrejme spravodajská reportáž je zachytenie okolností na veľmi malom priestore, takže tam nemôžu uviesť všetky okolnosti týkajúce s každej kauzy. Dôležité ale je povedať, že informácie zaznievajú v našom spravodajstve pravidelne, takže diváci sú o nich oboznámení. Diváci určite boli oboznámení s tým, že vyšetrovanie spisu E. prebieha a že ukončené nebolo a zároveň boli oboznámení s tým, že v priebehu vyšetrovania videli viacerí aktéri aj rôzne problémy. Keďže vyšetrovanie spisu E. nebolo ukončené, tak nevie, či sú informácie v tomto spise pravdivé, ale je povinnosťou novinára sa venovať aj podozreniam. Špeciálne ak sú takéto závažné a ak sa týkajú ľudí, ktorí sú vo verejných funkciách. Prípadne ľudí, ktorí sú s politikmi v kontakte. Svedkyňa na otázku právnej zástupkyne žalobcov, z čoho vychádzala, keď v príspevku tvrdila, že: "D. J. N.D. Y. J. U. podľa Y. M. Ľ. M. T. R. G. U.. R.G. J. Q. G. Š. Y. K. T., X. H. H. M. F. R. Y. E. uviedla, že spis E. je na internete. Ešte stále prebieha vyšetrovanie a nevieme či je pravdivý. Z toho vyplýva, že nevieme či je nepravdivý a musia sa tým zaoberať až kým sa celá vec neuzavrie. Nemá žiadne súdne, ani iné rozhodnutie policajného zboru ohľadom pána T., ale to nie je pre ňu ako redaktorku dôležité. Podstatné je, že téma ešte uzavretá nebola a podozrenia sú veľmi závažné, takže je povinnosťou novinára sa nimi zaoberať. Z listu žalobcu 1/ zo dňa 11.11.2015 zistil, že žalobca 1/ zaslal žalovanému sťažnosť na neobjektívne spracovanie faktov a zavádzanie verejnosti, keď odvysielaný príspevok pod názvom "E. po rokoch" obsahoval subjektívne, neoverené tvrdenia, čím došlo k zavádzaniu verejnosti a poškodeniu dobrého mena spoločnosti SLOVNAFT a.s. V príspevku bol navodený dojem, že žalobca 2/ bol zapojený do masívneho rozkrádania Slovenska. Z listu žalobcu 1/ zo dňa 10.11.2015 zistil, že žalobca 1/ podal žalovanému sťažnosť na porušenie zákona č. 308/2000 Z.z. Zo žiadosti žalobcu 1/ zo dňa 26.11.2015 zistil, že žalobca 1/ opätovne podal žalovanému žiadosť o odvysielanie opravy podľa § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. Zo žiadosti žalobcu 2/ zo dňa 26.11.2015 zistil, že žalobca 2/ žiadal žalovaného o opravu odvysielaného príspevku s názvom ,,E. po rokoch". Z listu žalovaného zo dňa 08.12.2015 vyplýva, že žalovaný oznamuje žalobcovi 1/, že jeho žiadosti o odvysielanie opravy nie je možné vyhovieť, keď ním uvádzané informácie v oprave sa netýkajú ich spoločnosti. Medzi napádanými tvrdeniami sú aj presné citácie zo spisu E. spolu s uvedením zdroja. Obsah tohto spisu (nie jeho pravdivosť) pritom žalovaný považuje za nesporný. W. J. neprezentuje obsah spisu E. ako overený a pravdivý. Z listu žalovaného zo dňa 03.12.2015 zistil, že žalovaný žalobcovi 2/ oznamuje, že jeho žiadosti o opravu nie je možné vyhovieť s odkazom na § 21 ods. 9 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. a tiež z dôvodu, že ním navrhovaný text opravy sa týka aj údajov, ktoré v reportáži neodzneli, prípadne sa netýkajú jeho osoby. Žalovaný požiadal žalobcu 2/, aby odstránil vady jeho žiadosti, v opačnom prípade ním požadovaná oprava nebude odvysielaná. Z obsahu listu zo dňa 4.12.2015 mal preukázané, že žalovanému bol doručený list spol. SLOVNAFT, a.s. s uvedením dotknutých osôb SLOVNAFT, a.s. a H.. K. T., predseda predstavenstva so žiadosťou o odvysielanie opravy. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I zistil, že žalobca 2/ bol od 2.8.2005 do 22.9.2006 členom predstavenstva spoločnosti žalobcu 1/. Z obsahu "spisu E. vyplýva, že meno H.. K. T. sa v spise v rôznych súvislostiach vyskytuje mnohokrát. Taktiež sa v spise vyskytuje žalobca 1/. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 16 ods. 3, § 21 ods. 1,3,4,5,6,7, § 21 ods. 9 písm. d), § 21 ods. 10,11 zákona č. 308/2000 Z.z., o vysielaní a retransmisii, a dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť. Poukázal na to, že skutkovým tvrdením je vo všeobecnosti vyjadrenie o skutkovej podstate alebo o postupe, ktoré sa vyznačuje objektívnym vzťahom medzi prejavom a realitou a ktorého pravdivosť, úplnosť a presnosť možno preveriť dokazovaním. Z jazykového výkladu pojmu ,,práva na opravu" je možné vyvodiť, že právo na opravu slúži na odstránenie chyby v nepravdivom skutkovom tvrdení o fyzickej, resp. o právnickej osobe (oprava je činnosť majúca za cieľ odstránenie chyby, závady). V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné rozlišovať medzi faktami (skutkovými tvrdeniami) a hodnotiacimi úsudkami, kým pravdivosť faktov je možné preukázať, hodnotiace úsudky dôkaz pravdy nepripúšťajú a požiadavka na preukázanie ich pravdivosti predstavuje zásah do slobody názoru, ktorá je základným elementom práva garantovaného článkom 10 (rozhodnutie ESĽP vo veci S. proti Rakúsku zo dňa 08.07.1986). Predmetom tohto konania je návrh žalobcov o uloženie povinnosti odvysielať opravu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 21 zákona č. 308/2008 Z.z. Predmetom posúdenia boli v zásade výroky z reportáže, cit.: ,,D. J. N. Y. J. U. R.G. Y. M. Ľ. M. T. R. G. U.. T. A. Y. J. D.. R. J. Q. G. Š. Y. K. T., ktorý je jednou z hlavných postáv spisu E.". Konštatoval, že pravdivosť napádaného tvrdenia je všeobecne známa. Slovenská verejnosť má totiž dostatočné informácie o obsahu spisu E. a je nesporné, že meno žalobcu 2/ sa v ňom vyskytuje opakovane. Samotná redaktorka U. J. uviedla, že meno žalobcu 2/ sa v ňom vyskytuje 15krát. Pre potvrdenie uvedených všeobecne známych skutočností žalovaný ako dôkaz pripojil text spisu E. získaný z internetu aj so zvýraznením mena žalobcu 2/. Zo spisu E. tiež vyplýva, že sa v ňom opakovane uvádza aj žalobca 1/, a to celkovo 5 krát. V spise E. H.e taktiež uvedená informácia o nominácii žalobcu 2/ do orgánov spoločnosti žalobcu 1/. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu 1/, že nikdy nemal a nemá spojitosť so spisom E.. Z častého výskytu mena žalobcu 2/ vyplynul hodnotiaci úsudok moderátora, že sa v prípade žalobcu 2/ jedná o jednu z hlavných postáv spisu E. (v závislosti od počtu výskytu jeho mena v spise). Z § 21 ods. 1 zákona, ako aj z judikatúry v tejto oblasti je nepochybné, že právo na opravu prináleží len ku skutkovým tvrdeniam, a nie k hodnotiacim úsudkom. Treba starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu. Nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto požiadavka sama osebe porušuje slobodu názoru, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného čl. 10 Dohovoru. Právo na opravu k výroku "Š. Y. K. T., X. H. H. M. F. R. Y. E. Q.evzniklo, keďže ide o hodnotiaci úsudok. Žalovaný nebol povinný takúto opravu uverejniť, bez ohľadu na to, či by o ňu žiadal žalobca 1/ alebo žalobca 2/. Žalovaný vo vyjadrení k dôvodom neodvysielania opravy žalobcovi 1/ uviedol, že žalobca 1/ sa v napádanej časti reportáže vyskytuje len raz, a to v spojení: "R.Í. J. Q. G. Š. Y. K. T.. Z. K. R. R. Ú.D., X. R. T. M. obchodného N. Ž. X/, X. H.. T. A. G. R. R. Y.Č. Y., G..Y.. Žalovaný uviedol, že na základe § 21 ods. 9 písm. d) zákona nie je povinný žalobcovi 1/ k tomuto pravdivému výroku opravu uverejniť. K ostatným napádaným tvrdeniam žalobcovi 1/ právo na opravu nevzniklo, pretože z nich nie je identifikovateľný, t.j. nie je možné ho z nich presne určiť, ako vyžaduje § 21 ods. 1 zákona. V reportáži nebolo uvedené, že by žalobca bol R. R. Y. Y. G..Y.. v období 2002-2006, na ktoré sa vzťahuje spis E.. Keďže takáto informácia vo vysielaní žalovaného nezaznela, nemohlo k nej vzniknúť právo na opravu. Ako však vyplýva z úplného výpisu z Obchodného registra žalobcu 1/, pôsobí žalobca 2/ v jeho predstavenstve už od roku 2005, teda aj v čase údajného vzniku spisu E.. Ďalší dôvod odmietnutia opravy bol, že jej text neprípustne dopĺňa reportáž, napr. informáciami o tom, že vyšetrovanie kauzy E. stále pokračuje, a preto informácie zo spisu nie sú relevantné. Takéto informácie presahujú zákonný rámec inštitútu opravy a zasahujú do redakčnej nezávislosti redakcie spravodajstva žalovaného, ktorá je výlučne oprávnená rozhodovať o obsahu vysielania. K dôvodom neodvysielania opravy žalobcovi 2/ žalovaný uviedol, že vo vzťahu k žiadosti o opravu žalobcu 2/ z 26.11.2015, jej celé odvysielanie nie je predmetom žaloby a žiadnu inú opravu však žalobca 2/ od žalovaného nežiadal. Konštatoval tiež, že obidva napádané výroky sú pravdivé, a preto žalovaný nie je povinný odvysielať navrhovanú opravu. Právo žalobcu 2/ na opravu je vyčerpané aj z toho dôvodu, že žalobca 2/ sa opakovane v reportáži k spisu E. vyjadril, poprel jeho autentickosť a informácie, ktoré sa v spise uvádzajú. V príspevku žalobca 1/ nebol prezentovaný ako spoločnosť vykazujúca znaky korupčného správania, resp. spojitosti s rozkrádaním. Bola spomenutá len v spojitosti s osobou H.. K. T. v tom zmysle, že tento je v súčasnosti predsedom predstavenstva. Pokiaľ ide o označenie H.. T. v reportáži, ako Š. Y., redaktorka označila H.. T. jeho aktuálnym statusom, a nie pozíciou, ktorú zastával v čase, keď sa udalosti spisu E. mali odohrať. Je reálne, že dôvodom odvysielania reportáže bol význam kauzy E., ktorá je pre spoločnosť stále živá a aktuálna. Reakcie premiéra N. A. Z. K. T. boli nepochybne divácky veľmi zaujímavé a atraktívne. Je to práve štátna moc, ktorá má podozrenia o rozsiahlych zločinoch vyšetriť. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobcu 1/ sa napádané výroky netýkajú. Žalobca 2/ H.. K. T. sa pritom žalobou v tomto spore domáha odvysielania opravy, ktorú u žalovaného odvysielať nežiadal. Žalovaný ako vysielateľ nemá povinnosť koncipovať namiesto žiadateľov text opravy, ani im pomáhať pri ich formulácii. Žalovaný napriek tomu upozornil žalobcov dvoma listami na nedostatky ich žiadostí. Bolo slobodným rozhodnutím žalobcu 1/, že listom zo 4.12.2015 uznal výhrady žalovaného a text opravy zmenil. Jeho list podpísala H.. E.O., pričom pri jej podpise uviedla: riaditeľ útvaru právnej služby, Slovnaft, a.s. Je akceptovateľné, že z titulu svojej pozície mohla konať za žalobcu 1/. Nie však za žalobcu 2/ ako fyzickú osobu. To by musela v liste výslovne uviesť, prípadne k podpisu pripojiť napr. formuláciu: "na základe plnomocenstva". V konaní bolo po roku dodatočne predložené plnomocenstvo žalobcu 2/, ktoré však vyznieva nedôveryhodne a pre značný časový odstup od jeho predloženia nemožno vylúčiť, že bolo vyhotovené dodatočne. Žalobcovia vnímajú povahu inštitútu práv na opravu nesprávne, o čom svedčí aj ich vyjadrenie z 5.5.2016, v ktorom uvádzajú, že nie je dôležitý konkrétny obsah, ale celkové vyznenie a mediálny obraz vytvorený u diváka. Podstata práva na opravu je totiž práve v konkrétnych výrokoch a ich údajnej nepravdivosti. Celkové vyznenie je irelevantné, môžu ho namietať v inom spore (napr. o ochranu dobrej povesti), ale nie je možné preukazovať pravdivosť celkového vyznenia reportáže v tomto konaní o odvysielanie opravy. Vo vzťahu k žiadosti o opravu na web stránkach J.za.sk G. W..sk poukázal na to, že takáto oprava nie je v zmysle § 21 zákona 308/2000 Z.z. možná. Textov, ani videí na internete sa totiž zákon netýka, pričom jeho vecná pôsobnosť je jasne určená v § 2 ods. 1 zákona. Žalovaný sa snažil poskytnúť žalobcovi 2/ dostatočný aj dodatočný priestor na vyjadrenie k spisu E.. Y. Z.. J. na pojednávaní 25.1.2017 potvrdil, že redaktorka ho ústne po tlačovej konferencii v Slovnafte požiadala o rozhovor s pánom T.. Ku konaniu pred Radou pre vysielanie a retransmisiu uviedol, že toto je stále predmetom preskúmavania pred súdom. Rada však vo svojom konaní riešila iný problém namietaní žalobcami a závery Rady v jej rozhodnutí nemôžu byť podkladom pre toto konanie. O pravdivosti tvrdení totiž v tom konaní nešlo. Rada len skúmala, či pán T. mal dostatočný priestor na vyjadrenie. Podstatou tohto sporu je výrok, že do masívneho rozkrádania mali byť podľa spisu E. zapletení ľudia z vrcholovej politiky a biznisu. Kľúčová časť tejto vety je "podľa spisu". Žalovaný preukázal, že to tak podľa spisu E. skutočne bolo. Pričom divákov už 5 rokov od vypuknutia kauzy konštantne upozorňuje, že informácie v spise nie sú preverené a potvrdené. Aj v danej reportáži na jej závere reportérka U. J. informuje, že všetky tajomstvá by mohla rozlúsknuť polícia, ktorá E. vyšetruje. Následne sa k vyšetrovaniu vyjadril policajný prezident E.. Prezumpcia neviny tak bola jednoznačne dodržaná. Ak by došlo k vyriešeniu a vyšetreniu kauzy E., prípadne odsúdeniu nejakých jej aktérov, diváci by sa o tom určite dozvedeli a žalovaný by nepochybne potom veľmi rád a veľmi podrobne o tomto informoval. Dovtedy spis E. vnímame ako neoverený spis SIS, čo je vo všeobecnosti známe. Inými slovami, z častého výskytu mena žalobcu 2/ vyplynul hodnotiaci úsudok moderátora, že v jeho prípade ide o jednu z hlavných postáv spisu E. (v závislosti od počtu výskytu jeho mena v spise). Kým existencia faktov môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nepodlieha dokazovaniu. Nemožno splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a takáto požiadavka sama osebe porušuje slobodu názoru, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného čl. 10 Dohovoru. Ďalší dôvod odmietnutia opravy žalovaného bolo, že jej text neprípustne dopĺňa reportáž, napr. informáciami o tom, že vyšetrovanie kauzy E. stále pokračuje, a preto informácie zo spisu nie sú relevantné. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ poukázal na to, že reportérka v reportáži opakovane uviedla, že informácie o osobe žalobcu 2/ pochádzajú zo spisu E.. Nešlo o jej skutkové tvrdenia, ale o presnú a pravdivú citáciu daného spisu. Je nespochybniteľné, že jeho meno sa v spise E. nachádza veľakrát. O tejto skutočnosti má verejnosť právo byť informovaná. Diváci televízie J. majú vedomosť, že údaje zo spisu E. nie sú potvrdené. Rovnako redaktori tieto informácie nikdy neprezentujú ako overené a pravdivé. Rovnako tomu bolo aj v predmetnej reportáži. V reportáži nebola uvedená informácia, že sa žalobca 2/ vyhýbal novinárom. Naopak, redaktorka v nej prezentovala len svoj hodnotiaci úsudok, že ostal "v závetrí" a novinárske otázky ho obchádzali, t.j. že novinári s témou spisu Gorila doteraz žalobcu 2/ v zásade nekonfrontovali. V reportáži dostal žalobca 2/ relevantný opakovaný priestor na vyjadrenie k spisu E. a na otázky redaktorky. Tento aj využil a informácie zo spisu E. týkajúce sa jeho osoby priamo a jasne poprel. Pokiaľ žalobcovia v petite žalobného navrhovali, aby žalovaný uverejnil opravu aj na internete na internetových stránkach B..J..sk G. B..W..sk, táto požiadavka ide nad rámec zákona a takýto nárok nie je možné žalobcom priznať. Právo na opravu sa týka len vysielania programovej služby (v tomto prípade W. J.), v ktorej boli nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje odvysielané. Zákon č. 308/2000 Z.z. neumožňuje uplatňovať si právo na opravu napr. údajom na internetových stránkach. Žalobcovia v žalobe spochybňujú obsah a načasovanie reportáže, keď tvrdia, že porušuje prezumpciu neviny a otázky kladené žalobcovi 2/ považujú za nevhodné a neetické, keď vraj došlo k využitiu účasti novinárov na súkromnom podujatí pri otvorení novej výrobnej linky. Tieto výhrady žalobcov neobstoja a sú neodôvodnené. Z obsahu celej reportáže jasne vyplýva, že reportérka žalobcu 2/ len konfrontuje s tým, že jeho meno sa nachádza v spise E.. Ten sa následne vyjadril, že spis E. nie je autentický a nemá s ním nič spoločné. Tiež poprel informáciu zo spisu E., že sa s F. Y.tretával každý tretí deň. Predmetom reportáže bola najmä kauza E., nie novinky v spol. SLOVNAFT a.s. Otvorenie novej výrobnej linky bolo predmetom inej samostatnej reportáže, o čom majú žalobcovia vedomosť. Rovnako sa zmienka o tom, že SLOVNAFT, a.s. otvára výrobnú linku, objavila aj v napádanej reportáži. V reportáži boli teda odvysielané pravdivé informácie založené na podložených skutkových tvrdeniach a primerané, prípustné hodnotiace úsudky, ktoré vychádzali zo stavu v čase prípravy a vysielania reportáže. Právo na opravu žiadnemu zo žalobcov tak vzniknúť nemohlo. Naviac, neboli splnené ani formálne náležitosti ich žiadostí, resp. žalobný návrh nekorešponduje so žiadosťou o opravu žalobcu 2/. Napokon poukázal na to, že žalobcovia mali dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k žalovaným pripravovanej reportáži, keď, ako uviedla svedkyňa U. J., nie je štandardné po natočení materiálu čakať s odvysielaním reportáže 4 dni, žalovanému 2/ vyšli v ústrety, avšak ten sa k spisu E. a zmienkam o jeho osobe v ňom nevyjadril. Z uvedených dôvodov nemal inú možnosť ako predmetnú žalobu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na úspech žalovaného v konaní mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí napadnutý rozsudok žiadali zmeniť a žalobe v celom rozsah vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie na súde prvej inštancie má vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Zdôraznili, že sa domáhajú svojho práva na ochranu pred nepravdivými a pravdu skresľujúcimi údajmi a v zmysle Zákona o vysielaní a retransmisii požadujú odvysielanie opravy podľa § 21 tohto zákona. Súd prvej inštancie však pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy, že Zákon o vysielaní a retransmisii poskytuje ochranu nielen pred výslovne nepravdivými údajmi, ale aj pred pravdu skresľujúcimi údajmi, ktoré sporný príspevok jednoznačne obsahuje, a to ako o osobe žalobcu 1/, tak aj o žalobcovi 2/, ktorých možno na základe údajov uverejnených v príspevku presne určiť, pričom ide o údaje týkajúce sa ich, a to najmä tvrdenie o ich účasti na masívnom rozkrádaní Slovenska, o vyhýbaní sa žalobcu 2/ novinárom a jeho označení za jednu z hlavných postáv spisu E., ako aj o spájaní obchodného mena súkromnej spoločnosti žalobcu 1/ s kauzou E.. Za nesprávne označili skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že výroky "D. J. N. J. U. R.G. Y. I. Ľ. M. T. R. G. U., Ž. ". A. Y. J. D. G. Ž.P. ". J. Q. G. Y. K. T., ktorý je jednou z hlavných postáv Y. E. sú pravdivé. Predmetné výroky, ako aj celý príspevok sa totiž odvolávajú na "spis E., ktorého pravosť a pravdivosť tvrdení v ňom obsiahnutých nebola do dnešných dní potvrdená a vyšetrovanie v tejto kauze E. stále prebieha (od vypuknutia kauzy v decembri 2011 už uplynulo viac ako 6 rokov). Podľa verejne dostupných zdrojov, ako aj z článku predloženého na pojednávaní dňa 25.01.2017 samotným žalovaným vyplýva, že predmetný "spis E. obsahuje aj nepotvrdené informácie a vyšetrovanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Okrem toho na internete sa nachádza množstvo ďalších článkov, ako aj agentúrnych správ, z ktorých je zrejmé (ako už bolo spomínané aj vyššie), že pravosť a pravdivosť informácií uvádzaných v "spise E. sa stále nepotvrdila, a nie je preto možné tvrdenia uvádzané v príspevku považovať za pravdivé. Autenticitu spisu E. podľa dostupných informácií nepotvrdil dokonca ani údajný pôvodca spisu. Aj z týchto dôvodov považujú tvrdenia žalovaného uvádzané v odvysielanom príspevku za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce údaje, konanie žalovaného svedčí o neobjektívnom spracovaní príspevku a snahe ich v príspevku škandalizovať. Nakoľko "spis E. ako zdroj informácií nie je možné považovať za dôveryhodný, odvolávanie sa na skutočnosti v ňom uvedené nemožno považovať v žiadnom prípade za pravdivé, kým súd právoplatne nerozhodne jednak o pravosti tohto "spisu E., ako aj o pravdivosti v ňom uvedených skutočností, resp. sa preukáže pravdivosť skutkov popisovaných v tomto spise, čo sa však do dnešného dňa nestalo. Opačný výklad má jednoznačne za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci. V tejto súvislosti zdôraznili, že zákon nepožaduje od osôb domáhajúcich sa práva na opravu predloženie dôkazov, či iných podkladov, ktoré by tvrdenú nepravdivosť preukázali. Dôkazné bremeno pravdivosti, resp. presnosti a správnosti uverejnených údajov v odvysielanom príspevku v zmysle § 21 ods. 9 písm. d) Zákona nesie v plnom rozsahu výlučne vysielateľ, t. j. žalovaný. Žalovaný sa však odvolával v konaní na súde prvej inštancie ako na zdroj svojich informácií iba na "spis E., a teda v žiadnom prípade neuniesol toto dôkazné bremeno, pretože odvolávanie sa na vyšetrovaním zatiaľ nepreukázané, a ani súdom nepotvrdené skutočnosti, nemôže v právnom štáte požívať ochranu a nemožno ich považovať za pravdivé tvrdenia. Predmetným príspevkom žalovaný porušil aj jednu z najdôležitejších a základných zásad slovenského právneho poriadku, a to prezumpciu neviny, a to za stavu, keď zo svedeckej výpovede redaktorky U. J. vyplynulo, že je jej známe, že vyšetrovanie "spisu E. nebolo ukončené a nevie, či sú informácie v tomto spisu pravdivé. Aj vzhľadom na túto svedeckú výpoveď dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému zisteniu o pravdivosti tvrdení uvádzaných v predmetnom príspevku. Vytkli tiež súdu prvej inštancie, že neprihliadol na to, že Zákon bližšie nešpecifikuje ako má oprava znieť a zákonodarca ponechal na žiadateľovi (t. j. na žalobcoch), ako by mala oprava znieť, a preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali tiež na to, že Zákon o vysielaní a retransmisii na rozdiel od Smernice o audiovizuálnych mediálnych službách č. 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 na vznik nároku na opravu nepožaduje, aby bol zverejneným údajom dotknutý oprávnený záujem (česť, dobré meno) určitej osoby, stačí, že ide o údaj nepravdivý alebo pravdu skresľujúci. To znamená, že v prípade Zákona ide o prísnejšiu úpravu vo vzťahu k vysielateľom, ako je úprava v citovanej Smernici. Keďže Smernica upravuje len minimálne kritériá na vysielanie, je v kompetencii členských štátov upraviť povinnosti vysielateľov prísnejšie, ako je to v Smernici. Ani túto skutočnosť však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy a vychádzal tak z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznili, že predmetný príspevok nielenže obsahuje nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje, ale aj jeho celkové vyznenie svojím obsahom aj formou vyvolávajú jedine a výlučne nepravdivý negatívny obraz o nich, nakoľko u diváka rezonuje jasná informácia "J. N. Y., "ľudia z vrcholovej politiky a biznisu" a "patri medzi nich aj šéf Y. K. T.". Táto nosná informácia u diváka, ktorý bežne ďalej podrobne neanalyzuje osobitne každú odvysielanú informáciu je jednoznačne nepravdivá. Tak ako bola táto nosná informácia divákovi v predmetnom príspevku podaná, evokuje, že reportáž a jej spracovanie do odvysielaného príspevku nebola robená bežným korektným spôsobom novinárov - slovné spojenia zámerne použitého podmieňovacieho spôsobu ako napríklad "mali byt", "zatiaľ akosi", "údajne", "mal", "má byt", "malo to byt" máloktorý divák vníma ako spochybnenie pravdivosti výroku, a že účelom odvysielaného príspevku bolo vyvolanie senzácie u divákov, resp. odvysielanie divácky lákavej a "príťažlivej" reportáže podať senzáciu chtivé informácie. V danom prípade je dôležitý nielen konkrétny obsah s nepravdivými a účelovými informáciami, ale aj celkové vyznenie a mediálny obraz vytvorený u diváka nátlakovým spôsobom na základe takejto reportáže. Nesúhlasili ani s názorom súdu prvej inštancie, že v "napadnutej reportáži boli odvysielané pravdivé informácie založené na relevantne podložených skutkových tvrdeniach a primerané, prípustné hodnotiace úsudky, ktoré vychádzali zo stavu v čase prípravy a vysielania reportáže", nakoľko tento nevyplýva z vykonaných dôkazov. Ustanovenie § 21 Zákona uvádza, že opravu možno požadovať voči odvysielaným nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom. V prípade, ak by išlo o hodnotiace úsudky redaktorov, ako uviedol súd, tieto mali byť v zmysle § 16 ods. 3 písm. b) Zákona oddelené od informácií spravodajského charakteru. V danom prípade odvysielania príspevku si žalovaný túto zákonom stanovenú povinnosť nesplnil. Okrem iného z výpovede svedkyne - redaktorky U. J. vyplynulo, že reportáž obsahovala iba faktické informácie, nakoľko išlo o spravodajský príspevok. A teda názor súdu, že právo na opravu prináleží len ku skutkovým hodnoteniam, a nie k hodnotiacim úsudkom, neobstojí, nakoľko išlo o spravodajský príspevok, ktorý neobsahoval, resp. nemal obsahovať, hodnotiace úsudky, alebo ak ich obsahoval tieto mali byť oddelené od informácií spravodajského charakteru tak, aby nevzbudzovali u diváka nosnú informáciu jednoznačného spravodajského charakteru o účasti žalobcov na masívnom rozkrádaní. V tejto súvislosti poukázali aj na to, že tvrdenie, v ktorom bol žalobca 2/ označený v príspevku za šéfa SLOVNAFT-u nemožno posudzovať osamotene bez vzťahu k predchádzajúcemu tvrdeniu, na ktoré sa toto tvrdenie vzťahuje a to, že patrí medzi "ľudí z vrcholovej politiky a biznisu, ktorí mali byť podľa spisu zapletení do masívneho rozkrádania". Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil pravdivosť tohto tvrdenia, nakoľko ho nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s predchádzajúcou vetou, na ktoré sa toto tvrdenie vzťahuje. V období rokov 2002-2006" (t. j. obdobie, na ktoré sa Príspevok a kauza E. odkazuje) nebol žalobca 2/ šéfom žalobcu 1/, keď sa predsedom predstavenstva SLOVNAFT, a.s. stal až v roku 2009 a jeho dovtedajšie členstvo v predstavenstve SLOVNAFT, a.s. (v rokoch 2005-2009) nemôže byť chápané v zmysle, že bol šéfom SLOVNAFT-u, nakoľko predstavenstvo ako orgán spoločnosti je kolektívnym orgánom s viacerými členmi a jeho vrcholným predstaviteľom je predseda predstavenstva, a nie jeho jednotliví členovia, alebo podpredsedovia. Tvrdenie o Š. SLOVNAFT-u vzťahujúce sa na tvrdenie o zapojení sa do masívneho rozkrádania z obdobia kauzy E. je teda nepravdivé, resp. ho možno považovať za pravdu skresľujúce. Nestotožnil sa ani so záverom, že neboli splnené ani formálne náležitosti ich sťažností, resp. že žalobný návrh so žiadosťou o opravu žalobcu 2/ nekorešponduje. Splnili totiž všetky formálne aj obsahové náležitosti žiadosti na odvysielanie opravy (písomná žiadosť, doručená žalovanému v lehote najneskôr 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, označenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov, odôvodnenie nepravdivosti, nepresnosti uverejnených údajov a skreslenia pravdy, návrh znenia opravy). Námietka žalovaného na formálne náležitosti podpisovania doplnenia žiadosti v žiadnom prípade neobstojí, nakoľko ju spôsobil sám žalovaný (odpoveď/výzva žalovaného na doplnenie žiadosti adresovaná obom žalobcom spoločne v posledný deň lehoty na odvysielanie opravy v zmysle Zákona, a teda aj doplnenie žiadosti o odvysielanie opravy bolo podané spoločne za oba subjekty) a plnomocenstvo na zastupovanie oboch subjektov pre H.. E. vo veci podpísania doplnenia žiadosti bolo predložené súdu. Spochybnenie zastupovania oboch subjektov v čase podpísania doplnenia žiadosti v žiadnom prípade neobstojí, nakoľko sú personálne prepojené osoby a je prirodzené, že osoba žalobcu 2/, ako generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva žalobcu 1/, poverila vedúcu právneho oddelenia H.. E., aby zastupovala oba subjekty, keďže išlo o obsahovo totožné žiadosti o opravu, ako aj z dôvodu, že tak doplnenie žiadosti o opravu, ako aj žaloba o uloženie povinnosti odvysielať opravu obsahujú totožnú žiadosť o opravu iba v menšom rozsahu ako ju obsahovali pôvodné žiadosti o opravu podávané a podpisované za každý subjekt pôvodne samostatne. Nakoľko pre krátkosť času a doručenie spoločnej odpovede žalovaného pre oba subjekty v posledný deň lehoty na odvysielanie opravy v snahe vyhovieť žalovanému odpovedali spoločne a výrazne skrátili pôvodne požadované znenie odvysielania opravy, im nemôže byť toto konanie na ujmu. Žalovaný nepreukázal relevantným dôkazom žiaden z liberačných dôvodov uvedených v § 21 ods. 9 písm. a) - d) Zákona, ktorý by ho zbavil povinnosti odvysielať opravu, nakoľko Zákon výslovne stanovuje, že dôkazné bremeno v prípade práva na opravu znáša výlučne vysielateľ, teda žalovaný. A teda súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalovaným v príspevku a jeho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie súdu má vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto žiadali podanému odvolaniu vyhovieť. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dostatočne a presvedčivo odôvodnený potvrdiť. V prvom rade poukázal na to, že žalobcovia v odvolaní bližšie neuvádzajú, v čom konkrétne spočívajú vady v zmysle odvolacích dôvodov a nie je tak zrejmé, aké konkrétne vady konania a rozhodnutia súdu majú zakladať odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a d) C.s.p. Žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že súd prvej inštancie si nesprávne osvojil skutkové zistenie, keď výroky "do masívneho rozkrádania mali byť podľa spisu zapletení ľudia z vrcholovej politiky a biznisu", "vo funkciách sú mnohí dodnes" a "patrí medzi nich aj Š. Y. K.Á. T., ktorý je jednou z hlavných postáv spisu E., považoval za pravdivé. Takéto tvrdenie a vnímanie vydaného rozsudku je však nesprávne, nakoľko súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že odvysielané výroky sú pravdivé v tom zmysle, že sa v predmetnom spise E. nachádzajú. no neuviedol, že dané tvrdenia sú pravdivé čo do svojej podstaty. To napokon nikdy netvrdil ani on v reportáži, ani v tomto konaní. Jeho redaktorka v reportáži informovala verejnosť len o tom, čo zverejnený spis E. uvádza a snažila sa získať vyjadrenia žalobcu 2/, ktorý sa v ňom spomína. Súd tak mohol obsah textu v spise E. overiť a zistil, že všetky informácie spomínané v reportáži sa v ňom naozaj uvádzajú a dospel k záveru, že reportáž obsahuje výroky, ktoré samé osebe nie sú nepravdivé, avšak nevyslovil žiaden názor, ktorým by tvrdil, že spis E. a údaje v ňom obsiahnuté sú pravdivé a overené. Bolo jeho legitímnym právom a priam novinárskou povinnosťou o téme a osobe žalobcu 2/ verejnosť informovať, keďže ide o tému verejného záujmu. Súhlasí s tým, že spis E. nemožno v súčasnosti považovať za pravdivý a overený zdroj informácií, avšak to ani nikdy netvrdil a nemôže mu byť na ujmu, že o zverejnených informáciách informuje verejnosť. Je tiež nespochybniteľným faktom, že v čase odvysielania reportáže bol Š. Y. R. K. T., ktorý bol vzhľadom na vysoký počet zmienok v spise E. dôvodne označený za jednu z hlavných postáv spisu E.. Nesúhlasil ani s názorom žalobcov, že celkové vyznenie reportáže svojim obsahom a formou vyvolávajú nepravdivý negatívny obraz o nich, nakoľko v celej reportáži neodznelo tvrdenie, že spis E. H.e pravdivý, a teda že tvrdenia týkajúce sa žalobcov sú pravdivé. Práve naopak, bol poskytnutý priestor na vyjadrenie žalobcovi 2/, ktorý bol aj využitý a žalobca 2/ poprel pravdivosť spisu, ako aj akékoľvek spojenie jeho osoby s ním. Správne súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení rozsudku, že celkové vyznenie reportáže nemôže byť predmetom konania o odvysielanie opravy. Predmetom tohto konania môžu byť len konkrétne výroky z reportáže, ktoré majú byť nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Bez právneho významu sú tiež tvrdenia žalobcov, že reportáž nebola robená korektným a bežným spôsobom. Čo sa týka požadovaného uverejnenia opravy na jeho internetových stránkach, súd správne takýto nárok zamietol, keďže nemá oporu v Zákone. Toto svoje rozhodnutie súd aj riadne a kvalifikovane odôvodnil. Požiadavky žalobcov sú v tomto smere nad rámec zákona z dôvodu, že zákon s takouto možnosťou nepočíta. Na daných internetových stránkach neprevádzkuje internetové vysielanie - "live stream", a tak nie je možné na týchto stránkach odvysielať ani opravu podľa ustanovení § 21 ods. 1 Zákona, keďže webstránky B..W..sk G. B..J..sk nie sú programovou službou v zmysle zákona. Nie je tiež správna argumentácia žalobcov, že spravodajský príspevok nesmie obsahovať hodnotiace úsudky. Takáto interpretácia by ústavne neobhájiteľne a neprimerane obmedzovala právo na slobodu prejavu. Naviac, nie je úlohou žalobcov ani súdu posudzovať, či môže byť v reportáži v spravodajskom programe na TV MARKÍZA odvysielaný hodnotiaci úsudok. Ak je predmetom žaloby hodnotiaci úsudok, súd musí postupovať v zmysle právnych predpisov a judikatúry, ktorá skúmanie pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa. Neobstojí tiež subjektívny názor žalobcov o nesprávnosti záverov súdu o nesplnení formálnych náležitostí na odvysielanie oprav, nakoľko bolo výlučne vecou žalobcov, ako naformulujú žiadosť o opravu, pričom ak by im právo na opravu vzniklo a žiadosť by nemala vady, opravu by uverejnil. Listom ich len upozornil na chyby v ich žiadosti a tieto chyby si očividne uvedomili aj žalobcovia, a preto žalobca 1/ poslal druhý list, v ktorom text opravy zmenil. Ak by pôvodná navrhovaná oprava bola v poriadku a v súlade so zákonom, žalobcovia žiadosť o opravu nemuseli meniť a mali čakať kým opravu uverejní, prípadne podať žalobu na súd s cieľom dosiahnuť uverejnenie pôvodnej opravy. Konštatoval, že predmetná reportáž bola spracovaná kvalitne, profesionálne a pre diváka zrozumiteľne a nie je z nej možné vyvodiť, že by obsahovala skutkové tvrdenie spravodajského charakteru o účasti žalobcov na masívnom rozkrádaní, avšak iba to, že v spise E. Y.a nachádzajú určité informácie, a to žiadnym spôsobom nevylučuje, že v prebiehajúcom vyšetrovaní bude autenticita spisu vyvrátená a informácie o žalobcovi 2/ zo spisu sa nepreukážu. Na základe uvedeného uzavrel, že odvolacie dôvody prezentované v odvolaní žalobcov naplnené neboli a argumentácia ich existencie a zdôvodnenia je v odvolaní nedostatočná a neobstojí. 6. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného k ich odvolaniu poukázali na to, že zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v § 21 ods. 9 písm. a) až d) presne stanovuje, kedy žalovaný ako vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu. Ani jedna z týchto podmienok však nebola naplnená, nakoľko v opačnom prípade by sme museli pripustiť, že výroky žalovaného ". J. N.Á. J. U. podľa Y. M. Ľ. M. T. R. G. U., Ž. ". A. Y. J. D. G. Ž. ". J. Q. G. Š.A. Y. K. T., X. H. H. M. F. R. Y. E.", sú pravdivé. Nakoľko súd napadnutým rozsudkom neuložil žalovanému povinnosť odvysielať opravu a prvými troma podmienkami sa vo svojom konaní ani nezaoberal, je zrejmé, že musel vychádzať, a aj vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný preukázal pravdivosť výrokov, ktorých opravu požadovali. Toto považujú za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie. Opätovne zdôraznili, že zákon poskytuje ochranu nielen pred výslovne nepravdivými údajmi, ale aj pred pravdu skresľujúcimi údajmi. Predmetné výroky, ako aj celý príspevok sa odvolávajú na "spis E., ktorého pravosť a pravdivosť tvrdení v ňom obsiahnutých nebola do dnešných dní potvrdená a vyšetrovanie v tejto kauze E. stále prebieha a nie je preto možné tvrdenia uvádzané v príspevku považovať za pravdivé, minimálne ide o údaje pravdu skresľujúce. Uviedli tiež, že svojou žalobou nepopierajú právo žalovaného informovať verejnosť o zisteniach a podozreniach, avšak žalovaný by mal informovať takým spôsobom, aby nedochádzalo k porušovaniu práva na objektívne a pravdivé spravodajstvo. Zo svedeckej výpovede redaktorky U. J. pritom jednoznačne vyplynulo, že vyšetrovanie "spisu E." nebolo ukončené a nevie, či sú informácie v tomto spisu pravdivé. To znamená, že aj vzhľadom na túto svedeckú výpoveď dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému zisteniu o pravdivosti tvrdení uvádzaných v predmetnom príspevku. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj pravdivosť tvrdenia o "Š.É. Y., nakoľko ho nehodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými tvrdeniami v príspevku. Dodržali všetky formálne aj obsahové náležitosti žiadosti na odvysielanie opravy pôvodná, ako aj upravená formulácia žiadosti o opravu boli v súlade so zákonom a neobsahovali žiadne formálne ani obsahové chyby (bolo iba skrátené samotné navrhované znenie opravy, čím iba vyšli v ústrety požiadavke žalovaného a okrem toho zákon nijako nepredpisuje ako má oprava znieť). Ohľadne žiadosti odvysielať opravu aj na web stránkach prevádzkovaných žalovaným (B..W..sk G. B..J..sk) uviedli, že ak žalovaný odvysielal a uverejnil príspevok vo svojej hlavnej spravodajskej relácii a v rovnakom znení ho odvysielal, resp. zverejnil aj na internete, kde sa do dnešného dňa nachádza, je logické, že ochrana spočívajúca v práve na opravu odvysielaného príspevku by sa mala obdobne vzťahovať aj na také formy zverejnenia, kde sa odvysielaný príspevok vyskytuje. Zotrvali na názore, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalovaným v príspevku, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný nepreukázal liberačný dôvod neodvysielania opravy podľa § 21 ods. 9 Zákona a konanie súdu má vady, ktoré mail za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 7. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcov poukázal na to, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Na akékoľvek argumenty a prípadné upresnenie/vysvetlenie odvolacích dôvodov zo strany žalobcov preto odvolací súd nemôže prihliadať. Opätovne zdôraznil, že v odvolaní samotnom sa v časti III. Predmet a rozsah odvolania, nachádza len označenie odvolacích dôvodov a v časti IV. Odvolacie dôvody, sa nachádzajú len skutočnosti označené žalobcami za vady konania. Priradenie konkrétnych tvrdených vád rozhodnutia ku konkrétnemu odvolaciemu dôvodu v odvolaní absentuje. V časti IV. odvolania sa takéto priradenie nenachádza, tak ako uviedli žalobcovia vo svojej replike. Žalovaný tak nevie určiť, ktoré tvrdené vady zamýšľali žalobcovia priradiť ku konkrétnym odvolacím dôvodom. Takéto označenie je nevyhnutným predpokladom úspešnosti odvolania, nakoľko nie všetky vady sú spôsobilé založiť odvolacie dôvody podľa § 365 C.s.p. Žalobcovia v replike napádajú správnosť rozsudku a jeho záver o pravdivosti sporných tvrdení: "D. J. N. J. U.Ť. podľa Y. M. Ľ. M. T. R. G. U.; ". A.O. Y. J. D.; ". J. Q. G. Š. Y. K. T., X. H. H. M. F.Ý. R. Y. E.." Názor o nesprávnom závere Okresného súdu Bratislava IV o pravdivosti sporných výrokov opierajú žalobcovia o tvrdenie, že nie je splnený ani jeden z liberačných dôvodov uvedených v § 21 ods. 9 písm. a) - d) Zákona. Ak by bol aspoň jeden z nich naplnený "museli by sme pripustiť pravdivosť sporných výrokov.", súd vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný preukázal pravdivosť sporných výrokov, nakoľko inými liberačnými dôvodmi sa ani nezaoberal, súd v napadnutom rozsudku na strane 26 výslovne uviedol, že v reportáži boli odvysielané pravdivé informácie založené na relevantne podložených skutkových tvrdeniach a tvrdenie, že nepreukázal relevantným spôsobom žiadny z liberačných dôvodov. Uvedené nemožno považovať za vady, ktorým by konanie mohlo trpieť, nakoľko sa jedná o tvrdenia žalobcov, ktoré žalobcovia bližšie neodôvodnili. Žalobcovia len uvádzajú, že súd dospel k záveru o pravdivosti sporných tvrdení. Nie je však uvedené, v čom vidia ich nepravdivosť a čo považujú za pochybenie súdu, teda vadu konania. Ich argumenty sa obmedzili len na konštatovania súdu o pravdivosti sporných výrokov, s ktorými nesúhlasia. Opätovne tiež poukázal na to, že správne súd vyhodnotil vo svojom rozsudku napádané tvrdenia, v ktorých len informoval divákov o skutočnostiach, ktoré sa v spise E. nachádzajú, nikdy však neprezentoval obsah samotného spisu ako pravdivý, len divákom priblížil jeho obsah. K povinnosti zabezpečenia objektívnosti a nestrannosti spravodajských programov uviedol, že predmetná reportáž bola spracovaná kvalitne a profesionálne. Jej objektivita a nestrannosť bola zabezpečená poskytnutím priestoru na vyjadrenie, ktorú žalobca 2/ využil a poprel pravdivosť spisu, ako aj akékoľvek spojenie jeho osoby s ním. Nemožnosť uvádzania hodnotiacich úsudkov v spravodajských príspevkoch je treba vykladať ústavno-konformne, s ohľadom na judikatúru, a nie mimoriadne reštriktívnym spôsobom, tak ako uvádzajú žalobcovia. Bez ohľadu na uvedené, dodržiavanie ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b) Zákona, na ktoré poukazujú, nie je predmetom tohto konania ani odvolania. Žalobcovia tiež nevysvetlili, ako si predstavujú technickú realizáciu odvysielania opravy na internete. Už v prvoinštančnom konaní opakovane upozornil, že neprevádzkuje internetové vysielanie a B. B..W..sk G. B..J..sk, ktoré nepredstavujú programovú službu v zmysle zákona. Odvysielanie požadovanej opravy preto nie je ani možné, ani právne prípustné. Opätovne preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. 9. Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice štátu (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme (okrem iného) aj ochrany povesti alebo práv iných (ods. 2). 10. Podľa čl. 26 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (ods. 1). Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu (ods. 2 veta prvá). Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (ods. 4). 11. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť. 12. Podľa § 21 ods. 9 písm. d) citovaného zákona, vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, ak môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje. 13. Podľa § 21 ods. 10 citovaného zákona, ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala. 14. Žalobcovia sa v preskúmavanej veci domáhali uloženia povinnosti odvysielať, resp. uverejniť za podmienok nimi vymedzených v žalobe opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich výrokov, ktoré dňa XX.XX.XXXX odvysielala W. J. v programe o 19.00 hod. v relácii Televízne noviny v príspevku s názvom E. po rokoch, ktorých obsahom bolo, že "do masívneho rozkrádania mali byť podľa spisu zapletení ľudia z vrcholovej politiky a biznisu"., Ž. ". A. Y. J. D. G. Ž. ". J. Q. G. Š. Y. K. T., X. H. H. M. F.O. R. Y. E." a ktorý bol zverejnený aj na internetovej stránke žalovaného B..W..sk G. na B..J..sk v časti video archív. 15. So zreteľom na skutkovými tvrdeniami žalobcov definovaný predmet sporu súd prvej inštancie vykonal v spore všetko navrhované dokazovanie potrebné na ustálenie skutkového stavu veci ohľadne okolností významných pre rozhodnutie, pričom po správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu skutkovému záveru, že pokiaľ ide o sporné výroky v príspevku žalovaného, tieto treba považovať za pravdivé. Rozhodujúci je v tejto súvislosti presný obsah odvysielaných výrokov, tvrdení, resp. čiastočne úsudkov, ktoré sa týkajú žalobcu 1/ a žalobcu 2/, pričom v tomto smere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za podstatné najmä to, že v spornom spravodajskom príspevku žalovaný informoval o tom, čo sa nachádza v prepise (nahrávke) vo verejnosti známom ako tzv. spis E., konkrétne o tom, že ". Y. D. J. N. J. U. M. Ľ. M. T. R. G. U., "T. A. Y. J. D. G. ". J. Q. G. Š. Y. K. T., X. H. H. M. F. R. Y. E.. Takto vyslovené tvrdenia a hodnotiaci úsudok (o tom, že žalovaný 2/ je jednou z hlavných postáv spisu) nepochybne v sebe neobsahujú informáciu (tvrdenie), že žalobca 2/, prípadne i žalobca 1/, skutočne boli zaplatení, teda mali istú účasť, na "masívnom rozkrádaní" Slovenska, avšak iba informáciu, o čom konkrétne sa v tzv. spise E. R.íše. 16. Nedôvodne potom žalobcovia v podanom odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil skutkový stav veci, keď považoval tvrdenia žalovaného, ktoré odzneli spornom príspevku, za preukázané, nakoľko nie je pravdou, že by sa žalobca 2/ akokoľvek podieľal na masívnom rozkrádaní verejných zdrojov a táto informácia sa nachádza iba v tzv. spise E., ktorého pravosť však ani orgánmi činnými v trestnom konaní nebola doposiaľ verifikovaná. Súd prvej inštancie totiž skutkovo neustálil ako pravdivé samotné tvrdenia obsiahnuté v spise E., avšak iba tvrdenie žalovaného o tom, že v spise E. tieto informácie sú zahrnuté, čo zodpovedá aj pre tento sporu relevantnému obsahu spisu E., ktorý (okrem toho, že bol zverejnený a je všeobecne známy) bol súdu predložený a je súčasťou spisu v preskúmavanej veci. Odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam preto nemôže obstáť. Pre úplnosť sa žiada vo vzťahu k výrokom týkajúcim sa žalobcov uviesť, že odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o označenie žalobcu 2/ za jednu z hlavných postáv spisu E., ide o hodnotiaci úsudok, ktorého uverejnenie po inštitút odvysielania opravy nespadá. Naviac, ide o úsudok celkom legitímny a primeraný, keď (a to nebolo sporné) meno žalobcu 2/ sa v tzv. spise E. v porovnaní s inými osobami spomína omnoho početnejšie (15krát). To však nič nemení na tom, že v súvislosti s odvysielaním hodnotiacich úsudkov právo na opravu nevzniká. Napokon, pokiaľ ide o žalobcu 1/, vzhľadom na uverejnený text príspevku sa odvolací súd stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že právo na opravu nevzniklo ani žalobcovi 1/, keď v príspevku odznela pravdivá (hoci pre verejnosť zjednodušená) informácia, že žalovaný 2/ je jeho "šéfom". Nie je totiž sporné, že žalobca 2/ je od roku 2009 predsedom predstavenstva žalobcu 1/ a bol ním aj v čase odvysielania predmetného príspevku. 17. Vychádzajúc z dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie spor posúdil správne i po právnej stránke, keď dospel k záveru, že vzhľadom na pravdivosť odvysielaných tvrdení o tom, že podľa spisu E. mali byť do masívneho rozkrádania zapletení ľudia z vrcholovej politiky a biznisu, z ktorých mnohí sú vo funkciách dodnes a patrí medzi nich aj Š. Y. K. T., ktorý je jednou z hlavných postáv spisu E., M. dôvodu, že v prípade pravdivých tvrdení, avšak ani hodnotiacich úsudkov, právo na odvysielanie opravy nevzniká, resp. vysielateľovi nevzniká povinnosť opravu odvysielať, a pokiaľ ide o stránky B..W..sk G. na B..J..sk z dôvodu, že Zákon o vysielaní a retransmisii právo na opravu výrokov uverejnených na sieti internet nezakladá, neboli splnené predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe. Odvolací súd sa v celom rozsahu s týmito správnymi závermi súdu, podrobne rozvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, stotožňuje a vzhľadom na náležité vysvetlenie všetkých úvah, ktoré viedli k prijatým záverom, stotožňuje a v podrobnostiach na ne v ďalšom odkazuje. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia plne vyhovuje aj požiadavkám na náležité odôvodnenie rozsudku vyplývajúcim z ust. § 220 C.s.p. 18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že (okrem toho, čo už bolo uvedené vyššie) sa nestotožnil s námietkami žalobcov, ktorí v odvolaní opätovne zdôrazňujú, že "spis E." ako zdroj informácií nie je možné považovať za dôveryhodný, odvolávanie sa na skutočnosti v ňom uvedené nemožno považovať v žiadnom prípade za pravdivé, kým súd právoplatne nerozhodne jednak o pravosti tohto "spisu E.", ako aj o pravdivosti v ňom uvedených skutočností, resp. sa preukáže pravdivosť skutkov popisovaných v tomto spise. Za dôveryhodný zdroj informácii ho totiž neoznačil v predmetnom spravodajskom príspevku ani žalovaný, ktorý naviac (ako už bolo uvedené) neodvysielal tvrdenie o tom, že by žalobca 2/ bol zapletený do masívneho rozkrádania, avšak iba to, že to tak má byť podľa spisu E., o ktorom je verejne známe, že jeho autenticita a dôveryhodnosť nebola doposiaľ nikým potvrdená. 19. Nedôvodne tiež žalobcovia v odvolaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že neprihliadol, na to, že zákon bližšie nešpecifikuje ako má oprava znieť a zákonodarca ponechal na žiadateľovi (t. j. na žalobcoch), ako by mala oprava znieť, a preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom predmetný príspevok nielenže obsahuje nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje, ale aj jeho celkové vyznenie svojím obsahom aj formou vyvolávajú jedine a výlučne nepravdivý negatívny obraz o nich, nakoľko u diváka rezonuje jasná informácia ". N. Y.", "Ľ. M. T. R. G. U. G. ". J. Q. G. Š. Y. K. T., ktorá u diváka, ktorý bežne ďalej podrobne neanalyzuje osobitne každú odvysielanú informáciu, je jednoznačne nepravdivá a evokuje, že reportáž a jej spracovanie do odvysielaného príspevku nebola robená bežným korektným spôsobom. Predmetom opravy podľa Zákona o vysielaní a retransmisii totiž môže byť iba oprava odvysielaných nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich tvrdení odvysielaním navrhovaných pravdivých tvrdení, avšak nie oprava celkového vyznenia odvysielaného materiálu ani oprava negatívneho obrazu o dotknutých osobách. Práve v tomto smere sa inštitút odvysielania opravy zásadne odlišuje od iných prostriedkoch ochrany, ktorých využitie prichádza do úvahy v prípade neoprávnených zásahov uskutočnených odvysielaním nepravdivých či pravdu skresľujúcich tvrdení o dotknutej osobe. 20. Rovnako v tejto súvislosti žalobcovia nedôvodne v odvolaní poukazujú na to, že tvrdenie, v ktorom bol žalobca 2/ označený v príspevku za šéfa SLOVNAFT-u nemožno posudzovať osamotene bez vzťahu k predchádzajúcemu tvrdeniu, na ktoré sa toto tvrdenie vzťahuje a to, že patrí medzi "ľudí z vrcholovej politiky a biznisu, ktorí mali byť podľa spisu zapletení do masívneho rozkrádania". Označenie žalobcu 2/ za šéfa Slovnaftu totiž treba považovať za pravdivé, a preto je otázka, v akej súvislosti bol žalobca 2/ takto označený v zásade bez významu pre rozhodnutie v spore. Význam by mohla mať iba z hľadiska, či za stavu, keď odvysielané výroky o obsahu spisu E. sa primárne týkajú žalobcu 2/, je žalobca 1/ aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. V tomto smere však vzhľadom na skutočnosť, že obchodné meno žalobcu 1/ v predmetnom príspevku odznelo, nemá ani odvolací súd pochybnosť o tom, že i žalobca 1/ vecnou legitimáciou v tomto spore disponuje; hoci ani o ňom neboli odvysielané žiadne nepravdivé ani pravdu skresľujúce tvrdenia. 21. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na správnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého z dôvodu pravdivosti odvysielaných tvrdení na vyhovenie podanej žalobe neboli splnené podmienky, sú z hľadiska rozhodnutia v merite veci ďalšie odvolacie námietky žalobcov bez významu, keď ani v prípade, ak by tieto boli opodstatnené, nemohlo by to pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore. Odvolací súd preto nepovažuje za potrebné podrobnejšie sa nimi zaoberať. 22. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že žalovaný v spornom príspevku odvysielanom dňa XX.XX.XXXX W. J. T. programe o 19.00 hod. Televízne noviny pod názvom E. po rokoch, neuverejnil nepravdivé, ani pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré by zakladali žalobcom právo na opravu v zmysle ust. § 21 ods. 1 Zákona o vysielaní a retransmisii, a teda žalovanému nevznikla povinnosť uverejniť opravu požadovanú žalobcami. 23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).