Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/141/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202489 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1419202489.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci navrhovateľky: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, H., právne zast. JUDr. Dušanom Dudášom, advokátska kancelária so sídlom Vyšehradská 14, Bratislava, IČO: 11924411, proti žalovanému: N. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX R. Y., Č. M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C 43/2019-11 zo dňa 7. augusta 2019 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný nemá voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému akýkoľvek zásah do zmeny majetkového práva k predmetnému bytu, a aby akoukoľvek formou zasahoval a narušoval osobnú integritu aktuálne v byte bývajúcich osôb, a to Z. W., nar. XX.XX.XXXX, N. W., nar. XX.XX.XXXX, N. W., nar. XX.XX.XXXX a W. H., nar. XX.XX.XXXX, akoukoľvek formou zasahoval do zákonom chránenej domovej slobody menovaných, zdržať sa vstupom do bytu ako aj akýchkoľvek zásahov do riadneho užívania predmetného bytu, a to do doby riadneho rozhodnutia vo veci trestného oznámenia podaného navrhovateľkou na Okresnej prokuratúre Bratislava IV dňa 05.08.2019. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § § 324 ods. 1 ,§ 325 ods. 1 ,§ 325 ods. 2 písm. c),d), e) § 326 ods. 1 , § 328 ods. 2 , § 329 ods. 1 C.s.p. zdôrazňujúc, že nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá osvedčenosť danosti práva (nároku) t.j. právny vzťah medzi stranami, a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Navrhovateľ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má tiež povinnosť osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia. 1.2. Potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovateľka odôvodňovala tým, že určité neznáme osoby (pravdepodobne aj sám žalovaný) boli súčasťou spáchania trestného činu podvodu pri získavaní nájomného bytu pôvodne patriaceho Mestskej časti Bratislava - S. do osobného vlastníctva iných fyzických osôb, ktorý užíva navrhovateľka na základe nájomnej zmluvy spolu so svojim deťmi. Zároveň podľa tvrdení navrhovateľky sa mal žalovaný dopustiť zásahu do domovej slobody navrhovateľky, ako aj jej detí, neoprávneným vstupom do predmetného bytu ako aj odcudzením spisového materiálu ohľadom bytu a zväzku kľúčov. Navrhovateľka uviedla, že v dôsledku opakovaných neoprávnených vstupov do bytu neznámymi osobami (aj v nočnej dobe) má obavu o svoj život a zdravie, ako aj život a zdravie svojich detí. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila aspoň pravdepodobnosť nároku, ktorého ochrany sa domáha v konaní, keďže súd nemal za preukázaný titul užívania bytu na R. O. X D. H.. Navrhovateľka nepredložila nájomnú zmluvu ani žiadny iný doklad preukazujúci, že by predmetnú nehnuteľnosť skutočne od roku 2015 až doposiaľ oprávnene užívala na základe nájomnej alebo inej zmluvy, a teda že by jej mali patriť práva a povinnosti vyplývajúce z nájomného resp. iného vzťahu, okrem iného aj nerušené užívanie tejto nehnuteľnosti. Naviac aj v prípade, ak by navrhovateľka preukázala existenciu nájomného vzťahu k predmetnému bytu, k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila žiadne doklady o tom, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom narušoval jej užívacie právo k nehnuteľnosti, porušoval jej domovú slobodu, prípadne sa dopustil akéhokoľvek vstupu do bytu či fyzického útoku voči nej či jej deťom. Sama navrhovateľka v návrhu uvádza, že vstupu do bytu sa mali dopustiť jej neznáme osoby, pričom tvrdenie o tom, že touto osobou by mal byť práve žalovaný odôvodňuje údajným záznamom z kamery, ktorá sa mala nachádzať nad schránkami v bytovom dome a podobou neznámej osoby na tomto zázname s fotografiou na sociálnej sieti, avšak preukázanie týchto tvrdení súdu z navrhovateľkou predložených dokladov nevyplýva. 1.4. Navrhovateľka nielenže neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia (samotný nárok), ale ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu neosvedčila potrebu okamžitého zásahu súdu do výkonu vlastníckeho práva žalovaného, ktorý mu svedčí titulom LV č. XXXX pre k. ú. S.. Navrhovateľka tiež nepreukázala, že by žalovaný vykonával akékoľvek úkony smerujúce k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľnosti, k zásahom do domovej slobody a osobnej integrity navrhovateľky a jej detí. Ak by aj navrhovateľka osvedčila danosť nároku a potrebu naliehavej úpravy pomerov, nebolo by možné vydať neodkladné opatrenie smerujúcej aj voči jej deťom, keďže neboli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia označené ako ďalší navrhovatelia. Keďže neboli splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. . Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Vytkla súdu prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania nesprávne a neúplné zistil skutkový stav veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vôbec sa nezaoberal jej tvrdeniami, tieto nevyhodnotil, nevyvrátil ani nepotvrdil jednotlivé skutočnosti najmä sa nezaoberal spôsobom získania užívacieho práva na predmetný byt na R. O.. Č..X, ani tým, že navrhovateľka spolu s deťmi predmetný byt riadne užíva od roku 2015, nezisťoval skutočnosti týkajúce sa jeho zhodnotenia rozsiahlou rekonštrukciou a zmenou z nebytového priestoru na byt, nezaoberal sa ani jej tvrdením, že na jeho odkúpenie od Mestskej časti S., zaplatila p. R. 10.000,-€ a nezaoberal sa od ktorej osoby kúpil predmetný byt žalovaný. Taktiež vytkla súdu prvej inštancie, že podcenil vyhrážky, osobné ataky, zasahovanie do riadneho užívania bytu, krádež dokladov, kľúčov, nočné vniknutie do bytu, inštalovanie kamery na sledovanie mojej osoby, tieto nevyhodnotil a ani sa nezaoberal dôvodmi konania týchto osôb. Uvedené je potvrdené Záznamom policajného oddelenia Bratislava S. zo dňa 01.08.2019 v čase o 15,00 hod.. Nezabezpečil si výpovede jednotlivých osôb uvedených v trestnom oznámení. Z navrhovateľkou uvedených skutočností mal okresný súd nariadiť pojednávanie a tieto osoby vypočuť a to za účelom presného úplného a objektívneho zistenia skutkového a právneho stavu veci . 2.1. Taktiež bolo povinnosťou okresného súdu v zmysle Charty o ochrane detí zabezpečiť, aby žalovaný nezasahoval do ich základných práv na riadny a nerušený život, nezasahoval do základných životných potrieb detí, vypínaním elektrickej energie, protiprávnym vnikaním do ich obydlia v nočných hodinách a pod. To že ide o mal. deti nebral do úvahy, týmto sa nezaoberal, napriek tomu, že deti požívajú osobitnú ochranu v zmysle medzinárodných právnych dokumentov, Charty na ochranu detí, ktorými je SR viazaná, zákonov Slovenskej republiky, Zákona o rodine a iné a vo veci rozhodol. 2.2. Žalovaný pokračuje v konaní, ktoré obmedzuje a zabraňujeme navrhovateľku v riadnom užívaní predmetného bytu, nakoľko odpojil elektromer o čom zakladá dôkaz - Oznámenie elektrární o prerušení dodávky elektrickej energie a odpojení elektromeru. Navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu uplatneného petitu. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 13. V posudzovanom prípade navrhovateľka žiada od súdu poskytnutie ochrany v podobe neodkladného opatrenia ktorým by súd zakázal žalovanému (vlastníkovi bytu ktorý užíva navrhovateľka) akýkoľvek zásah do zmeny majetkového práva k predmetnému bytu. Navrhovateľka preukázala vlastnícke právo žalovaného k bytu, avšak žiadnym spôsobom ani len neosvedčila existenciu nájomného vzťahu na základe ktorého užíva predmetný byt vo vlastníctve žalovaného, pričom požiadavka preukázania existencie a dôvodnosti hmotnoprávneho nároku vychodí zo znenia § 326 C.s.p. Neodkladné opatrenie teda nie je možné nariadiť len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí skúmať nielen ochranu toho kto o nariadenie žiada, ale tiež musí rešpektovať ochranu toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Správne teda súd prvej inštancie postupoval, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže nemal za preukázaný titul užívania bytu. t.j. hmotnoprávny nárok. Navrhovateľka existenciu nájomného, resp. iného vzťahu neosvedčila ani v odvolacom konaní, keďže nepredložila žiadny doklad preukazujúci oprávnenosť užívania predmetnej nehnuteľnosti, čím neosvedčila oprávnenosť nároku, ktorému mal súd poskytnúť ochranu. Ak absentuje existencia nároku, ktorému sa má poskytnúť, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia ani netreba skúmať, pretože chýba základ na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia. 14. Súd prvej inštancie sa nad rámec svojich povinností vo svojej úvahe venoval aj ďalšiemu predpokladu potrebnému pre naradenia neodkladného opatrenia a správne konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila ani potrebu okamžitého zásahu súdu do výkonu vlastníckeho práva žalovaného, keďže nepreukázala, že by žalovaný vykonával akékoľvek úkony smerujúce k ďalšiemu scudzeniu nehnuteľnosti ako aj k zásahom do domovej slobody a osobnej integrity navrhovateľky a jej detí. Tomuto záveru nasvedčuje navrhovateľkou prezentovaný skutkový popis rozhodujúcich okolností z ktorých vyplýva, že opakované zásahy, najmä opakované nepredvídané vstupy do bytu vykonávajú neznáme osoby. Dôvodné podozrenie, že opakované útoky vykonáva žalovaný však ničím nepreukázala. Neodkladné opatrenie teda nemožno nariadiť, keď je ohrozenie práv navrhovateľky iba domnelé a navrhovateľka prednáša iba akúsi proklamovanú obavu, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku navrhovateľky potvrdzovali. Účelom neodkladného opatrenia je podľa zákona potreba dočasnej úpravy pomerov strán a je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov žalovaného, v dôsledku ktorých sa navrhovateľka môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, zákonné predpoklady ktoré navrhovateľka v rámci popisu rozhodujúcich skutočností neosvedčila. 15. Bez akéhokoľvek dopadu na posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať argumentáciu navrhovateľky, ktorá namieta, že súd nezisťoval skutočnosti týkajúce sa zhodnotenia bytu rozsiahlou rekonštrukciou, úhrady sumy 10.000,- € p. R. ako aj okolnosťami prevodu vlastníckeho práva na žalovaného, keďže tieto okolnosti sú z hľadiska podmienok predpokladaných v ust. § 326 C.s.p. úplne irelevantné. 16. Navrhovateľka osobitne zdôrazňuje povinnosť súdu v zmysle Charty o ochrane detí zabezpečiť, aby žalovaný nezasahoval do ich základných práv na riadny a nerušený život, do základných životných potrieb detí vypínaním elektrickej energie, protiprávnym vnikaním do ich obydlia v nočných hodinách, povinnosť ktorá môže nastúpiť až potom, čo má súd na podklade navrhovateľkou tvrdených skutkových okolností osvedčené, že ich práva sú porušené. Pokiaľ navrhovateľka existenciu práva - nájomného vzťahu nepreukázala, nemôže očakávať poskytnutie ochrany zdanlivému právu ani deťom. Súd nemôže z hľadiska riešenia životných situácií navrhovateľky prekračovať svoje právomoci a vyhovieť návrhu bez toho aby boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie opatrenia. Navrhovateľka musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, ktorý je zdôraznený kvôli tomu, aby súd neskúmal iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. 17. Oznámenie elektrární o prerušení dodávky elektrickej energie a odpojení elektromeru by bol rozhodne dôkazom o porušení práva nerušene byt užívať, avšak iba pre užívateľa bytu, ktorý svoje právo má zabezpečené nájomnou, resp. obdobnou zmluvou. V prípade navrhovateľky, ktorá nemá uzatvorený nájomný vzťah nemožno o zásahu do jej práva byt nerušene užívať ani uvažovať. 18. Nad rámec správnosti napadnutého uznesenia tiež treba uviesť, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka žalobu vo veci samej nepodala a z obsahu návrhu neodkladného opatrenia ani nevyplýva, že by žalobu vo veci samej chcela podať. Neodkladné opatrenie by malo slúžiť navrhovateľke do doby riadneho rozhodnutia vo veci trestného oznámenia podaného navrhovateľkou na Okresnej prokuratúre Bratislava IV dňa 05.08.2019. Požadované neodkladné opatrenie teda nemá povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý by mohol byť riadne uplatnený žalobou, z dôvodu ktorého je využitie tohto procesného prostriedku neprípustné. Podstatným znakom neodkladného opatrenia je predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa ním upravujú pomery strán alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie a preto neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe vo veci smej. Opodstatnenosť opatrenia je priamo závislá od skutočnosti, či vzťah, ktorý sa upraví neodkladným opatrením, bude vyriešený konečným rozhodnutím, vydaným na základe žaloby. Keďže aj takáto spojitosť absentuje, nie je aj z tejto príčiny, daný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).