Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/7/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418010372 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418010372.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci obžalovaných T. H., stíhanej pre zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1 ods. 2 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, F. M., stíhanej pre zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1 ods. 2 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a P. H., stíhaného pre pokračovací zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1 ods. 2 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.12.2018, sp. zn. 3T/71/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 14. februára 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ písm. e/ ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku súd obžalovanej T. H., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom ulica K. Č.. XX/X, E. H.Á., t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 20.03.2018, u k l a d á podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 51 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona jej súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona jej súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. obžalovanej F. M., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom C. H.H. XX/X, V., u k l a d á podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ písm. l/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 51 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona jej súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona jej súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. obžalovanému P. H., nar. XX.XX.XXXX V. Č. B., trvale bytom ulica K. Č.. XX/X, E.M. H., t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 20.03.2018, u k l a d á podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 51 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona mu súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.12.2018, sp. zn. 3T/71/2018, boli obžalované T. H. T. F. M. uznané za vinné zo spáchania zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1 ods. 2 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, a obžalovaný P. H. zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1 ods. 2 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, na tom základe, ako je uvedený v skutkovej vete prvostupňového rozsudku Za to boli obžalovaným uložené nasledovné tresty: - obžalovaným T. H. T. F. M.V. podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ písm. l/ písm. n/ § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona im súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona im súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona im súd uložil primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, - obžalovanému P. H.H. podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ písm. l/ písm. n/ § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 51 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona mu súd uložil primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalované T. H. a F. M. k náhrade škody poškodenej: - Ľ. F.j, nar. XX.XX.XXXX, B. B., B.Í. X, vo výške 4.206 eur, obžalovaného P. H. k náhrade škody poškodeným: - T. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., E. XX, vo výške 3.127 eur, - A. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z., Ď. XX vo výške 4.176 eur, - I. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., X..O. XX, vo výške 3.127 eur, - M. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, B. B., F. XX, vo výške 4.000 eur. Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor, ktoré následne aj písomne odôvodnil, a to nasledovne: - súd uložil obžalovaným T. H. T. F. M. podmienečný trest odňatia slobody na dva roky so skúšobnou dobou na štyri roky, ktorý trest prokurátor považuje v prípade oboch obžalovaných za nezákonný a nedostatočný. Súd pri ukladaní trestu obžalovaným T. H. T. F. M. aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, čo odôvodnil tým, že trest v zákonnej sadzbe by bol pre obe obžalované neprimerane prísny, avšak v tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na to, že pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona musia byť okrem súdom uvedeného dôvodu kumulatívne splnené aj ďalšie dve zákonné podmienky, a to musia existovať mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedené zákonné podmienky splnené neboli a z odôvodnenie napadnutého rozsudku vyplýva, že súd sa ich splnením nezaoberal. Nakoľko na použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona neexistuje zákonný podklad (a to ani v prípade obžalovanej F. M.Á. z titulu jej povinnosti starať sa o dve nezaopatrené deti), považuje odvolateľ uložené tresty za nezákonné. Súd uložil obžalovaným T. H. a F. M. podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky. Uvedený trest je nedostatočný s poukázaním na to, že konanie, pre ktoré je proti obžalovaným vedené trestné stíhanie, vykazuje vysokú spoločenskú nebezpečnosť, kedy sa páchatelia tejto trestnej činnosti zameriavajú na najzraniteľnejšiu zložku spoločnosti, a to starých ľudí a dôchodcov, ktorých nezriedka oberajú o ich životné úspory, teda v danom prípade je u oboch obžalovaných (T. H. a F. M.) dôvodné uloženie trestu v zákonom stanovenej sadzbe, a to v prípade obžalovanej T. H. je dôvodné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a v prípade obžalovanej F. M. vzhľadom na jej osobu je dôvodné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou. Pokiaľ sa týka obžalovaného P. H., tomuto súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na tri roky so skúšobnou dobou s probačným dohľadom na päť rokov - súd pri úvahe o druhu a výške trestu prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život. Z odpisu z registra trestov však vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ desaťkrát právoplatne odsúdený za rôznu trestnú činnosť, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom odsúdenie Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/263/1986, zrejme doposiaľ nebolo zahladené, teda v prípade obžalovaného P. H. nemožno dospieť k záveru, že pred spáchaním skutku viedol riadny život a výrok o treste je nezákonný, jeho výška je nedostačujúca. Aj v tomto prípade odvolateľ poukazuje na závažnosť konania, pre ktoré je proti nemu vedené trestné stíhanie a špeciálne poukazuje na to, že v prípade obžalovaného sa nejednalo o ojedinelé konanie, ale o opakované a systematické konanie, nasmerované k obohateniu sa na úkor starých ľudí - dôchodcov s najnižšími príjmami v spoločnosti, preto v prípade obžalovaného P. H. je dôvodné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v dolnej tretine trestnej sadzby. Odvolateľ zastáva názor, že súd pri ukladaní trestu nesprávne aplikoval aj ustanovenia, týkajúce sa zásad ukladania trestov. V tomto prípade sa jedná o osobitný druh trestnej činnosti, zameranej na špecifické obete, ktoré vzhľadom na svoj vek a schopnosti s ním spojené nie sú spôsobilé sa dostatočne brániť a ktoré si vyžadujú špeciálnu spoločenskú ochranu. Je nevyhnutné páchateľov takejto trestnej činnosti potrestať tak, aby ich toto odradilo od páchania ďalšej obdobnej trestnej činnosti. Tresty uložené v tejto trestnej veci však bránia záveru o tom, že tieto sú dostačujúce na zabezpečenie ochrany spoločnosti, prevýchovu obžalovaných zabránením v ďalšom páchaní obdobnej trestnej činnosti a na zabezpečenie naplnenia generálno- prevenčnej funkcie trestu, na ktorom základe navrhuje odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté výroky o treste a uložil obžalovanej T. H. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, obžalovanej F. M. podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou a obžalovanému P. H. nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej tretine trestnej sadzby. Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 24.01.2019. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátorka pripojila k písomným dôvodom podaného odvolania, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovaným tresty tak, ako sú uvedené v písomnom odvolaní prokurátora. Obhajca obžalovaných T. H. a P. H. navrhol, aby bolo odvolanie prokuratúry zamietnuté, vo vzťahu k menovaným obžalovaným (H. T. H.) poukázal na to, že sa priznali k výberu peňazí, od samého počiatku spolupracujú s políciou, pričom je zrejmé, že ani jeden z nich nebol organizátorom trestnej činnosti ale na túto boli len využití, pričom obžalovaná H. bola uznaná vinnou len zo spáchania jedného skutku a preto nie je namieste, aby jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže jej predchádzajúce odsúdenia sú zahladené. V prípade obžalovaného H. obhajca poukázal na jeho nepriaznivý zdravotný stav s tým, že menovaní obžalovaní spoluobžalovanú M. ani nepoznali. Obžalovaný P. H. sľúbil, že už sa ničoho takého nedopustí, obžalovaná T. H. oľutovala svoje konanie a pokiaľ sa týka obžalovanej F. M., táto sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu nezúčastnila - toto bolo vykonané v jej neprítomnosti v zmysle zákonného ustanovenia § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie prokurátora je sčasti dôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov, pričom tieto osoby a prokurátor boli aj riadne predvolaní, resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania. Na hlavnom pojednávaní obžalovaní po príslušnom poučení vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní. Následne sa obžalovaní kladne vyjadrili k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a súd prijal vyhlásenia obžalovaných o ich vine a vyhlásil, že v tomto smere už dokazovanie vykonávať nebude a vykoná dôkazy len ohľadom výroku o treste a náhrade škody. Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listiny, majúce relevantný vzťah k charakteristike osôb obžalovaných a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je to uvedené na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj dovtedy vykonané dôkazy a bolo nepochybné, že sa stali skutky uvedené v obžalobe, tieto napĺňajú všetky zákonné znaky v rozsudku uvedeného zločinu a spáchali ho obžalovaní, ktorí boli uznaní vinnými z jeho spáchania. Odvolací súd vzhľadom na podané odvolanie pri posudzovaní uloženého trestu zistil, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona (u všetkých troch obžalovaných) a uložené tresty sú neprimerané (u obžalovaných T.. H. T. F.. M.). Prvostupňový súd pochybil, pokiaľ v prípade obžalovaných T.. H. T. F.. M. použil „zmierňujúce“ ustanovenie § 39 ods. 1 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona. V tomto smere odvolací súd poukazuje na znenie zákonného ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú naňho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Nie je vylúčené, aby pomermi páchateľa bol súhrn viacerých okolností, ktoré by inak samostatne napĺňali znaky poľahčujúcich okolností. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Na rozdiel od prvostupňového súdu, odvolací súd nezistil v prípade menovaných obžalovaných (H. T. M.) také okolnosti, prípadne pomery, ktoré by zodpovedali vyššie uvedeným požiadavkám, preto použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona je nesprávne a v konečnom dôsledku táto okolnosť viedla k uloženiu neprimerane mierneho trestu. K pochybeniu v rozhodovaní prvostupňového súdu došlo aj v prípade použitia ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona u obžalovaných H.Á. T. H., ktorí už boli opakovane súdne trestaní a i pokiaľ prvostupňový súd kalkuluje so záverom o zahladení ich predchádzajúcich odsúdení, ich doterajší život nie je možné označiť ako riadny. Je potrebné poukázať na právny názor Najvyššieho súdu SSR, ktorý v rozhodnutí č. 19/1971 Výberu rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a vo svojej správe č. Tpj 15/73 zaujal stanovisko, že z odsúdenia, o ktorom platí fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, nemožno vyvodzovať nijaké následky pre páchateľa a nemožno ho hodnotiť na ťarchu páchateľa pri výmere trestu. Táto fikcia však nebráni, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa prizeral na skutočnosť, že páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin a vyvodil z tejto skutočnosti príslušné závery z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným trestným zákonom, možnosti jeho nápravy a pod. V podstate rovnaký názor vyslovil aj Najvyšší súd ČSR v rozbore a zhodnotení praxe súdov ČSR pri ukladaní trestov č. Pls. 1/70 z 12.11.1970 (č. 3/1970 Bulletinu Najvyššieho súdu ČSR, str. 117). Napokon, pochybil prvostupňový súd aj v prípade použitia ustanovenia § 36 písm. n/ Trestného zákona, ktoré ustanovenie sa týka poľahčujúcej okolnosti - napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti, čo však v danom prípade zistené nebolo, samotné priznanie a oľutovanie trestnej činnosti nemôže byť považované za uvedenú poľahčujúcu okolnosť a ani zo samotného spisového materiálu súd nezistil, že by obžalovaní aktívne a podrobne objasnili svoju trestnú činnosť. Prvostupňový súd teda v napadnutom rozsudku vo výroku o treste nesprávne konštatoval existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona (u obžalovaných H. T. H.) a podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (u všetkých troch obžalovaných), ako aj nesprávne a nedôvodne použil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona (u obžalovaných H. T. M.), čím došlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona a k uloženiu neprimeraného trestu, čo zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e/ písm. d/ Trestného poriadku. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona), pričom účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) s tým, že pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona). Na základe vyššie uvedených úvah a záverov, pochybenia prvostupňového súdu napravil odvolací súd tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/ písm. e/ ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku súd obžalovanej T. H. uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil, podľa § 51 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona jej súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky a podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona jej súd uložil primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Obžalovanej F. M. uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ písm. l/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil, podľa § 51 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona jej súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky a podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona jej súd uložil primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Obžalovanému P. H. uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil, podľa § 51 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona mu súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona mu súd uložil primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Odvolací súd zhrnutím uvádza, že takto uložené tresty odvolacím súdom zodpovedajú závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu a osobám obžalovaných, sú zákonné, spravodlivé a primerané a v celom rozsahu zodpovedajúce účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Záverom odvolací súd uvádza, že pochybenia prvostupňového súdu pri ukladaní trestu mali za následok zrušenie napadnutého rozsudku v tomto výroku a rozhodnutie o tom rozsudkom odvolacieho súdu, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku. V ostatných výrokoch (o povinnosti nahradiť škodu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku) zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.