Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/183/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417211830 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417211830.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Q. K., J.. S. W. X, D., o zaplatenie 881,73 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.11.2017, č.k. 22Csp/129/2017-74, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 267,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 267,98 eura od 09.06.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobu zo dňa 22.06.2017, doručenú konajúcemu súdu dňa 17.07.2017, odôvodňoval titulom neuhradenia ceny za služby poskytnuté žalovanému na základe zmlúv o poskytovaní elektronických služieb č. O. a č. O. v sume 267,98 eura a zmluvnej pokuty v sume 613,75 eura. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyvodzoval z toho, že žalovanému predal telekomunikačné zariadenia Samsung Galaxy S5 black a Huawei P8 za zvýhodnenú (akciovú) cenu oproti trhovej cene a žalovaný sa za ich poskytnutie zaviazal používať služby žalobcu dohodnuté v Dodatku k zmluvám o poskytovaní elektronických služieb (ďalej len „dodatok“). Pri stanovení výšky zmluvnej pokuty, ktorá nebola vyššia ako suma poskytnutej zľavy pri predaji telekomunikačného zariadenia, žalobca zohľadnil časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty, ako aj čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta sa potom znižovala o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaný dodržal dohodnuté zmluvné podmienky, pričom u zariadenia Samsung Galaxy S5 black predstavovala sumu 240 eur a u zariadenia Huawei P8 sumu 373,75 eura. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2017 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, vrátane sumy za mobilné telefóny a vyzval ho na ich úhradu. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. 3. Súd prvej inštancie s odvolaním sa na ustanovenie § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konštatoval, že na prejednanie veci nenariadil verejné pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur; preto v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 300 C.s.p. oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 06.11.2017. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvné strany uzavreli dňa 29.07.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. O., predmetom ktorej bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb za podmienok stanovených v zmluve zo strany žalobcu, za ktorých poskytnutie sa žalovaný zaviazal platiť dohodnutú cenu. Zmluvné strany uzavreli aj dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorej žalobca aktivoval žalovanému účastnícky program „Panter pro 65 Eur s osobitným roamingovým balíkom“ a dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetným dodatkom sa žalobca zaviazal predať žalovanému mobilný telefón Huawei P8 za akciovú cenu 100 eur, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu, ako aj platiť cenu za zriadenie, sprístupnenie a používanie predmetných služieb a zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov; predajná cena mobilného telefónu pritom zodpovedala sume 490 eur. Zmluvné strany si v dodatku dohodli zmluvnú pokutu za porušenie povinností žalovaného podľa článku 2.5, bod a) a bod b), v sume 390 eur, pričom žalobca si ju v konaní uplatnil v sume 373,75 eura. 5. Konajúci súd ďalej zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 04.08.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. O., predmetom ktorej bolo sprístupnenie verejných elektronických komunikačných služieb za podmienok stanovených v zmluve zo strany žalobcu, pričom žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby platiť dohodnutú cenu. Strany v ten istý deň uzavreli dodatok k zmluve, na základe ktorej žalobca aktivoval žalovanému účastnícky program „Panter 40 Eur“, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetným dodatkom žalobca žalovanému odpredal mobilný telefón Samsung Galaxy S5 black za akciovú cenu 245 eur, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu, ako aj hradiť cenu za zriadenie, sprístupnenie a používanie predmetných služieb a zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov; predajná cena mobilného telefónu pritom predstavovala 485 eur. Zmluvné strany si v dodatku dohodli zmluvnú pokutu za porušenie povinností žalovaného podľa článku 2.5, bod a) a bod b) vo výške 240 eur, pričom žalobca si ju v tejto sume uplatnil v konaní. 6. Súd prvej inštancie v súvislosti so službami poskytnutými žalovanému zistil, že žalobca mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX poskytnuté služby za obdobie od 04.08.2015 do 09.09.2015 v sume 58,74 eura, s dátumom splatnosti do 29.08.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX služby za obdobie od 10.09.2015 do 09.10.2015 v sume 66 eur, s dátumom splatnosti do 29.09.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX služby za obdobie od 29.07.2015 do 09.09.2015 v sume 103,24 eura, s dátumom splatnosti do 29.08.2015 a faktúrou č. XXXXXXXXXX služby poskytnuté v období od 10.09.2015 do 09.10.2015 v sume 40 eur, s dátumom splatnosti do 29.09.2015, celkovo 267,98 eura. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2007 vyčíslil žalovanému výšku jeho dlhu na sumu 891,73 eura a vyzval ho na jeho úhradu v lehote do 08.06.2017, na ktorú výzvu však žalovaný nereagoval. 7. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo- právny vzťah, na ktorého základe žalobca poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v zmluvách o poskytovaní verejných služieb a žalovaný sa zaviazal za ich poskytnutie uhradiť dohodnutú cenu. Žalobca svoju povinnosť splnil, keď žalovanému sprístupnil a poskytol elektronické komunikačné služby, za ktoré následne žalovanému vystavil a doručil faktúry č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX O. Č.. XXXXXXXXXX, znejúce spolu na sumu 267,98 eura a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy celkovo 891,73 eura. Žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 24.05.2017 nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Vzhľadom na to, že si žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 267,98 eura ako ceny za poskytnuté služby v zmysle jednotlivo vystavených faktúr, konajúci súd aplikujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), § 40 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) považoval v tejto časti nárok žalobcu za dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 267,98 eura. 8. Žalovaný sa dostal s plnením peňažného dlhu v sume 267,98 eura do omeškania, preto ho súd prvej inštancie v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 267,98 eura od 09.06.2017 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 267,98 eura deň nasledujúci po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku; priznaná výška úrokov z omeškania bola súladná s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 9. Konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zamietol ako nedôvodnú tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 613,75 eura titulom zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu pritom odvodzoval od článku 2, bod 2.5 písm. a) dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, s tým, že táto mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a akciovou cenou týchto zariadení, so zohľadnením časového aspektu uloženia zmluvnej pokuty, ako aj porušenia zmluvných povinností žalovaným. Súd prvej inštancie vyhodnotil označený článok 2, bod 2.5 písm. a) dodatkov, vzhľadom na jeho znenie, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej existenciu bol povinný skúmať v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože táto bola dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch k zmluvám a žalobca len prispôsoboval jej výšku podmienkam poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia, ktoré žalovanému poskytol. Zo znenia samotného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty pritom podľa konajúceho súdu vyplývalo, že žalobca od žalovaného, ktorý nesplnil svoj záväzok, požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty spočívajúcej v rozdiele medzi trhovou cenou mobilných telefónov, resp. telekomunikačných zariadení poskytnutých žalovaným a ich akciovou cenou, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom výška zmluvnej pokuty mala byť znižovaná v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Z predmetného dojednania podľa mienky súdu prvej inštancie však nebol zrejmý spôsob výpočtu zmluvnej pokuty pri jej pomernom znižovaní, čo malo za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa; v čase uzavretia dodatku totiž žalovanému nemohlo byť zrejmé, o koľko sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade nedodržania jeho povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu dohodnutú v dodatku. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., aplikujúc zásadu pomerného úspechu žalobcu. Konajúci súd priznal žalobcovi sumu 267,98 eura s príslušenstvom, čo z celkovo uplatnenej sumy 881,73 eura zodpovedalo úspechu žalobcu v rozsahu 30,39 % (267,98 eura zo sumy 881,73 eura). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom predstavoval 69,61 % (613,75 eura zo sumy 881,73 eura), potom celkový úspech žalovaného predstavoval 39,22 %. Vzhľadom na celkový úspech žalovaného, patril by mu nárok na náhradu trov konania, avšak žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu konajúci súd nárok na ich náhradu nepriznal. 11. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol vo zvyšku žalobu žalobcu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, považujúc ho za nesprávny z dôvodu, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Súd prvej inštancie zistil nesprávne skutkový stav, keďže z predložených dôkazov vyplývalo, že so žalovaným dojednal zmluvnú pokutu individuálne, a preto ustanovenia týkajúcej sa zmluvnej pokuty nemal vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta nemala povahu nekalej podmienky a nevyvolávala žiadny nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, preto ani nebola spôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca podotkol, že so žalovaným dohodol zmluvnú pokutu degresívne, t.j. s prihliadnutím na čas, aký zostával do konca doby viazanosti od porušenia jeho zmluvných povinností. Ingerenciu konajúceho súdu z hľadiska ochrany spotrebiteľa považoval za neprimeranú, keď cieľom dojednania o zmluvnej pokute nebolo znevýhodniť spotrebiteľa, ale sankcionovať porušenie jeho zmluvných povinností. 12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.04.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 15. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 16. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.). Konajúci súd sa v súvislosti s posúdením nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty správne zameral na zisťovanie, či možno ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty považovať za individuálne dojednané a či toto nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd sa stotožňuje aj s následnými skutkovými a právnymi závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v tejto časti; argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní nemožno priznať úspech. 17. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V skúmanej veci dospel odvolací súd k záveru, že uvedený odvolací dôvod nebol vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli listinnými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku. 18. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že žalobca odvíja nárok na zaplatenie zmluvných pokút od obsahu spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové žalobca uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah týchto zmlúv podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. O. a jej dodatok, ako aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. O., v znení jej dodatku, na základe ktorých vznikol zmluvný vzťah medzi stranami sporu, treba svojim charakterom považovať za občianskoprávne zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V oblasti ochrany spotrebiteľa je východiskom spotrebiteľskej ochrany postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, že spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 19. Zmluvné strany si v jednotlivých dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb dohodli zmluvnú pokutu písomne, v nasledovnom znení: „...Účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v danom bode uvedených povinností: ak účastník počas doby viazanosti (uvedenej v článku 2, bod 2.3 dodatku) poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku) alebo ak účastník počas doby viazanosti (uvedenej v článku 2, bod 2.3 dodatku) poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z.z. alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených iným platným právnym predpisom). Účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 240 eur (podľa dodatku k zmluve č. O.) a vo výške 390 eur (podľa dodatku k zmluve č. O.), pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie 1. mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zmluvná pokuta dohodnutá v predchádzajúcich ustanoveniach tohto bodu vo svojej výške platnej pre prvý mesiac doby viazanosti (ktorá je uvedená na začiatku textu v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu), je nižšia, ako šesťnásobok sumy, uvedenej v článku 2, bod 2. 2 písm. b) tohto dodatku, podniku vznikne, v prípade, že účastník poruší svoju zmluvnú povinnosť podľa písmena a) alebo b) tohto bodu, voči účastníkovi právo na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa šesťnásobku sumy uvedenej v článku 2, bod 2.2 písm. b) tohto dodatku a účastník je túto zmluvnú pokutu podniku povinný zaplatiť, pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty stanovená v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. V prípade že (i) podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcej vety tohto bodu a zároveň (ii) v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu je stanovené, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa pravidiel uvedených v texte obsiahnutom v kolónke znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, platí, že výška zmluvnej pokuty, ako je táto stanovená v predchádzajúcej vete, sa bude znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, a to podľa rovnakých pravidiel, ako sú pravidlá stanovené pre znižovanie výšky zmluvnej pokuty, uvedené v texte v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).“ Z jej obsahu však ani podľa mienky odvolacieho súdu nie je jednoznačne zrejmý presný spôsob jej výpočtu žalobcom pri tzv. pomernom znižovaní zmluvnej pokuty. Bežný spotrebiteľ pri uzatváraní dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nemá v danom okamihu možnosť pochopiť text dojednania o zmluvnej pokute a už vôbec si nemôže vytvoriť obraz o tom, v akej výške môže byť sankcionovaný zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Takto formulované dojednanie o zmluvnej pokute (na formáte A4) je pre bežného spotrebiteľa neprehľadné a pochopenie zistenia spôsobu výpočtu a jej konkrétnej výšky v čase uzavretia zmluvy, resp. dodatku k nej, bežným spotrebiteľom prakticky nemožné. Odvolací súd je preto toho názoru, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v danom článku dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb nebol vyjadrený jednoznačne tak, aby ho mohol žalovaný ako bežný spotrebiteľ v čase ich uzatvárania pochopiť a súčasne zistiť jej konkrétnu výšku, pre prípad toho ktorého porušenia zmluvnej povinnosti. Zároveň, je potrebné uviesť, že ani samotné porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa dohoda o zmluvnej pokute vzťahovala, nebolo vymedzené úplne jednoznačne, keď túto zmluvnú pokutu bol žalobca oprávnený uložiť aj za porušenie povinnosti uhradiť včas a riadne „iný“ peňažný záväzok účastníka voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku „inú“ platbu, ktorú bol účastník povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejednalo o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník bol povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku). Uvedené potom spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v čase uzavretia dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb žalovanému ako spotrebiteľovi nemohlo byť zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade porušenia tej ktorej povinnosti, resp. aká je konkrétna výška zmluvnej pokuty pri porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaným. Ustanovenie dodatkov o zmluvnej pokute pritom nemožno považovať za individuálne dojednané, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, nakoľko tieto boli súčasťou vopred pripraveného textu dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb, vyhotovených samotným žalobcom; išlo teda o typ tzv. formulárových zmlúv, bez možnosti zasahovania do ich obsahu druhou zmluvnou stranou. 20. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).