Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/85/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506202432 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1506202432.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: I. B., R.: XXXXXXXX, B. O. XX, Z. proti odporcovi: Starosta Mestskej časti Bratislava - Petržalka so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa z 5.1.2006 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn.: Č. 2005/14968/10 zo dňa 22.11.2005 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave p o s t u p u j e vec na ďalšie konanie Okresnému úradu Bratislava ako orgánu, príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 30.10.2019 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne príslušnému súdu z dôvodu § 246 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) doručený z Okresného súdu Bratislava V na základe jeho uznesenie sp. zn. 9S/1/2006-24 zo 7.9.2007 spis sp. zn. 9S/1/2006 vo veci navrhovateľa: I. B., R. XXXXXXXX proti odporcovi: Starosta Mestskej časť Bratislava - Petržalka o opravnom prostriedku navrhovateľa z 5.1.2006 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn.: Č. 2005/14968/10 zo dňa 22.11.2005. Podaným odvolaním navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie odporcu Č. 2005/14968/10 zo dňa 22.11.2005, ktorým tento uložil navrhovateľovi podľa § 13 ods. 9 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) pokutu v súlade s § 2 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/1993 o predajnej a prevádzkovej dobe v živnostenskom podnikaní v Mestskej časti Bratislava - Petržalka (ďalej len „VZN“) vo výške 100 000.- Sk za spáchanie správneho deliktu - porušenia prevádzkovej doby v prevádzke navrhovateľa na Medveďovej ul. č. 38 v Bratislave. Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie súdom. Pri skúmaní podmienok konania v zmysle § 103 O.s.p. súd prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie rozhodnutia, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN vydaného odporcom v rámci výkonu štátnej správy v živnostenskom podnikaní. Je nespochybniteľným fakt, že zákon o obecnom zriadení v § 13 ods. 9 písm. a) priznáva odporcovi oprávnenie uložiť navrhovateľovi ako osobe oprávnenej na podnikanie pokutu (podobne zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia -ďalej len „zákon o hlavnom meste“- priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej (originálnej) pôsobnosti obce ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy - pričom v rozsahu § 28 ods. 2 písm. b) zákona o hlavnom meste ukladať pokuty, t.j. vydávať individuálne správne akty o správnom delikte a o uložení sankcie zaň.) Takýmito rozhodnutiami odporca priamo zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, túto sankčnú právomoc ako vyjadrenie princípu suverenity je pritom nutné vždy nevyhnutne odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu (a teda i priamo spájať so štátnou mocou). Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, VZN upravuje predajnú a prevádzkovú dobu v živnostenskom podnikaní, je teda nariadením, týkajúcim sa živnostenského podnikania. Aj napriek tomu, že ust. § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť živnostenského podnikania patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec, s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že akékoľvek správne trestanie, ktorým v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie navrhovateľovi, je preneseným výkonom štátnej správy na obec - odporcu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutie 5Rks/2/2011). Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru sa súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní. V zmysle § 28 ods. 4 posledná veta zákona o hlavnom meste: Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok): Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. V zmysle § 58 ods. 1 správneho poriadku: Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V zmysle § 66a písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“): Štátnu správu v živnostenskom podnikaní vykonávajú živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady. Ako to zjavne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava správnych rozhodnutí (vrátane rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania a teda na preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Zásadu dvojinštančnosti správneho konania premietnutej do citovaného § 53 správneho poriadku riadne upravuje aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktorý v § 83 ods. 2 jasne ustanovuje, že: Návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Rozdielny právny režim pri preskúmavaní priestupkov a ostatných správnych deliktov by bol neproporcionálnou diferenciou v jednotnosti princípov správneho trestania a vo všeobecnej rovine i vážnym zásahom do zásady rovnosti účastníkov tak dôsledne uplatňovanej v občiansko-súdnom i správnom konaní Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na cit. ust. § 66a písm. a) živnostenského zákona okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho preskúmania postupom podľa ust. § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.: Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. V zmysle § 104 ods. 1 O.s.p.: Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Pretože uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie VZN je správnym trestaním, ktoré ako také vždy predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny orgán, rozhodol súd pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto uznesenia. Uvedený právny záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia 3Sžo/55/2012, 5Rks/3/2013, 8Rks/1/2012, 4Sžo/35/2014), podľa ktorej je rozhodnutie orgánu samosprávy o spáchaní priestupku a o uložení sankcie zaň individuálnym správnym aktom preskúmateľný súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, a to na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (a teda nie postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.). Samotné administratívne trestanie je preneseným výkonom štátnej správy (napr. rozhodnutie 5Rks/2/2011) a preto o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej správy. I keď bol spis v prejednávanej veci tunajšiemu súdu doručený 30.10.2019, samotné konanie na Okresnom súde Bratislava V začalo v roku 2006, preto súd pri vydaní tohto uznesenia postupoval aplikáciu príslušného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. z dôvodu citovaného § 492 ods. 1 SSP. Po právoplatnosti výroku o zastavení konania bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu Bratislava na prejednanie podaného odvolania a na rozhodnutie v merite veci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p).