Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/150/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513213149 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1513213149.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: O. N., D.. X.X.XXXX, N. XX, N., zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanej: C. N., D.. X.X.XXXX, N. XX, N., zastúpenej JUDr. Petrom Poledníkom, advokátom, Grösslingova 58, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C/152/2013-225, zo dňa 16.3.2016, v spojení s opravným uznesením č.k. 24C/152/2013-260, zo dňa 10.5.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov mení tak, že: Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikazuje do vlastníctva žalobcu: osobné motorové vozidlo R.. L. B. Y., F. S. XXXX, v hodnote 15.753 eur, finančné prostriedky vo výške 13.402,36 eura, zostatok na kombinovanom osobnom účte Č.. XXXXXXXXXXXXX, vedenom S. J. T. N., D..V.., G. XX.X.XXXX. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikazuje do vlastníctva žalovanej: N. Č.. XX, D. Z. S. N. na N. X. Č.. XX, X. A.. N. W., pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva, zapísaný na U. S. Č.. XXXX, S. Okresným Ú.F. N. - G. P., G.. Ú. A., Z.. Č.. XXXX, A.. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, v hodnote 104.604 eura, finančné prostriedky vo výške 559,84 eura, zostatok na bežnom účte vedenom S. H. N., V..Z.., L.: Z., G. XX.X.XXXX. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu 37.462,29 eura, do deväťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku. II. Napadnutý rozsudok v časti o uloženie povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V, titulom náhrady znalečného, každému 10,66 eura, potvrdzuje. III. Napadnutý rozsudok v časti o uloženie povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava V, spoločne a nerozdielne 4.029,50 eura, potvrdzuje. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do vlastníctva žalobcu prikázal osobné motorové vozidlo R.. L. B. Y., F. S. XXXX, v hodnote 15.753 eur, finančné prostriedky vo výške 13.402,36 eura, zostatok na G. P. Ú. Č.. XXXXXXXXXXXXX, vedenom vo J. T. N., D..V.. G. XX.X.XXXX, teda veci v celkovej hodnote 29.155,36 eura. Do vlastníctva žalovanej prikázal N. Č.. XX, nachádzajúci sa S. N. na N. X. Č.. XX, X. A.. N. W., pozostávajúci R. H. L. V. A., R. na U. S. Č.. XXXX, S. Okresným Ú. N. - G. P., G.. Ú. A., Z.. Č.. XXXX, A.. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, v hodnote 104.604 eur, finančné prostriedky vo výške 559,84 eura, zostatok na bežnom účte vedenom S. H. N., V..Z.., L.: Z., G. XX.X.XXXX, teda veci v celkovej hodnote 105.163,84 eura. V prospech žalovanej započítal 1.083,90 eura, predstavujúce výlučné finančné prostriedky žalovanej vynaložené na spoločný majetok účastníkov. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu 36.920,34 eura, do deväťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu 10,66 eura titulom náhrady znalečného, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku; žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu 10,66 eura titulom náhrady znalečného, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku; účastníkom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok 4.029,50 eura, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou 16.4.2013 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov s tým, že po rozvode manželstva neprišlo k dohode o rozdelení majetku nadobudnutého počas trvania manželstva, so žalovanou nevedia k dohode dospieť. Navrhoval prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosť - byt a hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu predstavujúcu 1 trhovej hodnoty vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vyrovnací podiel. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že vo veci nevyšli najavo žiadne skutočnosti odôvodňujúce, aby sa súd odchýlil od zásady rovnosti podielov účastníkov na spoločnom majetku, žiadny z účastníkov sa toho ani nedomáhal. Vychádzal z toho, že určenie rozsahu a ocenenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch bývalých manželov. 3. Súd prvej inštancie ozrejmil, že predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo reálne existovalo ku dňu jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý čas je rozhodujúci pre posúdenie stavu vecí ako je napr. ich vek, miera opotrebenia; pri určení hodnoty ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie. Konštatoval, že pri zisťovaní ceny vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa podstatne popieral trhový systém. 4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázaný rozsah nehnuteľných a hnuteľných vecí, zo súhlasných výpovedí strán sporu zistil, že počas trvania manželstva nadobudli zo spoločných finančných prostriedkov nehnuteľné a hnuteľné veci konkretizované vo výrokovej časti rozsudku; vychádzal z toho, že strany sporu sa dohodli na zostatkovej cene hnuteľnej veci - motorového vozidla, aktuálnej ku dňu rozhodnutia súdu, rovnako sa vedeli dohodnúť na skutočnosti, ktorý z účastníkov má záujem na prikázanie konkrétnej veci do svojho vlastníctva. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil prejavenú vôľu strán sporu vlastniť konkrétnu vec; o byt prejavila záujem žalovaná, pre ktorú znamenal vyriešenie bytovej situácie a ktorá po odchode žalobcu v roku XXXX W. X., reálne byt užíva a hradí všetky platby s tým spojené; tiež byt finančne zhodnotila rekonštrukciou. Nakoľko strany sporu nevedeli dospieť k jednotnému záveru ohľadom zostatkovej ceny bytu, ustanovil súd prvej inštancie v konaní znalca; súdom ustanovený znalec Ing. Jozefom Havrila, posudkom č. 9/2015, zo dňa 18.5.2015, určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, spolu so spoluvlastníckymi podielmi na pozemku na 104.604 eur. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy dôkaz predložený žalovanou - znalecký posudok č. 12/2015 zo dňa 27.8.2015, vypracovaný Ing. Jozefom Štipkalom, nakoľko tento bol vypracovaný na zadanie žalovanej, čím možno spochybniť jeho objektivitu a nezávislosť; bol názoru, že súdom ustanovený znalec vypracoval posudok nezávisle od vôle strán sporu účastníkov, jeho objektivita nebola spochybnená nijakým spôsobom. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná požadovala vo svoj prospech zhodnotiť finančné pôžičky, ktoré si zobrala za trvania manželstva od bývalého zamestnávateľa a peňažného ústavu, pôžičku, ktorú jej poskytla dcéra a investície vložené do bytu po zániku manželstva. Dôvodil, že finančné prostriedky použité na splatenie pôžičiek patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko všetky pôžičky boli splatené počas trvania manželstva; išlo teda o spoločné peniaze, na ktoré nemohol prihliadnuť ako na investíciu žalovanej vloženú do spoločného majetku. V prípade finančných prostriedkov, ktoré si žalovaná požičala od dcéry konštatoval, že absentuje v zmluve o pôžičke účel pôžičky, tiež konkrétna lehota splatnosti; z predloženej listiny tieto skutočnosti nie sú zrejmé. Bol názoru, že nepreukázanie použitia poskytnutých finančných prostriedkov vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, ako boli tieto peniaze skutočne minuté, preto tento dôkaz vyhodnotil ako účelový a pri rozhodovaní ho nevzal do úvahy. 6. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalovaná po zániku manželstva zo svojich výlučných finančných prostriedkov vložila do spoločného bytu 1.083,90 eura, ktorými zhodnotila spoločnú nehnuteľnosť formou rekonštrukcie. 7. Súd prvej inštancie prikázal žalobcovi 13.402,36 eura/14.888,68 USD prepočítaných podľa denného kurzového lístka NBS USD/EUR, aktuálnemu v deň rozhodnutia súdu, predstavujúcu finančný zostatok na kombinovanom osobnom účte žalobcu Č.. XXXXXXXXXXXXX, S. S. J. T. N., D..V.., G. XX.X.XXXX, pričom okrem reálneho zostatku započítal do zostatku aj finančné prostriedky vybraté z uvedeného účtu žalobcom v deň právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Žalovanej prikázal 559,84 eura, finančný zostatok na osobnom účte žalovanej L.: Z., S. S. H. N., V..Z.. N., G. XX.X.XXXX. 8. Súd prvej inštancie určil hodnotu všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu vo finančnom vyjadrení na sumu 134.319,20 eura; každému z manželov mala ako 1 pripadnúť čiastka 67.159,60 eura; žalobca získal majetok v celkovej hodnote 29.155,36 eura, žalovaná získala majetok v celkovej hodnote 105.163,84 eura. V prospech žalovanej zohľadnil ako výlučné finančné prostriedky vložené do spoločného majetku peniaze vložené po zániku manželstva do spoločne nadobudnutého bytu vo výške 1.083,90 eura. 9. Vychádzajúc zo zásady, aby čistá hodnota prikázaného majetku každého z bývalých manželov bola rovnaká, súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal s poukazom na § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka tak, že na zachovanie obdržania súhrnne rovnakej hodnoty zo spoločne nadobudnutého majetku každého zaviazal žalovanú na zaplatenie vyrovnacieho podielu 36.920,34 eura; s ohľadom na výšku vyporiadacieho podielu, považoval za vhodné stanoviť na zaplatenie vyrovnacieho podielu lehotu deväťdesiatich dní pre vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. 10. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok 4.029,50 eura súd prvej inštancie rozhodol podľa položky 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. s tým, že výška poplatku predstavuje 3 % z celkovej hodnoty spoločne nadobudnutých vecí - sumy 134.319,20 eura; každú zo strán zaviazal na náhradu 1 nákladov za znalečné/výpoveď znalca na pojednávaní vo výške 21,32 eura uhradené zo štátnych finančných prostriedkov; o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania, keďže nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich. 11. Proti výrokom II. až VII. rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutých častiach zmeniť, v prospech žalovanej započítať 541,45 eura, predstavujúcu 1 výlučných finančných prostriedkov vynaložených na spoločný majetok účastníkov; žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu 37.462,29 eura, do deväťdesiatich dni od právoplatnosti rozsudku; žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť na účet súdu 21,32 eura titulom náhrady znalečného a súdny poplatok 4.029,50 eura; žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 6.561,01 eura. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Stotožnil sa s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozsudku nepochybil pri určení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj jeho hodnoty; nesúhlasil však s nesprávnym právnym posúdením, ktoré sa týka započítania sumy 1.083,90 eura v prospech žalovanej; argumentoval, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že táto suma predstavuje výlučné prostriedky žalovanej, ktoré boli vynaložené na spoločný majetok, v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal v prospech žalovanej započítať iba 1 z uvedenej sumy, pretože pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z princípu parity podielov oboch účastníkov konania, čo znamená, že obom bývalým manželom patrí 1 hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že pokiaľ ide o započítanie celej sumy 1.083,90 eura v prospech žalovanej, súd prvej inštancie porušil princíp parity vyjadrený v § 150 Občianskeho zákonníka; poukázal tiež na ustálenú judikatúru (R 57/1970). Bol názoru, že ak by skutočne došlo k započítaniu celej sumy 1.083,90 eura v prospech žalovanej, došlo by k situácii, kedy by bol žalobca nesprávne zaviazaný znášať náklady sám, hoci jeho podiel na mase majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je len 1 k celku; správne mali byť zaviazaní znášať tieto náklady obaja účastníci v rovnakom pomere; v prospech žalovanej preto mala byť započítaná suma 541,45 eura. 12. Vo vzťahu k ďalším napadnutým častiam rozsudku (o trovách konania, poplatkovej povinnosti a trovách konania štátu) namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil individuálne okolnosti prípadu a opomenul aplikovať príslušnú judikatúru; nezohľadnil prístup žalovanej k súdnemu konaniu, predovšetkým však to, ako sa umelo snažila znižovať hodnotu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, aby nemusela žalobcovi vyplatiť spravodlivú sumu titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že súdom ustanovený znalec v rámci výsluchu na pojednávaní 2.11.2015 potvrdil, že žalovaná sa ho snažila dotlačiť do toho, aby vypracoval znalecký posudok ohľadom bytu na sumu, ktorú určila sama žalovaná (t.j. na sumu 90.000 eur). Za ďalšiu manipuláciu s rozsahom a hodnotou bezpodielového spoluvlastníctva manželov považoval tvrdenia ohľadom existencie údajnej pôžičky 23.000 dolárov pre žalovanú, ktorú chcela zohľadniť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorej existencia bola na pojednávaní 2.11.2015 zákonným spôsobom spochybnená, na čo žalovaná prakticky nereagovala. S ohľadom na konanie na súde prvej inštancie a uvedené skutočnosti bol názoru, že na náhradu trov konania mala byť zaviazaná žalovaná. Žalobca na rozdiel od žalovanej navrhoval vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý vychádza zo skutočnej hodnoty; žalovaná naopak toto odmietala, pričom navrhovala nepomerne nižšiu sumu na zaplatenie titulom vyporiadania; táto skutočnosť tiež bránila tomu, aby sa vec ukončila bez ingerencie súdu. 13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť; uviedla, že považuje za správne, že súd prvej inštancie započítal investíciu do spoločnej veci. Poukázala na to, že žalobca požadoval vyplatenie 1 hodnoty N. Č.. XX, D.Y. Z. S. N. na X. N. Č.. XX, ktorý účastníci nadobudli za trvania manželstva; v priebehu konania strany sporu dospeli k zhodnému stanovisku, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebudú zahrnuté hnuteľné veci a že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí byt, motorové vozidlo a zostatky na peňažných účtoch oboch strán sporu ku dňu zániku manželstva. Zopakovala a zhrnula svoje požiadavky v konaní a závery súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že aby maximálne znížila náklady na súdny spor a ďalej ho nenaťahovala, súhlasila s hodnotou motorového vozidla továrenskej značky L. B., G. G. Ž. S. X.; dohodnutá cena vozidla činila 17.500 USD. Vzhľadom k dlho trvajúcemu sporu a minimálnej spolupráci žalobcu so súdom, sa pokúsila zistiť na svoje náklady majetok žalobcu S. X.; V. W. B. za pomoci súdu v New Jersey zistil, že príjmy žalobcu v roku 2010 činili 29.111 USD, v roku 2011 potom 49.143 USD a za rok 2012 činili 40.366 USD. Ďalej bolo zistené, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla značky L., viac sa nepodarilo zistiť vzhľadom k tomu, že žalobca riadne nespolupracoval. Ďalšie zistenia neprebehli s ohľadom na vysokú finančnú náročnosť a finančné možnosti žalovanej. 14. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná sa vo svojom vyjadrení vo veľkej miere opiera o odôvodnenie napadnutého rozsudku bez toho, aby reagovala na vyjadrenia uvedené v odvolaní; uvádza tvrdenia a skutočnosti, s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie a zväčša iba parafrázuje napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že súdny proces v USA bol skončený so zistením, že žalobca nevlastní žiadny iný majetok ani financie okrem tých, ktoré priznal. Súhlasil s tvrdením žalovanej, že opravovala byt a brala si pôžičky až po jeho odchode do USA, o všetkých opravách a pôžičkách vedel; do USA odišiel za vidinou zárobku a zabezpečenia rodiny, teda aj žalovanej; žalovaná mala počas jeho pobytu v USA k dispozícií jeho debetnú kartu, z ktorej čerpala finančné prostriedky - niekedy dokonca vo väčších sumách ako bol zostatok na karte. Všetky opravy teda financoval on, posielal domov peniaze, ktorými splácala pôžičky, opravy a rekonštrukcie bytu. Okrem iného žalovanej platil aj dovolenky. Ak netrávila dovolenku s ním v USA, platil jej aj dcére nadštandardné dovolenky v rôznych destináciách podľa jej výberu. Zdôraznil, že už súd prvej inštancie sa vysporiadal s argumentom žalovanej, že si požičala 23.000 USD od svojej dcéry na rekonštrukciu kuchyne a obývacej izby a že túto pôžičku údajne preukazuje zmluva o pôžičke a správne tento dôkaz vyhodnotil ako účelový a pri rozhodovaní ho nezobral do úvahy. Poukázal na to, že žalovaná síce v návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ale z jej vyjadrenia nie je jasné, s ktorými tvrdeniami v odvolaní nesúhlasí, resp. čo považuje za sporné; v zásade teda nenapáda ani nespochybňuje žalobcom podané odvolanie; vo svojom vyjadrení iba uvádza, že súd správne započítal investíciu do spoločnej veci a že správne rozhodol o trovách konania, avšak bez akejkoľvek argumentácie, či vyvrátenia tvrdení žalobcu. Vzhľadom na absenciu právnych argumentov, či akýchkoľvek vyjadrení vzťahujúcich sa na odvolanie, považuje žalobca vyjadrenie za neodôvodnené, bezpredmetné a tým pádom právne irelevantné. 15. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu poukázala na to, že žalobca sa prezentoval ako nemajetný, pričom v priebehu konania sa preukázalo, že vlastní osobné motorové vozidlo v hodnote cca 43.000 USD a tiež boli zistené finančné prostriedky na účte. Doklady o kúpe motorového vozidla dodala dcéra sporových strán. Žalobca nepreukázal, že zasielal akékoľvek finančné čiastky žalovanej a že by financoval rekonštrukciu bytu; od roku 2007 so žalovanou nekomunikoval a viedol spoločnú domácnosť v USA s inou partnerkou. Žalovanej nehradil žiadne dovolenky; do roku 2008 bol ilegálny migrant, preto nemal založený ani účet. Ak bola v USA, cestu jej platila dcéra, ktorá sa tam vydala. Pokiaľ ide o znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať, znalca neovplyvňovala. I keď sama odvolanie nepodala, hoci v niektorých častiach nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku, neznamená to, že súhlasí s odvolaním žalobcu. Poukázala na to, že v novembri 2018 bola na jej adresu doručená zálohová faktúra na 44.450 eur, na kúpu nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že žalobca neuvádzal pravdu o svojich majetkových pomeroch. Žalobca posledných 20 rokov žil v USA bez kontaktu s rodinou, v domácnosti s inou ženou. Bola to žalovaná, ktorá sa po odchode žalobcu do USA starala o maloletú dcéru a syna, ktorí obaja študovali a na žalovanej spočívala všetka ťarcha výchovy a materiálneho zabezpečenia. 16. O odvolaní žalobcu proti napadnutému rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) C.s.p), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 18. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konkrétne vo výroku o zápočte vnosu žalovanej a výške vyporiadacieho podielu. Odvolací súd v odvolacom konaní, predmetom ktorého je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov však nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, keďže ide o konanie, v ktorom určitý spôsob vyporiadania vyplýva zo zákona. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje tej - ktorej strane konania a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov), v takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.); pretože odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, pretože nie je viazaný ani spôsobom vyporiadania ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, môže napadnuté rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§ 388 C.s.p.) alebo zrušiť (§ 389 C.s.p.). Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 26.2.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 19. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 20. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 21. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 16.4.2013 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého k 19.2.2013 s tým, že medzi stranami nedošlo k dohode o jeho vyporiadaní. V priebehu konania strany sporu ustálili, že do masy majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu jeho zániku, ktorý navrhujú vyporiadať, patrila nehnuteľnosť - N. Č.. XX na N. XX, S. N., O. S. R.. L. B. Y., F. S. XXXX a zostatky na účtoch (H. N. V..Z.. V. J. T. N., D..V..). Všeobecnú hodnotu bytu stanovil znalec Ing. Jozef Havrila znaleckým posudkom č. 9/2015 zo dňa 18.5.2015 na sumu 104.604 eur; strany sa zhodli na tom, že motorové vozidlo má hodnotu 15.453 eur; zároveň sa zhodli na prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva každému z nich. Uvedené skutočnosti žalobca v podanom odvolaní ani nenamietal; predmetom odvolania bol nesprávny postup súdu prvej inštancie pri započítaní vnosu žalobkyne. 23. Na objasnenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že aj v čase medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa právne vzťahy (medzi bývalými manželmi, príp. medzi nimi a tretími osobami) týkajúce sa majetku a záväzkov, ktoré tvorili jeho predmet, naďalej riadia predpismi o spoločnom majetku (ktoré upravujú vzťahy obsahom i účelom im najbližšie; § 853 Občianskeho zákonníka) a každý z (bývalých) manželov je preto naďalej vlastníkom celej veci s tým, že jeho vlastnícke právo je obmedzené rovnakým vlastníckym právom druhého manžela. 24. Súčasťou tzv. širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj vyporiadanie „vnosov“ (z výlučného majetku na majetok spoločný alebo zo spoločného majetku na majetok výlučný), ktoré je založené na princípe návrhovosti, pričom predmetom vyporiadania môžu byť len tie pohľadávky každého z nich z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a ich spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok, ktorý urobili predmetom konania. Vyporiadanie investícií (vnosov) z výlučného majetku do majetku spoločného predpokladá vo všeobecnej rovine tvrdenie, že výlučné finančné prostriedky (či majetok) jedného z nich boli použité v prospech majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve a súčasne požiadavku investujúceho manžela, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. 25. Pohľadávka toho z manželov, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok (tzv. vnos) nesmeruje voči druhému manželovi, ale voči celej mase spoločného majetku, ktorého skutočná hodnota je nižšia o výšku hodnoty vnosu - čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len výšky, ktorá zodpovedá pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva. Pri výpočte vyporiadacieho podielu preto súd postupuje tak, že o hodnotu vnosu zníži hodnotu spoločného majetku, ktorý bol predmetom vyporiadania. 26. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie, rešpektujúc vôľu sporových strán, považoval za vhodné prikázanie nehnuteľnosti (bytu) do výlučného vlastníctva žalovanej spolu so zostatkom na účte vedenom v H. N., V..Z.. a prikázanie motorového vozidla do výlučného vlastníctva žalobcu spolu so zostatkom na účte vedenom vo J. T. N., D..V.. 27. Pri určení výšky vyporiadacieho podielu, odvolací súd vychádzal zo súdom prvej inštancie ustálenej hodnoty spoločného majetku 134.319,20 eura (15.753 eur + 13.402,36 eura + 104.604 eur + 559,84 eura). V súlade s vyššie uvedenými právnymi východiskami spôsobu zápočtu vnosov, bolo potrebné od hodnoty spoločného majetku odpočítať vnos žalovanej z výlučných prostriedkov do spoločného majetku vo výške 1.083,90 eura a vypočítať tak hodnotu čistého majetku bývalých manželov, ktorý predstavuje 133.235,30 eura. Podiel každého z manželov na čistom majetku tak predstavuje 66.617,65 eura (133.235,30 eura : 2); žalovaná má titulom vyporiadania dostať 67.701,55 eura (66.614,51 eura + 1.083,90 eura) a žalobca má dostať 66.617,65 eura; žalovaná titulom vyporiadania dostala 105.163,84 eura (104.604 eur + 559,84 eura), t. j. na vyrovnanie podielov má žalobcovi zaplatiť 37.462,29 eura. Žalobca dostal 29.155,36 eura (15.753 eur + 13.402,36 eura), pričom má dostať 66.617,65 eura, t.j. na vyrovnanie podielov mu má žalovaná doplatiť 37.462,29 eura. 28. Pretože odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnej výške vyporiadacieho podielu, napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil; súčasne z výrokovej časti rozsudku vypustil výrok o započítaní sumy 1.083,90 eura v prospech žalovanej ako nadbytočný. 29. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho ako celku) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, berúc do úvahy predovšetkým výsledok konania, pri ktorom každá zo sporových strán získala vyporiadaním hodnoty vo výške jednej polovice v pomere k celku, avšak nie v rozsahu v akom každý z nich požadoval (žalobca navrhol k vyporiadaniu spoločnú nehnuteľnosť, ktorej hodnotu odhadoval na sumu 85.000 - 100.000 eur a hnuteľné veci, od ktorých vyporiadania strany napokon upustili; žalovaná okrem nehnuteľnosti navrhla k vyporiadaniu ďalší spoločný majetok v nie nepatrnej výške); strany sporu sa zhodli aj na prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva každého z nich. Odvolací súd tiež prihliadol na skutočnosť, že strany sporu sa pred podaním žaloby mimosúdne nedohodli. I keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovanú na mimosúdne vyriešenie sporu, nepreukázal, že výzva bola žalovanej riadne doručená a žalovaná mala dostatok času na výzvu žalobcu reagovať (výzva založená v spise je datovaná dňom 26.3.2013, žaloba bola súdu doručená 16.4.2013), čím nebolo preukázané, že žalovaná odmietla pred začatím konania sporu bez ospravedlniteľného dôvodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vôbec rokovať a znemožnila tak mimosúdne vyporiadanie. Odvolací súd neuznal námietku žalobcu, že vec nebolo možné ukončiť bez ingerencie súdu iba z dôvodu na strane žalovanej; tvrdenia žalobcu z obsahu spisu nevyplývajú. Rozhodnutie o tom, či a nakoľko bola strana sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov úspešná alebo nie, závisí výlučne na úvahe súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore výsledok konania nesvedčil potrebe priznania náhrady trov konania výlučne jednej sporovej strane. 30. Žalobca napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie zaviazal žalobcu a žalovanú na zaplatenie 10,66 eura každého z nich titulom znalečného, vyplateného predbežne zo štátnych finančných prostriedkov a uložil stranám sporu povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 4.029,50 eura. O povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. 31. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v týchto napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 32. Výrok o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V vyplatené znalečné odvolací súd ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil, nakoľko štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s (v danom čase) platnou procesnou normou (§ 148 O.s.p.), <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523148'&ucin-k-dni='30.12.9999'>podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu (R 75/2018). Odvolací súd nemal v konaní preukázané dôvody, pre ktoré by k úhrade znalečného mala byť zaviazaná iba jedna zo sporových strán. 33. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. 34. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. 35. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. 36. Vo vzťahu k výroku o poplatkovej povinnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov obom stranám sporu, nakoľko rozhodnutie súdu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok len jednému z manželov prichádza do úvahy výnimočne, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa; tieto však v priebehu konania nevyšli najavo a neboli ani preukázané. Ak teda súd prvej inštancie zaviazal žalobcu a žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločne a nerozdielne, postupoval správne, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).