Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/68/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200766 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418200766.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: P. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M. XXX/XX, G., o zaplatenie 1.308,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. novembra 2018, č.k. 40Csp 23/2018-33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 677,45 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 677,45 eur od 04.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.350 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.350 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 677,45 eur do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.308,59 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne a úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.308,10 eur od 04.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.308,10 eur do zaplatenia, ako aj náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,02 eur. Argumentoval, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.02.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 47,17 eur, avšak už pri splátke č. 3 sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru a napokon zaplatil len sumu 672,55 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 4 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo žiadať okamžité splatenie úveru s účinnosťou k 04.10.2015. 3. Vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 19.02.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 47,17 eur. Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytnutí služieb) - 81,87 eur, celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť bola stanovená na sumu 2.131,14 eur, RPMN za úver 25,16 %, ročná úroková sadzba úveru 17,68 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť, bola stanovená na sumu 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 25,16 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,68 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Podľa čl. 8 bod 8.1., 8.2., 8.3. zmluvy ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Okrem zmluvnej pokuty je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Podľa bodu 2.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré v zmysle bodu 7. zmluvy o revolvingovom úvere tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Podľa bodu 2.2. zmluvných dojednaní je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi súd prvej inštancie zistil, že žalobca oznámil žalovanému nasledujúce údaje o schválenom úvere: číslo zmluvy o RÚ - XXXXXXXXXX, schválená výška úveru - 1.500 eur, splatnosť úveru - 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru - 47,17 eur, z toho istina 35,71 eur a úrok 11,46 eur, splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne) - 34,70 eur, výška celkovej platby - 81,87 eur, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu - 150 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru - 01.04.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru - 01.09.2018, periodicita splácania úveru - mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu splácania - 1, celková výška úveru - 1.500 eur, RPMN úveru - 25,16 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o RÚ - 34,42 %, schválená výška revolvingu 1.500 eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu - 1.500 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu - 47,17 eur, RPMN po vykonaní revolvingu - 25,16 %, úverový limit - 1.500 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť - 2.131,14 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí služby - 1.457,40 eur, ročná úroková sadzba úveru - 17,68 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu - 2.131,14 eur, ročná úroková sadzba revolvingu - 17,68 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania - 5,05 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ - 19.02.2015. Z výpisu z účtu zistil, že žalobca vyplatil žalovanému celkovú čiastku vo výške 1.350 eur. Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 13.09.2015 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 4, 5, 6 s tým, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. 4. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a) b) d), § 9 ods. 2 písm. a) f) k), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 3 a 4, § 544 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. § 3, § 3a ods. 1, 2 a 3 nar. č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2015 (ďalej len „zmluva“), ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu) a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (v tejto súvislosti nebol tvrdený ani preukázaný opak). Vyhodnotil, že uzatvorená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 O.z., ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a žalovaný ako spotrebiteľ vzhľadom na jej formulárovú predtlač, jej obsah nemohol žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. 5. Ustálil, že poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva, že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy vyhodnotil, že tomu tak nie je, keďže táto zmluva neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/), ďalej údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/) a ani údaj o termínoch splátok úveru (§ 9 ods. 2 písm. k)). Poukázal na to, že údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termínoch splátok úveru, sú uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, avšak z ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva, že predmetné údaje musia byť súčasťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nie iného dokumentu. Z bodu 2.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere pritom vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa. Z uvedeného vyvodil, že podpisom zmluvy o revolvingovom úvere oboma zmluvnými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá však neobsahovala všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom. K zmluvným dojednaniam uviedol, že okrem toho, že nie sú zmluvnými stranami podpísané, pokiaľ by v nich aj boli uvedené určité náležitosti, ktoré by mala obsahovať samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, tak všeobecné obchodné podmienky (ku ktorým možno zahrnúť aj predmetné zmluvné dojednania) by mali slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemali by slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej forme dodávateľ skryl dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). 6. Dospel potom k záveru, že absencia vyššie uvedených náležitostí má za následok, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže výpisom z účtu mal preukázané, že žalobca reálne vyplatil žalovanému len 1.350 eur (teda nie sumu 1.500 eur, ktorá bola uvedená v zmluve a v ktorej bol zahrnutý aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur, na ktorý však žalobca z vyššie uvedeného dôvodu nemá právo), pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný splatil celkom sumu 672,55 eur, žalobe vyhovel len v časti rozdielu medzi uvedenými sumami, teda v sume 677,45 eur. Pre úplnosť vysvetlil, že aj keby vyššie uvedené oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi považoval za nový návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Obč. zák. (keďže obsahoval aj také údaje, ktoré zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala), nedošlo by k uzatvoreniu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže takýto nový návrh by musel žalovaný prijať v písomnej forme, aby došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy v písomnej forme podľa § 46 ods. 2 Obč. zák., ktorú zmluva o spotrebiteľskom úvere pod sankciou neplatnosti musí mať v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. K takémuto písomnému prijatiu návrhu však zo strany žalovaného nedošlo, keď faktické čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným nemožno považovať za prijatie návrhu v písomnej forme, a teda ani za uzatvorenie zmluvy v písomnej forme. 7. Ďalej vyhodnotil, že žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania a v dôsledku jeho omeškania s úhradou splátok úveru sa stal celý úver okamžite splatný. Preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej istiny aj zmluvnú pokutu (čl. 8 bod 8.1., 8.2., 8.3. zmluvy o revolvingovom úvere) a úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške (ktorá neprevyšovala zákonnú výšku - § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3, § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 677,45 eur od 04.10.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.350 eur (výšku reálne poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere) a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.350 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 677,45 eura do zaplatenia. Začiatok omeškania žalovaného určil v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalobcom oznámením o zosplatnení zo dňa 13.09.2015. 8. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie 631,14 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 631,14 eura od 04.10.2015 do zaplatenia) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti žalobou uplatnených nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,02 eur žalobu taktiež zamietol, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutkový ani právny základ uvedených nákladov, a ani ich výšku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p.. Po vyhodnotení, že žalobca aj žalovaný mali v spore úspech v zásade v rovnakom rozsahu, rozhodol, že žiaden z nich nemá na náhradu trov konania nárok. 9. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti o trovách konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, a žalobe aj v tejto časti vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasil so záverom, že na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. a súdu prvej inštancie vytkol, že nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ. Poukázal na to, že uvádzanie jednotlivých náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie následku v podobe bezúročnosti je potrebné vykladať nie iba na základe zákona č. 129/2010 Z.z., ale aj únijného práva a toto dodržať (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C-397/01 až C-403/01). Uviedol, že aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 146/2017 konštatoval, že vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, pričom zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Citoval aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice, ako aj, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z uvedeného vyvodil, že členský štát nemôže zavádzať iné náležitosti zmluvy, ako určuje smernica 2008/48/ES a nemôže zavádzať bezúročnosť úveru v iných prípadoch, ako v tých, kedy neuvedenie náležitosti môže spochybniť možnosť spotrebiteľa zistiť rozsah svojho záväzku. Mal za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ. Ak súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný z dôvodu, že zmluva neobsahovala údaj o konečnom termíne splatnosti úveru a termín splátok úveru, poukázal na to, že unijné právo takéto náležitosti nepozná a práve pre jeho dodržanie došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť bola vylúčená. Pri aplikácii znenia zákona do jeho novely je potrebné ho vykladať eurokonformne a s uvádzaním náležitostí termínu konečnej splatnosti a termínu splátok úveru nemôže byť spájaný následok bezúročnosti. Mal však za to, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v zmluvnom vzťahu strán splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých: dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Zmluva podľa neho požadované informácie obsahovala, a to spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Zdôraznil tiež, že zákonný pojem „termín splátok“ nie je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“ splátok. Opätovne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom sa uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín splátok“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín splátok umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Uviedol, že zmluva obsahuje aj údaj druh spotrebiteľského úveru a to v označení revolvingový úver. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 12. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke (s výnimkou záveru, že zmluva neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch) stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 631,14 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 631,14 eur od 04.10.2015 do zaplatenia zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil v súlade s ust. § 191 C.s.p. a dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že vyššie špecifikovaná, medzi stranami sporu uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a ani údaj o termínoch splátok úveru (§ 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona), a teda neobsahuje všetky predpísané náležitosti vyžadované zákonom, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo potom viedlo k zamietnutiu žaloby žalobcu v časti o zaplatenie 631,14 eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Svoje dôvody vedúce k zamietnutiu časti žalobcom uplatneného nároku aj náležitým spôsobom a veľmi podrobne odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď vyčerpávajúcim spôsobom rozobral všetky svoje právne úvahy. S právnym záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie vyššie uvedených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa žalobcom žalovanej poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako aj s jeho odôvodnením, sa odvolací súd stotožňuje. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, vyčerpávajúce a presvedčivé. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie a právne úvahy, na ktorých ho založil, aj náležite odôvodnil, pričom ním prijaté právne závery sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie ich správnosti nemá odvolací súd viac čo uviesť. 15. S odvolacími námietkami žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom EÚ, sa odvolací súd nestotožnil a vyhodnotil ich za nedôvodné. Práve naopak, právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie po oboznámení sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú strany uzavreli, a vyhodnotení jej náležitostí dospel, sú plne eurokonformné. Ak totiž prijal záver, že v dôsledku absencie konkrétnych obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., sa žalobcom žalovanej poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, posúdil vec po právnej stránke správne a predmetné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aplikoval v súlade so smernicou 2008/48/ES. Rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektuje aj výklad jednotlivých ustanovení smernice vyplývajúci z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti H.V. G., na ktorý poukazoval žalobca v odvolaní. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Tento čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice sa má podľa vyššie uvedeného rozsudku Európskeho súdneho dvora vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú strany uzavreli, uvedené náležitosti nespĺňa, pretože i keď je v nej uvedená výška mesačnej splátky a počet splátok, ktoré má žalovaná žalobcovi zaplatiť, zo zmluvy nie je možné zistiť splatnosť splátok, ani odkedy je vôbec žalovaná povinná začať poskytnutý úver splácať, doba trvania zmluvy z tejto zmluvy taktiež nevyplýva. Vyjadrenie termínu splátok má umožniť spotrebiteľovi identifikovať, kedy sú splatné splátky úveru, a kedy sa dostáva do omeškania. V aplikačnej praxi sa môžu použiť rôzne metódy, napríklad odkazom na splátkový kalendár alebo formuláciou, že mesačné splátky sú splatné do konkrétneho dňa každého kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie zákonnej požiadavky vo vzťahu k náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy), nie je síce nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť každej splátky odkazom na konkrétny dátum, avšak len v tom prípade „pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“, čo v posudzovanej veci nebolo naplnené. Žalovaná teda zostala v neistote, v akých termínoch a ako dlho je povinná plniť v zmysle uzatvorenej zmluvy, a kedy sa vlastne dostáva do omeškania. Tento zásadný nedostatok zmluvy nie je možné odstrániť oznámením žalobcu, vykonaným po jej uzavretí, keďže tieto vyššie uvedené zákonné náležitosti musí obsahovať samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy) sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Ako uviedol aj žalobca v odvolaní, podľa z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15, sa má čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V posudzovanej veci nastala vzhľadom na vyššie uvedené práve táto situácia, keď absencia zákonných náležitostí v zmluve (posudzovaných eurokonformne) spôsobila nemožnosť žalovanej zistiť rozsah svojho záväzku, teda odkedy dokedy má podľa zmluvy plniť žalobcovi splátky, kedy sú splátky splatné a kedy sa dostane do omeškania. Ak potom súd prvej inštancie vyhodnotil, že pre absenciu vyššie uvedených náležitostí sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, posúdil vec po právnej stránke správne a s jeho rozhodnutím sa odvolací súd stotožňuje. 16. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). 17. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie. Ani odvolacie námietky žalobcu nemohli spochybniť správnosť jeho rozhodnutia. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 18. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. za stavu, keď konštatoval úspech žalobcu aj žalovaného v spore v zásade v rovnakom rozsahu, vec posúdil po právnej stránke správne a aplikoval aj správne zákonné ustanovenie. Keďže žalobca v odvolaní ohľadom rozhodnutia o trovách konania ničím neargumentoval, obmedzí sa potom odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).