Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/127/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201866 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1419201866.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. F., F. C. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan Ukrajiny, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Q. T., F. C. XX.XX.XXXX, Q. T.: J. X, Q., štátny občan Ukrajiny, zastúpená Advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom: Gorkého 6, Bratislava a otec - E. F., F. C. XX.XX.XXXX, Q. T.: P. X, T., štátny občan Ukrajiny, zastúpený JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou, P.O.BOX 28, Bratislava o návrhu obidvoch rodičov na zrušenie neodkladného opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 15. júla 2019, č.k. 13P/89/2019-85, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 15.07.2019, č.k. 13P/89/2019-85 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 15.07.2019, č.k. 13P/89/2019-85 návrhy oboch rodičov na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a súčasne návrh matky a rovnako návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.05.2019 žiadala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu o zrušenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti vrátiť maloletú I. F., F. C. XX.XX.XXXX do miesta obvyklého pobytu v Bratislave. Návrhom doručeným súdu dňa 18.06.2019 žiadala zároveň matka o nariadenie nového neodkladného opatrenia, ktorým by bol nanovo upravený styk otca s maloletou v režime - každý párny víkend v sobotu alebo nedeľu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. v mieste bydliska matky a v jej prítomnosti. 3. Úradnou činnosťou súd prvej inštancie zistil, že aktuálne je výkon rodičovských práv a povinností k maloletej upravený v zmysle neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.02.2019 č.k.13P/183/2018-332 tak, že maloletá je dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky a otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., kedy si maloletú v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. 4. Z obsahu obidvoch návrhov matky súd prvej inštancie zistil, že spolu s maloletou sa aktuálne zdržiavajú na území Slovenskej republiky, na adrese J. X Q., keďže jej Mestský soud v Brne rozhodnutím č.j. 40 Nc 2502/2019-87 zo dňa 02.04.2019 uložil povinnosť vrátiť maloleté dieťa na územie Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. S tým bola spojená aj povinnosť otca zabezpečiť matke bývanie. Až 2 dni pred vypršaním lehoty na vrátenie jej však otec doručil nájomnú zmluvu, ktorá zakotvovala výslovný zákaz prihlásenia sa k pobytu na adrese uvedenej v nájomnej zmluve na cudzineckej polícii. Nakoľko prihlásenie sa k pobytu na konkrétnu adresu na cudzineckej polícii je nevyhnutný predpoklad zdržiavania sa na území Slovenskej republiky, tak zo strany matky, ako aj maloletej, byt matka nemohla prijať. Zmluva bola koncipovaná celkovo veľmi diskriminačne voči matke, obsahovala zákaz návštev, nájomca bol len otec a podobne. Nakoľko však matka chcela rešpektovať rozhodnutie súdu v Brne, bola nútená nájsť si na vlastné náklady byt na adrese Sibírska 8, Trenčín, kde sa toho času aj zdržiava. Realizácia styku podľa neodkladného opatrenia, ktoré je aktuálne v platnosti viedlo navyše k tomu, že dieťa je aktuálne traumatizované a najmä od noci strávenej s otcom styk s ním kategoricky odmieta. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby zistil skutkový stav, dieťa nebolo vypočuté, pričom súd neprihliadol ani na výsledky psychologických vyšetrení dieťaťa. Po vydaní neodkladného opatrenia si otec začal styk vynucovať bez ohľadu na prežívanie dieťaťa, matka nesmie byť prítomná, s tým, že ju viní za to, že ho dieťa začalo odmietať. Otec v čase spolužitia rodičov netrávil s rodinou a dieťaťom čas, t.j. nevznikli štandardné väzby otec - dieťa. Na tomto základe je nevyhnutné rozsah styku zúžiť a to až do vykonania dokazovania, ktoré vylúči, že dieťaťu nešetrným a necitlivým prístupom vznikne psychická ujma. Dieťa kategoricky styk s otcom odmieta a uteká pred ním. Matka žiada neodkladné opatrenie zrušiť aj v časti uloženej povinnosti vrátiť maloletú do miesta obvyklého pobytu v Bratislave, z dôvodu, že vo veci rozhodol súd v Brne, s ktorým je slovenské rozhodnutie v rozpore, čo porušuje princíp právnej istoty účastníkov konania. Súd mal vedomosť, že otec podal návrh na navrátenie v Brne v Českej Republike, v zmysle medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná (v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a Haagskeho dohovoru) a tento súd mal právomoc vo veci navrátenia konať a rozhodnúť. Tento súd preveril podmienky, ktoré je povinný skúmať pred nariadením navrátenia z hľadiska ohrozenia záujmu maloletého a dopadu jeho navrátenia v zmysle vyššie uvedených medzinárodných dohovorov a rozhodol tak, že navrátenie je možné do SR len spoločne s matkou, ktorej na ten účel musí otec zabezpečiť bývanie. Uvedené konanie vo veci samej zakladalo prekážku toho, aby rovnakú otázku riešil slovenský súd neodkladným opatrením. Podľa Nariadenia čl. 19 ods. 2,3 ak sa vedú konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý. Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu. Uvedené slovenský súd nerešpektoval. Rovnako slovenské súdy nerešpektovali procesné štandardy ochrany dieťaťa v konaní o navrátenie, podľa Haagskeho dohovoru a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, čomu zodpovedá aj rozdielny výsledok rozhodovacej činnosti slovenských súdov a českého súdu. Súdy konali bez právomoci konať a bez toho, aby rešpektovali procesné štandardy ochrany práv dieťaťa. Navyše, rozsudok Krajského súdu v petite uvádza, že sa matke nariaďuje vrátiť dieťa do Bratislavy, čo právne nezdôvodnil. V odôvodnení súd hovorí, že nariadil návrat do krajiny obvyklého pobytu ktorým je Slovenská republika a mesto Bratislava, uvedené v petite, sa nikde inde nespomína. Miesto obvyklého pobytu dieťaťa je podľa zákona výlučne štát pôvodu. Z rozsudku nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia slovenského alebo medzinárodného právneho predpisu, či dohovoru, teda súd nariadil matke vrátiť dieťa do konkrétnej obce na území Slovenska. Ak by matka mala dieťa vrátiť do obce Bratislava, nie je zrejmé kam má dieťa vrátiť, nakoľko sama tu nemá ani pobyt, ani užívacie právo k žiadnej nehnuteľnosti, a pokiaľ mal súd na mysli, že má dieťa dať otcovi, ide rozpor s výrokom, ktorým zveril dieťa do starostlivosti matke. Z tohto dôvodu je neodkladné opatrenie nevykonateľné a porušujúce právnu istotu účastníkov. 5. Otec prostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 08.07.2019 k návrhom matky uviedol, že uznesením zo dňa 19.02.2019 č.k. 13P/183/2019-332 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, určil jeho styk s maloletou v režime - každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., kedy si maloletú v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej a v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2019 č.k. 11CoP/101/2019-408 bolo rozhodnuté o povinnosti matke vrátiť maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu na územie Slovenskej republiky v Bratislave. Prespávanie a pobyt matky v Českej republike bolo zásadné pre návratové konanie, ktoré matka vo svojom návrhu doručenom súdu dňa 18.06.2019 neuviedla, no v konaní pred Mestským soudem v Brne pod č.j. 40 Nc 2502/2019 bolo rozsudkom zo dňa 02.04.2019 č.k. 40 Nc 2502/2019-87 rozhodnuté tak, že sa matke ukladá povinnosť vrátiť maloleté dieťa na územie Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia rozhodnutia a iné ďalšie povinnosti rodičom, napr. otcovi uľahčenie podmienok navrátenia sa matky s maloletou na územie Slovenskej republiky. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že: „Od října 2018 žije odpurkyně s nezletilou ve společné domácnosti s Tomášem Gratzelem na adrese Jablonec nad Nisou, Mšenská 26, zde má zajištěno pro sebe i dcéru ubytování, cizineckou policii požádala o povolení k pobytu na území Českej republiky“. Matka napriek tomu, že tvrdila otcovi aj súdu vo svojich podaniach, že dočasne žije u sestry, kde je na návšteve, zjavne neuvádzala pravdu. Otec si svoje povinnosti uložené rozsudkom v návratovom konaní splnil, poslal matke nájomnú zmluvu, uhradil zálohu na nájomné za 2 mesiace, výživné uhradil. Matka prijala finančné platby od otca, avšak s maloletou sa nenavrátila do Bratislavy, ani do pripraveného bytu, ale namiesto toho mu oznámila, že sa presťahovala do Trenčína. Ministerstvo vnútra Českej republiky rozhodnutím zo 16. apríla č.k. OAM-17774-22/PP-2018, MV-51780/OAM-2019 rozhodlo o zamietnutí povolenia na žiadosť o udelenie prechodného pobytu pre maloletú a rozhodlo o povinnosti vycestovať v lehote 35 dní z Českej republiky. Tvrdenia matky v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a na nariadenie nového neodkladného opatrenia nie sú v súlade so skutočným stavom. Matka najmä tvrdí, že stretnutia maloletej s otcom sú pre maloletú traumatizujúce, čo nie je pravda. Maloletá je s ním šťastná a spokojná. Iba pri odovzdávaní vládne atmosféra konfliktu, pretože matka sa mračí, nepripravuje dieťa na styk, naopak pri stretávaní je naladená do takej miery nepriateľsky, že ovplyvňuje dieťa svojim postojom, hlasom, či tónom reči. Odovzdávanie je potom nepriateľské, jedenkrát dokonca do neho zasiahol aj priateľ matky, čo je úplne neprípustné. Matka si vymýšľa podmienky a následky stretnutí. Nepriateľský postoj matky k stretávaniu otca s maloletou nie je pre dieťa prospešný a je v rozpore s vykonateľným rozhodnutím. Tým, že matka dlhodobo nesplnila povinnosť navrátiť sa do miesta obvyklého pobytu Bratislavy, mimoriadne sťažila výkon stretávaní otca s maloletou tak, ako bol nariadený. Mestský soud v Brne, č.j. 40 Nc 2502/2019-87 z 02.04.2019, výrok „II. V prípade, že odpurkyně Tetyana Bila nezletilé díté Alisa Nebesná, narozené 8.11.2014, v souladu s výrokem I. tohto rozsudku na území Slovenské republiky nenavráti, je navrhovatel Maksym Nebesnyi oprávnén po uplynutí stanovené lhúty nezletilou dcéru převzít za účelem jejího navrácení na území Slovenské republiky.“ Krajský súd v Brne, rozhodnutím č.j. 20Co/173/2019-145 zo dňa 04.06.2019 zastavil konanie v časti výroku o navrátení, pretože v tom čase bolo preukázané, že matka sa navrátila do SR dňa 17.05.2019. Otec maloletú miluje a má záujem starať sa o ňu. Od rozchodu s matkou sa snažil dohodnúť na úprave styku s maloletou. Má za to, že maloletá by mala byť zverená do starostlivosti toho z rodičov, ktorý rešpektuje rolu druhého rodiča. Má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú vo svojej domácnosti, maloletá tam má svoju posteľ aj hrací priestor. Vzhľadom na uvedené žiada o zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Bratislava IV dňa 19.02.2019 č.k. 13P/183/2018-332, zmenené vo výroku o uloženej povinnosti matke vrátiť sa s maloletou do krajiny obvyklého pobytu uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2019 č.k. 11 CoP/101/2019-408 a o vydanie nového neodkladného opatrenia, ktorým sa maloletá zverí do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka bude povinná prispievať na jej výživu vo výške 150,- € mesačne k jeho rukám; stretávať sa s maloletou môže matka každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň nepretržite od piatka od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod., kedy si maloletú prevezme a odovzdá v mieste jeho bydliska, a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu rodičov, vedenej pod sp.zn. 25P/231/2018. 6. Matka prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 12.07.2019 k veci uviedla, že v dňoch 18.06.2019, 20.06.2019, 25.06.2019 sa otec ani raz nedostavil na styk s maloletou, hoci maloletú riadne pripravila, vyzdvihla ju skôr zo škôlky a spolu s maloletou čakali pred domom. Otec napriek tomu neprišiel. Dňa 20.06.2019 otca informovala, že dieťa má v čase určeného styku s ním o 16:00 hod. v škôlke vystúpenie, kde sú obidvaja rodičia vítaní, pričom maloletá čakala, že tam bude aj otec. Otec neprišiel. Dňa 28.06.2019 otec napísal, že príde pre maloletú v sobotu o 10:00 hod. Prišiel s kamarátom, avšak maloletá nechcela ísť. Potom, čo jej povedal, že ju vezme do aquaparku, napokon súhlasila. Maloletú priviezol matke o 20:15 hod., spiacu v aute. Dieťa bolo mokré, v aute bola zapnutá klimatizácia, a keďže spala veľmi tvrdo, matka ju uložila rovno do postele. Okolo polnoci sa maloletá pocikala, bola horúca, začala kašlať a bolelo ju hrdlo. O 03:00 hod. ráno sa maloletá zobudila a mala teplotu. Matke na otázku, čo jedla odpovedala, že Actimel, Brumíka a chipsy. Dňa 30.06.2019 o 03:45 hod. ráno matka otcovi napísala, že dieťa je choré, musia ísť na pohotovosť a teda styk sa ďalší deň realizovať nebude. Poobede chcel otec s maloletou rozprávať, preto mu matka 9 krát volala, ale nezdvihol. O 19:50 hod. otec zdvihol mobilný telefón a rozprával sa s maloletou. Na matku potom hrubo nakričal, že chce vidieť originál lekárskej správy maloletej, matka sa ho preto bála a vysvetľovala, že dieťa potrebuje kľud, nech nekričí. Napriek tomu, že mu povedala, že mu pošle scan lekárskej správy maloletej, otec privolal políciu. Stav dieťaťa sa aj v ďalších dňoch napriek maximálnej snahe matky zhoršoval, teplotu mala okolo 39 oC, takže 03.07.2019 v stredu s maloletou musela ísť opäť na pohotovosť. Ani ďalší utorok a štvrtok 07.07.2019 a 09.07.2019 otec na styk neprišiel. Nakoľko otec cez týždeň napriek nariadenému styku nechodí, pričom dieťa je vždy prichystané a zbytočne nemôže robiť iné aktivity, je návrh matky na zrušenie styku počas týždňa dôvodný. Keďže dieťa prenocovanie u otca odmieta, je potrebné styk obmedziť ako navrhuje matka s tým, že otec si musí najprv osvojiť základné zásady starostlivosti o dieťa. Uvedené je tiež zatiaľ dôvodom, pre ktorý matka navrhuje jej prítomnosť počas styku otca s maloletou. 7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 325 ods. 1 § 329 ods. 1, § 334 CSP a § 2 ods.1 CMP a vecne tým, že po oboznámení sa s návrhmi obidvoch rodičov, ich vyjadreniami, ako aj priloženými listinnými dôkazmi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že aktuálne nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov v rodine prostredníctvom vydania ďalšieho neodkladného opatrenia a zároveň neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia - uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.02.2019 č.k. 13P/183/2018-332, zmenené Krajským súdom v Bratislave zo dňa 26.04.2019, č.k. 11CoP/101/2019-408 vo výroku o povinnosti uloženej matke vrátiť maloletú do miesta jej obvyklého pobytu. Aktuálne je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom je upravený aspoň v minimálnom rozsahu, pričom na výživu otec maloletej prispieva. V konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV pod sp.zn. 25P/231/2018 vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu súd podrobným dokazovaním zistí, aká je najvhodnejšie forma zverenia maloletého dieťaťa, ako aj úprava styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom, pričom na Okresnom súde Bratislava IV je vedené pod sp.zn. 57Em/3/2019 aj konanie o výkon rozhodnutia, kde súd bude rovnako postupovať s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, zohľadní skutočnosti tvrdené matkou o stretávaní sa otca s maloletou, ako aj skutočnosti tvrdené otcom a v prípade ak bude mať za to, že matka neopodstatnene bráni v styku otca s maloletou, v konaní vykoná náležité kroky k vykonaniu nápravy. Čo sa týka tvrdení tom, že Okresný súd Bratislava IV nemal právomoc vo veci konať, nakoľko konal Městský soud v Brne a tento rozhodol v rozpore s rozhodnutím súdu prvej inštancie, súd sa s tvrdením matky nestotožnil, vzhľadom na to, že nešlo o totožné konania, pričom obidva súdy mali zhodne za preukázané, že je potrebné dieťa navrátiť do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa. Okresný súd Bratislava IV ustálil právomoc slovenského súdu vo veci konať v konaní vedenom pod sp.zn. 13P/183/2018 s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a aplikačnú prednosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.05.1983, do ktorej sukcedovala Slovenská republika a Ukrajina, konkrétne na jej čl. 30, nakoľko dieťa trvale žije na území SR. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia mali v čase začatia konania obaja bydlisko na ulici U. E. 41 v Bratislave, kde žili spolu s maloletou, maloletá tu navštevovala materskú školu, a teda mala sociálne aj rodinné väzby v tomto obvode, je založená tiež miestna príslušnosť tohto súdu na rozhodovanie v danej veci. 8. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci odvolania uviedla, že v rámci odvolania navrhuje zrušiť rozhodnutie o neodkladnom opatrení v časti výroku VII (v znení uznesenia KS) a súčasne navrhuje zrušiť rozhodnutie o neodkladnom opatrení v časti výroku II, ohľadne úpravy styku otca s maloletou a nahradiť ho tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou v sobotu alebo v nedeľu v čase od 15. 00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky v jej prítomnosti, pričom súd rozhodol tak, že návrh zamietol. Matka má za to, že tvrdenia otca uvedené v rámci jeho vyjadrenia sú v prvom rade nepravdivé. Matka sa mračila iba vtedy, keď dieťa nechcelo ísť a otec napriek tomu trval, že musí ísť, kričal na dieťa aj matku a obviňoval matku, že nespolupracuje, dieťa sa pritom matky držalo rukami - nohami. Otec volal políciu, ktorá toto vie dosvedčiť, informácia o tomto bola v podaní z 10.7.2019. Nakoľko otec mal fyzickú prevahu a matka sa obávala fyzickej inzultácie a násilného odobratia dcéry, ktorá už raz v minulosti skoro nastala, matka raz požiadala o pomoc priateľa. Tým, že otec dcéru vezme a dosiahne svoje sa vyhráža otec matke už od odchodu z domácnosti. Matka v rámci svojho odvolania popísala priebeh návštev maloletej s otcom. Návšteve aquaparku predchádzalo to, že dieťa s otcom nechcelo ísť, až kým mu nesľúbil aquapark. Hoci matka bola rada že šli, skončilo to ochorením dieťaťa, otec nedodržal základné opatrenia na ochranu zdravia a nechal dieťa mokré v klimatizovanom aute. Otec nerešpektoval režim, ani stravu dieťaťa, dieťa nenatrel, malo spálenú hlavu a ochorelo. Toto dokazuje, že otec nemá reálny záujem sa o dieťa starať, ale ako povedal psychológ, objektom je matka, ktorú chce prostredníctvom dieťaťa trestať, vrátane toho, že jej nedovolí založiť si novú rodinu s priateľom v Čechách, hoci v SR nemá žiadne vlastné ubytovanie ani základné zázemie s dieťaťom. Počas týždňa v určenom čase (utorky a štvrtky) sa otec ani raz nedostavil. Chodí len cez víkendy a aj tu pri každej príležitosti matke nadáva a to aj pred dieťaťom. Naposledy sa otec dostavil na styk v sobotu dňa 13.7.2019, prišiel o 12.00 hod., namiesto 10.00 hod, meškanie oznámil až o 11.00 hod.. Toto u matky vytvára podozrenie z toho, akým životom otec žije, keď o 11.00 hod. vstal a napísal správu, napriek tomu, že vedel, že dieťa ho o 10.00 hod. čaká pred domom. Toto nesignalizuje záujem otca o dieťa, ktorý deklaruje v podaniach na súde. Súčasne to vytvára pochybnosti u matky, ako sa dokáže postarať dieťa. Dieťa má režim, ktorý je potrebné dodržiavať v záujme dieťaťa. To, že dieťa je pripravené o 10.00 hod. a otec bez oznámenia nepríde, až o 11.00 hod napíše, že mešká ďalšiu hodinu, je aj pre dieťa negatívny zásah do jeho práva a vníma to ako ďalší prejav ľahostajnosti, s ktorým sa u otca stretávalo od malička. Matka šla s maloletou medzičasom do detského kútika, kam o 12:35 prišiel otec a kričal na matku, že mala byť pred domom, on má nárok prísť kedykoľvek do nedele večer. Otec povedal, že po slovensky nerozumie. Komunikáciu viedol v anglickom a ruskom jazyku (slovenčina je jeho pracovný jazyk, aj na pojednávaní v konaní o rozvod vedenom pod sp.zn. 25P183/18 hovoril slovensky, nežiadal ani tlmočníka, čo dokazuje snahu sťažovať komunikáciu). Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že dcéra utekala od otca, ťahala matku za oblečenie preč. Nakoniec po prísľube ZOO dcéra šla, keď otec sľúbil, že ju donesie do 20.00 hod.. Matka mala pre dieťa zbalené veci. O 20.00 hod. otec napísal, že dieťa nedonesie ako sľúbil. V nedeľu otec matke oznámil, že nevie kedy príde, a keď matka nebude pred panelákom čakať, odíde aj s dcérou k nemu domov. Pritom mal na ňu všetky kontakty vrátane Viberu, cez ktorý bežne komunikuje s matkou a na dome je zvonček s menom. Otec matku ale úmyselne chce terorizovať a vytvárať konflikty, na ktorých chce dokazovať, že matka nespolupracuje. Po víkende dcéra hovorila, že jej u otca nebolo dobre, lebo sa zase v noci zobudila a nemohla zaspať, prosila otca zavolať matke, ale otec to odmietol, cez deň stále pozeral do telefónu. Potom si chcela si vziať od neho veci na plávanie, ktoré vzal ešte zo spoločného bytu (kruhy na plávanie, nafukovacieho krokodíla a vodnú kameru), ale otec jej ich nedal. Následne otec dieťaťu tvrdil, že matka ušla od otca. Dieťa prišlo unavené a traumatizované. Matka má za to, že otec nemal ohľad na dieťa, voči dieťaťu neprechováva iné city ako majetnícke, preto mu nerobilo problém po odchode z bytu matke odkázať cez sestru, že už súkromnú škôlku platiť nebude (hoci vedel od matky, že do štátnej kvôli termínu dieťa už nevezmú - dieťa následne zo škôlky vylúčili), dňa 3.9.2018 otec matke napísal, že si má zbaliť veci a odísť z bytu (dôkaz úradne preložené správy) s tým, že ho nezaujíma kam pôjde, na otázku kam má s dieťaťom ísť jej povedal, že ona môže ísť do p...e a dieťa ostane s ním .. atď. Matka poukázala na to, že dňa 18.9.2018 sa otec matke vyhrážal vyhostením na Ukrajinu, nakoľko má kontakty, už 14.9.2018 bývalý riaditeľ cudzineckej polície p. Smetana, otcov priateľ, napísal matke sms, že skončí v cele predbežného zadržania (doložený prepis sms) prepis komunikácie otca zo dňa 18.9.2019, nakoľko má podľa matky veľmi veľkú výpovednú hodnotu a dokazuje skutočné záujmy otca. Matka uviedla, že otec kategoricky poprel, že by sa matke vyhrážal, až kým nedoložila nahrávky, čo dokazuje, že otec v konaní účelovo zavádza. V októbri 2018 otec (podrobnosti uvedené v podaní z 19.11.2018) po dohode s prenajímateľkou na byte vymenil zámky a z bytu odniesol všetky veci, hoci matka sa ho pýtala, ako si veci rozdelia, preto je vedené trestné konanie v tejto veci, pričom uvedené odporuje tvrdeniam otca o tom, ako sa snaží s matkou korektne jednať. Otec odmietal prispieť matke aj na výživu, aj na byt v Bratislave, odmietal matke vrátiť peniaze 6.000,- €, ktoré mu požičala dňa 24.11.2017, 22.12.2017 a 29.12.2017, matka má nahrávku rozhovoru s otcovým bratom zo dňa 5.8.2018, ktorý potvrdil, že peniaze vráti do konca augusta. Dieťa nemá k otcovi vybudovaný citový vzťah, oslovuje ho E.. Otec nevie, ako sa o dieťa starať, nikdy sa mu osobne nevenoval, ak áno končilo to úrazom, naposledy po dni s otcom (návšteve aquaparku) ostalo dieťa choré. Potom, ako otec zistil, že matka má v ČR priateľa, snažil sa otec dokonca tvrdiť, že on neodišiel, ale matka odišla za milencom, hoci spočiatku (keď nevedel o priateľovi) priznal, že rodinu opustil, čo dokazuje, ako otec účelovo súdy zavádza a žiada, aby súd vychádzal len z takých tvrdení otca, ktoré vie doložiť. Otec začal tvrdiť aj dieťaťu, že matka opustila rodinu. Uvedené dokazuje, že otec neberie ohľad na dieťa, keď sa jedná o jeho ciele. Matka doložila aj správy psychológa, kde psychológ konštatuje, že otec je rodičovský nespôsobilý, jeho prístup je rozporuplný a trestajúci matku cez dieťa. Dospel k záveru, že otec nerešpektuje a neakceptuje práva dieťaťa, urputne si uplatňuje rodičovské práva a to na úkor dieťaťa. Nemá s dcérou vytvorený vzťah a nemá potrebnú náklonnosť dieťaťa, dieťa musí byť chránené pred emočnými excesmi, nakoľko hoci otec uplatňuje majetnícky a vzťahovačný prístup, ktorý je bezprecedentný. Dieťa nie je majetkom rodičov. Z tohto dôvodu navrhuje, aby bol styk otca a dieťaťa len v prítomnosti matky v dohľadovom režime v spolupráci s ÚPSVR. Pokiaľ súdy na správy neprihliadali, porušili práva dieťaťa. Na tomto základe matka žiada zrušiť víkendové stretnutia, ktoré končia pre dieťa ujmou psychickou (dieťa plače v noci) aj fyzickou (choroba) a nie sú v záujme dieťaťa. Dieťa nechce s otcom nikdy ísť, otec ho musí nalákať na atrakcie, sľúbi, že dieťa na noc vráti, ale toto je zase len účel, lebo otec vopred vie, že sľuby dané dieťaťu nedodrží, tvrdí dieťaťu, že matka je zlá a ona rozbila rodinu. Na stretnutia buď nepríde, alebo príde, ale s 2 hodinovým omeškaním, hoci vie, že dieťa zbalené na neho čaká. Toto nedokazuje, že by bola priorita pre otca ani raz za 2 týždne prísť na stretnutie s dieťaťom načas. Nakoniec ešte viní matku a kričí na ňu pred dieťaťom, dieťaťu hovorí, že matka rozbila rodinu. K nariadeniu, aby matka vrátila dieťa do Bratislavy súd nezaujal stanovisko a len konštatuje, že nie je daná potreba zrušiť uznesenie, rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie podľa názoru matky nezodpovedal otázku, na základe akého ustanovenia súdy SR rozhodovali podľa Haagskeho dohovoru o návrate a dokonca nielen o návrate do SR, ale o návrate do mesta Bratislavy, čo je navyše nevykonateľné, nakoľko nie je zrejmé, kam má dieťa matka umiestniť. Nakoľko Krajský súd Bratislava rozhodol dňa 16.5.2019 a následne rozhodol súd v ČR, ktorý je oprávnený konať v návratovom konaní dňa 4.6.2019, má matka za to, že otázku návratu do SR, ani na akékoľvek konkrétne miesto v rámci SR nie je slovenský súd oprávnený riešiť a toto uznesenie je potrebné zrušiť z dôvodu nezákonnosti, nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti, ako bolo uvedené v návrhu matky. 9. Otec sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že nesúhlasí s odvolaním matky a s dôvodmi odvolania, odvolanie považuje za nedôvodné a má za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je správne a zákonné a žiada ho odvolacím súdom potvrdiť. Otec poukázal na to, že Okresný súd Bratislava IV vydal uznesenie zo dňa 15.07.2019 č.k. 13P/89/2019-85, ktorým boli zamietnuté návrhy oboch rodičov na zrušenie vydaného uznesenia a na vydanie nového neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, pre ktoré zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil, otec sa s týmto odôvodnením stotožnil a odvolanie nepodal. V platnosti tak zostalo Okresným súdom Bratislava IV nariadené neodkladné opatrenie vydané dňa 19.02.2019 č.k. 13P/183/2018-332 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2019 č.k. 11CoP/101/2019-408 v tomto znení: I. Maloletá I. F., F.. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky. Výrok právoplatný, nenapadnutý novým návrhom matky. II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. F., F.. XX.XX.XXXX každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod, kedy si maloletú v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej. Výrok potvrdený uznesením z 24.06.2019 vydané Krajským súdom v Bratislave. Výrok napadnutý návrhom matky a odvolaním. III. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. IV. Súd konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zastupovania maloletej a spravovania jej majetku zastavuje. V. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamieta. VI. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamieta. Výroky III. - VI. právoplatné, nenapadnuté novým návrhom matky. VII. výrok zmenený uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 24.06.2019 č.k. 11CoP/101/2019 - 408 takto: Matke sa ukladá povinnosť vrátiť maloletú I. F., F. C. XX.XX.XXXX v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia do miesta jej obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky v Bratislave. Všetky tvrdenia matky v návrhu v tomto konaní súd prvej inštancie vyhodnotil v uznesení zo dňa 15.07.2019, kedy v odôvodnení konštatoval, že vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu bude vykonané riadne dokazovanie a rozhodnutie a súčasne na Okresnom súde Bratislava IV je vedené konanie o výkon rozhodnutia, pod sp.zn. 57Em/3/2019, kde súd bude rovnako postupovať s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, zohľadní skutočnosti tvrdené matkou o stretávaní sa otca s maloletou, ako aj skutočnosti tvrdené otcom a v prípade, ak bude mať za to, že matka neopodstatnene bráni v styku otca s maloletou, v konaní vykoná náležité kroky k vykonaniu nápravy. Otec má za to, že odvolanie matky neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné znova prejednať. Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nenastali dôvody, pre ktoré malo neodkladné opatrenie ako dočasná úprava zaniknúť, ani nezanikli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Nebolo preukázané, ale ani matkou tvrdené, že došlo k zmene pomerov, resp. skutkových okolností, z ktorých posúdenia súd prvej inštancie vychádzal pri nariadení neodkladného opatrenia. Z tvrdení matky, uvedených v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie nevyplýva, že by došlo k zmene skutkových okolností, ktoré boli súdom posudzované pri nariadení neodkladného opatrenia dňa 19.02.2019, ale matka ich opakovane v návrhu zo dňa 16.06.2019 uvádza a žiada ich neodkladným opatrením opakovane posudzovať. V časti návrhu/odvolania matky týkajúceho sa výroku o návrate do miesta obvyklého pobytu do Bratislavy matka namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nevykonateľnosť. Otec v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu matky uviedol, že nie je možné, aby novým neodkladným opatrením súd posudzoval tie isté skutkové okolnosti s ich možným rozdielnym posúdením a následným protichodným rozhodnutím a ani nebolo preukázané, že došlo k zmene skutkových okolností, ktoré boli okresným súdom posudzované pri nariadení neodkladného opatrenia dňa 19.02.2019. Na margo námietky matky o nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti rozhodnutia o povinnosti matky vrátiť maloletú do miesta jej obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky v Bratislave otec uviedol, že povinnosť uloženú matke vrátiť maloletú do miesta jej obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky v Bratislave nariadil Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je dvojinštančné. Súd prvej inštancie nemá danú právomoc na preskúmavanie rozhodnutia súdu druhej inštancie. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 vychádza z toho, že opravným prostriedkom na preskúmanie rozhodnutia odvolacieho súdu je dovolanie (§ 419 CSP), o dovolaní koná Najvyšší súd SR. Uvedené vyplývalo aj z poučenia v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2019 č.k. 11CoP/101/2019-408. Dovolanie matkou nebolo podané. Keďže ide o otázku právnu, nie zmenu skutkových okolností (v tomto konaní matkou netvrdené, ani nepreukázané), nie je možné založiť nové prejednanie tejto otázky zrušením a novým vydaním neodkladného opatrenia. Takým postupom by bola narušená právna istota rozhodnutí, hoci ide o dočasné rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Polemika matky, s ktorou sa vracia k otázke nariadenia povinnosti vrátiť maloletú do miesta jej obvyklého pobytu na území Slovenskej republiky v Bratislave bola odôvodnená v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2019 č.k. 11CoP/101/2019-408 v bode 14 a 15. K uvedenému otec uviedol, že určenie miesta obvyklého pobytu, zásadné pre konanie, je určením miesta, kde dieťa skutočne žilo, čo v konaní nebolo sporné, preukázané súhlasným tvrdením oboch rodičov, na adrese bytu v obvode OS Bratislava IV. Určenie pobytu maloletej je dané dohodou rodičov, čo bolo uvedené aj v odôvodnení rozhodnutí súdov, rovnako aj s odôvodnením, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Bolo preukázané, že otec nesúhlasil so zmenou pobytu maloletej a iný zákonný spôsob zmeny pobytu maloletej matka nevyužila ani nepreukázala, naopak uniesla dieťa do ČR a pri nútenom návrate s dieťaťom nerešpektovala a doteraz nerešpektuje povinnosť uloženú príslušnými súdmi v SR. Preto je zistené, že obvyklý pobyt dieťaťa sa nezmenil. Pokiaľ matka tvrdí ako dôvod nevykonateľnosti, že: „Nie je zrejmé, kam má dieťa matka umiestniť“, pričom poukazuje na skutočnosť, že nájom v byte na U..E. XX skončil, potom má otec za to, že súd nemôže zasahovať do občianskych práv rodičov (vlastníckych, nájomných) vo vzťahu k otázke bývania, ibaže by mal za preukázané, že starostlivosť o dieťa nie je zabezpečená. Vyriešenie bytovej situácie je v kompetencii rodičov. Je povinnosťou matky zabezpečiť, aby mala kde s dcérou bývať, pokiaľ žiada mať dcéru zverenú do svojej starostlivosti. Otec matke byt ponúkol, hoci ona tvrdí, že nájomná zmluva obsahovala pre ňu neprijateľné podmienky, čo nie je pravda. Matka byt odmietla z dôvodu, lebo v byte boli prihlásené na bývanie dve osoby, matka s I., nie však priateľ matky. Avšak preukazovanie týchto tvrdení rodičov bude predmetom dokazovania v konaní samom a presahuje možnosti dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. K opisom priebehu styku otca s maloletou otec uviedol, že podal návrh na výkon rozhodnutia (výkon styku), ktoré konanie je vedené na OS BA IV, pod sp.zn. 57Em/3/2019, čo súd v napadnutom uznesení správne skonštatoval. Matka v odvolaní opisuje konkrétny priebeh styku vo vybraných termínoch a snaží sa otca vykresliť v negatívnom svetle ako otca, ktorému nezáleží na dcére, čo nie je pravda. Nezhody otca s matkou pri odovzdávaní I. sú dlhodobé, ale ich intenzitu a dôvody problémov môže súd posudzovať dokazovaním v konaní samom o výkon rozhodnutia neodkladného opatrenia a konania o úpravu rodičovských práv a povinností, pričom takéto dokazovanie presahuje možnosti dokazovania v konaní o neodkladné opatrenie. Nie sú dané právne ani skutkové predpoklady, aby súd vyhovel návrhu matky, ktorá žiada „zrušiť víkendové stretnutia maloletej s otcom“, čím by styk otca s maloletou obmedzil na stretnutia v pracovných dňoch. Práve víkendové stretnutia sú zásadné pre styk otca s I., a keď sú otec s dcérou spolu, trávia čas produktívne a zábavne. I. sa s otcom uvoľní, aj keď bolo odovzdávanie napäté a čas s otcom si užije. Otec priložil fotografie zo stretnutí s maloletou dcérou. Otec má za to, že matka neoprávnene a nedôvodne zasahuje do práva I. byť vychovávaná obidvomi rodičmi (čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa) aj do práva Alisy stýkať sa s otcom, pokým je dočasným rozhodnutím zverená do starostlivosti matky. Na margo skutkových tvrdení matky ohľadne priebehu styku otec uviedol príkladmo odovzdávanie dieťaťa dňa 06.06.2019, kedy sa styk neuskutočnil, lebo matka nepripravila ani neodovzdala dcéru, naopak vytvorila nepriateľské ovzdušie. Pri odovzdávaní dieťaťa matka odmietla vyjsť z auta, rozprávala sa s otcom cez stiahnuté okno, opakovala, že „stretnutia nariadil súd, ale to nie je dohoda rodičov“, „tvoje práva (pozn. otca) nemôžu byť vyššie, ako želania dieťaťa, rozumieš?“ Išlo o zjavnú manipuláciu s dieťaťom pri priebehu odovzdávania, aby matka dosiahla, že dieťa samo odmietne styk. Dieťa bolo skoro 9 minút zatvorené v aute, pričom matka odmietala styk a dieťaťu priamo naznačovala kývaním hlavy zo strany na stranu, odmietavým pohybom hlavy „nie“ ako sa má správať (v 5:06 nahrávky). O 7:54 I. matke hovorí: „Mama, prosím, otvor dvere“, na to dieťa 8.00 hovorí: „Ja idem, pusti mňa“, ale matka iba odpovedala: „Všetko je v poriadku, netráp sa“. Matka neotvorila dvere, dieťa nepustila. Po 9 - tej minúte rozhovoru z auta matka vyšla z auta, zobrala dieťa na ruky aj keď otec navrhol, aby išla matka s nimi na ihrisko, I. sama mamu volala, ale táto zmenila rozhovor a následne s dcérou na rukách odchádzala a oznámila, že nebude predlžovať násilie na dieťati. A odišla opakujúc, že je to neznesiteľné. Dcéru neodovzdala. Otec si odovzdávanie nahral na telefón a nahrávku priložil k návrhu na výkon styku. Rovnako súdu vie predložiť ďalšie nahrávky z priebehu výkonu styku. Otec zásadne tvrdí a vie preukázať, že nie sú pravdivé matkou uvádzané tvrdenia, že s maloletou nemá vybudovaný vzťah, že otec matke nadáva alebo sa ju snaží fyzicky zastrašovať. Otec si stretnutia nahráva z preventívneho dôvodu, lebo matka ho pri každej príležitosti obviňuje z násilia a tvrdí, že ona má z neho strach a využíva akékoľvek tvrdenie, ktorým by mohla otca zdiskreditovať, napr. správy psychológa, ktoré sú absolútne neobjektívne, napísané len podľa tvrdení matky. Rovnako matka v konaní vzniesla skoršie nepravdivé obvinenia proti otcovi, ktorého označila za užívateľa drog, čo otec vyvrátil najskôr okamžite urobenými normálnymi testami a pri opakovaných útokoch matky aj testami z vlasov. V priebehu konania o rozvod, ktoré sa prejednáva na OS BA IV, pod sp. zn. 25P/183/2018, na pojednávaní konanom dňa 10.06.2019, bolo preukázané, že matka má nového partnera a chápe pobyt v SR v Trenčíne, kde žije s maloletou, ako dočasný a jej záujmom je vysťahovať sa k novému partnerovi do ČR. Bolo vykonané aj šetrenie ÚPSVaR v domácnostiach oboch rodičov, ktorým bolo preukázané, že (šetrenie u otca dňa 22.7.2019) otec má vytvorené podmienky pre výkon styku, vrátane prespávania dieťaťa aj opísané stretnutie otca s maloletou v dňoch 13.7. a 14.7., kedy sa podarilo presvedčiť I., aby s ním išla na víkend a následne spolu boli v ZOO v Bratislave a v nedeľu chytať ryby v Rači a detskom kútiku. Alisa bola s otcom šťastná a spokojná. Preto je zrejmé, že návrhom/ odvolaním sa snaží matka presadiť svoj záujem limitovať stretávanie otca s dieťaťom, aby sa vzájomný vzťah oslabil a nebol prekážkou pri vysťahovaní do ČR. Návrh/ odvolanie matky nezohľadňuje skutočný záujem dieťaťa a je potrebné potvrdiť prvoinštančné napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh matky zamietnutý. 10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 12. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 17. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na súde prvej inštancie je vedené konanie pod sp.zn. 25P/231/2018 vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu a súčasne je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej na čas po rozvode evidované pod sp.zn. 25P/183/2018. V súčasnosti je možné konštatovať, že neodkladná úprava práv a povinností k maloletej je realizovaná prostredníctvom uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.02.2019 č.k. 13P/183/2018 - 332, zmeneného Krajským súdom v Bratislave zo dňa 26.04.2019, č.k. 11CoP/101/2019 - 408 vo výroku o povinnosti uloženej matke vrátiť maloletú do miesta jej obvyklého pobytu. Aktuálne je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom je upravený každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod, kedy si otec maloletú v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej, pričom na výživu otec maloletej prispieva. 18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 19. V danom prípade odvolací súd uvádza, že v tomto prípade neboli dané podmienky a predpoklady pre zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, a súčasne dôvody na vydanie nového neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že medzi rodičmi dlhodobo pretrvávajú konflikty, medzi rodičmi je určitá komunikačná bariéra, ktorá bráni rodičom triezvo uvažovať a dohodnúť sa na starostlivosti o maloletú I., a to aj napriek tomu, že obaja rodičia sledujú najlepší záujem maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že skutočnosti tvrdené matkou v rámci podaného odvolania nie sú dôvodom na zrušenie a nariadenie nového neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že otec za maloletou dcérou nechodí v priebehu týždňa (utorok a štvrtok) je daná zjavne tým, že vzdialenosť medzi Bratislavou a Trenčínom je pomerne veľká a v tomto prípade sa aj odvolaciemu súdu javí byť neekonomické 2 krát do týždňa navštevovať maloletú v mieste jej terajšieho bydliska t.j. v Trenčíne iba z dôvodu, že otec má možnosť stráviť čas s maloletou v trvaní dvoch hodín. Pokiaľ ide o víkend (každý párny týždeň) je prirodzené, že otec chce s maloletou dcérou stráviť každý druhý víkend v mesiaci, pričom je potrebné si uvedomiť, že otec má taktiež právo na styk s maloletou dcérou, nakoľko je rovnakým, plnohodnotným rodičom ako matka. Samotná skutočnosť, že otec sa podľa názoru matky nevie riadnym spôsobom postarať o maloletú dcéru (umiestnenie dcéry s mokrými vlasmi do klimatizovaného auta, nedostatočná strava...) je vecou nastavenia správnej komunikácie medzi rodičmi, avšak uvedené skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre obmedzenie styku rodiča s maloletým dieťaťom. Pokiaľ rodičia nebudú spolu komunikovať bez emócií, bez nenávisti a bez výčitiek nebudú sa vedieť riadne dohodnúť na ničom a vždy medzi nimi bude napätá atmosféra, negatívne vplývajúca na maloletú I.. Pokiaľ ide o ďalší argument matky uvedený v odvolaní t.j., že Krajský súd v Bratislave rozhodol dňa 16.5.2019 a následne rozhodol súd v ČR, ktorý je oprávnený konať v návratovom konaní dňa 4.6.2019, má matka za to, že otázku návratu do SR, ani na akékoľvek konkrétne miesto v rámci SR nie je slovenský súd oprávnený riešiť a toto uznesenie je potrebné zrušiť z dôvodu nezákonnosti, nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti. V tomto prípade je potrebné zo strany odvolacieho súdu matke ozrejmiť, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2019 č.k. 11Cop/101/2019 - 408 bola matke uložená povinnosť vrátiť maloletú I. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti uznesenia do miesta jej obvyklého pobytu na územie Slovenskej republiky v Bratislave. V tomto prípade je nepochybné, že odvolací súd, ktorý iba upresnil výrok súdu prvej inštancie vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 19.2. 2019 č.k. 13P/183/2018 - 332 v podstate deklaroval, aby miesto preberania a odovzdávania maloletej pri úprave styku otca s maloletou bolo reálne vykonateľné. Túto povinnosť oba súdy nariadili matke z dôvodu, že táto sa na základe návratového konania nevrátila do miesta obvyklého pobytu maloletej (t.j. do Bratislavy), ale odsťahovala sa približne 126 km od miesta jej obvyklého pobytu (do Trenčína), a z tohto dôvodu dochádza k narúšaniu vzťahu otca s maloletou dcérou, z dôvodu nemožnosti realizácie riadneho styku. Pokiaľ ide o návratové konanie, ktoré bolo realizované v Českej republike v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti matky, že tzv. návratový súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa, ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava je jasná a striktná. Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k návratovej veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len " Dohovor ") a z Nariadenia (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej "Nariadenie rady"), ktoré dopĺňa a vykonáva Dohovor. Inak povedané ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej I. český návratový súd nemal právomoc konať a rozhodovať vo veci, tento mal právomoc rozhodnúť iba o navrátení, respektíve nenavrátení maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu. Je teda zrejmé, že ide o dve odlišné konania, pri ktorých sa dokazujú odlišné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, pričom tieto nie je možné stotožňovať, nakoľko aj právne posúdenie v oboch konaniach sa realizuje na základe diametrálne odlišných právnych predpisov (vnútroštátne právo a medzinárodné právo). 20. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletej I., nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletá I. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa. Súčasne odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby sa snažili vyriešiť vec samu (konanie o úpravu práv a povinností k maloletej) a neriešili svoje spory čiastkovo, t.j. prostredníctvom návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zbytočne predlžujú konanie vo veci, za predpokladu, že nie sú opodstatnené. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).