Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/183/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508212879 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1508212879.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 (predtým Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004), zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: K. V., nar. X.X.XXXX, bytom Y. V. XXXXX/X, XXX XX P.-L., zast.: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 16.978,54 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/109/2009-248 zo dňa 8.2.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/109/2009-248 zo dňa 8.2.2018 v napadnutom výroku č. II. a IV. p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 266,97 eur spolu s príslušenstvom zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 15.324,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 1.6.2008 do zaplatenia všetko najviac však do výšky 83.266,59 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 80,6%. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodná žalovaná 1. - p. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.X.XXXX zomrela a podľa dedičského rozhodnutia - Osvedčenie o dedičstve zo dňa 11.3.2010 sp.zn. 1D/441/2009 vydaného notárom J.. R. Q. dedičstvo po zomrelej p. Q. V. v súpisnej hodnote 83.308,91 eur nadobudol syn tejto poručiteľky p. K. V. (súčasný žalovaný). 3. Rozsudkom zo dňa 22.6.2011 č.k. 29Cb/109/2009-66 prvoinštančný súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovaných (žalovaný 1/ K.Š. V., žalovaný 2/ I. A.) na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom a trovami konania. Na základe odvolania žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 1Cob/44/2012-127 zo dňa 24.10.2012 zrušil a to z dôvodu, že z obsahu doručeniek žalovaných predvolávaných na pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by boli žalovaní riadne procesne poučení podľa ust. § 120 ods. 4 OSP (zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“). Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí dodal, že uvedený nedostatok procesného poučenia znemožnil realizáciu procesných práv účastníkov konania priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 4. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 29Cb/109/2009-173 zo dňa 5.6.2014 tak, že obidvoch žalovaných (1/ K. V., 2/ I. A.) zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 16.988,54 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaného 1/ limitoval na plnenie najviac do výšky 83.266,59 eur. 5. Žalovaný 1/ podal voči tomuto rozsudku odvolanie, ktoré založil na tvrdení, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.3.2006 obsahovala neprijateľnú podmienku spočívajúcu v tej skutočnosti, že uvedenej zmluve bolo zakotvené dojednanie, že „odstúpenie od zmluvy nadobúda účinky už zaslaním písomného odstúpenia na prepravu na adresu uvedenú v zmluve a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa takáto zásielka aj skutočne dostane do dispozície dlžníka“. Odvolací súd v svojom následnom rozhodnutí č.k. 1Cob/278/2014-193 zo dňa 7.4.2016, (ktorým predmetný rozsudok v časti, v ktorej bol žalovaný 1/ zaviazaný zaplatiť 16.978,54 eur spolu s príslušenstvom, najviac do sumy 83.266,59 eur zrušil a vrátil na ďalšie konanie) uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že právny predchodca žalobcu platne odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 3.8.2006, keď zásielku obsahujúcu odstúpenie od zmluvy zaslal na adresu bydliska právneho predchodcu žalovaného 1/, pričom si ju tento nevyzdvihol počas plynutia odbernej lehoty, avšak nepostupoval správne, keď k skutočnosti, že si súd prvej inštancie vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako platné, neposudzoval nároky žalobcu podľa právnej úpravy bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP uznesením č.k. 1Cob/278/2014-193 zo dňa 7.4.2016 prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní v prípade platnosti odstúpenia od zmluvy posudzovať uplatnený nárok žalobcu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že právny vzťah medzi stranami sporu (resp. ich právnymi predchodcami), je teda vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo právny predchodca žalovaného 1/ nie, pričom z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že ide o tzv. typovú (formulárovú) zmluvu, ktorú dodávateľ používa vo viacerých prípadoch a ktorej podstatný obsah spotrebiteľ (žalovaný) neovplyvňuje. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi stranami sporu, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka) alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t.j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.). Uvedené si osvojil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. 6. V dôsledku účinného späťvzatia žalobcu zo dňa 5.12.2016 vo výške istiny 266,97 eur spolu s príslušenstvom a za súhlasu žalovaného, súd prvej inštancie zmysle § 144 a 145 ods. 2 CSP vo výroku č. I. napadnutého rozsudku konanie v časti istiny vo výške 266,97 eur spolu s príslušenstvom zastavil. 7. Súladne s názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, súd prvej inštancie posudzoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v úprave dôsledkov odstúpenia od zmluvy, keďže komplexná úprava spotrebiteľského práva vrátane regulácie spotrebiteľských zmlúv sa nachádza v ustanoveniach Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). V zmysle § 48 ods. 2 OZ súd prvej inštancie konštatoval, že právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Uvedený záväzok žalovaného zo zmluvy, od ktorej bolo odstúpené, teda povinnosť vrátiť plnenie žalobcovi, bolo teda potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a stranami sporu nespochybnené, že právny predchodca žalobcu vyplatil právnej predchodkyni žalovaného titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX sumu 16.464,19 eur a to dňa 7.8.2006, sumu 13.277,57 eur a dňa 9.11.2006 sumu 3.186,62 eur. Právna predchodkyňa žalovaného uhradila právnemu predchodcovi žalobcu 11 splátok po 103,60 eur spolu teda uhradila 1.139,60 eur. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať, teda predstavuje sumu 15.324,50 eur a súd zaviazal žalovaného na jej úhradu, vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný nadobudol po poručiteľke, pôvodnej žalovanej 1/ dedičstvo v súpisnej hodnote 83.308,90 eur v zmysle § 470 ods. 1 žalovaný ako dedič zodpovedá za poručiteľovi dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, čo aj súd prvej inštancie ohraničil v svojom výroku. Právne súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 48 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 OZ. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a dôvodil, že nakoľko žalovaný sa so splnením záväzku dostal do omeškania, súd ho zaviazal spolu s istinou na platenie úrokov z omeškania, v súlade s § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,5% ročne od 1.6.2008 tak ako to požadoval žalobca, ktorý si však uplatnil úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, než by mu prináležalo. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 a 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 80,6%. 8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to do výroku č. II. a IV. napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí priznal žalobcovi nárok vo výške istiny dlhu 15.324,59 eur a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie mal tak podľa žalovaného za preukázané, že žalobca poskytol plnenie v ním tvrdenej výške v prospech právnej predchodkyni žalovaného, pričom ho táto žalobcovi vrátila len čiastočne a preto mu s ohľadom na zánik zmluvného vzťahu v dôsledku odstúpenia od zmluvy, vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného žalobca však svoj nárok najmä v rozsahu poskytnutej a žalobcom deklarovanej sume v prospech právnej predchodkyne žalovaného dostatočne nepreukázal. Za týmto účelom predložil žalobca len výpis z účtu, avšak nepreukázal, že prostriedky na tomto účte právna predchodkyňa žalovaného dostala aj do svojej dispozície, resp. ich skonzumovala. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Z vykonaného dokazovania totiž podľa žalovaného nevyplýva, že by sa uvedené finančné prostriedky skutočne dostali do dispozície právnej predchodkyne žalovaného a táto s nimi aj skutočne nakladala. Vo vzťahu k priznanému príslušenstvu žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne z priznanej sumy od dňa 1.6.2008 do zaplatenia. Žalobca si predmetné príslušenstvo uplatnil už v žalobe a ako rozhodný deň omeškania uviedol 1.6.2008. Podľa názoru žalovaného, nárok z bezdôvodného obohatenia vzniká oprávnenému subjektu až jeho uplatnením voči dlžníkovi. Žalobca si však svoj nárok z bezdôvodného obohatenia podľa názoru žalovaného uplatnil až na základe rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 7.4.2016 č.k. 1Cob/278/2014-193, kde bol tento nárok ako bezdôvodné obohatenie kvalifikovaný odvolacím súdom. Až v zmysle tohto rozhodnutia žalobca rekvalifikoval svoj nárok po právnej stránke a až od tohto dátumu mohol vzniknúť žalobcovi nárok na príslušenstvo. Žalovaný bol toho názoru, že nie je možné žalobcovi priznať príslušenstvo od 1.6.2008, keďže právny titul uplatneného nároku, teda aj časť, kedy sa nárok kvalifikoval správnym právnym titulom, nastal podstatne neskôr. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaný odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného na výzvu súdu nevyjadril. 10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 3.8.2006 bola medzi Q. V. (právnou predchodkyňou žalovaného) ako dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu, Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bajkalská 30, Bratislava ako veriteľom uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej už len „zmluva o úvere“). Ako ručiteľ bola v predmetnej zmluve uvedená p. I. A., nar. XX.X.XXXX, voči ktorej je konanie právoplatne skončené. Podľa čl. I zmluvy o úvere predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 500.000,- Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške 300.000,- Sk. V čl. II zmluvy o úvere bol uvedený účel mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení vydané právnym predchodcom žalobcu (znenie február 2005). Právna predchodkyňa žalovaného sa zaviazala splácať na predmetný úver pravidelné mesačné splátky vo výške 103,60 eur, pričom nebolo sporné, že tieto splátky vykonávala nepravidelne. O uvedenej skutočnosti svedčí aj Výpis z účtu odstúpeného medziúveru (čl. 60 súdneho spisu). Poslednú splátku uhradila dňa 8.8.2007. Právny predchodca žalobcu právnu predchodkyňu žalovaného viacerými výzvami vyzýval na plnenie si svojich zmluvných povinností. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti právnou predchodkyňou žalovaného uvedenej v čl. V zmluvy o úvere, a teda omeškaním so splácaním pravidelných mesačných splátok odstúpil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.4.2008 v súlade s čl. VI a VII úverovej zmluvy od zmluvy o úvere a vyzval právnu predchodkyňu žalovaného na okamžité vrátenie zostatku poskytnutých úverových prostriedkov v 7 dňovej lehote. Dlžná suma ku dňu odstúpenia predstavovala sumu 16.711,57 eur (503.452,90 Sk), pričom právna predchodkyňa žalovaného čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 16.446,19 eur. Suma 16.711,57 eur pozostávala okrem dlžnej istiny (po odpočítaní právnou predchodkyňou žalovaného zaplatených splátok) aj zo sumy 1.993,55 eur ako úrok vyčíslený v zmysle čl. II zmluvy o úvere a zo sumy 214,12 eur - poplatok za spracovanie medziúveru, vedeniu účtu, upomienku, predžalobnú upomienku. Právna predchodkyňa žalovaného uhradila v čase od 15.8.2006 do dňa 8.8.2007 celkovo na splátkach 1.139,82 eur. Po odpočítaní z poskytnutej sumy finančných prostriedkov, sumu zaplatených splátok, súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na zaplatenie reálneho bezdôvodného obohatenia vo výške 15.324,59 eur ako sumu, ktorú právna predchodkyňa žalovaného v rámci poskytnutého úveru prevzala a uvedené finančné prostriedky nevrátila. Žalovaným namietaná skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že na základe zmluvy o úvere boli skutočne právnej predchodkyni žalovaného poskytnuté finančné prostriedky na základe citovanej zmluvy podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže o uvedenej skutočnosti okrem výpisov z účtu žalobcu založených v spise svedčí aj tá okolnosť, že právna predchodkyňa žalovaného približne v ročnom časovom úseku síce nepravidelne avšak platila na predmetný úver zmluvne dohodnuté splátky. Odvolací súd ďalej dodáva, že Zmluva o úvere je vo svojej podstate konsenzuálnym kontraktom, takže na vznik záväzkovoprávneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných častiach zmluvy. Tým sa zmluva o úvere zároveň odlišuje od zmluvy o pôžičke upravenej v OZ, ktorá má charakter reálneho kontraktu a okrem vyššie uvedených zmluvných náležitostí sa na vznik záväzku z nej vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Navyše odvolací súd dodáva, že uvedená odvolacia námietka nebola predmetom prerokovania pred súdom prvej inštancie, keďže žalovaný sa nikdy nebránil skutočnosťou, že by právnej predchodkyni žalovaného uvedené finančné prostriedky neboli poskytnuté na základe Zmluvy o úvere, jeho obrana spočívala skôr v námietkach týkajúcich sa výšky žalobného nároku. 14. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného uvedenú v odvolaní a teda týkajúcu sa názoru, že súd prvej inštancie nesprávne ustanovil rozhodný deň, od ktorého sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením dlžnej sumy, keďže žalobca svoj právny nárok začal kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie až na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 278/2014-193 zo dňa 7.4.2016, a teda až od právoplatnosti tohto rozhodnutia sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uvádza, že uvedený právny názor žalovaného nie je správny a je v rozpore s ustálenou súdnou judikatúrou týkajúcou sa právnej kvalifikácie predmetu konania. „Občianske súdne konanie je totiž ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti tomu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedenie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnom názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú“ (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 196/2009 zo dňa 22.9.2010). Vzhľadom na vyššie uvedené a zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, a teda že v mesiaci apríl 2008 došlo k účinnému doručeniu odstúpenia žalobcu od Zmluvy o úvere právnej predchodkyni žalovaného (tak ako uviedol súd prvej inštancie v rozsudku č.k. 29Cb/109/2009-173 zo dňa 5.6.2004), právna predchodkyňa žalovaného sa najneskôr 2.5.2008 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, avšak žalobca požadoval zaviazať žalovaného na úhradu úrokov z omeškania až od dňa 1.6.2008. Ako bolo objasnené vo vyššie uvedenom judikáte NS SR, právna kvalifikácia nároku je výsostne právom ako aj povinnosťou súdu konajúceho o danej veci a nie strán sporu (nie je však vylúčené, aby strany sporu sami si podradili svoj nárok pod príslušné právne ustanovenie), pričom žalobca si svoj nárok ako taký uplatňuje už samotnou žalobou a sankcie spojené s omeškaním dlžníka sa neviažu na iné ako hmotnoprávne podmienky, pričom nesprávna právna kvalifikácia žalobného nároku nemá na uvedené žiaden vplyv. 15. Žalovaný sa formálne odvolal aj do výroku o priznanom nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia, a keďže v súčasnej dobe podľa platného CSP súd nevyzýva na doplnenie dôvodov odvolania, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné ako uvedený výrok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. 16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP s tým, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).