Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/109/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515203733 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515203733.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: I. G., N. Ö. Z. XX-XX/XX/X, XXXX J., F., zastúpenej JUDr. Zuzanou Kozákovou, advokátkou so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, proti žalovanému: Š. F., N. C. XX, N., V. na W.: Ž. XX, Z., o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom družstevného bytu v Bytovom družstve Petržalka, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 13. januára 2016, č. k. 39C/108/2015 - 110, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov v sume 99,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku a v sume 293,34 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobkyne, do troch dní. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve A. Z. Z. D. N. Č.. XX na L.. A. N. W. Z.A.. Č.. XXXX, na O. XX S. N. - A., uzavretá medzi účastníkmi N. A. V. I. G. na strane prevádzajúcich a Š. F. na strane nadobúdateľa dňa 18.01.2000, predložená Bytovému družstvu A. dňa 24.01.2000, je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 99,50 eur súdny poplatok a v sume 220,42 eur trovy právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo žalobkyne a N. A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 14C/227/87 - 15 zo dňa 10.11.1987, právoplatným dňa 27.12.1987 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 11C/22/87 - 11 zo dňa 23.02.1988, právoplatným dňom 14.03.1998, bolo žalobkyni a N. A. zrušené právo spoločného užívania predmetného bytu s tým, že ďalšou užívateľkou (výlučnou nájomníčkou) tohto bytu zostáva žalobkyňa a N. A. bol povinný vypratať predmetný byt do 15 dní odo dňa, ku ktorému mu bude podľa vykonateľného rozhodnutia príslušného národného výboru pridelený náhradný byt, alebo poskytnuté náhradné ubytovanie. Dohodou o prevode členských práv a povinností k členskému podielu, uzatvorenou dňa 05.09.1992 medzi prevádzajúcimi ako nájomcami (čl. II dohody) uvedenými: "N. A. V. O. I. G.Á." a žalovaným ako nadobúdateľom, došlo k prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve. Dohodu vzalo bytové družstvo na vedomie uznesením č. 83/2/3000 zo dňa 24.02.2000 a so žalovaným uzavrelo nájomnú zmluvu o prenechaní bytu č. XX na L.. A. W. Č.. A.. XXXX na O. XX do užívania. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že občiansky preukaz č. SH 051107 (uvedený ako doklad žalobkyne) bol vydaný na tretiu osobu bytom S. A. a z odpovede JUDr. Miloša Kaana, notára, na žiadosť o oznámenie, či v osvedčovacej knihe pod číslami 370, 371 a 373 (372) z roku 2000 (na Dohode o prevode členských práv a povinností, v Prílohe k dohode, Prehlásení) je úradne overený podpis žalobkyne, zistil, že pod uvedenými číslami v roku 2000 na Notárskom úrade JUDr. Miloša Kaana nebol osvedčený podpis žalobkyne. Dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a taktiež dospel k záveru, že v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobkyňa ako členka bytového družstva a výlučná nájomníčka bytu neurobila žiaden prejav vôle smerujúci k prevodu členských práv a povinností. Dohoda o prevode členských práv a povinností a s tým spojený nájom družstevného bytu, uzatvorená dňa 18.01.2000, je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nakoľko sa v nej nejedná o prejav vôle žalobkyne previesť na žalovaného členské práva a povinnosti a s tým spojené právo nájmu bytu. To znamená, že predmet právneho úkonu - uzavretie napadnutej Dohody o prevode členských práv a povinností už v dobe vzniku právneho úkonu nebol možný a dovolený a dohoda bola uzavretá v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie žalobného návrhu súdu, osobná účasť na pojednávaní dňa 13.01.2016) podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 1/13 výpočtového základu v roku 2015 a 2016, t. j. v sume 64,53 eur x 2 a 66 eur spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 8,39 x 2 a 8,58, t. j. spolu v sume 220,42 eur. Žalobkyni nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, vyčíslených jej právnou zástupkyňou v celkovej sume 2.403,83 eur podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z hodnoty práva v sume 85.000 eur, za úkon právnej služby v sume 592,52 eur, keď s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z toho, že pri určení tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v konaní, predmetom ktorého je určenie neplatnosti právneho úkonu, sa vychádza z hodnoty práva; právna úprava v každom jednotlivom prípade umožňuje skúmať, či takýto predmet konania (nie) je možné oceniť peniazmi a v závislosti od toho stanoviť výšku odmeny. V prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o právo, t. j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Účelom právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani ju vymôcť, ale len určiť, že takýto právny úkon je neplatný. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2010 sp. zn. 3M/Cdo/9/2009, z 29. júla 2010 sp. zn. 2M/Cdo/8/2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01. septembra 2008 sp. zn. 1M/Obdo/V/17/2016, sp. zn. 5M/Cdo/9/2010. Náhradu trov právneho zastúpenia priznal žalobkyni za 3 úkony právnej služby s odôvodnením, že zo spisu, a ani z vyjadrení na pojednávaní nevyplýva skutočnosť, že bolo nutné ďalšie rokovanie s klientkou, a nahliadnutie do spisu právnou zástupkyňou dňa 15.07.2015 nemožno považovať za účelne vynaložený úkon právnej služby. 2. Proti tomuto rozsudku, v časti o náhrade trov konania, podala odvolanie v zákonom lehote žalobkyňa, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia z hodnoty práva, ktorá bola predmetom sporu podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tak, ako bolo vyčíslené podaním zo dňa 18.01.2016 spolu v sume 2.405,83 eur, alternatívne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že vyčíslila trovy právneho zastúpenia z hodnoty práva, ktorá bola predmetom sporu podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení vyhlášky č. 184/2013 Z. z. s účinnosťou od 01. júla 2013 sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností v Bytovom dome A. Z.Y. Z. D. X-L. N. na L.. A. N. W. Z.Ú.. Č.. XXXX na X. O. XX, N. a išlo teda v spore o vysokú majetkovú hodnotu, ktorej bola žalobkyňa podvodným spôsobom zbavená a vyslovením neplatnosti právneho titulu, ktorým bola zbavená členských práv a povinností v BD spojených s nájmom bytu, bolo obnovené a prinavrátené jej majetkové právo. Podľa ustálenej judikatúry všeobecnou cenou členských práv a povinností (členského podielu) v bytovom družstve spojených s nájmom bytu, ako majetkového práva, je cena, za ktorú je možné v danom mieste nadobudnúť, alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto cena (trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Žalobkyňa pri určení hodnoty predmetu sporu, ktorú odhadla na sumu 85.000 eur, vychádzala z priemernej trhovej ceny porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite, ktorá sa podľa dostupných údajov na realitných portáloch v čase prevzatia zastúpenia pohybovala v rozpätí od 80.000 eur do 95.000 eur a podľa aktuálnych ponúk z realitných portálov v čase vyčíslenia trov konania sa cena bytu porovnateľného veľkosťou a stavom pohybovala od 96.000 eur do 99.500 eur. Výška tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky z hodnoty práva v sume 85.000 za jeden úkon právnej služby je 592,52 eur. Poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, podľa ktorého súd dospel k záveru, že určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností z 18.01.2000 znamená úplné vyriešenie obsahu sporností daného právneho vzťahu, obnovenie členstva v bytovom dome od roku 1977 do súčasnosti a s tým spojené práva a povinnosti člena družstva a súčasne práva nájmu bytu (práva užívania družstevného bytu). Išlo teda o spor za účelom dosiahnutia vlastníctva majetkového práva a jeho vymoženia. V prípade jej neúspechu v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu by bola v rámci prebiehajúceho konania o vypratanie bytu, ktoré sa začalo z podnetu bytového družstva voči žalovanému po zániku nájmu bytu, ona ako osoba, ktorá má byt vo svojom faktickom užívaní bez právneho titulu, z bytu nemilosrdne vyhodená bez reálnej možnosti sa brániť proti takémuto úkonu z dôvodu neexistujúcej aktívnej legitimácie. Svojím podaním teda sledovala navrátenie a získanie materiálnej hodnoty, ktorej bola podvodne zbavená a úspechom v konaní získala späť majetkové právo, ktoré ako predmet právneho úkonu je peniazmi vyjadriteľné a oceniteľné. Uviedla, že i keď súdna prax nie je jednotná, pri priznávaní náhrady trov konania v určovacích sporoch, prevažná časť judikatúry súdov sa prikláňa k názoru, že aj vo veciach určenia, či tu právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať z hodnoty veci, alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Aj vo veciach určenia neplatnosti zmluvy ide väčšinou o cenu veci alebo práva, ktoré sú peniazmi oceniteľné. V týchto veciach nejde o stanovenie hodnoty predmetu konania, ktorým je určenie neplatnosti zmluvy, alebo o stanovenie hodnoty predmetu zmluvy, ktorej neplatnosť sa stala predmetom konania. Hodnota predmetu zmluvy je potom určiteľná hodnotou hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, ktorá je peniazmi oceniteľná, alebo hodnotou záväzku - plnenia (odplaty), ak ide o iný predmet zmluvy ako hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Rozhodujúcim kritériom sú reálne dôsledky, resp. účinky súdneho rozhodnutia v právnej sfére účastníka konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/119/2012, ktorý bol publikovaný v odbornom časopise Zo súdnej praxe č. 5/2012. Nesúhlasila tiež s názorom súdu prvej inštancie, že nemožno považovať za účelne vynaložený úkon právnej služby ďalšie rokovanie s klientkou a namietala, že toto rokovanie bolo pre ňu veľmi dôležité a účelné, keď býva mimo republiky, nedisponuje elektronickou poštou a nemá prostriedky na dlhé medzištátne mobilné telefonické hovory a chcela osobne prerokovať a nechať si vysvetliť uznesenie MV SR, ktoré bolo doručené iba žalobkyni a bolo jej oznámené odloženie trestného stíhania zodpovedného príslušníka policajného zboru, ktorý spôsobil nekonanie vo veci jej trestného oznámenia a dopad tejto okolnosti na jej pozíciu; okrem toho dostala informácie a odporúčanie od vedúceho samosprávy v dome, aby z dôvodu narastajúceho dlhu na byte podnikla nejaké kroky na bytovom družstve a zaujímal ju aj stav tohto konania, keď zo súdu od podania žaloby nebola doručená žiadna informácia, vyjadrenie žalovaného a pod. a žila vo veľkej neistote a strachu, a teda na predmetnom rokovaní s právnou zástupkyňou žalobkyne boli okrem informácie po nahliadnutí do spisov riešené aj ďalšie, pre ňu veľmi dôležité otázky, ktoré súviseli s jej neistým právnym postavením. 3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania strán v súlade so zásadou úspechu v konaní vyjadrenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, keď žalobkyni, ktorá mala úspech v konaní v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania. Pri určení výšky odmeny za úkon právnej služby správne súd prvej inštancie vychádzal z účelu poskytnutej právnej služby, ktorým nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, ani ju vymôcť, ale určiť neplatnosť právneho úkonu, a to Dohody o prevode členských práv a povinností v Bytovom družstve A. spojených s nájmom bytu, a preto základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 6. Podľa § 11 ods. 1 písmeno a) citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 7. Predmetom konania v danom prípade bolo určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve spojených s nájmom dvojizbového bytu na O. XX S. N.. Vzhľadom na tento predmet konania nemožno pri určení tarifnej odmeny za poskytnuté právne služby vychádzať z trhovej hodnoty predmetného bytu, keď predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva, ani určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu a výsledok konania, ktorým je určenie neplatnosti predmetnej Dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve spojených s nájmom bytu, nezakladá žalobkyni vlastnícke právo k predmetnému bytu. Nedôvodne žalobkyňa v odvolaní namieta, že trovy právneho zastúpenia vyčíslila z hodnoty práva, ktorá bola predmetom sporu, a to s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v znení účinnom od 01. júla 2013, podľa ktorého za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Nemožno považovať za cenu práva v danom prípade hodnotu pohľadávky, a ani hodnotu záväzku, a ani hodnotu predmetného bytu, keď určenie vlastníctva k nemu nebolo predmetom konania, a ani jeho vydanie. Určením neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve spojených s nájmom bytu došlo k potvrdeniu členstva žalobkyne v bytovom družstve a jej práva nájmu k predmetnému bytu. Odvolací súd dospel k záveru, že na daný prípad sa nevzťahuje nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS/119/2012 - 24 zo 16.05. 2012, na ktorý poukázala žalobkyňa vo svojom odvolaní, pretože tento sa týka konania o určenie vlastníckeho práva k veci, ktoré však v danom prípade nebolo predmetom konania, a ani rozhodnutie o podanej žalobe, v danom prípade o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve, nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky, ktorou by bola platnosť prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Vzhľadom na to, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu, a to Dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve spojených s nájmom bytu, možno v danom prípade pri posudzovaní oceniteľnosti predmetu konania v peniazoch vychádzať z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M/Obdo/V/3/2012 z 30. mája 2013, publikovaného pod č. 112 v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 7/2014, týkajúceho sa konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ak je predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 80 písmeno c) O.s.p., pre účely určenia výšky súdneho poplatku i pre účely určenia výšky náhrady trov konania, ide o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia žalobkyne je preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písmeno a) citovanej vyhlášky. 8. Súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - rokovanie s klientkou, keď tento úkon nepovažoval za účelný. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil, keď o vykonaní tohto úkonu predložila žalobkyňa zápisnicu zo dňa 17.07.2015, z obsahu ktorej vyplýva, že okrem uznesenia Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, sp. zn. ČVS: SKIS - 3/BKOK - SV - 2015 zo dňa 12.03.2015 bolo predmetom rokovania žalobkyne s jej právnou zástupkyňou aj oboznámenie žalobkyne ako klientky so stavom konania po nahliadnutí do spisu dňa 15.07.2015 a oznámenie jej skutočností zistených jej právnou zástupkyňou pri oboznámení sa s obsahom spisu, týkajúcich sa neúspešných pokusov súdu o doručenie žaloby a ďalších písomností žalovanému. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na obsah rokovania žalobkyne s jej právnou zástupkyňou uvedený v zápisnici, nemožno tento úkon právnej služby považovať za neúčelný. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon - rokovanie s klientkou dňa 17.07.2015 vo výške 1/13 výpočtového základu v roku 2015, t. j. v sume 64,53 eur spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 8,39 eur, t. j. priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 293,34 eur. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech len čiastočný. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).