Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515216765 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515216765.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Q. O., narodený XX.X.XXXX, bytom O. XX, zast.: JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, IČO: 420 909 11, o zaplatenie 13.640,80 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/800/2015-98 zo dňa 30.1.2019 do výroku II., takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/800/2015-98 zo dňa 30.1.2019, vo výroku II., p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,96%. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 10.8.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 13.640,80 eur so 6% ročným úrokom od 24.6.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 47,83 eur a náhradu trov konania. Podaním zo dňa 30.10.2017 vzal žalobca svoju žalobu späť o sumu 10.993 eur, pričom táto suma pozostávala z uhradených záväzkov zo zmenky vo výške 5.329 eur a zo zmluvných sankcií vo výške 5.664 eur. Podaním zo dňa 23.8.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v celom rozsahu, a to z dôvodu splatených záväzkov. 2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144 a § 145 ods. 1 CSP rozhodol o späťvzatí žaloby tak, že konanie zastavil. Ako uviedol, vzhľadom dôvod späťvzatia žaloby, ktorý je jednak na strane žalobcu (čiastočné späťvzatie týkajúce sa zmluvných sankcií vo výške 5.664 eur) a taktiež na strane žalovaného (uhradenie zostávajúcej žalovanej sumy), z procesného hľadiska zastavenie konania zapríčinil žalobca ako aj žalovaný, preto súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 16,96% (úspech žalobcu 58,48 % - úspech žalovaného 41,52%). 3. Proti tomuto uzneseniu, do výroku II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý opätovne poukázal na svoje vyjadrenie vo veci samej, v ktorom namietal skutočnosť, že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere č. 178665 - 71418 zo dňa 26.9.2013, ktorú uzatvoril žalobca ako podnikateľský subjekt, ktorého predmetom podnikania je aj poskytovanie úverov a pôžičiek zvláštnych zdrojov nebankovým spôsobom so žalovaným ako podnikateľským subjektom s obchodným menom je v rozpore s zásadami poctivého obchodného styku. Miera odplaty je neúmerná priemerným nákladom na obstaranie finančných prostriedkov z cudzích zdrojov, ktoré v danom období boli aktuálne na peňažnom trhu v Slovenskej republike. Predmetnou zmluvou si žalovaný so žalobcom dohodol poskytnutie úveru vo výške 11.328 eur. Podľa 61. 4, ods. 4.1. Zmluvy sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 6.328 eur, splatnou ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku žalovaného na poskytnutie úveru. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného neprijateľné, nakoľko sa znížila výška úveru poskytnutej žalovanému. Žalovaný ďalej skonštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o výške úveru, teda o podstatnej náležitosti zmluvy, čím je táto zmluva o úvere absolútne neplatná. Mal za to, že v danom prípade mal súd vyhodnotiť zmluvný vzťah tak, že v časti zmluvnej odplaty je zmluva absolútne neplatná pre rozpor zo zákonom, a tak uhradením jednotlivých splátok zo strany žalovaného došlo k splateniu celého záväzku žalobcu. Žalovaný preto nesúhlasil s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že zastavenie konania zapríčinil žalobca ako aj žalovaný, preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 16,96% (úspech žalobcu 58,48% - úspech žalovaného 41,52%). Napadnuté uznesenie považoval žalovaný za nepreskúmateľné, keď tento sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré žalovaný namietal. Žalovaný zdôraznil, že žalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu v rámci ktoré uviedol nesprávnu sumu. Vo svojom podaní zo dňa 19.9.2017 samotný žalobca uviedol, že jednoduchým výpočtom možno dospieť k nasledovnému: 236 eur x 29 + 566,40 eur + 566,40 eur sa má rovnať 13.640,80 eur, zároveň podľa žalobcu je možné dospieť k záveru, že výška zmenkovej sumy bola uvedená správne a v súlade s obsahom zmluvných dojednaní. Z vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že akýmkoľvek výpočtom nie je možné určiť žalovanú sumu, ktorá je nadhodnotená a určená nesprávne. Žalobca tak už pri prvom úkone nesprávne žaloval žalovaného a samotný žalobca zapríčinil späťvzatie žaloby. Záverom žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil výrok II. napadnutého uznesenia a vec vrátil na nové konanie súdu prvej inštancie, resp. navrhol zmeniť výrok II. tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne. 5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 13.640,80 eur s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 13.640,80 eur so 6% ročným úrokom od 24.6.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 47,83 eur a náhradu trov konania, a to z titulu vystavenej zmenky zo dňa 27.9.2013. 11. Podaním zo dňa 23.8.2018 vzal žalobca žalobu v zmysle § 145 ods. 1 CSP späť z dôvodu rozsahu splatených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z dôvodu späťvzatia žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 16,96% (úspech žalobcu 58,48% - úspech žalovaného 41,52%). 12. Odvolací súd uvádza, že náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ustanovenie § 256 CSP je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (viď nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017). 13. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom, je poskytnúť úspešnému účastníkovi, alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Inštitút náhrady trov konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu. Súd poznamenáva, že späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho uplatneného návrhu celkom, alebo v určitej časti, nemá záujem a že je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude v tomto rozsahu súdom meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie návrhu na začatie konania, avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania. 14. V danom prípade dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru ohľadom posúdenia kritérií procesného zavinenia strán na zastavení konania, ktorému predchádzalo späťvzatie žaloby žalobcom. Žalobca vzal žalobu späť jednak v rozsahu zmluvných sankcií vo výške 5.664 eur, preto možno konštatovať, že v tejto časti „zavinil“ zastavenie konania žalobca a ďalej na základe skutočnosti, že žalovaný uhradil zostávajúcu časť žalovanej sumy, vzal žalobca žalobu späť aj v tejto zvyšnej časti. V tejto časti teda procesne „zavinil“ zastavenie konania žalovaný. Súd prvej inštancie tak správne vypočítal pomernú časť úspechu na strane žalobcu vo výške 58,48%, ako aj pomernú časť úspechu na strane žalovaného vo výške 41,52%, z čoho v súlade s § 256 ods. 1 CSP vyplýva úspech žalobcu v konaní v rozsahu 16,96%. 15. Je potrebné uviesť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty. Súd prvej inštancie uznesenie v napadnutej časti riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožnil. Obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,96% voči žalovanému. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).