Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201945 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1513201945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: D. R. J.C., C..R.., Z. M. X/ A, L., A.: XX XXX XXX proti žalovanej: R. Š., X.. XX.X.XXXX, L. Ž. X, L., J. B. C. &. M.., R..K..S.., V. XXXXX/XXH, L., A.: XX XXX XXX o zapl. 4.809,70 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 24. júna 2016 č.k. 43C/208/2013-181, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.636,70 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 13.9.2012 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 147,14 eur. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16.12.2010 o 10.30 hod. došlo v Bratislave na križovatke ulíc V. C. H. k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli žalovaná ako vodič poškodeného motorového vozidla U.: L. XXX Z. a P. S. Z. ako vodička motorového vozidla L. XXX C. vo vlastníctve F. H. R. SK, R..K..S.., ktorý túto nehodu zavinil a ktorý mal ako poistník u žalobkyne uzavreté povinné zmluvné poistenie (č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX). Poistná udalosť bola zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Zo správy o dopravenej nehode predloženou žalovanou vyplynulo, že vinníkom mala byť vodička motorového vozidla L. XXX C. P. S. Z.. Žalovaná si uplatnila aj nárok na zapožičanie náhradného motorového vozidla, ktorý žalobkyňa evidovala pod č. PU XXXXXXXXXX. Žalobkyňa vyplatila žalovanej poistné plnenie z J. Č.. XXXXXXXXXX za poškodené motorové vozidlo 3.636,70,- eur a následne dňa 16.2.2011 aj poistné plnenie z PU Č.. XXXXXXXXXX za zapožičanie náhradného motorového vozidla vo výške 1.173,- eur. Celkovo tak žalobkyňa zo škodovej udalosti zo dňa 16.12.2010 žalovanej vyplatila čiastka 4.809,70 eur. Následne v rámci komunikácie s C. J. sa žalobkyňa dozvedela o oznámení KRPZ Bratislava, krajského dopravného inšpektorátu, odboru dopravných nehôd č. KRP-DI-DNI-1/2010-829 zo dňa 1.3.2012, podľa ktorého sa účastníci dopravnej nehody zo dňa 16. 12. 2010 dohodli na zavinení X. Š. (dcéry žalovanej) z dôvodu porušenia § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. j/ zák. č. 372/1990 Zb. Y. X. Š. bola v blokovom konaní uložená pokuta 100,- eur, ktorú zaplatila. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že za škodu spôsobenú pri škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 16.12.2010 na osobnom motorovom vozidle vo vlastníctve žalovanej, zodpovedá vodička tohto motorového vozidla a teda k plneniu žalovanej zo strany žalobkyne titulom nároku z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla došlo bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie 3.636,70 eur, ktorá suma bola bez právneho dôvodu vyplatená žalovanej. Vo zvyšku uplatneného nároku 1.173,- eur, ktorý predstavoval náklady za prenájom vozidla v súvislosti so škodovou udalosťou, súd prvej inštancie žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetná čiastka nebola vyplatená žalovanej, ale na základe žiadosti (č.l. 86 spisu) priamo prenajímateľovi vozidla spoločnosti J., R.. R. K..S.., preto žalovaná nie je v tejto časti pasívne vecne legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v spore ohľadom sumy 1.173,- eur súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj 8,75 % úrok z omeškania od 13.9.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení odpovede žalovanej na výzvu na dobrovoľné plnenie podľa § 563 Obč. zák. 4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania žalobkyni, ktorá bola napriek čiastočnému zamietnutiu žaloby vo veci úspešnejšia (pri 75 %-nom úspechu žalobkyne, ktorej neúspech tvorí úspech žalovanej, bola žalovaná úspešná v rozsahu 24 %). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti, čo činí 51 %. Zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 288,50 eur tak súd prvej inštancie žalobkyni priznal sumu 147,14 eur z titulu náhrady trov konania. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietla, že v konaní nebol preukázaný opak pravdivosti údajov uvedených v Zázname policajného orgánu, pretože nejde o verejnú listinu. Táto listina potvrdzuje skutočnosť, že dňa 16.12.2010 došlo k škodovej udalosti, neobsahuje však potvrdenie (osvedčenie) dohody účastníkov škodovej udalosti zo strany štátneho orgánu o tom, že by sa účastníci škodovej udalosti dohodli na tom, že bola zavinená dcérou žalovanej X. Š. C. P. S. Z.. Záznam síce obsahuje informáciu, že X. Š. bola uložená bloková pokuty 100,- eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a porušenie § 3 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., túto informáciu však nemožno stotožňovať s dohodou účastníkov škodovej udalosti o osobe, ktorá škodovú udalosť zavinila, ani nemožno samo o sebe považovať za preukázané zavinenie dcéry žalovanej. Skutočnosť, že uhradením blokovej pokuty tento účastník škodovej udalosti uznáva zavinenie za škodovú udalosť a dôsledky takéhoto úkonu, nemusí byť účastníkovi pri podpise Záznamu známe a dostatočne zrejmé. Treba vziať do úvahy osobitosť blokového konania ako skráteného druhu správneho konania, ktorý obsahuje zákonné výnimky z princípov riadneho prejednávania a objasňovania priestupkov. S ohľadom na uvedená je odvolateľka toho názoru, že nakoľko Záznam policajného orgánu neobsahuje údaj o tom, že dcéra žalovanej je vinníčkou škodovej udalosti, nemožno dospieť k záveru, ž existuje rozpor obsahu súkromného ohlásenia poistnej udalosti - Správy o dopravnej nehode a oficiálneho Záznamu policajného orgánu a nemožno dospieť k záveru o tom, že v konaní nebol preukázaný opak údajov uvedených v Zázname policajného orgánu. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že podmienkou uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je vyšetrenie škodovej udalosti policajným orgánom, ani predloženie Záznamu o škodovej udalosti poisťovni. Relevantným dokumentom je Správa o nehode vyplnená účastníkmi škodovej udalosti, keďže policajný orgán škodovú udalosť nevyšetroval ani neobjasňoval. Žalobkyňa vyplatila žalovanej poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX na základe Správy o nehode, ktorá je a bola jediným relevantným dokladom na preukázanie splnenia podmienky pre plnenie poistného plnenia zo strany žalobkyne a preto právny dôvod plnenia na strane žalobkyni existoval. Naviac, ak by aj bol daný základ pre uplatnenie právneho nároku žalobkyne na vrátenie istiny titulom bezdôvodného obohatenia, čo žalovaná rozporuje, má za to, že súd prvej inštancie nemal žalované plnenie priznať s odkazom na § 3 ods. 1 Obč. zák. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení o odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. K odvolacej argumentácii žalovanej uviedla, že uloženie pokuty v blokovom konaní má povahu správneho rozhodnutia, t.j. listiny vydanej orgánom verejnej moci v medziach jeho právomoci, ktorý nadobúda právoplatnosť vydaním bloku. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžd/33/2011 podľa ktorého „okolnosť, či je priestupok spoľahlivo zistený, je daná na posúdenie správnemu orgánu, ktorý v rámci voľnej správnej úvahy posúdi, či sú dané podmienky na uskutočnenie blokového konania“. V prípade, že samotný účastník nehody nepovažuje priestupok za spoľahlivo zistený, má právo odmietnuť zaplatenie blokovej pokuty a dožadovať sa prejednania priestupku. Dcéra žalovanej uznala svoje zavinenie na vzniku dopravnej nehody zaplatením blokovej pokuty a podpísaním pokutového bloku. Z uvedeného dôvodu považuje žalobkyňa argumentáciu žalovanej za účelovú. Keďže poistnú udalosť z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 16.12.2010 nespôsobil klient žalobkyne, za vzniknutú škodu neniesol zodpovednosť a preto dôvod na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalobkyne nikdy neexistoval. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 8. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s rozporom obsahu súkromnej listiny - Správou o nehode C. Slovenská J., C..R.. (č.l. 14) a verejnej listiny - Záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti vystavenej KRPZ v Bratislave, KDI dňa 16.12.2010 (č.l. 75 ). Z oznámenia policajného orgánu je totiž zrejmé, že vodičke motorového vozidla X. C., U.: L.-XXXLY X. Š.K. bola ako účastníkovi škodovej udalosti dňa 16.12.2010 uložená bloková pokuta 100,- eur za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. j/ zák. č. 372/1990 Zb. porušením § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. (neuposlúchnutie pokynu vyplývajúce z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia ) a to na základe dohody o jej zavinení. Pokiaľ by sa totiž účastníčky dopravnej nehody dohodli na zavinení zo strany P. S. Z. (ako v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdila žalovaná), bloková pokuta by nebola uložená X. Š., C. P. S. Z.. X. Š. dobrovoľne súhlasila s blokovým konaním a prevzala si pokutové bloky vo výške 100,- eur (viď č.l. 76). Súd prvej inštancie síce nebol v čase rozhodovania o predmetnej veci viazaný rozhodnutím o blokovej pokute (§ 135 ods. 1 O.s.p.), nemal však racionálny dôvod, aby výsledok priestupkového (blokového) konania posúdil inak. Žalovanou navrhovanú svedeckú výpoveď P. S. Z. nemohol súd prvej inštancie zrealizovať, pretože menovaná sa na území SR už nenachádzala (viď č.l. 114), naviac svedok Kuruc vo svojej výpovedi potvrdil, že nebol priamym účastníkom dopravnej nehody 16.12.2010, ako vtedajší partner dcéry žalovanej bol požiadaný o dodatočné vypĺňanie formulárov o škodovej udalosti (na formulároch zakresľoval poškodenie vozidiel) a v tom čase nemal vedomosť o tom, že dcéra žalovanej sa de facto priznala k spáchaniu dopravného priestupku v blokovom konaní. Odvolací súd dodáva, že právna úprava o neviazanosti súdu rozhodnutím vydanom v blokovom konaní bola z Civilného sporového poriadku vypustená (viď § 193 C.s.p.), čím sa zohľadnilo stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 3.10.2001 sp. zn. Cpj 36/2001, ktoré považuje rozhodnutie vydané v blokovom konaní za riadne a rovnocenné administratívne rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom. 9. Keďže poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje na toho, kto za škodu zodpovedá ( § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 427 Obč. zák.), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zodpovedným subjektom za vzniknutú škodu nie je poistený žalobkyne (F. H. R. R., R..K..S..), žalobkyňa nemala právnu povinnosť vyplatiť za poisteného poistné plnenie žalovanej. Žalovaná sa prijatím sumy 3.636,70 eur bezdôvodne obohatila, pretože prijala plnenie bez právneho titulu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Právny titul na plnenie predpokladaný ustanovením § 4 ods. 1, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. totiž nikdy neexistoval. Vzhľadom na to sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila a vznikla jej právna povinnosť bezdôvodné obohatenie vo výške 3636,70 eur žalobkyni vydať (§ 456 Obč. zák.). Pokiaľ sa žalovaná dovoláva dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Obč. zák.), odvolací súd uvádza, že to bola práve ona, ktorá zamlčala pre šetrenie poistnej udalosti podstatné okolnosti - a to uznanie viny vodičky motorového vozidla Nissan v priestupkovom konaní. Preto sa s úspechom dobrých mravov nemôže vo vzťahu k žalobkyni dovolávať. 10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Úspešnej žalobkyni však ich nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 12. Zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).