Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515218706 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515218706.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 34 127 798, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému: V. F., W.. X.XX.XXXX, Č. XXX o zaplatenie sumy 10.218,35 Eur s príslušenstvom a odmenou 34,06 Eur zo zmenky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/935/2015-188 zo dňa 20.11.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/935/2015-188 zo dňa 20.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 4.9.2015 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd žalovaného zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 10.218,35 eur s úrokom 6% ročne z nej od 26.6.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 34,06 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 22.1.2007, znejúcej na zmenkovú sumu 307.838 Sk, splatnej dňa 25.6.2015 s doložkou bez protestu, platobným miestom je Bratislava, Suché mýto 6. Zmenku nadobudol rubopisom od obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. V platobnom mieste predložil zmenku na platenie dňa 25.6.2015, ale žalovaný zmenkovú sumu 10.218,35 eur doteraz nezaplatil. K žalobe pripojil prvopis zmenky. 3. Z prvopisu zmenky vystavenej v Senci dňa 22.1.2007 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako vystaviteľ dal bezpodmienečný sľub zaplatiť v Bratislave na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 25.6.2015 sumu 307.838 Sk, bez protestu. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. 4. Preložená zmenka zabezpečovala pohľadávky veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0189394612, ktorú dňa 22.1.2007 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom. Zo zmluvy prvoinštančný súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru vo výške 150.000 Sk (4.979,09 eur). Dohodnutá bola úroková sadzba 12% p.a., RPMN 14,23, dlžník bol povinný zaplatiť jednorazový poplatok za uzavretie zmluvy 3.000 Sk, mesačne platiť poplatok za správu úveru 60 Sk a úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 2.219 Sk, splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc od 20.2.2007 do 20.1.2017. Zmluvu o splátkovom úvere posúdil konajúci súd ako zmluvu spotrebiteľskú, keďže ju uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. v rámci svojho podnikania a žalovanému poskytla bezúčelový úver, ktorý nebol určený na výkon jeho zamestnania, povolania alebo podnikania. Ďalej uviedol, že zmenka je abstraktný cenný papier a nie je subsidiárna k mimozmenkovému záväzkovému vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Žalobca si však uplatňuje nárok zo zmenky, ktorou boli zabezpečené pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné na zmenkovú a kauzálnu pohľadávku hľadieť ako na jeden celok, čo vyplýva aj z § 4 ods. 7 zákon č. 258/2001 Z.z. ukladajúcemu veriteľovi povinnosť počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Inak by ochrana spotrebiteľa nebola účinná, keďže len samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystavil zmenku, nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ nemôže byť iba z tohto dôvodu na svojich právach ukrátený. Navyše, súd musí v zmysle čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch dlžníka ku skorším majiteľom, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku, ktorú zo zmluvy o splátkovom úvere mala voči žalovanému, postúpila dňa 24.9.2014 žalobcovi. Nakoľko podľa špecifikácie (podanie žalobcu z 10.8.2016) boli do zmenkovej sumy zahrnuté aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po 25.9.2014, je zrejmé, že chýbajúce údaje do blankozmenky doplnil žalobca, ktorý aj podľa tvrdenia v žalobe dňa 25.6.2015 predložil zmenku na platenie. Tým súd považoval za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. na rad žalobcu indosovala blankozmenku. Žalobca mohol v blankozmenke doplniť chýbajúce údaje len v prípade, ak vystaviteľ udelil remitentovi vyplňovacie oprávnenie, ktoré spolu s indosovanou blankozmenkou prešlo na žalobcu. Z bodu 7.1.9. Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve mala byť písomná. Preukázanie, že zmluva skutočne bola uzavretá, súd považoval za nevyhnuté vzhľadom na to, že ak majiteľ vyplní chýbajúce údaje do blankozmenky bez oprávnenia, ktoré mu vystaviteľ udelil, má takéto doplnenie len účinky zmeny textu. Preto by žalovaný v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona bol zaviazaný podľa pôvodného textu, ktorý podpísal a nakoľko v tom čase listina ešte neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti a nebola platná ako vlastná zmenka, zmenkový záväzok žalovanému by nevznikol. 6. V spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci. Podľa § 295 CSP súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Súd prvej inštancie takéto dôkazy od žalobcu vyžiadal - listom z 23.6.2016 ho vyzval nielen na špecifikáciu zmenkovej sumy, ale aj na predloženie zmluvy oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky. Výzva bola žalobcovi doručená 30.6.2016, napriek tomu takúto zmluvu súdu nepredložil, až nakoniec na pojednávaní 20.11.2017 uviedol, že zmluvou nedisponuje. Žalobca teda nepreukázal, že bol oprávnený po tom, čo sa žalovaný na neúplnú listinu podpísal, doplniť údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti, a keďže v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona je žalovaný zaviazaný len podľa pôvodného textu, zmenkovým dlžníkom sa nestala. 7. Nad rámec uvedeného prvoinštančný súd konštatoval, že ani v prípade, ak by žalobca vyplňovacím oprávnením disponoval, blankozmenku nevyplnil správne už aj z toho dôvodu, že podľa špecifikácie, ktorú súdu predložil, zabezpečená kauzálna pohľadávka ku dňu splatnosti zmenky 25.6.2015 bola maximálne vo výške 7.953,49 eur a ani do 10.8.2016, ku ktorému dňu žalobca pohľadávku vyčíslil, ešte sumu 10.218,35 eur ním doplnenú do blankozmenky nedosiahla (k 10.8.2016 bola podľa špecifikácie kauzálna pohľadávka vo výške 9.487,45 eur). 8. Okrem toho konajúci poukázal na oznámenie, ktorým banka ku dňu 2.9.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ale bez preukázania, že podmienky vyplývajúce z § 52 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli dodržané a že oznámenie bolo žalovanému doručené. Správnosť zostatku dlžnej istiny je spochybnená aj tým, že banka vklady, ktoré mu žalovaný poukazoval (podľa prehľadu splácania boli splátky platené do 29.9.2009 a od 22.2.2012 banka platby evidovala už len ako vklady), nezapočítala na zníženie istiny, ktorá povinnosť jej od 1.1.2008 vyplývala z § 566 ods. 2 v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po štyroch rokoch od doby, kedy žalovaný prestal splátky platiť a aj výkon tohto práva sa premlčiava, takže súčasťou zmenkovej sumy sa stala aj časť kauzálnej pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré boli do dňa splatnosti zmenky, resp. do dňa začatia súdneho konania, premlčané. 9. Za rozhodujúce však súd prvej inštancie považoval, že si žalobca uplatňuje nároky zo zmenky, z ktorej žalovanému žiadny záväzok nevznikol, a preto žalobu zamietol. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal nesprávnu aplikáciu zákona zmenkového a šekového, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že doplnenie chýbajúcich údajov do blankozmenky je bez predloženia písomnej zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve potrebné posudzovať ako zmenu textu v zmysle čl. I § 69 zákona zmenkového a šekového. 11. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom, keď prihliadal z úradnej povinnosti na námietky, ktoré nemajú kauzálny charakter, a teda konal nad rámec ustanovenia § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že námietka týkajúca sa spôsobu vyplnenia zmenky, respektíve námietka absencie zmenkového vyplňovacieho oprávnenia, nie je kauzálnou námietkou. Podľa názoru žalobcu teda súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, nakoľko ex offo skúmal obsah a formu zmenkového vyplňovacieho oprávnenia, pričom na základe takéhoto postupu dospel k právnemu záveru, že žalovanému nevznikol na základe tejto zmenky žiadny záväzok. Nakoľko zo strany žalovaného neboli v konaní pred súdom prvej inštancie vznesené námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky, súd prvej inštancie nepochybne postupoval nad rámec ustanovenia § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového a na základe takéhoto postupu napokon žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca poukázal tiež na § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP a uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola medzi sporovými stranami sporná otázka správneho vyplnenia zmenky a taktiež nebola sporná výška zmenkovej sumy, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal. 12. V prípade, ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o tom, či bola zmenka vyplnená v súlade so zmenkovým vyplňovacim oprávnením, aj keď by bol takýto postup nad rámec ustanovenia § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, mal podľa mienky žalobcu postupovať v zmysle § 10 zákona zmenkového a šekového. V zmysle citovaného ustanovenia aj v prípade, ak bola neúplná zmenka vyplnená spôsobom rozporujúcim zmenkovému vyplňovaciemu právu (čo žalobca popiera), aj napriek tomu sa takáto zmenka stáva z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou. Zákon dáva dlžníkom takejto zmenky možnosť námietky proti majiteľovi, avšak nestanoví že takáto listina by nebola platnou zmenkou. S týmto súvisí dôkazná povinnosť na strane dlžníkov. Títo musia namietnuť a preukázať predovšetkým skutočnosť, že išlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a preukázať i obsah zmenkového vyplňovacieho práva. Protizmluvné doplnenie musí zmenkový dlžník napadnúť námietkami. Pokiaľ bola doplnená vyššia suma, ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správne nižšia suma. Do výšky čiastky zodpovedajúcej dohode o zmenkovom vyplňovacom práve nejde o porušenie dohody a námietka by v tomto prípade nemala byť úspešná. 13. Žalobca ďalej poukázal na konštatovanie súd prvej inštancie, že „aj v prípade, ak by žalobca disponoval zmenkovým vyplňovacím oprávnením, zmenkovú sumu nevyplnil správne, pretože zabezpečená kauzálna pohľadávka bola ku dňu splatnosti zmenky 25.6.2015 maximálne vo výške 7.953,49 eur“. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ak mal súd zato, že kauzálna pohľadávka predstavuje ku dňu 26.5.2015 sumu 7.953,49 eur, mal žalobe v tejto časti vyhovieť. Ak doplní majiteľ zmenky do blankozmenky nominálnu hodnotu prevyšujúcu zmluvne dohodnutú zmenkovú sumu (k čomu nedošlo), bude v prípade úspešnej námietky podľa § 10 zákona zmenkového a šekového dlžník zaviazaný na plnenie v rozsahu zodpovedajúcom dohode o vyplňovacom oprávnení, respektíve v rozsahu, ktorý zodpovedá výške zabezpečenej pohľadávky. Žalobca preto zastáva názor, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k vyplneniu zmenky na škodu žalovaného, mal žalobu zamietnuť iba v rozsahu, v ktorom považoval zmenku vyplnenú neoprávnene. 14. Žalobca na záver odvolania namietal tiež, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie ho nevyzval na predloženie doručenky oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 3.9.2013 a ani na predloženie výzvy, zasielanej žalovanému pred zosplatnením kauzálnej pohľadávky. Súd prvej inštancie zároveň v zmysle § 181 ods. 2 CSP neurčil, že zosplatnenie kauzálnej pohľadávky považuje za sporné, preto sa žalobca domnieval, že vyhodnotil ním predložené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.9.2013 ako dôkaz postačujúci na preukázanie tejto skutočnosti. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie mal zároveň za žalovaného v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového vzniesť kauzálnu námietku, týkajúcu sa zosplatnenia kauzálnej pohľadávky. 15. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 16. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 17. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 19. Žalobca si v konaní uplatnil zmenku vystavenú v Senci dňa 22.1.2007, ktorou dal žalovaný ako vystaviteľ bezpodmienečný sľub zaplatiť v Bratislave na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. dňa 25.6.2015 sumu 307.838 Sk, bez protestu. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad žalobcu. Zmenka je zabezpečovacou zmenkou k zmluve o splátkovom úvere č. 0189394612 zo dňa 22.1.2007. 20. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil právny vzťah strán sporu za vzťah spotrebiteľský, na ktorý boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. V spotrebiteľských vzťahoch platí, že princíp, podľa ktorého právo patrí bdelým v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach, ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. 21. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že bol oprávnený po tom, čo sa žalovaný pod neúplnú listinu podpísal, doplniť údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti, a preto je žalovaný v zmysle čl. I § 69 zákona zmenkového a šekového zaviazaný len podľa pôvodného textu, a teda zmenkovým dlžníkom sa nestal. K uvedenému záveru dospel prvoinštančný súd na základe skutočnosti, že žalobca v konaní nepredložil zmluvu oprávňujúcu ho na vyplnenie blankozmenky. 22. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným záverom konajúceho súdu stotožňuje a uvádza, že ani námietky žalobcu v podanom odvolaní nespochybnili ani nevyvrátili prezentovaný záver súdu prvej inštancie. 23. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že v danom prípade nedošlo k zmene textu, pretože majiteľ zmenky vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke v súlade s aktuálnou výškou splatnej kauzálnej pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere, ako aj v súlade so zmenkovým vyplňovacím oprávnením. Keďže však žalobca dohodu o vyplňovacom oprávnení napriek výzve prvoinštančného súdu nepredložil, nebolo možné považovať za preukázané vyššie uvedené tvrdenie žalobcu o vyplnení blankozmenky v súlade s vyplňovacím oprávnením. 24. Odvolací súd ďalej uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov, a to z dôvodu spotrebiteľského charakteru daného právneho vzťahu. 25. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifika súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. 26. Pokiaľ ide o dôvody nemožnosti vyhovieť žalobe uvádzané súdom prvej inštancie nad rámec vyššie uvedeného (body 24. a 25 napadnutého rozhodnutia) a o argumentáciu žalobcu uvádzanú k týmto dôvodom v odvolaní, odvolací súd poznamenáva, že nepovažoval za efektívne túto časť odôvodnenia rozsudku a dotknuté argumenty žalobcu posudzovať a vyhodnocovať, keďže neboli dôvodom zamietajúceho rozhodnutia prvoinštančného súdu. 27. S poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, pričom dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní neboli spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery prvoinštančného súdu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný síce mal v odvolacom konaní úspech, zo súdneho spisu mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).