Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/156/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205545 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417205545.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO : 35 697 270, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s.r.o., Bratislava, Ul. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanej : Y. M., nar. XX. X. XXXX, bytom W., P. X, o zaplatenie 94,17 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. 9. 2017 č.k. 16Csp/94/2017 - 59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 94,17 € titulom zmluvnej pokuty, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 94,17 € od 12. 2. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 30. 3. 2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Y., predmetom ktorej bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Strany uzavreli dňa 30. 3. 2015 aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. Y., predmetom ktorého bola aktivácia účastníckeho programu Mobilný internet O. s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetným Dodatkom sa žalobca tiež zaviazal odpredať žalovanej zariadenie M. P. S. a žalovaná sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu, platiť cenu za zriadenie, sprístupnenie a používanie predmetných služieb a zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby využívať bez prerušenia služby žalobcu a uhrádzať za ne poplatky. Žalobca predal žalovanej zariadenie za akciovú kúpnu cenu 39 €, keď spotrebiteľská cena zariadenia bez zľavy bola 185 €. V prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 146 € (t.j. nie sumu 121,67 € ako žalobca uvádzal v žalobe), s tým, že výška zmluvnej pokuty sa bude znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorou je spojený vznik práva na zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov doby viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Právo podniku na zmluvnú pokutu vznikne samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Žalobca v žalobe poukazoval na to, že žalovaná nevyužívala telekomunikačné služby, čím porušila zmluvné povinnosti. 2/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej Dodatku vznikol záväzkovo-právny vzťah. Žalobca poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v predmetných zmluvách, pričom žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu odvíjal od obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú zmluvu uzatvára vo viacerých prípadoch; je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods.2 Obč. zák., ktorý záver súd prvej inštancie aplikoval aj na ustanovenia o zmluvnej pokute. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, na ktorú je potrebné použiť ustanovenia Obč. zák. upravujúce spotrebiteľské zmluvy, keď je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čo nebolo v konaní napokon ani tvrdené. Žalovaná ako spotrebiteľ zmluvu s dodatkom uzavrela na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a žalobca je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb. 3/ Súd prvej inštancie vychádzal z postulátu spotrebiteľskej ochrany, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv; pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady XX/XX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. 4/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal len zaplatenia zmluvnej pokuty. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná pokuta nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná; zmluva a jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Žalobcom bola zmluva spolu s dodatkom naformulovaná bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa a nemožno teda mať za to, že medzi mobilným operátorom a spotrebiteľom došlo k individuálnemu dojednaniu podmienky a teda táto podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť jej podstatu, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.3 ods.2 Smernice). Súd prvej inštancie v danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, vyhodnotil ako neprimeranú sankciu, ktorú má spotrebiteľ plniť v prípade nesplnenia jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Ani skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty sa znižuje s počtom mesiacov, počas ktorých spotrebiteľ dodržiava svoje povinnosti, nemôže byť takou okolnosťou, ktorá by ovplyvnila uvedený záver. Žalobca vykonal určité zmeny v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb upravujúcom zmluvnú pokutu oproti predchádzajúcemu stavu vo vzťahu k časovému aspektu uloženia zmluvnej pokuty, avšak touto zmenou podľa názoru súdu nedošlo k odstráneniu všetkých vád neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, jednalo sa o čiastočne modifikované dojednanie o zmluvnej pokute, avšak naďalej spôsobujúce nerovnováhu. 5/ Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že počas zmluvne dohodnutej doby viazanosti nevyužívala telekomunikačné služby. Z článku 2, bodu 2.5 písmeno b) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 146,- eur. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len samotné porušenie povinnosti spotrebiteľom ako úkon, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať, a teda nemožno vylúčiť opätovné uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v ďalšieho priebehu trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, až pokiaľ nedôjde k písomnému ukončeniu zmluvy, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané. Naopak z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca u žalovanej uplatnil pokusom o pokonávku aj zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná uhradila prvú zmluvnú pokutu vo výške 42,50 eur a čiastočne druhú zmluvnú pokutu vo výške 27,50 eur; žalobou uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 94,17 eur, teda v súčte z titulu zmluvnej pokuty žalobca uplatnil resp. uplatňuje voči žalovanej celkovo sumu 164,17 eur, hoc v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola výška zmluvnej pokuty „dojednaná“ vo výške 146,- eur, s tým, že táto sa má postupne znižovať. Z uvedeného postupu žalobcu má súd za to, že zmluvná pokuta je žalobcom voči spotrebiteľovi uplatňovaná niekoľkonásobne. 6/ Výška zmluvnej pokuty bola žalobcom stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou bez zľavy žalobcom predávaného zariadenia a kúpnou cenou. Žiadnym spôsobom však nie je braná do úvahy zabezpečovaná povinnosť, t. j. povinnosť spotrebiteľa využívať telekomunikačné služby a tejto povinnosti vzájomne korelujúcu súčasne existujúcu povinnosť spotrebiteľa za tieto služby aj platiť úhradu. V prejednávanej veci na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej bolo dodatok dojednaný, žalovaná mala aktivovaný program s výškou mesačného poplatku minimálne 17,99 eur. Z dojednania o zmluvnej pokute absolútne nevyplýva, aký rozsah porušenia povinnosti sa vyžaduje zo strany žalovanej k tomu, aby jej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. V tomto smere bol žalobca povinný zabezpečiť, aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola odlíšená výška zmluvnej pokuty od rozsahu porušenia povinností spotrebiteľa, t.j. nielen v závislosti od času, kedy k porušeniu povinností zo strany spotrebiteľa došlo. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad nevyužívania telekomunikačných služieb, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia. Preto prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného dojednanú zmluvnú pokutu nepovažoval za primeranú, ale zmluvnú podmienku posúdil ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák., ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. Neprimerane vysoká pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania, a teda nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené podľa § 545a Obč. zák., pretože nemožno znižovať neplatne dojednanú pokutu. Z uvedeného záveru prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 7/ O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko čistý úspech vo veci svedčí žalovanej, keďže súd žalobu zamietol, mala by nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 8/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie oprel o ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukazoval na to, že žalovaná s ním uzavrela Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom si bola vedomá a výslovne súhlasila s tým, že v prípade porušenia svojich povinností bude mať žalobca nárok na zmluvnú pokutu. Ide o zmluvnú pokutu, ktorá sa postupne znižuje, pričom žalobca je názoru, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom a vo výške tak, ako to bolo uvedené v Zmluve nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. 9/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11/ Súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom a dôvodmi, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. 12/ V prejednávanej právnej veci nie je sporné, že žalobca uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou; súd prvej inštancie preto správne v danej veci použil ustanovenia spotrebiteľského práva, ust. § 52 a nasl. Obč. zák., osobitne ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zák. pod sankciou, ktorá má postihovať spotrebiteľa, a ktorá je uvedená v písmene k/ spomínaného ustanovenia, má zákon na mysli predovšetkým zmluvnú pokutu (§544 až 545 Obč. zák.) zmluvnú pokutu možno v spotrebiteľskej zmluve dojednať iba za nesplnenie zmluvnej povinnosti a nie pre prípad odstúpenia od zmluvy. Jej výška musí byť úmerná povahe povinnosti, ktorej splnenie sa zabezpečuje zmluvnou pokutou. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, podľa ktorého v danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute narušilo významne rovnováhu medzi zmluvnými stranami, pričom sa tak stalo v neprospech spotrebiteľa (žalovanej), t.j. slabšej strany zmluvy. Neprimeranosť predmetnej sankcie spočíva tak ako uviedol súd prvej inštancie nie len v skutočnosti, že bola dojednaná výlučne v neprospech jednej zo zmluvných strán (spotrebiteľa), ale osobitne v tom, že výšku zmluvnej pokuty nestanovil žalobca v zmluve dostatočne zrozumiteľne. Táto síce bola určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou bez zľavy a kúpnou cenou, s tým, že mala zohľadňovať počet mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do momentu porušenia zmluvy, avšak bez toho, aby špecifikovala, aký rozsah porušenia povinnosti zo strany žalovanej je potrebný na to, aby došlo k vzniku povinnosti žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie upozornil aj na skutočnosť, že zo strany žalovanej už došlo k úhrade zmluvnej pokuty, a to jednak vo výške 42,50 €, tiež vo výške 27,50 €, pričom predmetom tohto žalobného návrhu bolo zaplatenie ďalšej zmluvnej pokuty vo výške 94,17 €, čo by predstavovalo v úhrne titulom zmluvnej pokuty sumu 164,17 € (t.j. viac než v Dodatku uvedených max. 146 €), z čoho sa javí, že zmluvná pokuta je voči žalovanej ako spotrebiteľke uplatňovaná opakovane. Žalovaná pritom mala aktivovaný program s výškou mesačného poplatku min. 17,99 €. Uvedené skutočnosti aj podľa odvolacieho súdu vedú k záveru, že zmluvná podmienka týkajúca sa dojednanej zmluvnej pokuty je neprijateľná, vzhľadom na neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty, ako sankcie. Odvolací súd záverom poznamenáva, že žalobca vo svojom odvolaní vo vzťahu k samotnej zmluvnej pokute okrem argumentu, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom a vo výške tak, ako to bolo uvedené v Zmluve nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, neuviedol žiadnu vecnú výhradu, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 13/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 14/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).