Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/176/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201534 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418201534.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. I. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka Z. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX X., zastúpená JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, a otec H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 2, XXX XX X., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/67/2018-zo dňa 29.01.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. I. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 180 eur mesačne, počínajúc dňom 01.04.2018, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2018 do 31.10.2019 v sume 2 020 eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté dieťa P. I. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc 01.04.2018, zročné výživné za obdobie od 01.04.2018 do 29.01.2019 vo výške 300 eur povolil otcovi splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.02.2019 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletou neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 - 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, Zákon o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej, keďže rodičia ktorí neuzatvorili manželstvo, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletú preto zveril do osobnej starostlivosti matky, v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď nezistil negatíva týkajúce sa matkinej starostlivosti o maloletú a určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. V súlade so súhlasným stanoviskom rodičov styk otca s maloletou neupravil a ponechal ho na dohodu rodičov. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej s ohľadom na jej vek ako aj zistených zárobkových a majetkových pomerov rodičov. Konštatoval, že určené výživné určil zhodne s nariadeným neodkladným opatrením v sume 100 eur mesačne, výška ktorého zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, pracujúcim v Českej republike s dosahovaným príjmom približne 682 eur netto mesačne ( 16 885,-Kč ). Uviedol, že výdavky maloletej sú závislé od zárobkových schopností a možností rodičov a musia s nimi korešpondovať. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 300 eur, po započítaní zaplateného výživného v celkovej sume 700 eur, povolil otcovi splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 01.02.2019 podľa § 232 ods. 3 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výrokoch o výživnom na maloletú podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a výživné na maloletú určiť vo výške 200 eur od 01.04.2018, zročné výživné za obdobie od 01.04.2018 do rozhodnutia odvolacieho súdu navrhla povoliť otcovi splácať v 50 eur mesačných splátkach. Namietala nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti o výživnom na maloletú pre nedostatok dôvodov. Uviedla, že súd sa pri rozhodovaní neriadil dôsledne ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 62 ods. 5 a 75 ods. 1, nerozhodoval v najlepšom záujme maloletej a neprihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol otca zaviazať povinnosťou platiť výživné v sume 200 eur mesačne, čo napokon ani vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil. Uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je vyučeným kuchárom, poukazujúc na priemernú mzdu kuchára na Slovenku a osobitne v Bratislave. Zdôraznila, že otec vykonáva prácu čašníka v kúpeľoch v Českej republike a jeho priemerná čistá mzda je 682 eur, z ktorej sú vykonávané zrážky za ubytovanie /nájomné/ a stravu, takže jeho reálne vyplácaný príjem činí 634 eur mesačne. Mala za to, že nie zanedbateľnou časťou príjmu otca je aj tzv. sprepitné. Pokiaľ otec odkazuje na svoje zdravotné problémy (zápal čriev) zdôraznila, že tieto tvrdenia nepreukázal. Namietala, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletej postačí na výživu výživné v nevyhnutnom rozsahu, tak ako bolo určené neodkladným opatrením, navyše poukazujúc aj na zmenu pomerov na strane maloletej jej nástupom do súkromného predškolského zariadenie (detské jasle). Uviedla, že sa zamestnala, o maloletú sa osobne stará, rovnako ako o ďalšie dve maloleté deti syna I. I. (vek 11 rokov) a dcéru U. I. (vek 9 rokov), ktoré má v striedavej osobnej starostlivosti. Uviedla, že svoje príjmy i náklady na vedenie domácnosti a náklady na maloletú riadne zdokladovala, pričom náklady na maloletú sú vo výške minimálne 400 eur mesačne. 4. Otec k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal. 5. Matka podaním doručenom odvolaciemu súdu dňa 16.10.2019 vyčíslila doposiaľ uhradené platby výživného na maloletú zo strany otca. 6. Otec na výzvu odvolacieho súdu nereflektoval, neuviedol a nepreukázal platenie výživného na maloletú za obdobie od 01. 04. 2018 do 31.10.2019, nevyjadril sa ani k matkou vyčísleným platbám výživného za posudzované obdobie, ktoré mu odvolací súd doručoval na vyjadrenie. 7. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal. 9. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 10. Pokiaľ ide o výšku výživného, v tejto časti odvolací súd nedospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, keďže určená výška výživného podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletej, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Rovnako nezodpovedá pomeru osobnej starostlivosti matky o maloletú v danom posudzovanom prípade, keď otec okrem platenia výživného na starostlivosti a výchove maloletej neparticipuje iným spôsobom. Aj keď otec v konaní nenamietal výšku matkou vyčíslených mesačných nákladov na maloletú, odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré tak ako boli matkou vyčíslené aj odvolací súd považuje za dôvodné. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je aj zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má preto súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. 12. V posudzovanej veci odvolací súd vyhodnotiac odvolacie dôvody matky a výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že vzhľadom na dosahované vzdelanie a príjem otca a skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, je potrebné výšku určeného výživného na maloletú ustáliť v sume 180 eur mesačne, tak aby zodpovedala kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti ( § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine ). V danom prípade odvolací súd zohľadnil aj to, že na starostlivosti a výchove o maloletú sa otec nepodieľa v žiadnom rozsahu, s maloletou sa nestýka a nezabezpečuje jej potreby, čím matka supluje povinnosti otca nielen po stránke osobnej starostlivosti o maloletú, ale aj pri jej finančnom zabezpečení. Odvolací súd zohľadnil matkou vyčíslené výdavky na maloletú, ktorá má okrem maloletej vyživovaciu povinnosť aj k ďalším dvom maloletým deťom. Výšku výživného určil aj s poukazom na vek maloletej a zvyšovanie nákladov na jej odôvodnené potreby do budúcna. 13. Odvolací súd vyčíslil zročné výživné za celé posudzované obdobie 19 mesiacov vo výške 2 020 eur ( celková výška zročného výživného 3 420 eur od ktorej odvolací súd odpočítal otcom zaplatené výživné podľa výsledkov vykonaného dokazovania v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní podľa vyčíslenia matky, spolu vo výške 1400 eur ), ktoré uložil otcovi zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd pri určení spôsobu zaplatenia zročného výživného na rozdiel od súdu prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že otec súdom prvej inštancie určené výživné na maloletú od 01.02.2019 neplatí, rovnako ani splátky zročného výživného. 14. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP a vo zvyšnej zamietajúcej časti podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CSP. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).