Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/28/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203170 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418203170.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Plynárenská 1, Bratislava, proti žalovanému: X. N., Z. XX.XX.XXXX, Z. B. H. XX, B., o zaplatenie 525,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. októbra 2018, č.k. 22Csp 162/2018-39, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 60,80 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.10.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 465 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 465 eur od 24.10.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,88 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia 383,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.10.2017 do zaplatenia a zaplatenia 142,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.102017 do zaplatenia poukazujúc na to, že so žalovaným uzavrel dňa 21.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 400 eur za úrok vyjadrený fixnou sadzbou vo výške 23,85 % ročne, ktorý predstavuje celkové náklady spojené s úverom vo výške 60,80 eur, a žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku 460,80 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 38,40 eur, keď prvá splátka bola splatná k 19. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzatvorená. Nakoľko žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas, žalobca ho v predžalobnej upomienke zo dňa 30.10.2017 upozornil na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. a následne mu oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 24.11.2017 oznámil, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 23.10.2017. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil z poskytnutého úveru sumu 77,14 eur, preto sa žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 383,66 eur, ktorá pozostáva z rozdielu medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal zaplatiť a čiastkou ním uhradenou (460,80 eur - 77,14 eur = 383,66 eur). Ďalej žalobca uviedol, že dňa 21.04.2017 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 199 eur bez úroku a ďalších poplatkov. Keďže žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, v predžalobnej upomienke zo dňa 29.09.2017 ho upozornil na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. a následne mu v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 24.10.2017 oznámil, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 23.10.2017. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil z poskytnutej pôžičky sumu 56,86 eur, preto sa žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 142,14 eur, ktorá pozostáva z rozdielu medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal zaplatiť a čiastkou ním uhradenou (199 eur - 56,86 eur = 142,14 eur). Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovanému sa nepodarilo žalobu doručiť na mieste jeho posledného bydliska, neprevzal si ju ani na Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves, preto mu ju doručil v súlade s ust. § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Vo veci rozhodol bez pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b) C.s.p.. 3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „prvá zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 400 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 26,96 % a RPMN vo výške 32,12 %. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi úver vo výške 400 eur spolu s nákladmi spojenými s poskytnutím úveru vo výške 60,80 eur v 12 mesačných splátkach vo výške 38,40 eur so splatnosťou prvej splátky k 21. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzatvorená. Žalobca vyzval žalovaného v predžalobnej upomienke na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 175,10 eur najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy s tým, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu, uplatní si právo v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák. a bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 24.11.2017 žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku jeho omeškania so splácaním sa celý dlh voči nemu vo výške 449,18 eur stal splatný dňom 23.10.2017, a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval. Ku dňu podania žaloby z poskytnutého úveru uhradil sumu 77,14 eur. Mal tiež za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.04.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXX (ďalej aj „druhá zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 199 eur bez úrokov a poplatkov. Uvedenú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 7 splátkach po 28,43 eur splatných k 21. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzavretá. Žalobca vyzval žalovaného v predžalobnej upomienke na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 85,29 eur najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy s tým, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu, uplatní si právo podľa § 53 ods. 8 Obč. zák.. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 24.10.2017 žalobca oznámil žalovanému, že v dôsledku jeho omeškania so splácaním sa celý dlh vo výške 142,14 eur stal splatný dňom 23.10.2017, a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval. Ku dňu podania žaloby uhradil z poskytnutej pôžičky sumu 56,86 eur. 4. Vec posúdil právne podľa § 497 Obch. zák., § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 2 Obč. zák., § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 a 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), b), d), § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vyhodnotil, že uzavretím prvej zmluvy vznikol medzi stranami záväzkový vzťah, keď žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 400 eur, ktoré mu mal žalovaný splatiť v pravidelných 12-tich mesačných splátkach vo výške 38,40 eur a celkovo mal žalovaný žalobcovi uhradiť 460,80 eur. Z výpisu z účtu vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému 400 eur a ku dňu podania žaloby žalovaný z tohto úveru uhradil 77,14 eur. Žalobca úver zosplatnil ku dňu 23.10.2017, keďže žalovaný si riadne a včas neplnil záväzky zo zmluvy. Súd prvej inštancie ustálil, že v prípade prvej zmluvy ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9). Preskúmaním prvej zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.. Ustálil, že v zmluve je uvedená výška RPMN 32,12 % pri poskytnutom úvere 400 eur a celkových nákladoch spojených s úverom vo výške 60,80 eur, hoci výpočtom zistil, že správna výška RPMN pri úvere 400 eur, ktorý mal byť splatený v 12. mesačných splátkach po 38,40 eur predstavuje 30,56 %. Vysvetlil, že zmyslom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je, aby pri rozhodovaní sa medzi viacerými úverovými produktmi mohol zohľadniť ich výhodnosť, pričom rozhodujúci význam má aj údaj o RPMN. Keďže žalobca uviedol pri podpise zmluvy žalovanému nesprávny údaj o RPMN, čím ho dostal do omylu, vyhodnotil postup žalobcu za nesúladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že nesprávny údaj o RPMN má za následok, ako keby zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN vôbec neobsahovala. Z uvedeného vyvodil, že prvá zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase jej uzatvorenia, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b), d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.). Dospel potom k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda úveru bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a upomienok. Keďže mal za preukázané, že žalovanému bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 400 eur, z ktorého uhradil splátky vo výške 77,14 eur, na istine teda ostala nesplatená suma 322,86 eur, na zaplatenie ktorej žalovaného zaviazal a vo zvyšnej časti žalovaný nárok z prvej zmluvy zamietol. 5. Druhú zmluvu o bezúročnej pôžičke vo výške 199 eur, ktorú mal žalovaný splatiť v pravidelných 7-mich mesačných splátkach vo výške 28,43 eur vyhodnotil tiež ako zmluvu spotrebiteľskú. Z prehľadu splátok a úhrad mal za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi z poskytnutej pôžičky sumu 56,86 eur, a keďže bol s úhradou svojich záväzkov v omeškaní, žalobca ho listom zo dňa 24.10.2017 vyzval k splateniu celej pôžičky. Žalobou uplatnený nárok z tejto druhej zmluvy vyhodnotil za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie 142,14 eur. Keďže žalovaný si ako dlžník svoje povinnosti z oboch zmlúv riadne neplnil, zaviazal ho celkovo na zaplatenie 465 eur, z toho 322,86 eur titulom zmluvy o úvere a 142,14 eur titulom zmluvy o pôžičke a žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % od 24.10.2017, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru a pôžičky, až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Vyhodnotil, že žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie 525,80 eur s príslušenstvom a priznaná mu bola suma 465 eur s príslušenstvom, a teda úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke predstavuje 88,44 %. Úspech žalovaného činí 11,56 %, z čoho vyplýva čistý úspech žalobcu v spore v 76,88 %, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. 6. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku a rozhodnutiu o trovách konania podal žalobca včas odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým poskytnutý úver vyhlásil za bezúročný a bez poplatkov odôvodnil nesprávnym výpočtom RPMN a uviedol, že RPMN mala byť podľa jeho výpočtov správne vo výške 30,56 %, pričom žalobca v zmluve uviedol 32,12 %. Keďže RPMN bola vypočítaná nesprávne, súd prvej inštancie dospel k záveru, že to má za následok ako keby zmluva o spotrebiteľskom úvere RPMN vôbec neobsahovala. S týmto záverom nesúhlasil a považoval ho za v rozpore splatnou legislatívou, keď zdôraznil, že ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že „poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa“. Z výpočtu súdu prvej inštancie v porovnaní s ním deklarovanou výškou RPMN je zrejmé, že RPMN bola v prvej zmluve uvedená v prospech spotrebiteľa, teda vo výške vyššej ako výpočet prvoinštančného súdu. Mal potom za to, že nemohol nastať právny následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Uviedol, že práve z dôvodu opatrnosti, aby sa vyhol následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru uviedol v zmluve RPMN vo výške vyššej v prospech spotrebiteľa. Jeho konanie vo vlastný neprospech pri porovnávaní konkurenčných ponúk, preto nemožno sankcionovať následkom zamietnutia odplaty, ktorá bola v súlade s legislatívou na ochranu spotrebiteľa. 7. Žalovaný odvolanie nepodal a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez pojednávania, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovel po závere, že zamietnutie časti žalovaného nároku súdom prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. 9. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že vo vyhovujúcej časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, nakoľko žiadna zo strán nepodala proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti vyhovel, odvolanie. Predmetom odvolacieho prieskumu potom bol len odvolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 60,80 eur s príslušenstvom a závislý výrok o trovách konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu bolo úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil ním uplatnený nárok v časti o zaplatenie 60,80 eur s príslušenstvom, ktorý predstavuje žalovaným nezaplatený úrok z poskytnutého úveru. 10. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 11. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch resp. zákon č. 129/2010 Z.z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 17. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, neobsahuje náležitosti podľa 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov, na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. 23. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. Odvolací súd prevzal súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, a ktorý ani nepovažoval za sporný. Listinnými dôkazmi, založenými v spise, bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.04.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 400 eur za úrok vyjadrený fixnou sadzbou vo výške 26,96 % ročne (po poskytnutej zľave z úrokovej sadzby za úrok vyjadrený fixnou sadzbou vo výške 15,20 %), ktorý predstavuje celkové náklady spojené s úverom vo výške 60,80 eur, a žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku 460,80 eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške 38,40 eur, keď prvá splátka bola splatná k 21. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzatvorená. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru len 77,14 eur, svoje povinnosti zo zmluvy o úvere si ďalej riadne a včas neplnil a ďalšie splátky úveru v zmysle zmluvy neuhradil. V dôsledku jeho omeškania so splácaním žalobca záväzok žalovaného zosplatnil a celý dlh žalovaného sa stal splatný dňom 23.10.2017. Žalobca sa žalobou domáhal z tejto zmluvy zaplatenia sumy 383,66 eur, ktorá pozostáva z rozdielu medzi čiastkou 460,80 eur, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal zaplatiť, a čiastkou 77,14 eur ním uhradenou. 26. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal nesplatenú istinu z poskytnutého úveru 322,86 eur (s príslušenstvom), keď od poskytnutej čiastky 400 eur odpočítal žalovaným zaplatenú sumu 77,14 eur, a vo zvyšnej časti dohodnutého úroku 60,80 eur (s príslušenstvom) žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobcom žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b), d) v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.). Tento záver odôvodnil tým, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a preto musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9), a teda aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.). Konštatoval, že posudzovaná zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, ktorá je v nej uvedená vo výške 32,12 %, hoci správna výška RPMN pri úvere 400 eur, ktorý mal byť splatený v 12-tich mesačných splátkach po 38,40 eur predstavuje 30,56 %, z čoho vyvodil, že v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a nesprávny údaj o RPMN má za následok, ako keby zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj o RPMN vôbec neobsahovala. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. potom vyhodnotil, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 27. Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestotožnil. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, zmluva o spotrebiteľskom úvere, akou posudzovaná zmluva bezpochyby je, musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z.. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. k) aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je v zmluve uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, považuje sa podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa za bezúročný a bez poplatkov. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že predmetná zmluva údaj o RPMN obsahuje, čo napokon správne ustálil aj súd prvej inštancie. Súhlasí aj s jeho záverom, že výška RPMN 32,12 % je v zmluve uvedená nesprávne, keď podľa dostupných internetových kalkulačiek na výpočet RPMN ustálil, že RPMN pri úvere 400 eur, ktorý mal byť splatený v 12-tich mesačných splátkach po 38,40 eur, predstavuje výšku 28,86 % (a nie 30,56 % ako uviedol súd prvej inštancie, čo odvolací súd považoval len za chybu v počítaní). Ak však súd prvej inštancie ním zistenú skutočnosť, že v zmluve je uvedená RPMN vyššia ako by mala byť ak by bola vypočítaná správne, právne posúdil podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., teda že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa (čo vyhodnotil akoby zmluva údaj o RPMN vôbec neobsahovala), a preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, je jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre lepšie pochopenie problematiky ohľadom RPMN odvolací súd uvádza, že RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) je v podstate súhrnom všetkých poplatkov a úrokov, ktoré si banka či nebanková spoločnosť alebo inštitúcia účtuje za poskytnutie úveru a predstavuje celkové náklady na úver. Práve ročná percentuálna miera nákladov uvedená v percentách potom vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre spotrebiteľa pri porovnaní výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Vo všeobecnosti platí, že čím je hodnota RPMN nižšia, tým je úver lacnejší, a teda výhodnejší. V posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere je síce hodnota RPMN uvedená nesprávne, avšak pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj druhá podmienka, a to tá, že RPMN musí byť uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne uvedená hodnota RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia ako v skutočnosti je, čo znamená, že spotrebiteľ v skutočnosti ročne „preplatí“ viac, ako deklaruje dodávateľ v zmluve. Uvedenie nižšej RPMN ako jej skutočnej hodnoty je preto potrebné hodnotiť ako zavádzanie resp. klamanie spotrebiteľa, ktorý v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti je, čo môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok úveru. Takáto situácia však v posudzovanej veci nenastala, nakoľko žalobca ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru v zmluve deklaroval, že hodnota RPMN poskytovaného úveru je 32,12 %, hoci jej správna hodnota je 28,86 %, čím vlastne konal vo svoj neprospech. Z uvedeného je zrejmé, že v zmluve nesprávne uvedená RPMN nebola v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (ktorý sa napriek takto uvedenej RPMN pre úver rozhodol), ale naopak, sám žalobca uvedením vyššej RPMN poskytovaného úveru ako skutočnej podstúpil riziko, že žalovaný si pri porovnaní výhodnosti porovnateľných úverov od rôznych úverových inštitúcií, vyberie úver s rovnakými parametrami, ale so správne uvedenou, teda nižšou RPMN, pretože ho podľa údaju o RPMN bude považovať za výhodnejší. Je potom možné uzavrieť, že aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. neprichádza do úvahy. 28. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny. Vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odvolací súd vyhodnotil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 21.04.2017 obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je platná, a žalovaný je povinný svoj záväzok z nej splniť v celom rozsahu. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, žalobca žalovanému v zmysle zmluvy poskytol finančné prostriedky vo výške 400 eur, ktoré mu mal žalovaný splatiť v pravidelných 12-tich mesačných splátkach vo výške 38,40 eur a celkovo mal žalovaný žalobcovi uhradiť 460,80 eur (odplata za poskytnutie úveru predstavuje 60,80 eur, teda fixný 15,20 % ročný úrok z poskytnutej sumy). Žalovaný si riadne a včas neplnil záväzky zo zmluvy, keď z poskytnutého úveru uhradil len 77,14 eur a ďalšie splátky nezaplatil, v dôsledku čoho žalobca úver zosplatnil ku dňu 23.10.2017. Žalobca sa žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 383,66 eur (s príslušenstvom), ktorá pozostáva z rozdielu medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal zaplatiť a čiastkou ním uhradenou (460,80 eur - 77,14 eur = 383,66 eur). Odvolací súd vyhodnotil žalobu za dôvodnú v celom rozsahu. Keďže súd prvej inštancie žalovaného právoplatne zaviazal len na zaplatenie istiny 322,86 eur, a v časti platne zmluvne dohodnutého úroku z úveru vyjadreného fixnou sumou 60,80 eur (zahrnutou do splátok) žalovaný nárok zamietol, odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil a žalovaného zaviazal aj na zaplatenie 60,80 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.10.2017 (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do zaplatenia, keď zo skutkového stavu zisteného a právne posúdeného súdom prvej inštancie je nepochybné, že žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, a preto je v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. 29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil podľa ust. § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 60,80 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 24.10.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 30. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).