Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/85/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201051 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416201051.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci oprávnenej: D. Z., H. XX.X.XXXX, C.: K. X/A, C., dieťa rodičov: matka Z.. A. Z.Á., C. K. X/A, C. a otec P.. Z. Z., C.: Ľ.. T. XX, C., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Jana Kocandová, advokátka, so sídlom: Jungmannova 8, Bratislava, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/28/2016-177 zo dňa 24. novembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/28/2016-177 zo dňa 24. novembra 2016, vo výroku o určení výživného na čas po rozvode mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu D. Z. H.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 400,- eur mesačne, k rukám plnoletej D. Z., H.. XX.XX.XXXX a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P/28/2016-177 zo dňa 24. novembra 2016, rozviedol manželstvo Z.. A. Z. B. P.. Z. Z. uzavreté dňa 11.09.1999 a o právach a povinnostiach rodičov k maloletej D. Z. nar. 25.03.2000 rozhodol tak, že na čas po rozvode manželstva zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke a rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej D. výživným v sume 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol na základe návrhu matky maloletej podaného dňa 09.02.2016, ktorým žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo s otcom maloletej, a zároveň upravil práva a povinnosti k maloletej D. na čas po rozvode manželstva. Navrhla maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a navrhla určiť výživné vo výške 500,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že otec maloletej súhlasil s rozvodom manželstva a so zverením maloletej D. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vyživovaciu povinnosť navrhol určiť vo výške 250,- eur mesačne a neskôr v sume 100,- eur mesačne z dôvodu, že maloletá je na študijnom pobyte vo Francúzsku a tento pobyt bol finančne pokrytý rodičmi sumou 12.000,- eur, ktorú vložili na účet maloletej obaja a podľa názoru otca suma 100,- eur mesačne na výživné, by bola určená iba na tie výdavky maloletej, ktoré jej vzniknú na Slovensku. K tvrdeniu otca o sume 12. 000,- eur, ktorú vložili na účet maloletej, sa matka vyjadrila tak, že táto suma mala slúžiť dcére do budúcna a nie na pokrytie študijného pobytu, ako to uviedol otec. Matka uviedla, že otec maloletej na ňu naliehal, aby predali spoločnú nehnuteľnosť, kde ona bola 1/5 spoluvlastníkom, a aby pri predaji tohto domu zriadili dcére účet, ktorý pokryje jej náklady na študijný pobyt vo Francúzsku. Matka svoje vyjadrenie doplnila tým, že dcéra bola 10 dní na Slovensku a mala s ňou výdavky asi v sume 400,- eur, pretože jej kúpila nový kufor, oblečenie, boli spolu v kine, bola u kaderníka a pod., a tým poukázala na to, že má vyššie náklady na maloletú, ako predpokladal otec, keď on uhradí sumu 100,- eur mesačne a náklady maloletej vo Francúzsku sa majú uhrádzať zo sumy 12. 000,- eur vloženej na účet maloletej. Matka uviedla, že od januára 2016, kedy otec maloletej odišiel zo spoločnej domácnosti ničím neprispel na potreby maloletej, ale neskôr od mája 2016 začal prispievať sumou 200,- eur mesačne a potom sumou 100,- eur mesačne. Preto všetky náklady s platbami úveru, ako aj bývaním v sume 1.300,- eur mesačne musí uhrádzať sama. Poukázala na to, že otec maloletej má príjem cca 1.900,- eur mesačne, a preto nie je dôvod aby sa nemal podieľať na výžive maloletej a okrem výživného má aj sumu 100.000,- eur, ktorú získal predajom nehnuteľnosti a to rodinného domu, z predaja ktorého tiež maloletej vložili na účet sumu 12.000,- eur. Matka vyčíslila mesačné výdavky maloletej spojené s jej štúdiom v zahraničí v sume 1.172,95 eur vrátane letných a zimných dovoleniek, letného tábora, platieb mobilného telefónu v zahraničí aj na Slovensku, leteniek, vreckového, liekov, ortodontickej liečby, platieb za internát s polpenziou a ďalších nákladov. Otec maloletej k sume 12.000,- eur, ktorú vložili na účet uviedol, že v tomto prípade nešlo o investíciu do budúcna, ako tvrdí matka, ale od začiatku bolo jasne deklarované, že sú to peniaze určené na študijný pobyt maloletej vo Francúzsku, a teda špeciálne na tento účel. Peniaze z predaja domu potrebuje na zabezpečenie vlastného bývania. Uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem 1.900,- eur mesačne netto, iný príjem nemá. Poukázal na to, že matka maloletej investovala 30.000,- eur na rekonštrukciu ambulancie v spoločnosti Med Dar s.r.o. a túto spoločnosť prevzala, ako ziskovú a zrazu tvrdí, že zisková nie je, napriek tomu, že on má vedomosť, že má ďaleko vyššie tržby, ako pôvodný lekár. Reálne príjmy z tejto ambulancie sú minimálne 1.600,- eur mesačne, o čom má vedomosť, keďže spracovával daňové priznanie. Z listinných dôkazov a to z potvrdenia o príjme Univerzitnej nemocnice Bratislava súd prvej inštancie zistil, že matka mala v roku 2015 z tohto zamestnania príjem 561,45 eur priemerne mesačne netto a v období od januára 2016 do júna 2016 dosiahla u tohto zamestnávateľa príjem 213,86 eur priemerne mesačne netto. Zo spoločnosti Med Dar s.r.o. mala matka v období od februára 2015 do júla 2016 príjem 343,98 eur priemerne mesačne netto. Podľa daňového priznania matky, ako fyzickej osoby za rok 2015 mala čiastkový základ dane 7.232,88 eur a daň na úhradu 1.373,17 eur. Spoločnosť Med Dar s.r.o., kde je matka jedinou spoločníčkou a konateľkou podľa daňového priznania za rok 2015 mala základ dane 39,69 eur. Z ďalších listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že otec je riadne zamestnaný a jeho príjem za obdobie od septembra 2015 do augusta 2016 bol 1.982,27 eur priemerne mesačne netto. Maloletá D. od septembra 2016 študuje na strednej škole v zahraničí s tým, že jej študijný pobyt by mal skončiť v júni 2017. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne na maloletú, vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia zložili na účet maloletej sumu 12.000,- eur a to každý sumu 6.000,- eur. Súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotením tvrdení oboch rodičov, ako aj logickou úvahou podporenou listinnými dôkazmi dospel k záveru, že rodičia túto sumu vložili na účet maloletej za účelom pokrytia jej výdavkov spojených so štúdiom vo Francúzsku. Študijný pobyt maloletej je priebežne pokrývaný z tohto účtu, pričom suma 12.000,- eur by mala pokryť všetky výdavky s tým spojené, resp. všetky výdavky v súvislosti so štúdiom, cestovaním, ubytovaním, stravou, vreckovým, ako aj ďalšie výdavky maloletej, ktoré počas obdobia jej štúdia v zahraničí bude mať na Slovensku, ako napríklad poistenie, dovolenky, ortodontická liečba a podobne. Matka vyčíslila výdavky na sumu 1.172,95 eur mesačne, a pokiaľ táto suma za 10 mesiacov je 11.729,50 eur, tak na účte bolo 12.000 eur na uvedený účel. Podľa súdu prvej inštancie sú výdavky maloletej v celosti pokryté, a preto určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 100,- eur mesačne, keď zistil, že mimoriadne výdavky maloletej spojené so štúdiom už rodičia uhradili a určené výživné má slúžiť na úhradu výdavkov, ktoré maloletej vzniknú na Slovensku počas krátkodobých pobytov. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ak dôjde v budúcnosti k zmene pomerov, je možné podať návrh na zmenu vyživovacej povinnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 4. Proti výroku rozsudku o výživnom, podala odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila s výškou 100,- eur mesačne, lebo v tejto časti je rozsudok nesprávny, vydaný na základe nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho bol nesprávne posúdený právny a skutkový stav. Uviedla, že otec o dcéru dlhodobo nemal skutočný záujem, nepodieľal sa na jej výchove, ani na zabezpečovaní jej materiálnych potrieb. Z jeho konania bolo od podania návrhu zrejmé, že jeho prioritným záujmom bolo, aby bola v minimálnej miere určená jeho vyživovacia povinnosť, i keď jeho majetkové pomery mu umožňujú podieľať sa na jej nákladoch a životnom štandarde vo vyššej miere. Poukázala na ustanovenie § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka zdôraznila, že počas konania súdu predloženými dôkazmi preukázala základné skutočnosti, z ktorých by súd mal pri určení primeraného výživného vychádzať, a to odôvodnené potreby maloletej a majetkové pomery rodičov, ako aj mieru, akou sa podieľajú rodičia na osobnej starostlivosti o dcéru a nákladoch rodiny. Náklady dcéry spojené so starostlivosťou o ňu vyčíslila vo výške cca 1.127,80 eur mesačne. S návrhom maloletej študovať v zahraničí obaja rodičia súhlasili, aj s kalkulovanou sumou 12.185,- eur na pobyt. Otec bol s týmto oboznámený a so študijným pobytom súhlasil. Na študijný pobyt maloletá nastúpila v septembri 2016, pričom jej priemerné mesačné náklady predstavujú cca 1.172,- eur mesačne, vrátane leteniek, ubytovania a iných nevyhnutých potrieb, čo predstavuje čiastku 11.720,- eur na školský rok. Okrem nich je potrebné vynakladať na starostlivosť o dcéru náklady počas pobytu na Slovensku, počas obdobia sviatkov, prázdnin, zdravotnú starostlivosť, nákupy potrebného ošatenia, prázdninový pobyt a pod., na úhrade ktorých sa otec nepodieľal. Náklady, ktoré mala maloletá v čase jej štúdia a pobytu na Slovensku sú porovnateľné s tými, ktoré matka uviedla, líšili sa iba čiastočne spôsobom ich použitia. Ďalej v odvolaní matka uvádza, že pokiaľ v priebehu konania otec tvrdil, že čiastka 6.000 eur, ktorá bola z jeho časti kúpnej ceny za podiel na nehnuteľnosti poukázaná na účet maloletej, mala predstavovať výživné na rok, počas štúdia v zahraničí, pričom v prepočte ide o sumu 500,- eur na mesiac, táto čiastka nepokrýva ani polovicu jej súčasných preukázaných nákladov. V odvolaní matka namietala, že súd sa nesprávne, v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením otca, že čiastka 6.000,- eur, ktorá bola z jeho časti kúpnej ceny za podiel na nehnuteľnosti poukázaná na účet maloletej, mala predstavovať výživné na rok, lebo suma 12.000,- eur bola poukázaná na účet vedený na meno maloletej, pri prevode nehnuteľnosti, a preto túto sumu nie je možné považovať za plnenie výživného, nakoľko išlo o dar. Podľa matky, vyživovacej povinnosti nie je možné sa akýmkoľvek spôsobom zbaviť jednorazovým majetkovým, alebo finančným plnením v prospech dieťaťa. Okrem toho výživné je opakujúce sa plnenie, splatné v pravidelných splátkach. V čase akéhokoľvek daru, by ani teoreticky nebolo možné toto vopred určiť, ani ustáliť dobu, počas ktorej by toto malo byť spotrebované. Matka poukázala na to, že rovnako by nebolo možné zabezpečiť saturovanie potrieb dieťaťa v prípade darovania napr. podielu na nehnuteľnosti a nie výťažku z jej predaja, ako v tomto prípade. Vyjadrenie otca je preto účelové a týmto spôsobom má záujem zbaviť sa povinnosti riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, vo výške zodpovedajúcej jeho pomerom. V odvolaní matka tiež namietala záver súdu, že na úhradu nákladov dieťaťa počas doby jedného roka postačuje čiastka pochádzajúca z daru rodičov, bez ďalšieho určenia primeraného výživného, pretože by došlo k ohrozeniu práva maloletej na starostlivosť rodičov do doby, pokiaľ sa nebude schopná samostatne živiť. Po spotrebovaní sumy 12.000,- eur, ktorú považoval súd prvej inštancie za splnenie vyživovacej povinnosti vopred na jeden rok, by malo byť následne výživné zo strany otca iba v čiastke 100,- eur mesačne, čo nezodpovedá potrebám dieťaťa, ani majetkovým pomerom otca. Súd konštatoval v odôvodnení rozsudku, že pokiaľ v budúcnosti dôjde k zmene pomerov, môže ktorýkoľvek z rodičov podať návrh na zmenu vyživovacej povinnosti. Nebral pritom do úvahy, že aj v prípade, ak by sa daná čiastka mohla považovať za uhradenie výživného vopred, k zmene dôjde už v momente vyčerpania prostriedkov na účte, na ktorý bol poukázaný dar maloletej. V takomto prípade by matka bola nútená žiadať o zvýšenie výživného už v mesiaci jún 2017, v čase kedy budú financie z daru vyčerpané. Vzhľadom na časovú náročnosť prípadného súdneho konania od podania návrhu po právoplatné rozhodnutie, došlo by k ohrozeniu úhrad základných potrieb maloletej. V odvolaní matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď sa napriek predloženým dôkazom nezaoberal pri určení výšky výživného majetkovými pomermi otca, o ktorých predložila dôkazy. Otec maloletej je dlhodobo stabilne zamestnaný, s pravidelným mesačným príjmom 1.983 eur netto mesačne. Nemá inú vyživovaciu povinnosť, býva v byte svojej matky, kde hradí iba náklady na jeho užívanie. Po predaji domu v Plaveckom Štvrtku bola kúpna cena rozdelená na čiastku 102.000 eur, ktorú prevzal otec, matka dostala 21.000,- eur a maloletá Hanka 12.000,- eur. Otec spolu so svojim synom z prvého manželstva je spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/2, a to 2 - izbového bytu v kat. úz. Q., na O. V., ktorého hodnota presahuje 100.000,- eur. Otec svoj príjem využíva výlučne pre vlastné potreby. Odmieta sa podieľať na úhrade spoločných záväzkov (úverov čerpaných počas manželstva na spoločné bývanie), ktoré v plnej miere dlhodobo uhrádza zo svojho príjmu iba matka, pričom jej akýkoľvek príjem je vždy viazaný čisto na jej schopnosť vykonávať svoju prácu a od množstva výkonov, ktoré je fyzicky schopná podať. Z príjmov, ktoré dosahuje, ako podnikateľ, spláca splátky úverov, leasingov a nákladov v súvislosti s chodom ordinácie, nájmu priestorov ambulancií, platu zamestnancov - sestričiek, leasingu na zariadenie a auto. V plnej miere uhrádza spoločné záväzky, ktoré im vznikli s otcom maloletej, a to splátky hypotekárneho úveru (zostatok ku dňu 24.11.2016 v sume 184. 286,02 eur), vo výške splátky 958,04 eur mesačne, náklady spojené s užívaním bytu 209,23 eur, poplatok za garáž 41,80 eur. Matka uviedla, že žiadala otca maloletej, aby byt s garážou predali, nakoľko on na jeho úhradu neprispieva, a preto matku maloletej dostáva do finančnej tiesne, ale on tento návrh na predaj odmietol. Podľa názoru matky, v prípade, ak by splátky úveru neplatila, dostala by sa do registra neplatičov a po rozvode manželstva by nemala možnosť formou úveru zabezpečiť prostriedky na nové bývanie. Finančné prostriedky na krytie spoločných nákladov je preto matka nútená požičiavať si od jej rodiny, lebo nedisponuje, na rozdiel od otca maloletej, žiadnym iným majetkom, ani úsporami a celý svoj príjem vynakladá na úhradu spoločných záväzkov, základných životných potrieb seba a maloletej, a rovnako to bolo počas trvania manželstva, kedy sa na základe autoritatívneho rozhodnutia otca všetky záväzky a potreby rodiny hradili z jej príjmu a on si svoj príjem odkladal pre seba. S vyššie uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a neprihliadol pri určení výživného na preukázaný stav, kedy otec maloletej má výrazne vyššiu životnú úroveň a to nielen vďaka svojmu príjmu, ktorý využíva iba pre vlastné potreby a tiež pre jeho celkové majetkové pomery (finančné prostriedky a majetok, ktorým disponuje). Pretože otec sa o maloletú nikdy osobne nestaral, nezaujímal sa o jej potreby, nepomáhal už od útleho detstva s jej výchovou a zabezpečovaním starostlivosti, v dôsledku jeho prístupu je vzťah maloletej k otcovi možné označiť, ako vecný, rešpektuje ho, avšak nemá k nemu vytvorenú pevnejšiu citovú väzbu a je teda zrejmé, že maloletá aj naďalej bude bývať v spoločnej domácnosti s matkou. Napriek jej veku, blízkemu dospelosti, je potrebné vziať do úvahy zabezpečovanie jej základných potrieb, ktoré bude tak, ako doposiaľ zabezpečovať výlučne matka, čo by rovnako malo byť v zmysle zákona vzaté do úvahy pri určení vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov matka s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, keď súd nepostupoval tak, aby svojim rozhodnutím poskytol ochranu zákonom chránenému záujmu maloletého dieťaťa. Dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané nevyhodnotil správne jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti. Bez relevantného odôvodnenia sa stotožnil s účelovými tvrdeniami otca, ktorý má záujem vyhýbať sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti v adekvátnej výške. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 220 ods 2 CSP, keďže nie je v ňom jasne a výstižne vysvetlené, ako súd posúdil podstatu skutkového tvrdenia, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepresvedčivé a v časti o výživnom nepreskúmateľné, keďže súd sa bez ďalšieho priklonil výhradne k tvrdeniam otca a neprihliadol na tvrdenia matky. Súd prvej inštancie nevysvetlil, čo je potrebné rozumieť pod "jeho logickou úvahou", keď na základe listinného dôkazu (kópia vkladu, č.l. 104) dospel k záveru, že rodičia sumu 12.000,- eur vložili na účet maloletej výlučne za účelom pokrytia jej výdavkov spojených so štúdiom vo Francúzsku. Úvaha vyjadrená súdom prvej inštancie pôsobí nepresvedčivo až účelovo, bez akejkoľvek opory v zákone, alebo objektívnom a nestrannom posúdení súdom vykonaného dokazovania v konaní. Podľa matky, pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že finančným plnením rodičov v prospech maloletej išlo o splnenie vyživovacej povinnosti, je tento právny názor nesprávny, nakoľko finančná čiastka, zložená na účet maloletej, pochádzala z výlučného vlastníctva oboch rodičov, pričom jej časti sa už pri predaji nehnuteľnosti vzdali v jej prospech, a preto išlo o právny úkon darovania. Samotná podstata právneho úkonu darovania je v rozpore s podstatou inštitútu výživného. Darovanie, ako dobrovoľné plnenie, je vykonané bez podmienky, či právnej povinnosti. Naopak výživné je svojou podstatou zákonnou povinnosťou rodiča, ktorá je priamo viazaná na potreby nezaopatreného dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť nie je možné bez splnenia osobitných podmienok v § 64 (dôvody hodné osobitého zreteľa, na základe ktorých rozhodne o zložení súd) vzhľadom k jej spotrebnému charakteru plniť vopred, prípadne („zálohovo"), nakoľko nie je možné určiť, aké budú potreby dieťaťa a tiež, aké budú pomery rodiča. Výživné v primeranej výške je potrebné určiť na dobu, pokiaľ dieťa nebude spôsobilé sa samostatne živiť, čo súd nerešpektoval, nakoľko rozhodol, že po uplynutí doby štúdia (10 mesiacov), je otec povinný platiť iba 100,- eur mesačne. Súd prvej inštancie mal pri určení výživného vychádzať nielen zo zárobkových, ale aj z celkových majetkových pomerov rodičov, ktoré ako bolo preukázané, sú na strane otca lepšie. Otcovi maloletej z príjmu 1.980,- eur ostáva na jeho potreby neporovnateľne vyššia čiastka, ako matke po úhrade všetkých záväzkov, ktoré sú spoločné. Rovnako majetkové pomery otca sú neporovnateľne lepšie, ako matky, nakoľko okrem podielu na spoločnom byte, zaťaženom vysokým úverom, nevlastní na rozdiel od otca žiadny majetok. 5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči maloletej považuje v plnom rozsahu za vecne a právne správne. Podľa otca súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočný stav a potreby maloletej v čase, keď o úprave práv a povinností voči maloletej rozhodoval. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že maloletá študuje v zahraničí, obaja rodičia už zaplatili za študijný pobyt, resp. boli zložené na účet maloletej, ktorým disponuje len matka maloletej finančné prostriedky, ktoré majú v plnom rozsahu slúžiť na výživu, štúdium, ubytovanie, dopravu a vreckové a iné potreby maloletej počas pobytu vo Francúzsku. Matka potvrdila, že maloletej sa tieto finančné prostriedky na uvedený účel aj uvoľňujú. Následne sa síce matka maloletej snažila preukázať, že má s maloletou náklady na ošatenie a stravu, keď príde domov z Francúzska, takéto podanie však bolo otcovi, resp. jeho právnej zástupkyni doručené až následne po vydaní rozsudku o rozvode. Takéto výdavky považuje otec maloletej za účelové, pretože maloletá má dostatok všetkého ošatenia (niekoľko kufrov), pričom otec maloletej je ochotný jej zakúpiť v prípade skutočnej potreby to, čo potrebuje, pričom sám otec navrhol, že bude platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. V prípade, že matka poskytne 100,- eur mesačne, otec 100,- eur mesačne, tak 200,- eur by malo mesačne postačovať na prípadné iné výdaje maloletej, pričom príde domov iba na prázdniny. Vreckové má započítané už v zložených peniazoch na účet, tak aby vo Francúzsku mala peniaze. Otec vo vyjadrení poukázal na to, že v priebehu konania matka niekoľkokrát menila názor na výživné maloletej, vždy keď vymenila právneho zástupcu, tak menila aj názor. Na súdnom pojednávaní žiadala výživné 450,- eur, v odvolaní žiada už 500,- eur, teda ak by obaja rodičia dávali ešte po 500,- eur, celkove by výživné na maloletú malo byť 1.000,- eur, mimo všetkých nákladov, čo sú na maloletú v čase, keď je vo Francúzsku. V skutočnosti takéto náklady na maloletú nie sú. Tu by totiž životná úroveň dieťaťa prevyšovala životnú úroveň rodičov, ak berieme do úvahy príjem otca, jeho výdavky na živobytie a v súčasnosti aj to, že platí úver na byt, v ktorom býva matka s maloletou, keď je maloletá na Slovensku (splátka úveru otca predstavuje 479,32 eur). Splátka úveru matky je taktiež 479,32 eur. Príjem matky maloletej je vyšší, ako u otca maloletej, tak matka maloletej by mala aj vo vyššej miere prispievať na výživu maloletej, ak v skutočnosti má matka s maloletou náklady tak vysoké, ako sa snaží ich prezentovať. Otec maloletej vo vyjadrení tvrdil, že je nepravdivé v odvolaní matky, že otec daroval dcére peniaze na pobyt vo Francúzsku, k darovaniu, ako právnemu úkonu sa vyžaduje vôľa dvoch subjektov, teda darcu a obdarovaného, pričom z listinného dôkazu predloženého súdu otcom jednoznačne vyplýva, že bolo priamo p. D. - kupujúcou vložené na účet maloletej, to čo potrebuje na pobyt vo Francúzsku, tak ako to obaja rodičia chceli. Vzhľadom k uvedenému nemohlo ísť o darovanie, to sú účelové tvrdenia. Otec poukazuje na to, že na pojednávaní PZ matky netvrdila, že sú to darované peniaze, ale už v odvolaní to tvrdí. Otec sa s maloletou kontaktuje, keď je na Slovensku a maloletá nemala žiadne námietky k tomu, že má nedostatok peňazí, resp. že niečo potrebuje kúpiť. Otec preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výživného potvrdiť, ako vecne a právne správne. 6. K vyjadreniu otca k podanému odvolaniu matky, sa písomne vyjadrila matka, podľa ktorej stotožnenie otca s rozhodnutím prvoinštančného súdu je skreslené, skutočnosti v ňom prezentované sú s cieľom vyhýbať sa plateniu výživného v primeranej výške, adekvátnej potrebám maloletej a pomerom rodičov. Matka zotrvala na svojich tvrdeniach ohľadom čiastky, predstavujúcej dar maloletej, pochádzajúcej z predaja spoločnej nehnuteľnosti, maloletá dar prijala konkludentne, tým, že prostriedky jej boli pripísané na účet. Písomná forma prejavu vôle sa nevyžaduje, teda tento právny úkon treba považovať za platný. Pokiaľ by aj mali byť, ako tvrdí otec prostriedky 12.000,- eur považované za uhradenie výživného zo strany oboch rodičov na jeden rok vopred, sú tieto už ku dňu vyjadrenia matky takmer skonzumované nákladmi maloletej, pričom ich časť platila navyše matka z vlastných zdrojov. Zo sumy 12.000,- eur, ktorá bola poukázaná v prospech účtu maloletej na štúdium vo Francúzsku, je aktuálny zostatok 4.313,39 eur, z čoho na bežnom účte v ČSOB a.s. sa nachádza 324,78 eur, na sporiacom účte 3.380,11 eur, na účte vedenom v Tatra banke a.s. je 608,43 eur, z čoho maloletá uhrádza bežné platby vo Francúzsku, nakoľko táto banka nespoplatňuje výbery v zahraničí (matka prevádza naň priebežne peniaze z ČSOB). Z uvedenej čiastky je potrebné odpočítať náklady, ktoré matka preukázateľne vynaložila v súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletej a to: cesta do Bordeaux a z Bordeaux v auguste - septembri 2016, keď maloletú viezla autom, diaľničné poplatky na túto trasu vo výške 200,- eur, pobyt maloletej na Slovensku cez prázdniny - októbri/novembri 2016: kultúra 30,95 eur, kozmetika, lekáreň, strojček, kaderníctvo - 150,93 eur, strava - 205 ,- eur, doprava na a z letiska 2x VIE-BA-BA-VIE + parkovné, spolu cca 28,-eur, spolu 383,64 eur, prikúpenie batožiny k letenke február - marec 2017, 17,- eur + 18,- eur (letenky už boli kúpené v novembri 2017, 35,- eur), letenka apríl 2017- 246,23 eur, letenka máj - 85,05 eur (k tomu batožina cca 35,- eur), lyžovačka vo februári 17.2.-26.2.17, 1.269,02 eur, pobyt na Slovensku vo februári 2017 + strava + strojček - 40,- eur, lieky 31,- eur, servis lyží, fén a kulma - 43,80 eur, kozmetika + kaderníctvo - 90,- eur, kultúra a doprava - 30,- eur, strava, paušál doma, MHD lístky 100,- eur; spolu 395,- eur, marec 2017 - jarné topánky - 72,- eur. Matkou preukázateľné a priamo vynaložené čiastky, ktoré boli financované mimo účtu, z ktorého podľa vyjadrení otca mali byť kompletne kryté potreby maloletej, predstavujú 2.370,89 eur. Matka ďalej uviedla, že výdavky za pobyt maloletej na Slovensku v decembri/januári 2016, ktoré činili spolu 406,- eur si uplatnila z ČSOB účtu, prevodom na jej účet. Vyššie uvedenú sumu 2.370,89 eur si uplatní voči zostatku prostriedkov, vedených na účte maloletej, akonáhle to bude možné bez sankcie banky. Čiastka, ktorá ostane na úhradu potrieb maloletej, bude predstavovať sumu 1.942,50 eur. Z tejto sumy je nutné uhradiť ďalšie výdavky, ktorých vznik pripadá na záver jej štúdia v júni 2017, a to pobyt vo francúzskej rodine (od 1.3.2017 sa zvýšil zo 45,- eur na 70,- eur, ostáva doplatiť 10-11 týždňov, tzn. 770,- eur, obedy v školskej jedálni od 1.3., vo výške cca 40,- eur , tzn. 4 x 40,- eur = 160,- eur, francúzsky mobil cca 35,- eur x 12 mesiacov (do augusta 2017, dokedy je viazanosť), tzn. 420,- eur, vreckové - 250,- eur, náklady na električenku - 50,- eur na mesiac - od mesiaca apríla do júna, tzn. 3 mesiace x 300,- eur, cesta pre maloletú autom - odsťahovanie všetkých osobných vecí z Bordeaux - PHM - 489,- eur, diaľničné poplatky - 200,- eur, (bez nákladov na prenocovanie, nakoľko vzdialenosť je 2.200 km), pobyt na Slovensku cez Veľkú noc a to cesta do Viedne a z Viedne - 2x na letisko + parkovné - 28,- eur, strava počas prázdnin a ostatné náklady, strojček - celkovo cca 300,- eur. Odhadovaná výška nákladov maloletej do konca jej pobytu v zahraničí spolu s jej návratom domov je teda odhadom 3.239,-eur. Matka poukazuje na zo, že pokiaľ by všetky náklady maloletej mali byť v zmysle tvrdení otca kryté z prostriedkov, ktoré darovali maloletej, už po uhradení vyššie uvedených nevyhnutných nákladov do júna 2017, by toto nebolo možné, nakoľko sú o 1.296,50 eur vyššie, ako zostatok na účte maloletej. Matka na doplnenie uvádza, že do kalkulovaných nákladov neboli zahrnuté matkou vynakladané výdavky na stavebné sporenie 55,77 eur mesačne, Allianz poistka vo výške 26,22 eur mesačne, životné poistenie od 1.3.2017 vo výške 45,23 eur mesačne. Plánované sú ďalšie nevyhnutné výdavky a to školský prírodovedný výlet do Pyrenejí 75,- eur, očné vyšetrenie a nové dioptrické okuliare - v apríli - okuliare minimálne 250,- až 300,- eur, imunoalergologické vyšetrenie plánované na apríl 2017, úhrada 25,- eur, ortodoncia 25,- eur, zubné ošetrenie cca 30,- eur, vyšetrenie pre autoškolu 30,- eur, vodičský kurz od apríla 2017, cena 750,- eur, kurz prvej pomoci - 30,- eur. Maloletá po návrate bude bývať spolu s matkou, preto je potrebné zohľadniť aj náklady na bývanie, ktoré predstavujú 308,47 eura - poplatok spojený s užívaním bytu, elektrina - 40,90 eur, internet - 21,31 eur. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, preukazujúce odôvodnené náklady maloletej. Na úhradu jej životných nákladov by do mesiaca jún 2017 nepostačili v plnej miere prostriedky na účte (i pokiaľ by boli skutočne deponované, ako výživné). Taktiež sa súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími nákladmi súvisiacimi so starostlivosťou o maloletú po návrate na Slovensko od mesiaca jún 2017 a na toto obdobie neurčil výživné v adekvátnej výške. Matka preto žiadala, aby predložený súhrn vynaložených a preukázaných výdavkov, bol zohľadnený v ďalšom procese dokazovania. 7. Matka podaním zo dňa 18.10.2017 doplnila svoje stanovisko vo veci, v ktorom uviedla, že odôvodnené potreby maloletej zabezpečovala a výdavky na ne vynakladala pred jej odchodom do Francúzska, počas jej pobytu vo Francúzsku, ako aj po jej návrate z Francúzska v júni 2017. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu k rukám matky. Už na tomto základe neobstojí argumentácia otca ohľadom úhrady výživného z jeho strany na dobu pobytu maloletej vo Francúzsku. Celková suma 12.000,- eur bola totiž uhradená na účet maloletej, pričom zo strany otca jej okrem sumy 100,- eur mesačne neboli poukazované žiadne iné peňažné prostriedky. Okrem nákladov už spomínaných v súvislosti s pobytom maloletej vo Francúzsku musela zabezpečovať jej potreby aj doma. Tieto spočívali a spočívajú v nákladoch na bývanie, ktoré maloletá musela mať zabezpečené pre prípad jej návštev počas pobytu a po návrate z pobytu. Rovnako do týchto nákladov počas jej návštev doma je potrebné zahrnúť náklady na stravu, oblečenie, obuv, cestovné, kozmetiku, kaderníctvo, náklady súvisiace so zdravotným stavom, s kultúrnymi podujatiami a pod. Ide o náklady síce bežné, avšak aj vzhľadom na vek maloletej je zrejmé, že sú vo výške odôvodňujúcej požadované výživné. Rovnako matka (ako už pred pobytom vo Francúzsku) naďalej uhrádzala stavebné sporenie maloletej v sume 55,77 eura mesačne a jej životné poistenie v sume 26,22 eura mesačne. Od marca 2017 má maloletá založené nové životné poistenie, ktoré platí v sume 44,88 eura mesačne, zároveň má od marca 2017 založené poistenie na VŠ štúdium, ktoré platí v sume 500,- eur mesačne. Matka ďalej uvádza náklady, ktoré mala v súvislosti s odchodom maloletej z Francúzska v júni 2017: letenka Viedeň - Bordeaux -56,80 eur, letenky ASL AirLines Bordeaux - Viedeň 2 x 58,58 eur, ubytovanie Bordeaux 9.6.2017 až 10.6.2017 - 65 eur, ubytovanie Lacanau 10.6.2017 - 12.6.2017, 2 x 48,- eur, autopožičovňa - 375,- eur, PHM - 22,74 eur, strava - 99,04 eur, cesta Bratislava - Viedeň - Bratislava - 30,- eur, spolu 862,18 eur. Matka ďalej uviedla, aké sú pravidelné mesačné výdavky maloletej po návrate z Francúzska a to: električenka - 12,05 eur, stavebné sporenie - 55,70 eur, poistenie na VŠ štúdium - 500,- eur, životné poistenie - 44,88 eur, mobil - ISIC paušál + dáta -16,- eur, vreckové (z ktorého si platí aj obedy) -100,- eur, posilňovňa - 35,- eur, iná strava (ovplyvnená dg. histamínová intolerancia) - 200,- eur , spolu 963,63 eur. Matka poukazuje i na to, že pre určenie vyživovacej povinnosti otca je potrebné zohľadniť aj nasledovné mesačné výdavky na bývanie v byte, v ktorom matka s maloletou bývajú a to: hypotekárny úver - 870,94 eur, platby spojené s užívaním bytu a do fondu opráv - 398,24 eur, elektrina - 40,- eur, RTVS - 4,64 eur, Orange internet a TV - 22,78 eur, spolu 1.336,60 eur. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami maloletej v júli 2017 matka vynaložila nasledovné výdavky: tábor Bulharsko pobyt - 327,-eur, tábor Bulharsko - 200,- eur, lekáreň -100,- eur, Praha vreckové -100,- eur, zubný strojček -76,- eur, kozmetika, čistenie pleti - 28,- eur, manikúra, pedikúra - 42,- eur, topánky - 49,95 eur, plavky -38,-eur, tričká - 18,- eur, iné oblečenie -101,90 eur, spolu 1.080,85 eur. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami maloletej v auguste 2017 vynaložila matka nasledovné výdavky: Festival Grape - 50,- eur vstupenka a 100,- eur vreckové, Londýn letenka - 159,- eur a vreckové - 590,- eur, dovolenka pri mori - 1.105,70 eur, nohavice - 22,98 eur. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami maloletej v septembri 2017 vynaložila matka nasledovné výdavky: zubár - 45,- eur, strojček - 25,- eur, kolok ku skúške na vodičský preukaz - 36,- eur, jazyková škola - 276,- eur, kozmetika, čistenie pleti - 28,- eur, školské potreby -22,28 eur, nohavice - 35,99 eur, košeľa - 22,95 eur, športová mikina - 40,- eur, ortopedické vložky do topánok - 25,90 eur, stolička ku písaciemu stolu, stojan na knihy, svetlá v izbe - 212,75 eur, kaderníctvo - 90,- eur, spolu 859,87 eur. V súvislosti s aktivitami a inými než pravidelnými potrebami maloletej v októbri 2017 doposiaľ vynaložila matka nasledovné výdavky: zbierka na stužkovú - 300,- eur, trieda- ZRPŠ - 33 eur, vodičský preukaz kolok - 26,- eur, exkurzia do Brna - 20,- eur, legíny -26,60 eur, topánky - 69,90 eur, tenisky 103,90 eur, spolu 609,40 eur. 8. Otec sa písomne vyjadril k podaniam matky zo dňa 24.03.2017 a dňa 18.10.2017. Vyjadrenie matky je podľa otca nezrozumiteľné, nie je z neho zrejmé, ako bolo nakladané s finančnými prostriedkami, ktoré mali slúžiť na štúdium maloletej vo Francúzsku, teda chýba prehľad výdajov na sumu 12.000,- eur, ktoré boli na tento účel poukázané rodičmi na osobitný účet. Otec žiada, aby boli sprehľadnené výdavky maloletej na uvedenú sumu. Taktiež nie je zrejmé, na čo mal byť použitý zostatok vo výške 4.313,39 eur, ktorý mal byť údajne ku dňu 24.03.2017. Namieta tvrdenie matky, že otec dal dar maloletej vo výške 6.000,- eur, lebo o dar nešlo a už vôbec nie konkludentný. Listinný dôkaz o tom, že sa zo strany otca jednalo o zaplatenie všetkých nákladov súvisiacich so štúdiom maloletej v zahraničí je v súdnom spise, a ide o potvrdenie z banky, kde je označené, že sú to peniaze na pobyt maloletej vo Francúzsku. Otec rozporuje výdavky: 200,- eur diaľničná známka (pôvodne boli rodičia dohodnutí tak, že jednu cestu absolvuje autom otec s maloletou a jednu absolvuje matka a to autom, ak to bude potreba, 1.269,- eur - náklady na lyžovačku, zvýšené osobitné výdavky na maloletú musí matka konzultovať s otcom, musia sa dohodnúť, kto a v akej miere bude takéto výdavky financovať, resp. že ich bude financovať ten, ktorý má k takémuto osobitnému výdaju aj príjem. Ak ani jeden z rodičov nemá taký príjem, aby mohol financovať takýto vysoký výdavok, musí byť buď upustené od takéhoto nákladu, alebo sa takáto záujmová činnosť nahradí inou činnosťou. Otec uvádza, že nezarába toľko, aby platil maloletej nákladnú lyžovačku. Ďalej je podľa otca nereálny a nadsadený výdavok 90,- eur na kaderníčku, s poukazom na to, že v podaní sa uvádzajú aj náklady na kulmu a fén v sume 100,- eur. Ďalej otec poukazuje na to, že na MHD v čase pobytu v Bratislave, ak sa kupuje študentská električenka, tak potom náklady nemôžu byť vo výške 100,- eur. Otec žiadal vo vyjadrení predložiť všetky výpisy z účtov v ČSOB a.s., Tatra banky a.s., ktorými maloletá disponuje, aby sa sprehľadnili výdaje maloletej a zostatky na účtoch. Žiadal preukázať doplatok 770,- eur, ako doplatok za pobyt vo francúzskej rodine, bol dohodnutý na 45,- eur na týždeň, a zároveň aj ostatné výdavky vyčísľované na str. 2 podania zo dňa 24.03.2017. Životné poistenie podľa názoru otca nie je nevyhnutný výdavok. K podaniu zo dňa 18.10.2017 otec rozporuje životné poistenie, nesúhlasí s ním, platia sa už iné druhy poistenia, ktoré sú nákladné, matka maloletej nedohodla s otcom nové životné poistenie. Otec rozporuje aj poistenie na VŠ v sume 500,- eur mesačne, tiež matka s otcom nedohodla, že maloletej budú platiť naviac 500,- eur mesačne, ani ho žiadnym spôsobom neupovedomila o tom, že takýto výdavok plánuje. Maloletá má ešte 2 roky strednej školy, otec je toho názoru, že ak matka už teraz chce vynakladať takýto výdavok na maloletú, musí ho hradiť zo svojich viacerých príjmov. Ak doteraz bol skutočne tento výdavok matkou osobitne hradený z jej príjmu, tak potom musí matka na takýto výdavok aj finančne mať. Ďalej otec uvádza, že je potrebné sprehľadniť, čo boli výdavky na maloletú a čo boli výdavky matky a s čím boli spojené, ako napr. autopožičovňa, ubytovanie v Bordeaux a Lacanau, aby bolo zrejmé, či sú to nevyhnutné pravidelné výdavky, ktoré sa majú brať do úvahy pri výške výživného a z čoho boli hradené, teda z akého účtu a koho príjmov (matky alebo z príjmov maloletej, resp. peňazí, ktoré boli určené na štúdium v zahraničí). Otec zároveň uviedol, že od návratu maloletej z Francúzska, ak došlo k zmene majetkovým pomerov na strane účastníkov konania, bola matka súdom prvej inštancie upozornená, že môže podať návrh na úpravu výživného. Nie je zrejmé, či matka maloletej takýto návrh podala, pretože Krajský súd v Bratislave pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti musí vychádzať zo skutočného stavu, ktorý bol ku dňu vyhlásenia súdneho rozhodnutia. Otec ďalej rozporuje položku vreckové 100,- eur, pričom aj keď si zaplatí maloletá školské obedy, vreckové vo výške 40,- eur mesačne považuje otec za primerané, ak všetky náklady má maloletá pokryté. Ďalej otec uvádza, že byt, ktorý nechal po vyporiadaní BSM manželke mal v roku 2016 hodnotu podľa znaleckého posudku 317.000,- eur, je nadštandardný svojim vybavením aj rozlohou, patria k nemu tri kryté garážové státia, 150 m2 obytná plocha bytu, 45 m2 balkóny, teda sú samozrejme aj náklady na takýto byt a tiež úver, pričom v danom prípade úver nie nevyhnutný výdavok v takej výške, ako ho platí vlastníčka, ak by sa bytový nadštandard zmenil na bytový štandard, teda byt by sa predal a kúpil menší, pričom otec maloletej nie je povinný prispievať na úver ani platiť náklady na takto nadštandardný byt. Otec poukázal i na to, že príjem, ktorý matka maloletej vykazuje v daňových priznaniach nemôže pokrývať všetky výdaje, ktoré matka v podaní zo dňa 18.10.2017 vykazuje. Navrhol, aby matka písomne uviedla, aké má pravidelné mesačné príjmy z výkonu svojho povolania, iných zamestnaní, prípadne iné príjmy, tzv. netto príjmy. Tiež, aby uviedla, aký je jej príjem zo zisku v spoločnosti MED-DAR s.r.o. a aké sú jej majetkové pomery. Otec rozporuje náklady na tábor v Bulharsku, opakovane zdôrazňuje, že takéto výdavky matka maloletej s ním neprejednala, odmieta sa na nich podieľať, nepovažuje to za nevyhnutný výdavok, ak matka chce, aby sa maloletej hradili mimo Francúzska, iných výletov v zahraničí, aj drahé ďalšie pobyty v zahraničí, drahé lyžovačky a dovolenky musí ich hradiť ten rodič, ktorý na to skutočne finančne aj má. Každý z rodičov môže zobrať dieťa na takú dovolenku, na akú mu stačia jeho financie. Otec rozporuje neprimerane vysoké náklady na kozmetiku a manikúru, pedikúru, je možné ich realizovať aj lacnejšie. Otec rozporuje položku vreckové na festival vo výške 100,- eur, tiež položky Londýn- letenka a vreckové 590,- eur (nejde o nevyhnutný výdavok) a dovolenka pri mori - 1.105,70 eur (nejde o nevyhnutný výdavok, nie je zrejmé, či to je na 1 osobu alebo 2 osoby). S mimoriadnym výdavkom jazyková škola otec súhlasí, ale len s lacnejšou školou. Nesúhlasí s položkou kaderníčka 90,- eur mesačne. Položka stužková - 300,- eur, nie je podľa otca zrejmé za aké to je obdobie. Položka topánky za 69,90 eur a tenisky 103,90 eur sú predražené pre maloletú. Výdavky na izbu maloletej taktiež otec rozporuje, nakoľko maloletá mala izbu modeme zariadenú s nábytkom na mieru prispôsobenú štúdiu. Rekonštrukcia nebola potrebná, pričom ak aj ju matka uskutočnila, náklad na rekonštrukciu je nadsadený. Otec uvádza, že uznáva náklady maloletej na jej zdravotný stav, na školské potreby, vodičský preukaz, primerané náklady na sebaobslužné činnosti a na obuv a ošatenie, stavebné sporenie (hoci to tiež nie je nevyhnutný výdavok), náklady na električenku, posilňovňu a náklady na stravovanie. Vzhľadom k uvedenému začal po jej návrate zo zahraničia zasielať sumu na výživné 250,- eur mesačne, ktorú matka maloletej odmietla a vrátila mu ju späť. Taktiež mu maloletá vrátila 100,- eur, ktoré jej poslal na meniny. Na narodeniny jej tiež poslal 100,- eur, ktoré si ponechala. V skutočnosti matka, aj keď otec dobrovoľne zaslal vyššie výživné, toto mu obratom vrátila s označením nesprávnej platby, ale požaduje vyššie výživné. Otec poukázal i na to, že si platí nájomný byt, hľadá si nové bývanie po rozvode. Má zvýšené výdavky na zubára, doplatky na srdce na lieky a návštevy lekárov. Výživné vo výške 250,- eur od 07/2017 by považoval za primerané. 9. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (poradí prvým) zo dňa 22.11.2017, č.k. 20CoP/22/2017-307 bolo rozhodnuté o odvolaní otca tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/28/2016-177 zo dňa 24.11.2016 vo výroku o výživnom mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej D. Z. výživným vo výške 400,- eur mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň uložil odvolací súd zaplatiť otcovi zročné výživné za obdobie od 01.02.2017 do 30.11.2017 v sume 3.000,- eur. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21.05.2019, č.k. 6 Cdo/87/2018-375 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2017, č.k. 20CoP/22/2017-307 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku bol nesprávny postup odvolacieho súdu pri vykonávaní dokazovania a hodnotenia dôkazov v odvolacom konaní, keď dospel odvolací súd k iným skutkovým záverom bez toho, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie. 10. Matka dňa 26.08.2019 na výzvu odvolacieho súdu oznámila, že otec si plní vyživovaciu povinnosť pravidelne v rozsahu 400,- eur mesačne, nad rámec určeného výživného neprispieva. Ďalej matka uviedla, že jej príjem v rokoch 2017 až 2019 pozostával z príjmu spoločníka spoločnosti Med Dar, s.r.o. spoločnosť dosiahla v účtovnom období roku 2017 výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 20.053,- eur a v účtovnom období roku 2018 výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 44.121,- eur. Matka predložila potvrdenie o výplate mzdy za rok 2019, z ktorého vyplýva, že jej priemerná mesačná mzda, ako zamestnanca spoločnosti Med Dar, s.r.o. je cca 950,- eur. Ďalej predložila matka potvrdenie o výplate podielu na zisku jej, ako spoločníkovi spoločnosti Med Dar, s.r.o. a to v roku 2017 vo výške 4.900,60 eur, v roku 2018 vo výške 18.69,42 eur a v roku 2019 vo výške 32.550,- eur. 11. Odvolací súd poukazuje na to, že v čase začatia konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bola D. Z. ešte maloletá, avšak počas odvolacieho konania dňa 25.03.2018 nadobudla plnoletosť. Dovŕšením plnoletosti prešiel na ňu nárok domáhať sa výživného od otca, ktoré je otec povinný zasielať k jej rukám, a preto odvolací súd koná už priamo s plnoletou D., ako účastníkom konania. D. Z.vá na výzvu odvolacieho súdu podaním zo dňa 22.08.2019 uviedla, že vstupuje do konania a požaduje od otca výživné v sume 400,- eur mesačne. Zároveň uviedla, že ide o sumu, ktorú jej otec aj pravidelne prispieva. Zároveň poukázala na to, že v školskom roku 2019/2020 nastupuje na vysokoškolské štúdium. Predložila rozpis mesačných výdavkov, ktoré vyčíslila na pravidelné mesačné náklady: strava - 200,- eur, oblečenie/obuv - 100,- eur, električenka - 12,11 eur, drogéria, hygiena, lekárska kozmetika, kaderníctvo - 55,- eur, lieky, vitamíny, zubný strojček, alergológ - 30,- eur, šport, permanentka do posilňovne, aplikácia osobný tréner - 30,- eur, voľný čas, kino, divadlo, koncert - 50,- eur, ISIC paušál, mobilný telefón - 20,28 eur, vreckové - 100,- eur, stavebné sporenie - 111,- eur, sporenie na VŠ štúdium - 500,- eur, životné sporenie - 70,30 eur, sporenie na bývanie - 250,- eur, spolu pravidelné mesačné náklady sú 1.535,69 eur. Náklady na bývanie, ktoré sú platené jej matkou: nájomné, fond opráv, RTVS, internet, ZSE - 467,87 eur, hypotéka - 852,83 eur, z toho 1/2 nákladov činí 660,35 eur mesačne. Ďalej poukazuje na mimoriadne náklady za uplynulý školský rok 2018/2019 a to náklady spojené s prípravou na prijímacie pohovory a poplatky na lekársku fakultu UK - 80,- eur, Slovenskú zdravotnícku Univerzitu - lekársku fakultu - 77,- eur, za prijímací pohovor v anglickom jazyku - 77,- eur, Slovenská technická univerzita - 20,- eur, SCIO testy- 23,- eur, prípravný kurz z lekárskej chémie a biológie - 1.000,- eur, príprava z lekárskej chémie a biológie testy - 2.000,- eur, skriptá a učebnice na prípravu- 25,- eur, nový preukaz ISIC a známka ISIC - 33,- eur, poplatky súvisiace s prijatím na Slovenskú zdravotnícku univerzitu- 66,- eur, školné - 9.000,- eur,-, stužková - 700,- eur, dovolenka, lyžovačka, hudobný festival, poznávací zájazd - 2.667,- eur. Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Odvolací súd u plnoletej D. ustálil, že je splnená podmienka, že nie je schopná sa sama živiť, nakoľko sa sústavne pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie, a preto naďalej majú rodičia k nej vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd v danom prípade poukazuje aj na judikát č. R 2/1985, ktorým bolo vyslovené, že: „Ak v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje súd až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa, vychádza pri tom zo stavu, ktorý bol pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúci počas maloletosti dieťaťa, ale aj z prípadných zmien, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia.“ 12. Otec podal dňa 17.09.2019 odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uvádza, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu 400,- eur mesačne a prispieva dcére aj nad rámec vyživovacej povinnosti. S plnoletou dcérou sa chcel dohodnúť, že od 09/2019 jej bude zasielať 300,- eur mesačne, s čím najprv súhlasila. Nakoniec po konzultácii s matkou súhlas odvolala. Otec zotrváva na názore, že je v jeho možnostiach zasielať dcére 300,- eur mesačne. Má za to, že vyživovaciu povinnosť za obdobie pobytu dcéry v zahraničí má splnenú. Okrem uvedeného rešpektoval aj rozhodnutia súdov a zasielal výživné vo výške 400,- eur mesačne, pričom zmeškané výživné taktiež dcére zaplatil. Zároveň poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére má aj jej matka. 13. Na pojednávaní pred odvolacím súdom otec uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 100-, eur mesačne a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode do 30.06. 2017, to je obdobie kedy bola dcéra ešte vo Francúzsku a jej potreby boli pokryté, lebo výživné sa plnilo dopredu. Od 01.07.2017 do 30.06.2019 je ochotný platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne a od 1.9.2019 tiež vo výške 300,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že všetky peniaze sa vo Francúzsku neminuli, zostali, tak keď bola dcéra na strednej škole, ešte mohla z nich čerpať. Žiadal, aby predložila výpis z účtu o pohyboch na účte. Otec ďalej poukázal na to, že výdavky, ktoré dcéra vykazuje sú nadsadené a to bežné aj mimoriadne. Aj ak by skutočne takéto boli, tak životná úroveň dcéry je vyššia, ako otca. Mimoriadne výdavky dcéra a ani jej matka s otcom neodsúhlasila, ide predovšetkým o náklady na doučovania, školné na vysokú školu, poistky, šetrenia na vysokú školu. Tieto by podľa otca mohli byť aj v nižšej výške, ak by sa mal otec na nich podieľať. Dovolenky a zahraničné pobyty nie sú podľa otca nevyhnutný výdaj, pričom ich vynakladá ten z rodičov, ktorý na to skutočne má. Poukázal na to, že nie sú predložené žiadne doklady k uvádzaným výdavkom. Úver platí matka, to nie je výdavok dcéry. Bývanie je luxusnejšie, tak aj viac stojí, ale obaja rodičia sa podieľajú finančne na bývaní dcéry, takže výdavok na dcéru na bývanie je nižší. Opätovne poukázal na to, že matka má vyšší príjem, čo vyplýva aj z predložených dokladov matkou. Matka má príjem z pracovného pomeru, zo živností a ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti príjem z podnikania. Jej netto príjem za rok 2017 predstavoval výšku cca 3.849,- eur a zostáva ešte nevyplatený zisk vo výške 1.404,- eur. V roku 2018 to bol príjem 3.837,- eur netto a nevyplatený zisk 11.571,- eur. Tu je potrebné nahliadať aj na účtovné závierky za jednotlivé roky. Vzhľadom na príjem matky, táto by si aj vo vyššej miere mala plniť vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedol, že u neho tiež došlo k zmene pomerov, musel si kúpiť byt a platí aj úver, lebo po rozvode nemal byt. Musí sa starať o matku, ktorú má v Domove sociálnych služieb v Bratislave, tá ho stojí mesačne 200,- eur. Má zdravotné výdavky - doplatky na lieky, na lekárom doporučené cvičenie a pohybové aktivity. Otec navrhol predložiť listinné dôkazy o vynaložených nákladoch dcéry a aj otca, aby sa vedela ustáliť výška výživného, v prípade, že nebude dohoda medzi účastníkmi. 14. Odvolací súd z dôvodu zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 20CoP/22/2017, uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 21.05.2019, č.k. 6Cdo/87/2018-375 sa opätovne zaoberal odvolaním matky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dôležité v danej veci je i to, že odvolací súd musí prihliadať i na prípadnú zmenu pomerov, ktorá mohla nastať od rozhodnutia súdu prvej inštancie do rozhodnutia súdu odvolacieho. Zopakovaním a doplnením dokazovania a opätovným posúdením návrhu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dôvodné zmeniť (§ 388 CSP) tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 15. Matka podala odvolanie do výroku o určení výživného. Predmetom odvolacieho konania je preto posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené výživné otcovi maloletej, v súvislosti s rozvodom manželstva a úpravou práv a povinností rodičov k maloletej. Súd prvej inštancie výrok, ktorý odvolaním napadla matka maloletej, právne správne posúdil podľa § 62 Zákona o rodine. 16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov. 21. V súvislosti s námietkou matky maloletej v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď určil výživné na maloletú vo výške 100,- eur mesačne, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Treba zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. V danom prípade v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie išlo o dieťa už čoskoro dospelé a tak možno zastávať názor, že náklady a odôvodnené potreby vtedy ešte maloletej D. sa finančne približovali potrebám otca, ktorý vo svojom vyjadrení vyčíslil svoje náklady v sume zodpovedajúcej jeho príjmu. V zmysle vyjadrenia samotného otca, tento na stravu potrebuje mesačne 600,- eur, na dopravu a motorové vozidlo 250,- eur, splácanie spotrebného úveru 200,- eur mesačne, zdravotné výdavky - okuliare, doplatky na lieky, rehabilitácie 40,- eur mesačne, na hygienické potreby 60,- eur, obuv, na ošatenie minimálne 100,- eur mesačne, splátka úveru na byt 150,- eur mesačne (vyjadrenie otca zo dňa 29. 03.2016, na č.l. 17 spisu). Odvolací súd k uvedenému vyjadreniu otca v súvislosti s jeho nákladmi, považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ otec vo svojich vyjadreniach tvrdil, že ak dieťa nemá finančné prostriedky na svoje záujmy, doplnkové štúdium, vzdelávanie, jazykové kurzy, lyžovanie a iné aktivity, je potrebné to obmedziť, alebo zameniť za inú lacnejšiu formu záujmov maloletej, tak je potrebné porovnať napríklad mesačné náklady na stravu otca v sume 600,- eur s výživným, ktoré platí otec mesačne na skoro dospelé dieťa v sume 100,- eur. Pri takomto porovnaní by otec potreboval iba na stravu 600,- eur a dieťaťu by malo stačiť na všetko 100,- eur. Sumu 100,- eur v uvedenom vyčíslení nákladov, otec uviedol iba pre seba na obuv, ošatenie, čo je neporovnateľné s výživným, ktoré otec platí na skoro dospelé dieťa na všetky jeho náklady, s tým, že ak by rovnakou sumou prispievala aj matka, tak dieťa by sa živilo zo sumy 200,- eur mesačne. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. Podľa názoru odvolacieho súdu, preto pokiaľ otec minie mesačne na stravu 600,- eur, vzhľadom na jeho životnú úroveň nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že suma 100,- eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca. Pokiaľ je v možnostiach otca platiť stravu pre seba v sume 600,- eur mesačne, na motorové vozidlo 250,- eur a iné náklady, ako uviedol vo vyjadrení, potom aj dieťa vzhľadom na životnú úroveň otca musí mať určenú vyživovaciu povinnosť zo strany tohto rodiča vo vyššej, jemu primeranej sume. Pokiaľ v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne, treba vychádzať aj z vyjadrenia matky, že po predaji domu v Plaveckom Štvrtku otec nadobudol kúpnu cenu v čiastke 102.000,- eur a okrem toho otec spolu so svojim synom z prvého manželstva je spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/2, a to 2 - izbového bytu v kat. úz. Q. na O. ulici v Bratislave, ktorého hodnota presahuje 100.000,- eur. S prihliadnutím na dôvody uvedené vo vyjadrení otca, že nemá finančné prostriedky v takej sume, aby mohol platiť vyššie výživné a tvrdil, že matka má uhrádzať náklady maloletej vo väčšom rozsahu, ako on, pretože má na to peniaze, je potrebné uviesť, že matka len z titulu vyššieho príjmu, ako otec nie je automaticky povinná prispievať viac na výživu maloletej, ako otec. Súd pri určení vyživovacej povinnosti povinnému rodičovi v prvom rade skúma jeho schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životnú úroveň a oprávnené náklady na dieťa. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča, ako už bolo uvedené vyššie. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom vyjadrení, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné vo vyššej sume ako 100,- eur (neskôr tvrdených 3000,- eur). Bolo preukázané, že otec má priemerný mesačný príjem 1.900,- eur, dostal finančné prostriedky v sume 102.000,- eur z predaja nehnuteľnosti a tiež je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v Bratislave v hodnote 100.000,- eur. S prihliadnutím na uvedené majetkové pomery otca, v danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletej, že výška výživného tak, ako navrhuje matka v podanom odvolaní je neprimeraná. Z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca, bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletej. Odvolací súd je toho názoru, že suma 100,- eur, ktorú platil otec mesačne k rukám matky maloletej, nezodpovedala jeho majetkovým a zárobkovým pomerom. 22. Po posúdení zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej, s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu výživného, ktoré určil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, ktorým určil vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur mesačne na maloletú, vychádzal aj zo zistenia, že obaja rodičia zložili na účet maloletej sumu 12.000,- eur a ustálil, že rodičia túto sumu vložili na účet maloletej za účelom pokrytia jej výdavkov spojených zo štúdiom vo Francúzsku. Súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal z toho, že študijný pobyt maloletej je priebežne pokrývaný z tohto účtu, pričom suma 12.000,- eur by mala pokryť všetky výdavky s tým spojené, resp. všetky výdavky v súvislosti so štúdiom, cestovaním, ubytovaním, stravou, vreckovým, ako aj ďalšie výdavky maloletej, ktoré počas obdobia jej štúdia v zahraničí bude mať. Podľa súdu prvej inštancie sú výdavky maloletej v celosti pokryté, a súd preto určil vyživovaciu povinnosť otca v sume 100,- eur mesačne, keď zistil, že mimoriadne výdavky maloletej spojené so štúdiom už rodičia uhradili a určené výživné má slúžiť na úhradu výdavkov, ktoré maloletej vzniknú na Slovensku počas krátkodobých pobytov. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie a jeho záverom, že je možné vložiť dopredu na účet maloletého dieťaťa sumu, ktorá má slúžiť ako bežné výživné na jeho budúce potreby a náklady. Zároveň nie je možné ani dospieť k záveru, že suma 6.000-, eur, ktorú otec vložil na účet maloletej bola určená na úhradu nákladov maloletej vo Francúzsku v spojení so štúdiom, keď matka tvrdila, že suma bola vložená na účet z prostriedkov z kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti a mala slúžiť pre maloletú do budúcna a nie na účel, ako uviedol otec. Preto súd prvej inštancie nesprávne zistil, že sumu 12.000,- eur rodičia vložili na účet maloletej za účelom pokrytia jej výdavkov spojených so štúdiom vo Francúzsku a možno to považovať za čiastočné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Takéto zistenie nevyplýva zo zhodných tvrdení účastníkov, ani z obsahu spisu. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že výživné sa platí na účet maloletej a nie k rukám matky, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Ak súd rozhodne o plnení vyživovacej povinnosti, potom môže uložiť povinnému jedine jej platenie v peniazoch, ktorých množstvo určí v konkrétnej výške. Sumy výživného viaže zákon na opakujúce sa mesačné plnenia. Zmyslom výživného je zabezpečiť hradenie bežných potrieb oprávneného v primeraných časových intervaloch (1 mesiac). Z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že nie je možné, aby sa povinný zbavil plnenia vyživovacej povinnosti jednorazovým splatením určitej čiastky oprávnenému. Navyše v danom prípade nakoľko išlo o maloleté dieťa, nemožno už vôbec sumu poukázanú na účet tohto dieťaťa vyhodnotiť, ako zaplatenie výživného, keď výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča dieťaťa a nie priamo maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie preto nesprávne dospel k záveru, že otcom poukázaných 6.000,- eur na účet maloletej predstavuje úhradu výživného vopred, a preto suma 100,- eur mesačne je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca. 23. Odvolací súd s poukazom na uvedené, podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil výrok rozsudku o určení výživného zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne, ktorá zodpovedala odôvodneným potrebám v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte maloletej dcéry, ako aj možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné v určenej sume. Suma 400,- eur mesačne plne zodpovedala nákladom na maloletú D., ktoré boli v konaní matkou riadne vyčíslené a zdokladované a pri sume 400,- eur výživného zo strany otca, sa aj matka okrem osobnej starostlivosti musela finančne podieľať na uspokojovaní všetkých potrieb maloletej D.. Pokiaľ rodičia dali maloletej časť kúpnej ceny za predanú nehnuteľnosť, nemožno to považovať za plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany otca, ktorý by už nemal povinnosť platiť výživné k rukám matky maloletej, ktorej bola maloletá zverená rozhodnutím súdu do starostlivosti. Povinnosťou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti je platiť výživné k rukám rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti a nie k rukám dieťaťa, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Povinnosť platiť výživné mal za čas maloletosti dcéry otec k rukám druhého rodiča, teda matky, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, a preto vloženie sumy na účet maloletej nemožno vyhodnotiť, ako splnenie vyživovacej povinnosti. V tomto prípade nejde ani o tezauráciu výživného podľa § 64 Zákona o rodine, pretože toto ustanovenie vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa a tiež rozhodnutie súdu o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti. Otec žiadal, aby boli predložené výpisy z účtov maloletej, aby boli náklady, ktoré matka uvádza riadne preukázané. Odvolací súd je názoru, že v prejednávanej veci matka maloletej dostatočne, jasne a zrozumiteľne preukázala a predložila dôkazy o odôvodnených nákladoch na maloletú, predložila doklady o všetkých platbách, ktoré uhradila a tiež označila a predložila dôkazy o svojich majetkových pomeroch a príjmoch. Je potrebné poukázať na to, že spor o výživné nie je sporom účtovným, a nie je ani možné každý jeden náklad na maloleté dieťa preukázať. Je zrejmé v danom prípade, že matka vynakladá na dcéru nemalé finančné prostriedky a to najmä v súvislosti so štúdiom, bývaním dcéry a prispieva nemalé čiastky na sporenie a životné poistenie. Je však zrejmé, že odvolací súd, keď určil otcovi výživné v sume 400,- eur mesačne, nevyhodnotil všetky matkou uvedené výdavky na dcéru, ako odôvodnené. Ak však, ako odôvodnené výdavky berieme výdavok na stravu, ošatenie, hygienu, bývanie, vzdelanie, mimoškolské aktivity a berieme do úvahy vek dcéry a vychádzame z príjmu a majetkových pomerov otca, je potom suma 400,- eur zo strany otca plne adekvátna. Jednoznačne je v jeho možnostiach z príjmu cca. 1.980 eur v čistom takúto sumu výživného platiť, keď navyše ide u otca o jeho jedinú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Odvolací súd upozorňuje, že nejde o nadštandardnú sumu výživného, neboli do povinnosti otca zahrnuté nadštandardné výdavky, ktoré uvádzala matka. Odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že matka má vyšší príjem, ako otec neznamená, že by otec nemal platiť výživné zodpovedajúce jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd nevidel dôvod na dopĺňanie dokazovania preukazovaním, ako sa použilo 12.000,- eur, ktoré boli vložené rodičmi na účet ešte vtedy maloletej dcéry a to z dôvodu právneho posúdenia odvolacieho súdu, že nemožno takto darované peniaze považovať za splnenie si vyživovacej povinnosti vopred. Ako dôvodné nevzhliadol odvolací súd ani dopĺňať dokazovanie predkladaním dokladov preukazujúcich výšku nákladov, nakoľko, ako už vyššie odvolací súd uvádza, nejde tu o účtovný spor, nie je ani možné každý jednotlivý výdavok zdokladovať. Posúdiť primeranosť výšky výživného v danej veci bolo jednoznačne možné z doposiaľ vykonaného dokazovania a ďalšie predkladanie bločkov a výpisov z účtov by bolo nadbytočné. 24. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nevidí žiadnu výraznú zmenu pomerov od pomerov, ktoré tu boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a nie je tu teda daný zákonný dôvod ku zmene výšky výživného, ako uviedol otec vo vyjadrení, v ktorom navrhoval prispievať na plnoletú dcéru sumou 300,- eur mesačne od septembra 2019. Pomery na strane rodičov sú obdobné, ako boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec je zamestnaný s príjmom cca. 1.975,- eur mesačne. Matka je spoločníkom a zamestnancom spoločnosti Med Dar, s.r.o. , v ktorej poberá plat zamestnanca cca. 980,- eur mesačne a podiel na zisku v roku 2017 vyplatený vo výške 4.900,60 eur, v roku 2018 vyplatený vo výške 18.649,42 eur a v roku 2019 vyplatený vo výške 32.550,- eur. Plnoletá D. je študentkou vysokej školy, nie je stále schopná sa sama živiť. Aj pri výživnom od otca v sume 400,- eur mesačne, sa na uspokojení jej všetkých oprávnených nákladov musí podieľať aj matka, ktorá jej okrem iného zabezpečuje bývanie a nemalé finančné prostriedky vynakladá na vzdelanie dcéry. Odvolací súd nevidí žiaden racionálny dôvod k tomu, aby otec platil nižšie výživné, ako 400,- eur mesačne, ktoré zodpovedá, ako jeho pomerom, možnostiam a schopnostiam, tak aj nákladom, ktoré má oprávnená. Otec uvádzal ako zmenu pomerov na jeho strane skutočnosť, že si musel po rozvode manželstva zabezpečiť nové bývanie a svoju matku musel umiestniť z dôvodu jej vážneho ochorenia do zariadenia pre seniorov, s čím má náklady 200,- eur mesačne. Odvolací súd tieto skutočnosti nevzhliadol, ako zmenu pomerov na strane otca, ktorá by oprávňovala znížiť sumu výživného. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, predchádza vyživovaciu povinnosť dieťaťa voči rodičovi a náklady na bývanie mal otec aj pred rozvodom, zmenila sa len ich forma, navyše došlo ku vyporiadaniu BSM, z čoho obdržal financie, ako uviedla bývalá manželka, za ktoré mohol zabezpečiť pre seba bývanie. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že nadštandardné platby, ktoré vynakladá matka najmä v súvislosti so vzdelaním dcéry, ako aj platby za viaceré dovolenky, neboli odvolacím súdom pri stanovení sumy výživného otcovi brané do úvahy. Odvolací súd nevidel ani dôvod podrobne sa zaoberať účtovnými závierkami spoločnosti matky, nakoľko matka uviedla svoj príjem a aj v prípade ak je zisk spoločnosti vyšší, ako bol vyplatený matke, ako spoločníkovi, nezbavuje to otca jeho vyživovacej povinnosti v rozsahu, aký zodpovedná jeho životnej úrovni, pomerom a možnostiam. Jednoducho povedané, aj keby matka mala mesačne príjem t.j. zveličene 10.000,- eur, neznamenalo by to, že otec by vyživovaciu povinnosť nemal. Vzhľadom na vek dcéry, jej odôvodnené potreby, s poukazom na ceny tovarov a služieb, je suma 400,- eur od otca, pri jeho príjme, možnostiach a schopnostiach podľa názoru odvolacieho súdu plne adekvátna. 25. Odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 26. Zročné výživné od právoplatnosti rozvodu do dňa tohto rozsudku nevzniklo a to z dôvodu, že otec si plnil vyživovaciu povinnosť od prvého rozhodnutia odvolacieho súdu v rozsahu 400,- eur mesačne a zaplatil aj zročné výživné určené týmto prvým rozhodnutím odvolacieho súdu. 27. O trovách konania prvoinštančného, odvolacieho, ako aj dovolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, § 453 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. 28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. O súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).