Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/275/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504131428 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1504131428.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Y. S., B.. XX.XX.XXXX, X. X., X. XX J., proti žalovanej: Y. X., B.. XX.X.XXXX, X. X., L. Z. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s.r.o., Bezručova 1, Bratislava, IČO: 52 424 944, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.1.2018, č.k. 24C/232/2004-740, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II m e n í tak, že žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo výroku I zamietol žalobu žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „vyporiadanie BSM„) a vo výroku II podľa § 255 ods.1, § 262 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal žalovanej náhradu trov konania so súčasným deklarovaním, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. 2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 143, § 148, § 149 ods.3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) konštatujúc, že žalobou podanou dňa 25.10.2004 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov takým spôsobom, že žiadal, aby súd do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal rodinný dom, nachádzajúci sa v X. - O., L. Z. XX, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie O., parc.č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 217 m2, parc.č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 220 m2, parc. č. XXXXX - rodinný dom, súp.č. XXXX a súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.000.000,- Sk ako vyrovnávajúci podiel majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní BSM obdržala vo väčšom rozsahu. Žalobný návrh odôvodnil tým, že so žalobkyňou viedli spoločnú domácnosť od 7.3.1999, v auguste 1999 žalobkyňa v rámci dedičského konania po zosnulom manželovi Y. X. nadobudla 1/8- inu rodinného domu, nachádzajúceho sa v Bratislave, Pri zvonici 23, kúpnu cenu za zostávajúce spoluvlastnícke podiely vo výške 538.947,-Sk uhradil žalobca za žalovanú ostatným spoluvlastníkom zo svojich finančných prostriedkov nadobudnuté z predaja svojho rodinného domu v I., štvrť T., R. XX a žalovaná sa stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v celosti. V septembri 1999 nechal vypracovať projekt stavby rodinného domu, následne začal s búracími prácami, po ich ukončení začal s výstavbou rodinného domu v X., L. Z. XX, ktorý dokončil v júli 2000, kedy sa spolu so žalovanou a jej maloletými deťmi, pochádzajúcimi z predchádzajúceho manželstva, nasťahovali. Výstavbu rodinného domu financoval výlučne zo svojich finančných prostriedkov, ktoré boli jeho vlastníctvom pred uzavretím manželstva so žalovanou, uvedenú skutočnosť preukazuje výpis z P. X. zo dňa 30.11.1999 s vkladom vo výške 10.000.000,-Sk. Žalovaná počas celého spolužitia nebola nikde zamestnaná, neprevádzkovala podnikateľskú činnosť, nemala žiaden príjem. Počas trvania manželstva zveľaďoval aj rodinný dom vo vlastníctve žalovanej, nachádzajúci sa v N. L. J., Z. XX, ktorý spoločne so žalovanou a jej deťmi obývali do júla 2000. Stavbu rodinného domu v X. - O., Pri zvonici 23 realizoval a financoval zo svojich vlastných finančných prostriedkov, nadobudnutých pred uzavretím manželstva so žalovanou, do stavby investoval cca 10.000.000,-Sk. Žalovaná nesúhlasila s požadovaným nárokom a v konaní uviedla, že v dedičskom konaní po nebohom manželovi Y. X. bola schválená dedičská dohoda o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej jej pripadol dedičský podiel o veľkosti 1/5-ina k nehnuteľnosti - rodinnému domu v X., Pri zvonici 23, 2/5-iny zdedili po zosnulom otcovi dve maloleté deti. Následnou kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice sp.zn. N263/99 a Nz237/99 zo dňa 12.11.1999 odkúpila od ostatných podielových spoluvlastníkov ich podiely na uvedenej nehnuteľnosti, za kúpnu cenu 256.000,-Sk, ktorú uhradila z vlastných finančných prostriedkov dňa 21.9.1999. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca získal finančné prostriedky z predaja svojho rodinného domu v I., tento rodinný dom bol vo vlastníctve spoločnosti Commercoop, spol. s r.o., žalobca mal v predmetnom období niekoľko súdnych konaní so svojou bývalou manželkou (rozvod, výživné, vyporiadanie BSM), v ktorých preukázal svoju nepriaznivú finančnú situáciu a v jeho finančných možnostiach nebolo financovanie prestavbu rodinného domu. Pred uzavretím manželstva bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu, nachádzajúceho sa v X., L. Z. XX, stavebné úpravy tohto rodinného domu financovala v plnom rozsahu a výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Ako dcéra majiteľa firmy O. X. pracovala v troch prevádzkach otca na základe živnostenského listu č. 3018/92-Ž/So do roku 2000, je výlučnou vlastníčkou dvoch rodinných domov - N. L. J. a O.. V danom období predala nehnuteľnosti v kat. území N. L. J., zapísané na LV č. XXXX, parc.č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 396 m2, parc.č. XXX/XXX - záhrady o výmere 217 m2, parc.č. XXX/XXX - záhrady o výmere 402 m2, za kúpnu cenu 1.410.000,-Sk, tiež čerpala stavebný úver na dostavbu rodinného domu v O. vo výške 600.000,-Sk a predala pozemky zapísané na LV č. XXX, kat. územie O., parc.č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 104 m2, parc.č. XXXXX - záhrady o výmere 158 m2. Žalobca vstupoval do manželstva účelovo z ekonomických dôvodov, dobre poznal ekonomickú situáciu žalovanej a predpokladal, že sa finančne obohatí na jej úkor, nepodieľal sa finančne na zveľaďovaní rodinného domu v N. L. J., rodinný dom v O. bol vždy vo výlučnom vlastníctve žalovanej. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo procesných strán uzavreté dňa 4.12.1999 bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.10.2001, č.k. 9C 204/01-21 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2001) rozvedené a z manželstva nepochádzali žiadne deti. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ku konfliktom medzi účastníkmi dochádzalo hneď od počiatku manželstva, hlavným problémom predstavoval vzťah žalovanej k bývalému manželovi a jeho vzťah k spoločným deťom, čo prekážalo žalobcovi, ktorý sa vo februári 2001 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, I. Č.. XXXX, kat. územie Trnávka, žalovaná bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc.č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parc.č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, a rodinného domu, nachádzajúceho sa na parc.č. XXXXX, súp.č. XXXX, X., L. Z. XX. Predmetné nehnuteľnosti žalovaná nadobudla kúpou, vklad do katastra nehnuteľností svedčiaci vlastníctvo žalovanej bol realizovaný pod číslom V-7327/02 dňa 24.3.2003. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 13.11.2013, č.k. 24C 232/2001-679 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 14 247,58 eur, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a obom stranám uložil povinnosť zaplatiť v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu po 156,94 eur titulom náhrady poplatku za poskytnutie bankových informácií a povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 854,50 eur, žiadnej z procesných strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že procesné strany nenadobudli počas trvania manželstva žiadnu spoločnú nehnuteľnosť, rodinný dom, nachádzajúci sa na parc.č. XXXXX, súp.č. XXXX, X., L. Z. XX vždy patril do výlučného vlastníctva žalovanej. Investície do rekonštrukcie uvedeného rodinného domu žalovanej, vynaložené zo spoločných finančných prostriedkov vo výške 28 495,15 eur, zodpovedajúce stavebnému a inému materiálu, zakúpenému počas trvania manželstva, podložené zo strany žalobcu relevantnými listinnými dôkazmi procesného útoku, súd vyhodnotil ako masu BSM a žalobcovi priznal právo na vyplatenie polovice z tejto sumy na vyrovnanie jeho podielu v rámci bezpodielového vysporiadania. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol, keďže dôvodnosť vyplatenia sumy presahujúcej priznanú výšku vyrovnávajúceho podielu do požadovanej čiastky žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a zo strany žalovanej boli predložené dôkazy procesnej obrany svedčiace o tom, že disponovala dostatočnou výškou finančných prostriedkov na rekonštrukciu svojho rodinného domu. V neposlednom rade súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní prihliadal aj na dĺžku trvania manželstva procesných strán, uzavretého v decembri 1999, reálne trvajúceho do februára 2001, kedy žalobca opustil spoločnú domácnosť a manželia prestali spoločne nakladať s peniazmi a mal za to, že existencia manželstva je príliš krátkou dobou na preinvestovanie finančnej čiastky 14 miliónov Sk do prestavby nehnuteľnosti. 5. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2017, č.k. 3Co 103/2014-712 bol na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, aby súd prvej inštancie odstránil vady svojho procesného postupu a ustálil majetok, ktorý má patriť do vyporiadania BSM a v tomto smere vyzval procesné strany aby sa výslovne vyjadrili, či finančné prostriedky, ktoré strany prípadne nadobudli v priebehu trvania manželstva, sú predmetom vyporiadania BSM a v rámci toho aj špecifikovali peňažné prostriedky na konkretizovaných účtoch, existujúcich ku dňu právoplatnosti rozvodu manželov. Následne súd prvej inštancie určí, ktoré veci tvoria spoločný majetok manželov so súčasným dôsledným vyporiadaním sa s tvrdením žalobcu o tom, že do BSM patrí rodinný dom nachádzajúci sa v X. - O., D.. L. Z. XX P. X., súp.č. XXXX, postavený na parc.č. XXXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie O.Á., vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hl. mesto Bratislavu, pracovisko Bratislava II. V tejto súvislosti súd druhej inštancie, s prihliadnutím na stav zápisu v katastri nehnuteľností k danej nehnuteľnosti, existujúci ku dňu zániku manželstva procesných strán, zdôraznil, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. Vo vzťahu k predmetu sporu súd druhej inštancie dal ďalej do pozornosti súdu prvej inštancie, že na hnuteľné veci, nehnuteľné veci, prípadne finančné prostriedky tej ktorej strany sporu je možné v konaní o vyporiadanie BSM prihliadať iba vtedy, ak tieto veci boli vložené do veci, ktorá patrí do BSM, t.j. do veci spoločnej. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ktorý v priebehu konania uvádzal, že do rodinného domu, ktorý urobil predmetom vyporiadania, investoval výlučné finančné prostriedky, je nutné po ustálení majetku patriaceho do BSM zohľadniť, že ak by došlo k investovaniu výlučných finančných prostriedkov žalobcu do výlučného vlastníctva žalovanej, nie je možné takúto investíciu vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie BSM. 6. V ďalšom priebehu konania po doplnení dokazovania v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie po výsluchu procesných strán zistil, že žalobca v rámci vyporiadania BSM požaduje vyporiadať rodinný dom, nachádzajúci sa v X. - O. na D. L. Z. XX, zapísaný na I. Č.. XXXX, kat. územie O., L..Č.. XXXXX, U..Č.. XXXX, ktorý podľa tvrdenia žalobcu patrí do spoločne nadobudnutého majetku a v čase rozvodu so žalovanou bol majetkom spoločným, žiadnu inú vec ani finančné prostriedky vyporiadať nepožadoval. Navrhoval, aby predmetný rodinný dom bol prikázaný do vlastníctva žalovanej, ktorej súd uloží povinnosť vyplatiť žalobcovi polovicu hodnoty tohto rodinného domu, ktorý podľa odhadu žalobcu má hodnotu okolo 18.000.000,- Sk. Žalobca požadoval ako vyrovnávajúci podiel od žalovanej sumu 9.000.000,- Sk, prípadne sumu určenú znaleckým posudkom. Žalobca tvrdil, že List vlastníctva bol po dohode napísaný na žalovanú, a to ako na výlučnú vlastníčku z toho dôvodu, že sa predtým rozviedol s prvou manželkou, s ktorou má syna, ktorý fetoval a preto, aby s ním v budúcnosti žalovaná nemusela bojovať, sa pred uzavretím manželstva so žalovanou dohodli, že rodinný dom bude napísaný len na ňu a on ako vlastník na LV nikdy nefiguroval. Rodinný dom bol celý zbúraný a postavený nový, nové priečky sú inde ako v starom dome, nový dom bol postavený o podstatne väčšej rozlohe, starý dom bol zrovnaný so zemou. Trval na tom, že dom bol zbúraný a nanovo postavený, výkresy po technickej stránke preukazujú, že nejde o dom stojaci na pôvodných múroch. Do rodinného domu investoval svoje peniaze, nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že pri vstupe do manželstva bol nemajetný, žalovanú deväť dní pred uzavretím manželstva pripísal na svoj bankový účet, na ktorom mal 10.000.000,- Sk. Požadoval, aby súd dal vypracovať znalecký posudok na predmetný rodinný dom, ktorým bude vyvrátené, že dom bol len rekonštruovaný a naopak potvrdené, že rodinný dom bol postavený nanovo. Rodinný dom v O. patrí do spoločného majetku, tvorí masu BSM, v rámci vyporiadania žiadal polovicu hodnoty uvedeného rodinného domu, vo výške určenej znalcom. Žalovaná uviedla, že do BSM nepatrí nič, počas trvania manželstva nenadobudli procesné strany žiaden majetok, predmetný rodinný dom získala žalovaná dedičstvom po predchádzajúcom manželovi spolu s maloletými deťmi, dom bol vždy vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Ak žalobca investoval vlastné finančné prostriedky, neinvestoval ich do spoločnej veci, ale do nehnuteľnosti patriacej žalovanej. Dokazovaním bolo preukázané, že prebehla rozsiahla rekonštrukcia domu, ale boli ponechané obvodové múry a nikdy nedošlo k zmene vlastníctva, túto nehnuteľnosť ako výlučný vlastník vlastnila len žalovaná. Znalecký posudok je irelevantným dôkazom, jeho vykonanie by bolo nadbytočným. 7. Súd prvej inštancie následne v rozhodnutí uviedol, že podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo reálne existovalo ku dňu jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý čas je rozhodujúci pre posúdenie stavu vecí ako je napr. ich vek, miera opotrebenia, pri určení ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadavanie. Rozhodujúce pre zistenie spoločného majetku patriaceho do BSM je obdobie trvania manželstva, v danom prípade od obdobie od 4.12.1999 do 30.10.2001, hnuteľné veci, nehnuteľnosti a finančné prostriedky, ktoré získal ktorýkoľvek z účastníkov konania v čase pred uzavretím manželstva nie je ani nemôže byť predmetom vysporiadania, bez ohľadu na skutočnosť, že procesné strany pred manželstvom spolu žili a viedli spoločnú domácnosť. V rámci vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva musí súd i bez návrhu prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov, ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, pričom na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Nepochybne za prínos jedného z manželov možno považovať predovšetkým peniaze, ktorými prispel k zhodnoteniu spoločnej veci. 8. Z výsluchu procesných strán a listinného dôkazu LV č. XXXX mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že procesné strany počas trvania manželstva nenadobudli žiadnu spoločnú nehnuteľnosť, rodinný dom v Trnávke bol vždy vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Súd neprijal názor žalobcu, že zbúraním starého rodinného domu a postavením na tom istom mieste nového domu, je nový rodinný dom súčasťou masy BSM, a preto je potrebné vyporiadať ho tak, aby bol prikázaný do vlastníctva žalovanej, ktorej súd uloží povinnosť vyplatiť žalobcu polovicou hodnoty tohto rodinného domu. Rodinný dom a príslušný pozemok nadobudla žalovaná ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom (dedičstvo v roku 1999), uvedená nehnuteľnosť nikdy nebola počas trvania manželstva vo vlastníctve inej osoby ako žalovanej, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva a ktorú skutočnosť zhodným vyjadrením potvrdili obe procesné strany. Z právneho hľadiska teda nikdy nešlo v prípade daného rodinného domu o spoločnú nehnuteľnosť, bez ohľadu na skutočnosť, či bol pôvodný rodinný dom zbúraný a postavený nanovo alebo či došlo k rozsiahlej rekonštrukcii. Pre posúdenie súdu, či rodinný dom patrí do masy BSM a je potrebné ho vyporiadať, je rozhodujúcou skutočnosťou vlastníctvo k danej nehnuteľnosti počas trvania manželstva procesných strán, ktoré jednoznačne svedčalo v rozhodujúcom období žalovanej ako výlučnej vlastníčke. Požadovanie prikázať rodinný dom do vlastníctva žalovanej zo strany žalobcu je v tomto kontexte zmätočné a nerealizovateľné, nemožno prikázať do vlastníctva žalovanej nehnuteľnosť, ktorá jej vždy počas trvania manželstva procesných strán ako výlučnej vlastníčke patrila a z uvedeného dôvodu preto žalobcovi neprináleží požadovať polovicu hodnoty tohto rodinného domu, ktorého spoluvlastníkom nikdy nebol. 9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa §150 Občianskeho zákonníka každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho (výlučného majetku) vynaložil na spoločný majetok. Zákon ukladá právo tomu zodpovedajúcu povinnosť náhrady toho, čo bolo z individuálneho majetku vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania, z čoho vyplýva, že musí preukázateľne existovať spoločný majetok manželov, do ktorého jeden z manželov vložil svoje finančné prostriedky. V danom prípade by musel rodinný dom v O. patriť do spoločného majetku procesných strán, aby si mohol žalobca nárokovať svoje finančné prostriedky, ktoré vynaložil na rodinný dom v O. a súd by na takýto nárok musel prihliadať. Nakoľko tento rodinný dom nepatrí do masy BSM, a to z dôvodu, že vždy bola výlučnou vlastníčkou domu len žalovaná a podľa tvrdenia samotného žalobcu, ktorý počas celého konania uvádzal, že do rodinného domu, ktorý nesprávne považoval za predmet vyporiadania, investoval výlučné finančné prostriedky, nie je možné takúto investíciu žalobcu vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie BSM. 10. Súd prvej inštancie napokon v rozhodnutí uviedol, že mu neprináležalo v konaní hodnotiť majetkové pomery žalobcu ani jeho solventnosť v čase vstupovania do manželstva so žalovanou, ale to, či vložil počas trvania manželstva svoje výlučné finančné prostriedky do spoločného majetku procesných strán alebo v rámci spoločných peňazí boli peniaze investované do veci patriacej jednej z procesných strán. V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca svoje finančné prostriedky vynaložil na zhodnotenie nehnuteľnej veci vo vlastníctve žalovanej, ktorých vrátenia, resp. nahradenia sa mal domáhať titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu, a to samostatnou žalobou, nie v rámci vyporiadania spoločne nadobudnutého majetku počas trvania manželstva procesných strán. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho tým, že jeho námietky voči zákonnej sudkyni uvedené v podaní zo dňa 7.12.2006 zapríčinili, že táto bola voči nemu zlostná a podráždená a jej rozhodnutie považuje za jej ješitnosť, vzdor a revanš. Mimoriadny stavebný úver vo výške 600.000,- Sk si žalovaná zobrala len ako zastierací manéver, nakoľko si ho vzala po roku a pol po tom, ako bol dom dostavaný a plne funkčný a rovnako je možné hodnotiť aj ďalší predaj majetku doložený na čl. 322 - 324 spisu, ktorý sa realizoval až dňa 21.5.2001 (10 mesiacov po dostavaní predmetu sporu a 105 dni po tom, ako bol z domu vyvedený). Žalovaná klamala v predmete sporu, ktorého celková hodnota v r. 2001 predstavovala 18.000.000,- Sk a v súčasnosti by jeho hranica presiahla sumu 1 000 000 eur. V spore mal objektívnu cenu predmetu sporu povedať iba nezávislý znalec z odboru stavebníctva a to je to, čo bolo a je treba v tomto spore rozhodne dostať do pozadia. Pri porovnaní starého Znaleckého posudku (čl. 13-25) a nového znaleckého posudku by bolo zistené, že búda bola dňa 15.9.1990 zrovnaná zo zemou, z akého luxusného rodinného domu bol žalovaný dňa 5.2.2001 vyvedený a že tvrdenie svedka Romana Kapustu o tom, že novopostavený rodinný dom stojí na obvodových múroch starého domu je hlúposť, že novopostavený rodinný dom je niekoľkokrát vyšší a niekoľkonásobne väčší a že znalecký posudok predložený žalovanou dňa 15.5.2007 bol viac ako 10 násobne podhodnotený. Zákonná sudkyňa nikdy od žalovanej doklady solventnosti z roku 1999 nepožadovala, ale zato k týmto skutočnostiam od neho vyžiadala predložiť účtovné doklady od stavebných materiálov použitých na stavbu predmetu sporu, i keď mu ako fyzickej osobe nič a nikto neprikazuje účtovné doklady archivovať a navyše netušil, že raz sa bude rozvádzať. Žalovanej sa nikdy neopýtala, prečo bola už pred uzavretím manželstva pripísaná na bežný účet žalobcu a po uzavretí manželstva jej bola k tomuto účtu vydaná platobná karta s denným limitom 50.000,- Sk. Je treba si položiť otázku, prečo sa zákonná sudkyňa neopýtala svedkov T. R. H. Y. L., čo práve dňa 15.5.199 robili na adrese L. Z. XX a čo bolo dôvodom ich návštevy, keďže títo sa po príchode porozhliadali po prázdnom pozemku, na ktorom sa práve končili búracie práce . Skutočnosť , že starý rodinný dom bol zbúraný potvrdilo aj 5 svedkov vypovedajúcich vo veci búrania starého rodinného domu vyvezeného spol. Strnisko AUTOOPRAVOVŇA spol.s.r.o. do chránenej oblasti v obci I. ( čo bolo predmetom sporu ). K dátumu 16.11.1999 žalovaná nebola majiteľkou ani len plotu okolo pozemku o ktorom pojednáva znalecký posudok a sudkyňa preto nemohla dňa 17.1.2018 dokazovanie ukončiť. Žalobca uviedol, že z dôvodu, aby preukázal, že žalovaná spoločne so svojou právnou zástupkyňou neustále a trvalo klamali, predloženým podhodnoteným znaleckým posudkom zákonnú sudkyňu zámerne a vedome uviedli do omylu , a spolu so svedkom žalovanej G. W. tvrdiacim, že v tomto prípade sa jedná iba o rozsiahlu, ale stále iba rekonštrukciu, aby na predmet sporu bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom bude uvedená súčasná cena predmetu sporu čím žalovaný preukáže podvodnosť znaleckého posudku predloženého žalovaniu, že novopostavený rodinný dom nestojí na pôvodných obvodových múroch starého domu a že tento rodinný dom je od základu nový a postavený v čase trvania manželstva so žalovanou. Žalobca v odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd v rozhodnutí prikázal žalovanej v rámci vysporiadania BSM uhradiť žalobcovi: a/ jednu polovicu hodnoty z ceny zakúpeného motorového vozidla dňa 10.8.2000 vo výške 9 125 eur (550.000,- Sk), jednu polovicu zo sumy 110.457,84 ,- Sk, ktorú , mala žalovaná na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 15.10.2001 (1 830 eur) a jednu polovicu z ceny predmetu sporu, ktorá podľa odhadu v roku právoplatného ukončenia manželstva dosahovala úroveň 18.000.000,- Sk, čiže sumu 300 000 eur (9.000.000,- Sk). 12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že predmetný rozsudok v súlade s vykonaným dokazovaním a na základe ich správneho vyhodnotenia dospel k správnym záverom o tom, že rodinný dom bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej, že manželstvo účastníkov trvalo len od 4.12.1999 do 30.10.2001, že žalobca bol rozvedený s predchádzajúcou manželkou rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 34 C 305/98 zo dňa 30.4.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.5.1999 a že príjem žalobcu v čase rozvodu (apríl 1999) predstavoval sumu vo výške 7.850,- Sk. Z hľadiska právneho nešlo v prípade rodinného domu o spoločnú nehnuteľnosť a v prípade, ak by toto chcel žalobca vyvrátiť, musel by preukázať, že počas trvania manželstva bol rodinný dom vo vlastníctve oboch strán sporu. 13. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k vyjadreniu žalovanej zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a to vo vzťahu k postupu súdu vo veci, vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej produkovaným v priebehu konania,, k postupu pri búraní starého domu a k nevykonaniu ním navrhnutého znaleckého dokazovania. 14. Žalovaná v následnom písomnom podaní uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších písomných podaní a ústnych vyjadrení a aj svojej skutkovej a právnej argumentácie. Oznámila, že zvažuje podanie trestného oznámenia voči žalobcovi podľa § 373 Trestného zákona. 15. Žalobca sa v reakcii zo dňa 16.11.2018 vyjadril k zvažovaniu žalovanej o podaní trestného oznámenia. 16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 470, § 379, § 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. 17. Ako prvoradé zdôrazňuje, že zo systému neúplnej apelácie uplatňovanej v odvolacom konaní vyplýva, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie je možné napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 365 ods.1,2 C.s.p., ktoré je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.). Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia odvolacej lehoty na podanie odvolania je odvolací súd pri prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie viazaný (§ 380 ods.1 C.s.p.) čo znamená , že prítomnosť ( naplnenie ) iných odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať, okrem vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd neprihliadal na dôvody obsiahnuté v podaní žalobcu zo dňa 19.5.2018 ( čl. 822), ktoré bolo žalobcom súdu doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania . 18. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 19. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že v ňom žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. 20. Z obsahu odvolania ďalej vyplýva, že žalobca ním napadol správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). K uvedenému dôvodu treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 21. Posledným odvolacím dôvodom vyplývajúcim z obsahu podaného odvolania je námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie vo vzťahu k ním navrhnutému znaleckému dokazovaniu nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.). 22. Po odvolacom prieskume veci odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nezistil existenciu odvolacích dôvodov, ktorými žalobca odôvodnil svoje odvolanie. 23. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 24. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 25. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 26. V citovaných ustanoveniach je upravené vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Ide nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tejto formy spoluvlastníctva, a to všetko podľa zásad uvedených v ust. § 150 Obč. zákonníka. Predmetom vyporiadania je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku tohto spoluvlastníctva a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd určiť, ktoré veci tvoria spoločný majetok manželov a oddeliť veci, ktoré vlastnili manželia pred uzavretím manželstva od vecí, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, ale ktoré slúžia iba potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania. Pri prihliadnutí na dispozičnú zásadu v civilnom konaní je treba zdôrazniť, že súd nie je oprávnený z vlastnej iniciatívy zisťovať majetok, ktorý by mal patriť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a je na strane, ktorá tvrdí, že vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, uniesť dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá počas manželstva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré aj v takom prípade vec vylučujú z bezpodielového spoluvlastníctva, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. 27. V prejednávanom prípade, po vrátení veci na súd prvej inštancie, tento v zmysle záverov uvedených v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2017, č.k. 3 Co/103/2014-712 ako prvoradé ustálil majetok, ktorý má patriť do vyporiadania BSM. V tomto smere zohľadnil prednes žalobcu , ktorý sa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 17.1.2018 vyjadril, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí rodinný dom súp.č. XXXX nachádzajúci sa v X. - O., na D.. L. Z. XX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie O. postavený na parc.č. XXXXX a žiada, aby bol rodinný dom prikázaný do vlastníctva žalovanej , ktorej súd uloží povinnosť vyplatiť mu polovicu hodnoty tohto domu vo výške 9.000.000,- Sk . Žalobca uviedol, že nič iné titulom vyporiadania BSM nežiada. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie sa v následne vydanom rozhodnutí správne zaoberal iba týmto majetkom , ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu patriť do masy majetku spoločne nadobudnutého počas trvania manželstva. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní v odvolacom návrhu požaduje okrem ním označeného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadanie vo vzťahu k ďalšiemu spoločnému majetku, a to k zakúpenému motorovému vozidla dňa 10.8.2000 vo výške 9 125 eur (550.000,- Sk) a k sume finančných prostriedkov vo výške 110.457,84 ,- Sk, ktorú mala žalovaná na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 15.10.2001, na tento jeho návrh nebolo možné odvolacím súdom podľa § 371 C.s.p. prihliadnuť. 28. S prihliadnutím na stav zápisu v Katastri nehnuteľností k označenej nehnuteľnosti existujúci ku dňu zániku manželstva strán z ktorého vyplýva, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu bola v danom čase žalovaná, dôkazné bremeno na preukázanie medzi stranami spornej skutočnosti, že označený rodinný dom nadobudli manželia (žalobca a žalovaná), resp. niektorý z nich počas trvania manželstva, t.j. v období od 4.12.1999 do 30.10.2001 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva), a že sa nejednalo o veci získané dedičstvom alebo darom, zaťažovalo žalobcu. 29. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu , ktorá určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. 30. V danej veci, ktorej predmetom je žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť skutočnosti, ale aj navrhovať dôkazy, ktorými by preukázal opodstatnenosť svojej žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca nikdy nebol na príslušnom liste vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník, resp. spoluvlastník spornej nehnuteľnosti. Svoj nárok žalobca odvodzoval od skutočnosti, že rodinný dom súp.č. XXXX nachádzajúci sa v X. - O., na ul. L. Z. XX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie O. nachádzajúci sa na parc. č. XXXXX, postavil na mieste iného rodinného domu vo vlastníctve žalovanej, ktorý zbúral a na stavbu nového rodinného domu vynaložil svoje výlučné finančné prostriedky. Z vyjadrení žalobcu produkovaných v priebehu konania vyplýva, že k zbúraniu starého rodinného domu mal pristúpiť ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, následne začal stavať nový rodinný dom, stavbu v zime 1999/2000 zazimoval a spoločne so žalovanou a jej deťmi sa do rodinného domu nasťahoval v lete r. 2000. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že táto skutočnosť pri jej spornosti (keď žalovaná v celom priebehu konania uvádzala a preukazovala, že sa jednalo len o rozsiahlejšiu rekonštrukciu nehnuteľnosti patriacej do jej výlučného vlastníctva) nebola žalobcom v konaní preukázaná v miere umožňujúcej prijatie záveru o pravdivosti žalobcom tvrdenej skutočnosti. V uvedenej veci preto nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo) a s jeho skutkovými závermi nie je dôvodné polemizovať. 31. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta nevykonanie ním navrhnutého dokazovania, a to „vypracovanie znaleckého posudku na predmetný rodinný dom, ktorým bude vyvrátené, že dom bol len rekonštruovaný a naopak potvrdené, že rodinný dom nebol postavený nanovo„ ,v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nevysvetlil svoju úvahu o zamietnutí tohto dôkazného návrhu uznesením vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 17.1.2018; z uvedeného je možné vyvodiť, že súd pri rozhodovaní, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.1 C.s.p.), tento návrh nepovažoval za taký, ktorý by mohol prispieť k náležitému objasneniu veci (§ 187 C.s.p.). Podľa ust. § 185 a nasl. C.s.p. v znení účinnom od 1.7.2016 dokazovanie je zákonom upravený postup súdu ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods.1 C.s.p.), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. V danej veci za stavu, kedy žalobca v konaní neprodukoval podstatné dôkazy o tom, že v prípade rodinného domu súp.č. XXXX nachádzajúceho sa v X. - O., na D.. L. Z. XX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie O. na parc. č. XXXXX sa jedná o stavbu postavenú v priebehu trvania manželstva strán (napr. doložením rozhodnutí príslušného stavebného úradu, ktoré je potrebné si obstarať pred stavbou novej nehnuteľnosti ) a v konaní už vykonané dokazovanie tvrdenie žalobcu v tomto smere nepreukazovalo, je aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie žalobcom navrhnutého znaleckého dokazovania nadbytočné, zbytočne zaťažujúce strany sporu a iné osoby a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania zakotvenou v čl. 17 C.s.p.. 32. Za zodpovedajúci procesnej úprave odvolací súd považuje aj postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na deň 17.1.2018 po vyjadreniach sa strán k dokazovaniu a k právnej stránke veci uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 182 C.s.p.) a námietky odvolateľa proti takémuto postupu posúdil ako nedôvodné. 33. Pokiaľ za daného stavu súd prvej inštancie vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o vložení jeho výlučných finančných prostriedkov do rodinného domu súp.č. XXXX nachádzajúceho sa v X. - O., na ul. L. Z. XX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie O.Á. na parc. č. XXXXX dospel s použitím ust. § 150 Občianskeho zákonníka k záveru, že takúto investíciu nie je možné vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeho rozhodnutie je vecne a právne správne 34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I, ktorým žalobu zamietol podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 35. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. V posudzovanej veci v súvislosti s výrokom II, ktorým súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania je treba uviesť, že podľa hore citovaných zákonných ustanovení súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje iba o nároku na náhradu trov konania. V praxi uvedené znamená, že súd jedným výrokom v rozhodnutí, ktorým konanie končí, buď prizná (v plnom rozsahu alebo čiastočne percentom, príp. zlomkom) alebo neprizná (úspešnej) strane sporu proti neúspešnej strane nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania (za predpokladu, že takýto nárok na náhradu trov konania bol sporovej strane priznaný) v ďalšom rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, o výške tejto náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 39. S poukazom na uvedené, len v záujme formálnej správnosti výroku II, odvolací súd pristúpil postupom podľa § 388 C.s.p. k jeho zmene a jeho formuláciu upravil tak, aby bolo jasné, v akom rozsahu sa pri zohľadnení plného úspechu žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).