Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418010447 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418010447.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Vladimír Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej O. A., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 10.12.2018 sp. zn. 0T/149/2018, na verejnom zasadnutí konanom 07. februára 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom S.Ň., X. B. XX/XX, adresa na doručovanie písomností N., V. N. X, vo výkone väzby od 11.11.2018, u k l a d á podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 10.12.2018 sp. zn. 0T/149/2018 bola obžalovaná O. A. uznaná za vinnú pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 11. novembra 2018 v čase o 12.40 hod. viedla v N. S. G. S. po X. Z. B. v smere na ulicu U. v protismere osobné motorové vozidlo značky O. B. XXX, bielej metalízy, evidenčné číslo vozidla: BL XXX H., kde bola na ulici Z. riadne a zákonne zastavená a kontrolovaná hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktorá následne vykonanou lustráciou zistila, že viedla osobné motorové vozidlo i napriek tomu, že jej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 0T/86/2018 zo dňa 09.októbra 2018, právoplatný dňa 25.októbra 2018 bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu päť rokov. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanej podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanej uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 2 roky. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná O. A., smerujúce výlučne do výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu sa domáhala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že namiesto trestu odňatia slobody uloží peňažný trest. Odvolateľka vyslovila názor, že trest odňatia slobody je neprimerane prísny a to vzhľadom na jej osobné a rodinné pomery. Uloženie peňažného trestu by bolo dostačujúce a nebol by trestom aj pre zvyšok jej rodiny, ktorá je tiež potrestaná za jej spáchaný skutok. Už samotný pobyt vo výkone väzby bol pre ňu celoživotným poučením. Týmto trestom však nie je potrestaná iba ona, ale celá jej rodina, ktorá je na ňu odkázaná a ktorej najviac ublížila. Jej rodina a to predovšetkým manžel a tri deti jej odlúčenie veľmi ťažko znášajú. Jej manžel je hlavným živiteľom rodiny, pracuje v zahraničí, konkrétne v Rakúsku, nakoľko aj z tejto krajiny pochádza. Do práce odchádza zavčasu ráno a vracia sa domov neskoro večer. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal negatívnym vplyvom trestu na jej rodinu. Naopak uložený trest považoval ako trest primeraný, ktorý má pozitívny vplyv aj na jej deti, ako aj spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie. Odvolateľka ďalej uviedla, že má tri dcéry vo veku 15 rokov, 11 rokov a 8 rokov. Vek jej dcér je natoľko nízky, že okresný súd od nich nemôže očakávať plné uvedomenie si ňou spáchaného skutku, ako aj uloženého trestu. Prvé a najviac citeľné, čo si deti v tak malom veku uvedomia je to, že im chýba matka. Najmladšia dcéra preplakala počas vianočných sviatkov, keď spolu telefonovali. Účel trestu je v tomto prípade zanedbateľný oproti zachovaniu a ochrane rodiny, ako aj citových vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd prvého stupňa mal pri svojom určovaní druhu trestu prihliadať aj na negatívny vplyv trestu odňatia slobody podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. a na základe podrobnejšej analýzy tohto ustanovenia a jej rodinných pomerov podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. stanoviť skôr peňažný trest, než trest odňatia slobody. Obžalovaná poukázala aj na prax zahraničných súdov (D., C.), kde je peňažný trest uprednostňovaný pred trestom odňatia slobody. V prípade, že jej bude uložený trest odňatia slobody, bude to z právneho hľadiska znamenať, že porušila skúšobnú dobu podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený v minulosti a teda nebude odsúdená len na dobu 5 mesiacov, ale na dobu 1 rok a 5 mesiacov. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovanej, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaná O. A., jej obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží peňažný trest. Alternatívne navrhol, aby krajský súd zvážil, či sú tu splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia a za tým účelom zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko sa tu vyžaduje šetrenie a správa mediačného a probačného úradníka. Pokiaľ by odvolací súd sa stotožnil s touto druhou alternatívou, potom navrhuje, aby bola obžalovaná prepustená z väzby na slobodu za súčasného prijatia dohľadu probačného a mediačného úradníka. Pre prípad, že by odvolací súd neakceptoval všetky tieto návrhy, resp. alternatívy, obhajca navrhol, aby došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku vo výroku o treste s tým, že by krajský súd sám rozhodol spôsobom, že zmierni uložený trest odňatia slobody do takej výmery, aby táto pokryla doteraz existujúcu väzbu. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolanie obžalovanej bolo ako nedôvodné zamietnuté. Obžalovaná O. A. na verejnom zasadnutí sa pripojila k ústnemu prednesu svojho obhajcu. Domáhala sa, aby jej odvolaniu bolo vyhovené a zároveň bola prepustená z väzby na slobodu. Poukázala na svoje rodinné pomery, predovšetkým na svoje tri maloleté deti, ktoré sú odkázané na jej osobnú starostlivosť, keďže manžel pracuje v Rakúsku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovanej O. A. nie je dôvodné. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným ustanovením, bolo preskúmanie len toho výroku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovanej iba voči výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako aj výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaná O. A. na hlavnom pojednávaní konanom 10.12.2018 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. t. j., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudkyňa okresného súdu prijala vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovanú poučil o jej právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd I. stupňa obžalovanej položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a vyhlásil podľa § 257 ods. 8 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovanej a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanej O. A. bol v predmetnej trestnej veci popri treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 2 roky, uložený aj trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takýto uložený druh trestu, vrátane jeho výmery, je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným, pričom treba konštatovať, že u obžalovanej nenastali zákonné podmienky pre uloženie peňažného trestu, prípadne trestu domáceho väzenia, resp. nepodmienečného trestu odňatia slobody s nižšou výmerou, hoci sa obžalovaná domáhala, aby jej bol uložený buď alternatívny druh trestu, alebo trest odňatia slobody s takou výmerou, ktorá by pokrývala doterajšiu dĺžku jej väzby. Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. S poukazom tak na charakter skutku, ako aj osobu obžalovanej i jej nedávnu kriminálnu minulosť, krajský súd vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest odňatia slobody, neprichádza vôbec do úvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovanú, ktoré jej účinne zabraní v dopúšťaní sa trestnej činnosti na úseku cestnej dopravy, pričom je nevyhnutné na obžalovanú pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovanej z hľadiska jej postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jej vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené, požiadavka obžalovanej, aby jej odvolací súd uložil miernejší trest, bola zjavne neopodstatnená, nakoľko bolo by mylné sa domnievať, že uloženie alternatívneho druhu trestu, nespojeného s trestom odňatia slobody by malo výchovný význam a najmä na jej pozitívne správanie sa v budúcnosti. Obžalovaná si musí uvedomiť, že zákony a zákazy, ktoré sú nariaďované súdmi alebo štátnymi orgánmi musí rešpektovať a musí sa im podriaďovať. V posudzovanej veci nešlo u obžalovanej o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu života vyvolané náhodnou príležitosťou, ale o opakujúcu recidívu v zmysle nerešpektovania pravidiel uložených zákonom. Hoci ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák. prikazuje súdu, aby prihliadol aj na záujmy rodiny obžalovanej a ďalších jej blízkych osôb, ale toto kritérium sa môže zohľadniť iba v rámci zákonných podmienok pre uloženie konkrétneho trestu. Z tohto pohľadu nie je možné vždy zabezpečiť, aby sa trest uložený obžalovanej nedotkol aj jej rodiny a blízkych osôb. Pokiaľ obžalovaná v dôvodoch podaného odvolania namietala, že uložený trest odňatia slobody veľmi citeľne zasiahne do jej rodinného života, tak nadriadený súd konštatuje, že týchto okolností si musela byť obžalovaná vedomá aj v čase spáchania skutku, keďže nielen v čase plynutia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ale aj v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, vykonala jazdu motorovým vozidlom. Ak takto vykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, navyše touto protiprávnou činnosťou porušila aj zákonné podmienky skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, keďže znovu spáchala trestný čin, evidentne chcela postúpiť riziko, že týmto konaním si môže skomplikovať rodinný život takým spôsobom, že u nej dôjde k premene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný a zároveň za spáchaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia jej bude uložená už prísnejšia sankcia v podobe represívneho trestu. Na strane druhej krajský súd zistil, že prvostupňový súd nepostupoval v súlade s ustanovením 38 ods. 2 Tr. por., keďže nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Okresný súd pochybil v neprospech obžalovanej tak, že vzhliadol aj priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaná bola v minulosti za trestný čin odsúdená (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Prvostupňový súd zrejme prehliadol, že odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 09.10.2018 sp. zn. 0T/86/2018, ktorý je aj súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku, nemôže byť priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., keďže by sa porušila zásada „ne bis in idem“, ktorá je vyjadrená v ustanovení § 38 ods.1 Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že v posudzovanej veci prevažovali poľahčujúce okolností (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) nad priťažujúcimi okolnosťami (tie neboli zistené), prichádzalo do úvahy zniženie hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.). Naproti tomu vo výroku o treste napadnutého rozsudku sa aplikovalo ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. a trest odňatia slobody sa ukladal v rozpätí základnej trestnej sadzby od 0 rokov do 2 rokov. Týmto súd I. stupňa porušil Trestný zákon v neprospech obžalovanej, čo bolo hlavným apelačným dôvodom krajského súdu na zmenu výroku trestu odňatia slobody (§ 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Tr. zák.). Vyššie uvedené hmotnoprávne pochybenie konvalidoval súd II. stupňa spôsobom, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a obžalovanej O. A. uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov (t. j. rovnakú výmeru ako prvostupňový súd) a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Možno preto uzavrieť a zopakovať, že pri správnom postupe sa mala priznať iba poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (bez ustálenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.) a súčasne sa malo vychádzať z rozpätia upravenej trestnej sadzby podľa režimu § 38 ods. 3 Tr. zák. a to od 0 rokov do 1 roka a 4 mesiace a obžalovanej sa mal vymerať trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Ako už bolo konštatované, odvolací súd obžalovanej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, t. j. pri dolnej hranici trestnej sadzby, keďže miernejšia výmera, resp. iné alternatívne druhy trestov neprichádzali do úvahy, nakoľko v osobe obžalovanej bolo potrebné vzhliadnuť recidivistku, ktorá sa opakovane dopúšťala trestnej činnosti na úseku cestnej dopravy, pričom ani predchádzajúce podmienečné odsúdenie ju neviedlo k náprave a k následnému dodržiavaniu zákonov i súdnych rozhodnutí. Zaradenie obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedá ustanoveniu § 48 ods, 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz súdeného trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Pokiaľ súd I. stupňa obžalovanej O. A. podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 2 roky, tak tento výrok ostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na podklade týchto zistení a právnych úvah rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.