Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/195/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201507 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418201507.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. XX/C, XXX XX X. a otec - G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mestská časť X. - W. P., zastúpený Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom: Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 50 491 300, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa a o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 05.03.2019, č.k. 13P/64/2018-72, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom, zo dňa 05.03.2019, č.k. 13P/64/2018-72 vo výroku I zvýšil výživné otca pre maloletého T. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2018, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo výroku II uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné pre maloletého T. za obdobie od 01.09.2018 do 05.03.2019 vo výške 600 eur k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III zamietol vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého T. a návrh otca na zníženie výživného pre maloletého T.. Vo výroku IV zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.11.2012, č.k. 25P/96/2012-31 v časti výživného pre maloletého T.. Vo výroku V rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné pre maloletého zo strany otca je potrebné zvýšiť od 01.09.2018 o sumu 100 eur mesačne, t.j. na sumu 250 eur mesačne. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že maloletý bol ku dňu 01.09.2018 oproti času poslednej súdnej úpravy výživného o viac ako 6 rokov starší a zároveň od uvedeného dátumu začal navštevovať 8. ročník základnej školy, a teda jeho pravidelné aj nepravidelné mesačné výdavky sa za uplynulých 6 rokov nepochybne zvýšili. Zistil, že rodičom za uvedené obdobie odpadli dve vyživovacie povinnosti voči plnoletým synom, ktorí sa na budúce povolanie ďalej nepripravujú. Pri určení výšky zvýšeného výživného zo strany otca na sumu 250 eur mesačne vzal do úvahy aj ten fakt, že daná suma v podstate pokryje mesačné náklady na stravu maloletého vo výške 216 eur, ktorú otec nenamietal, pričom ostatné výdavky maloletého bude zo svojho príjmu hradiť matka. Konštatoval, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloletého sa obidvom rodičom zvýšil príjem v dostatočnej miere na to, aby títo mohli vo väčšej miere prispievať na zvýšené výdavky maloletého. Z uvedených dôvodov návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že nie je v záujme zabezpečenia riadnych mesačných výdavkov maloletého, aby otec prispieval na jeho výživu zníženým výživným sumou 80 eur, resp. 100 eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že výživné predstavuje prednostnú pohľadávku, ktorú si musia rodičia plniť do času, kým ich deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom všetky ostatné výdavky rodičov nasledujú až po úhrade výživného a zabezpečení mesačných výdavkov dieťaťa. Mal za to, že spolu s rodinnými prídavkami bude mať maloletý k dispozícii dostatočnú sumu na pokrytie všetkých jeho mesačných výdavkov, ktoré matka vyčíslila sumou 425 eur mesačne. Zročné výživné pre maloletého za obdobie od 01.09.2018 do 05.03.2019, ktoré otcovi vzniklo v celkovej výške 600 eur, tomuto uložil uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I, II a IV podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne aj v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2018. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP). Uviedol, že zo svojho čistého mesačného príjmu vo výške 1 000 eur v súčasnosti pravidelne uhrádza výživné pre maloletého vo výške 150 eur mesačne, nájomné vo výške vyše 300 eur, mesačnú splátku úveru vo výške 650 eur, ktorého časť uhrádza aj za matku, keďže daný úver pochádza ešte z ich spoločného bezpodielového spoluvlastníctva. Vyjadril sa, že je ženatý, pričom jeho manželka nemôže pracovať z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho si pravidelné absolvovanie rôznych liečení a jej mesačný príjem je z tohto dôvodu iba vo výške 195 eur, z ktorého táto ešte prispieva na výživu svojej dcéry sumou 80 eur. Poukázal na skutočnosť, že aj jeho zdravotný stav je dlhodobo zhoršený s nutnosťou liečby a operácie, v čoho dôsledku možno predpokladať zníženie jeho príjmu v ďalšom období. Namietal, že súd prvej inštancie na uvedené skutočnosti neprihliadol, kým matkou vyčíslené náklady na maloletého naopak vzal do úvahy. Mal za to, že mesačné výdavky na maloletého ako žiaka základnej školy nemôžu byť v matkou uvedenej výške 425 eur mesačne, keď tento nenavštevuje žiadne krúžky a nemá mimoškolské aktivity, ktoré by jeho výdavky zvyšovali, pričom jeho bežnými výdavkami sú len strava, školské potreby, cestovné, náklady na hygienu a oblečenie, prípadne nepravidelné výdavky u lekára či zubára. Zdôraznil, že s maloletým nekomunikuje iba preto, že matka mu v styku s ním bráni, avšak na jeho výživu podľa svojich možností prispieva aj nad rámec určeného výživného, napr. na kúpu okuliarov. Tvrdil, že výživné vo výške 250 eur mesačne pre neho bude vzhľadom na jeho ďalšie existenčné výdavky likvidačné. Pre prípad, že u neho dôjde k zvýšeniu mesačného príjmu, prejavil vôľu sa o maloletého postarať, avšak najmä vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav a finančnú situáciu údajne nemá z čoho zaplatiť ani zročné výživné pre maloletého určené súdom prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že u neho došlo iba k minimálnemu zvýšeniu príjmu, pričom k zvýšeniu príjmu rovnako došlo aj na strane matky. Maloletý mal podľa jeho názoru v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom obdobné výdavky ako v súčasnosti, keď bol v tom čase žiakom základnej školy, ktorým je aj naďalej, s tým, že k nárastu jeho nákladov došlo iba čiastočne z dôvodu návštevy lekára, pričom ide iba o krátkodobý a nepravidelný výdavok. Z uvedeného dôvodu pokladal zvýšenie výživného o sumu 100 eur za neproporčné a ničím nepodložené. Napriek tomu, že prvoradým výdavkom rodiča je výživné pre maloleté dieťa, súd prvej inštancie mal podľa jeho mienky komplexne posúdiť majetkové a sociálne pomery obidvoch rodičov, a to aj s prihliadnutím na ich výdavky na bývanie a výživu ďalších osôb, a následne rozhodnúť o pomernom, ale hlavne primeranom zvýšení výživného pre maloletého. 4. Matka a kolízny opatrovník sa k otcom podanému odvolaniu nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukázal. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. 8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného, resp. o návrhu otca na zníženie výživného pre maloletého z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.11.2012, č.k. 25P/96/2012-31. 9. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne určil rozsah zmeny pomerov vyčíslených matkou. Rovnako správne ustálil aj počiatok zmeny pomerov na strane maloletého porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2018/2019, v ktorom maloletý navštevoval 8. ročník základnej školy, pričom táto skutočnosť ani nebola v konaní sporná. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek a rast životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb maloletého u tohto došlo aj k výraznej zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy. Touto okolnosťou došlo okrem zvýšenia bežných odôvodnených potrieb aj k zmene charakteru výdavkov spojených s platením priamych poplatkov v škole, nákupom školských potrieb, platenia akcií usporadúvaných školou či mimoškolských záujmových aktivít a pod. Otec starostlivosť a výchovu maloletého osobne nezabezpečuje, preto je potrebné povedať, že za takejto situácie osobná starostlivosť matky o maloletého naďalej čiastočne nahrádza jej povinnosť finančne prispievať na jej výživu, a rovnako to znamená, že zvýšenú časť krytia odôvodnených potrieb maloletého musí zabezpečiť otec. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, tieto súd prvej inštancie správne vyhodnotil a tieto sú aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé na pokrytie zvýšených odôvodnených potrieb maloletého, ktorých rozsah súd správne premietol do výšky zvýšeného výživného. Rovnako súd prvej inštancie postupoval správne, keď neprihliadol na otcom tvrdené okolnosti o existencii jeho nesplatených finančných záväzkov, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť právnou skutočnosťou vyhodnotenou v neprospech maloletého. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní poukazoval na dlhodobo zhoršený zdravotný stav jeho manželky, ktorý jej údajne znemožňuje pracovať, resp. aj na svoj nepriaznivý zdravotný stav, odvolací súd na dané tvrdenia nemohol prihliadnuť, keď otec uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal a tieto nevyplývajú ani z obsahu spisového materiálu. V danom prípade matkou vyčíslené výdavky na odôvodnené potreby maloletého aj odvolací súd považuje za primerané, na ktorých sa otec aj pri zvýšenom výživnom bude podieľať iba pomerne. S námietkou otca, ktorý súdu prvej inštancie vytkol nezohľadnenie zvýšenia príjmu na strane matky, sa odvolací súd nestotožnil, keď súd prvej inštancie vzal do úvahy zvýšenie príjmu obidvoch rodičov, vďaka ktorému budú mať obaja k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na úhradu zvýšených nákladov maloletého. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že na skutočnosti uvedené otcom v jeho odvolaní, ktoré pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie zohľadnil a aj správne vyhodnotil, nemožno prihliadať a považovať ich za dôvody na zrušenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. 10. Určená výška výživného pre maloletého podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného pre maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).