Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/178/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515220203 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515220203.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: K. F., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. S. XX, C., zastúpenej: JUDr. Martin Repáň, advokát, s.r.o., IČO: 36 861 502, Mamateyova 12, Bratislava, proti žalovaným 1/PG. A., H.. XX.X.XXXX, C. S. X, C., X/Ivan A., H.. X.X.XXXX, C. S. XX,C., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., IČO: 47 148 700, Račianska 96, Bratislava, o náhradu škody 1.816,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 30. októbra 2017 č.k. 6C/563/2015-162, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1.816,79 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.814,63 Eur od 12.09.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody spôsobenej zatečením jej bytu (nachádzajúcom sa v C. na V. Č. S. Č.. XX, Č.. C. XX na X. S.) v dôsledku prasknutia hadičky vo WC v byte žalovaných (C. Č.. XX H. K. na X. S. R. C. M.). Uviedla, že pred vznikom škody mala byt kompletne zrekonštruovaný v roku 2010. Škodu, ktorá jej vznikla vyčíslila na sumu 3.014,63 eur, sumu ktorú uhradila firme, ktorá jej poškodenia v byte opravila a byt vyčistený pripravila na bývanie. Uviedla, že následkom poruchy na hadičke došlo k poškodeniu maľovky a stien v celom byte. O tejto skutočnosti informovala dňa 03.12.2014 telefonicky žalovaného 2/, ktorý sa osobnou ohliadkou presvedčil o rozsahu poškodenia bytu. V januári 2015 si uskutočnila prieskum trhu za účelom získania cenových ponúk týkajúcich sa odstránenia následkov škodovej udalosti a oznámila žalovanému 2/, že v auguste 2015 začnú práce na odstránení následkov škody. Dňa 30.07.2015 žalovaný 2/ opätovne uskutočnil ohliadku a urobil si fotodokumentáciu poškodenia bytu. Rozsah poškodenia bytu ohliadajúci remeselník definoval ako silné zatečenie a s odstránením poškodenia bolo nevyhnutné vykonať nasledovné úkony: - manipulačné práce - presun nábytku - zakrytie voľných plôch a nábytku - zakrytie a páskovanie okien - oškrabanie poškodených stien a stropov, zabrúsenie a odprášenie stien - zaizolovanie stien - zasieťkovanie rohov a spojov - penetrácia rohov, stropov a stien - maľovanie stien a stropov - likvidácia odpadu - odvoz a dovoz materiálu - upratovacie a čistiace práce. Žalobkyňa získala dve relevantné ponuky na opravu bytu. Vybrala si cenovo výhodnejšiu. Jednalo sa o firmu B. D., K..Q..X.., ktorá práce vykonala za sumu 3.014,63 eur. Oprava bytu bola realizovaná v dňoch od 03.08.2015 do 08.08.2015. Cena prác a materiálu bola vyfakturovaná žalobkyni U. Č.. XXXXX. Žalobkyňa zaplatila dňa 21.07.2015 sumu 2.067,10 eur ako zálohu a dňa 13.08.2015 sumu 947,53 eur, spolu 3.014,63 eur. Žalobkyňa prostredníctvom svojho advokáta vyzvala žalovaných listom zo dňa 03.09.2015, aby najneskôr do 11.09.2015 uhradili spoločne a nerozdielne škodu vo výške 3.014,63 eur. Na tento list reagoval listom zo dňa 16.09.2015 právny zástupca žalovaných, ktorí uviedol, že majú záujem uhradiť škodu žalobkyni a dňa 24.09.2015 uhradili žalovaní žalobkyni sumu 1.200,- eur. Zvyšok neuhradili. V tomto konaní si žalobkyňa uplatnila rozdiel medzi tým, čo jej žalovaní uhradili a skutočnou škodou. Žalovaní sa k žalobe a jej prílohám na výzvu súdu nevyjadrili. Na pojednávaní uviedli, že so žalobou nesúhlasia, žiadali ju v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že je pravdou, že dňa 02.12.2014 došlo v ich byte k prasknutiu hadičky vo WC a následkom tejto poruchy došlo k zatečeniu a tým poškodeniu bytu žalobkyne. Namietali však výšku spôsobenej škody. Žalobkyni zaplatili sumu 1.200,- eur a túto sumu považovali za dostatočnú. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v C. na V. Č. S. Č.. XX, Č.. C. XX na X. poschodí. Žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi bytu v tom istom bytovom dome nachádzajúceho sa na X. S.. Tieto skutočnosti súd zistil z listov vlastníctva. V konaní bolo nesporné, že dňa 02.12.2014 z dôvodu, že na toalete C. Č.. XX nachádzajúceho sa na X. S. došlo k prasknutiu hadičky vo WC a následkom tejto poruchy došlo k zatečeniu a tým poškodeniu bytu žalobkyne. Nakoľko žalovaní namietali iba výšku škody, ktorá žalobkyni vznikla, žalobkyňa navrhla, aby súd vykonal dokazovanie na otázku výšky škody odborným vyjadrením. Znalec P.. S. K., S.. znalec z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, podal súdu odborné vyjadrenie ohľadne výšky škody, ktorá vznikla v byte u žalobkyne. V odbornom vyjadrení odpovedal na súdom položené otázky tak, že všetky práce boli vykonané v súvislosti s odstránením následkov vytopenia bytu žalobkyne, ku ktorému došlo dňa 02.12.2014. Fakturované práce boli vykonané účelne a cena vyfakturovaná za práce sa pohybuje v reálnych cenových reláciách v dobe realizovaných prác, pretože boli vykonané odbornou firmou po predchádzajúcom cenovom prerokovaní. K podanému odbornému vyjadreniu strany sporu nepredniesli žiadne pripomienky. Odborné vyjadrenie bolo žalovaným doručené dňa 17.01.2016 spolu s výzvou, aby sa k nemu písomne vyjadrili a oznámili súdu, či žiadajú vypočuť znalca na pojednávaní. Na výzvu súdu nereagovali. Na pojednávaní dňa 30.10.2017 vzniesli námietky proti odbornému vyjadreniu, konkrétne, že ohodnotenie prác sa nedá urobiť s odstupom času tak, ako to urobil súdny znalec. Predložili súdu súkromný znalecký posudok vypracovaný dňa 30.10.2017 znalcom P.. N. A.. V súkromnom znaleckom posudku zo dňa 30.10.2017 znalec uviedol, že výška nákladov na opravu škody v C. Č..XX podľa zápisu z ohliadky zo dňa 08.12.2014 je 1.384,06 eur spolu s DPH. (správne malo byť C. Č.. XX, zrejme išlo o písaciu chybu). Žalobkyňa sa k súkromnému znaleckému posudku vyjadrila tak, že ho považuje za neobjektívny, nakoľko znalec v predmetnom byte nebol. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, 3, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že škoda, ktorá žalobkyni v byte vznikla má priamu súvislosť prasknutím hadičky vo WC a následkom tejto poruchy došlo k zatečeniu a tým poškodeniu bytu žalobkyne. Túto skutočnosť žalovaní ani nenamietali. I keď samotní žalovaní nezavinili prasknutie hadičky, boli povinní počínať si tak, aby nedošlo ku škode a pre tento prípad si mohli uzavrieť aj poistenie. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaní si nepočínali tak, aby predchádzali vzniku škody. Zavinenie nemusí byť úmyselné, môže byť aj nedbanlivostné. Pri nedbanlivosti rozoznávame vedomú a nevedomú nedbanlivosť. Pod pojmom nedbanlivosť súd rozumie aj to, že žalovaní zrejme z nedbanlivosti nekontrolovali potrubia a hadičky, ktoré nemajú životnosť nekonečnú a u ktorých môže dôjsť k únave materiálu a následnému prasknutiu. Uviedol, že práve pre takéto prípady je vhodné dojednať si poistenie bytu. Z predložených dôkazov žalobkyne, ako aj zo zistených skutočností, najmä odborného vyjadrenia znalca SkÁ. mal súd prvej inštancie za preukázané, že výška škody zodpovedá tomu, čo si žalobkyňa u žalovaných uplatnila, a že cena prác je reálna a zodpovedá poškodeniu bytu. To, že za škodu zodpovedajú žalovaní nebolo sporné. Žalovaní zodpovedajú za vzniknutú škodu ako vlastníci bytu, v ktorom došlo ku prasknutiu hadičky, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom vykonal dôkazy, ktoré boli stranami navrhované. Súd prvej inštancie poukázal na to, že sa uhrádza skutočná škoda. V konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku škody, a to protiprávne konanie spočívajúce v zanedbaní prevenčnej povinnosti žalovaných, tým, že nedbanlivosťou zapríčinili škodovú udalosť. Je teda nesporné, že konaním resp. nekonaním žalovaných došlo ku škode a je tým daná aj príčinná súvislosť medzi škodou a konaním. Súkromný znalecký posudok, ktorý na ostatnom pojednávaní predložili žalovaní, súd prvej inštancie vyhodnotil ako listinný dôkaz, naviac neobjektívny, (i keď vychádzal z ohliadky vykonanej bezprostredne po vzniku škody), nakoľko bol vypracovaný takmer po troch rokoch od vzniku škody a znalec v predmetnom byte nebol. Odborné vyjadrenie, ktoré bolo vykonané v konaní znalcom ustanoveným súdom, súd vyhodnotil ako nestranné, keď ho poňal ako podklad pre svoje rozhodnutie. O príslušenstve žalovanej pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie resp. aby ho zmenil tak, že žalovaným uloží povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 184,06 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 184,06 eur od 12.9.2015 do zaplatenia. Uviedli, že mali od vzniku škodovej udalosti záujem bezodkladne nahradiť žalobkyni skutočnú škodu. Preto sa po vzniku škodovej udalosti pokúšali so žalobkyňou dohodnúť na vykonaní opráv na miestach v byte žalobkyne, pričom jej bolo ponúknuté aj náhradné ubytovanie. Žalobkyňa bez opodstatnených námietok opakovane odmietla uvedenie do predošlého stavu, a to napriek dvom rôznym ponukám, ktoré jej boli navrhnuté dvoma rôznymi odborníkmi z odboru stavebníctvo. I napriek uvedenému naďalej chceli uhradiť žalobkyni skutočnú škodu, pričom žiadali o preukázanie jej výšky, nakoľko mali za to, že náhrada škody vo výške 3014,63 eur nie je s ohľadom na rozsah vytopenia bytu žalobkyne primeraná. V tom čase sa žalovaní pridržiavali výšky škody, ktorá vznikla v C. na X. poschodí, t.j. v byte, ktorý bol priamo pod bytom žalovaných a teda bol aj najviac postihnutý zatečením, pričom škoda v tomto byte bola B. - Slovenská S., B..K.. vyčíslená na sumu vo výške 1224 eur. Uvedená výška škody bola vyčíslená na základe osobnej ohliadky zástupcu poisťovne, a to bezprostredne po vzniku škody dňa 8.12.2014. Žalovaní mali za to, že faktúry spoločnosti B. D., K..Q..X.. kde sa opakovane tendenčne uvádza „po silnom zatečení“ nezodpovedali reálnemu stavu bytu žalobkyne po zatečení. Ak by išlo o silné zatečenie, podlaha z drevených parkiet by bola nasiaknutá vodou a tieto by sa oduli a bolo by ich potrebné vymeniť, čo sa nestalo. Taktiež ani nábytok, či elektronické zariadenia v byte žalobkyne neboli touto škodovou udalosťou zničené. Žalovaní sa snažili osloviť znalca, ktorý by vyčíslil reálnu výšku škody, avšak pred vyťaženosť súdnych znalcov ako aj pre finančnú nezaujímavosť sa im žiadneho nepodarilo zohnať. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie č. 17/2016 zo dňa 7.11.2016, znalec ho vyhotovil prakticky 2 roky po škodovej udalosti, ktorú mal posudzovať. Taktiež nebol osobne v posudzovanom byte v čase bezprostredne nadväzujúcom po vzniku škody, vychádzal výlučne z informácií, podkladov a dokumentácie, ktorá mu bola poskytnutá žalobkyňou. Tento znalec nevykonal a ani nemohol vykonať úlohy, ktoré mu boli uložené, t.j. určenie hodnoty prác skutočne zabezpečených žalobkyňou a skutočne realizovaných ňou označeným zhotoviteľom, ale len potvrdzoval tvrdenia produkované žalobkyňou. Vykonanie fakturovaných prác svojím rozsahom a najmä druhom prác, činností a použitých materiálov nezodpovedá stavu bytu podľa fotodokumentácie vyhotovenej po zatečení bytu, ktorá bola zaslaná aj znalcovi. Na druhej strane žalovaní predložili súdu znalecký posudok č. 9/2017 vyhotovený dňa 30.10.2017 znalcom P.. N. A., ako súkromný znalecký posudok, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako neobjektívny, nakoľko bol vypracovaný takmer po troch rokov od vzniku škody a znalec v byte nebol. Takéto tvrdenie súdu nemá však podľa žalovaných právne odôvodnenie, nakoľko oba znalecké posudky boli vyhotovené s niekoľkoročným odstupom po vzniku škody, pričom jediným reálnym ohodnotením vzniknuté škody bolo a stále je ohodnotenie vykonané B. - Slovenská S., B..K.., ktorej zástupca osobne bezprostredne po vzniku škody vykonal obhliadku bytu poškodeného zatečením. Tento súkromný znalecký posudok bol vyhotovený na stanovenie výšky nákladov na opravu zatečeného bytu podľa reálnych podkladov vypracovaných nezávislou treťou osobou (poisťovňa), v rozsahu prác a činností skutočne potrebných k odstráneniu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou v byte žalovaných. Cena prác potrebných k odstráneniu následkov vzniknutej škody tu bola stanovená na základe výpočtu podľa obecne rešpektovaného cenníka CENEKON, a nie na základe predstáv žalobkyne. 6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že ponuku žalovaných nebola povinná akceptovať, pričom škodcovia poslali za účelom ohliadky dvoch remeselníkov do poškodeného bytu, pričom jeden do bytu ani nevstúpil a druhý si časť bytu obhliadol a neurčito formuloval svoj cenový návrh. Išlo o ponuku tzv. „bez bločku“, ktorú žalobkyňa odmietla. V danej veci výšku škody stanovil P.. K., znalec stanovený súdom. Škodcovia určovali výšku škody iba vlastným odhadom, t. j. vyjadrovali sa, čo sa im zdá primerané, respektíve neprimerané. Navyše sa snažia preukazovať výšku škody znaleckým posudkom, ktorý sa týka úplne iného bytu a úplne inej škodovej udalosti. Tento posudok s danou vecou nijako nesúvisí. I ohodnotenie poisťovne sa týkalo úplne iného bytu. Navyše sa nejednalo o hodnotenie nezávislej tretej osoby, ale o hodnotenie poisťovne, t.j. subjektu, ktorý žije z toho, čo od poistencov vyberie na poistnom a čo poškodeným nevyplatí. Poisťovňa teda neurčila skutočnú škodu, ale zlikvidovala poistnú udalosť, spôsobom výhodným pre poisťovňu. Znalec P.. K. vypracoval svoje odborné vyjadrenie potom, ako bol súdom ustanovený, žalobkyňa mu poskytla požadovanú súčinnosť - podklady, fotodokumentáciu z miesta škody, sprístupnenie bytu. Znalec v odbornom vyjadrení zodpovedal otázky položené súdom. Jedinou vadou výstupu znalca je podľa žalovaných tá skutočnosť, že sa im jeho záver nepáči. Ďalšie dôkazy pripojené žalovanými v podanom odvolaní nemožno použiť v zmysle koncentračnej zásady, pričom nie je zrejmé, prečo ich žalovaní nepredložili v konaní pred súdom prvej inštancie. Navyše z týchto dôkazov žiadna procesne významná skutočnosť pre daný spor nevyplýva. 7. Žalovaní sa k tomuto vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadrili. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Pokiaľ je ten, kto zodpovedá za škodu, poistený pre prípad vzniku jeho zodpovednosti za škodu, či už na základe zákona (zákonné poistenie zodpovednosti) alebo na základe poistnej zmluvy (zmluvné poistenie zodpovednosti), poisťovňa síce nahradí v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve alebo v právnom predpise za poisteného škodu poškodenému, v dôsledku toho sa však nestane dlžníkom namiesto škodcu, a poškodený nemá voči nej priame právo na náhradu škody. Takéto právo na náhradu škody môže poškodený uplatniť priamo voči poisťovni iba výnimočne, pokiaľ to pripúšťa zákon. Podľa § 11 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase vzniku škody (2.12.2014), vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú. 10. V prejednávanej veci žalobkyni vznikla škoda na jej byte v dôsledku jeho zatečenia z bytu žalovaných. Táto vznikla následkom poruchy na hadičke WC v byte žalovaných, čím došlo k poškodeniu maľovky a stien v celom byte žalobkyne. Žalovaní tak porušili svoje povinnosti, ktoré im vyplývali z § 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., a to povinnosť svoj byt udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať jeho údržbu a opravy. V dôsledku uvedeného žalovaní nesú plnú zodpovednosť za takto vzniknutú škodu na majetku žalobkyne podľa § 420 Občianskeho zákonníka (§ 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.). V danej veci však zodpovednosť žalovaných za vzniknutú škodu na majetku žalobkyne nebola sporná, preto sa odvolací súd bližšie k jednotlivým predpokladom jej vzniku v ďalšom nezaoberal (otázka zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škoda nebola ani odvolacím dôvodom - § 380 ods. 1 C.s.p.). Jedinou spornou, zostala otázka výšky takto vzniknutej škody. 11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Pod pojem tzv. skutočná škoda treba zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach, alebo aj ujmu, ktorú poškodený utrpel na zdraví, resp. na živote. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní. Ustanovenie § 442 ods. 3 upravuje spôsob náhrady škody. Podľa tohto ustanovenia škoda sa uhradzuje zásadne v peniazoch. Naturálna náhrada škody je iba náhradným spôsobom úhrady škody, ktorá spočíva v uvedení veci do pôvodného stavu. Zákon priamo neustanovuje, kto má vec uviesť do pôvodného stavu, ale vzhľadom na dva spôsoby úhrady škody treba zastávať stanovisko, že povinnosť uviesť poškodenú vec do pôvodného stavu má pri tomto spôsobe úhrady škodca. Ak by totiž vec do pôvodného stavu uviedol poškodený tým, že ju dá opraviť, resp. obnoviť, alebo ju opraví sám, bude mať voči škodcovi právo na náhradu odplaty, ktorú zaplatil za opravu veci, alebo právo na náhradu nákladov, ktoré sám vynaložil na odstránenie vady veci. Keď sa škodca zaviaže, že uvedie vec do pôvodného stavu, to ešte neznamená, že vec musí sám opraviť alebo obnoviť. Túto svoju povinnosť môže splniť aj tým, že vec dá opraviť alebo obnoviť tretej osobe. Naturálna náhrada je výnimočným spôsobom náhrady škody, ktorá je viazaná na dve zákonom ustanovené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/tento spôsob úhrady prichádza do úvahy len vtedy, keď o to požiada poškodený. Bez jeho požiadania naturálna náhrada neprichádza do úvahy. Zákon tu teda uprednostňuje poškodeného, ktorému dáva právo rozhodnúť o spôsobe náhrady škody, 2/ druhou podmienkou naturálnej náhrady škody je, že aj keď poškodený požiada o naturálnu náhradu, je na to oprávnený len vtedy, keď je naturálna náhrada možná a účelná. Obidve tieto podmienky musia byť splnené zároveň. Žalobkyňa teda nebola povinná prijať ponuku žalovaných, že jej vykonajú opravy (uvedú do predošlého stavu) na poškodených miestach bytu (vrátane zabezpečenia náhradného ubytovania). Naturálna náhrada, ako spôsob náhrady škody, totiž prichádza do úvahy len vtedy, keď o to požiada poškodený (žalobkyňa o uvedenie veci do pôvodného stavu žalovaných nikdy nepožiadala). Bez jeho požiadania naturálna náhrada neprichádza do úvahy. Ako už bolo uvedené, skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Ak potom žalobkyňa uviedla vec (poškodený byt) do pôvodného stavu tým, že ho dala opraviť, vzniklo jej voči škodcom (žalovaným) právo na náhradu odplaty, ktorú zaplatila za opravu veci. Ďalej, ako už odvolací súd uviedol vyššie, skutočnú škodu nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému napr. tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, teda v danom prípade ide i o náklady ako napr. náklady za manipulačné práce a presun nábytku, zakrytie podlahových plôch a líšt, zakrytie a páskovanie okien, dverí, zariadenia, likvidácia odpadu, náklady na dovoz materiálu a technického vybavenia, upratovacie a čistiace práce a pod. Odvolací súd bol potom v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní riadne preukázala výšku škody, ktorá jej vznikla zatečením z bytu žalovaných. Správne súd prvej inštancie vychádzal (pri určení výšky škody) z odborného vyjadrenia P.. S. K., ktorý pri jeho spracovaní vychádzal z relevantných dokumentov, a to fotografických snímok z obdobia poškodenia bytu, z oznámenia o vykonaní opráv v byte, z cenových ponúk na opravu bytu, z potvrdenia o zaplatení platieb za vykonané práce, ako i z fotografických snímok poškodeného bytu predložených žalovanými, zápisu poisťovne z ohliadky susedného bytu, ako i ukončenia likvidácie škody v susednom byte poisťovňou B. - Slovenská S., B..K... Znalec zároveň vykonal i miestnu ohliadku poškodeného bytu. Jeho závery o tom, že všetky vykonané práce na byte žalobkyne boli vykonané v súvislosti s odstránením následkov vytopenia bytu, ku ktorému došlo dňa 2.12.2014, že ich zrealizovaním boli všetky následky zatečenia bytu odstránené, a že práce boli vykonané účelne, pričom cena zaplatená žalobkyňou neprekročila orientačnú hodnotu nákladov na vnútorné povrchové úpravy v celom byte a teda cena vyfaktúrovaná a zaplatená žalobkyňou sa pohybuje v reálnych cenových reláciách v dobe realizovaných prác, ktoré boli vykonané odbornou firmou, po predchádzajúcom cenovom prerokovaní, tak možno mať za dostatočne presvedčivé a riadne odôvodnené. Znalec P.. K. teda v odbornom vyjadrení vychádzal práve z vykonaných prác spoločnosťou B. D., K..Q..X.., ktoré boli žalobkyňou aj skutočne uhradené, a to po škodovej udalosti. Je potom nelogické, že by tieto práce nezodpovedali skutočne vykonaným prácam v byte žalobkyne z dôvodu odstraňovania škody. Cenová ponuka, rozsah vykonaných prác spoločnosťou B. D., K..Q..X.., ako aj ich vyfakturovanie na seba časovo nadväzujú a bezprostredne časovo nadväzujú i na danú škodovú udalosť. Preto správne postupoval znalec vo svojom odbornom vyjadrení, keď skúmal opodstatnenosť vykonaných prác a ich cenu v čase ich vykonania. Preto tvrdenie žalovaných, že vykonanie fakturovaných prác svojím rozsahom a najmä druhom prác, činností a použitých materiálov nezodpovedá stavu bytu podľa fotodokumentácie vyhotovenej po zatečení bytu, ktorá bola zaslaná aj znalcovi, je podľa odvolacieho súdu iba tvrdením žalovaných vo všeobecnej rovine, pričom tento odvolací dôvod je zároveň i nepreskúmateľný, nakoľko žalovaní v podanom odvolaní nijako nevymedzili (nešpecifikovali), konkrétne ktoré z fakturovaných prác, v akom konkrétnom rozsahu, ktoré konkrétne druhy a činností ako aj použité materiály tejto fotodokumentácii nemali zodpovedať. Naopak, za nepoužiteľný v danom spore, bolo potrebné vyhodnotiť práve žalovanými predložený znalecký posudok č. 9/2017 znalca P.. N. A., ktorý v ňom nielenže určil výšku nákladov na opravu škody C. Č.. XX (teda úplne iného bytu, než je byt žalobkyne), ale vychádzal iba z podkladov, ktorými boli zápis z ohliadky vykonanej poisťovňou B. - Slovenská S., B..K.., ukončenie likvidácie touto poisťovňou a schéma - pôdorys bytu Č.. XX. Tento znalec sa vo svojom znaleckom posudku teda nielenže nezameriaval na škody vzniknuté na byte žalobkyne (jeho predmetom nebol poškodený byt žalobkyne), ale ani nevykonal ohliadku bytu žalobkyne a nemal ani k dispozícii fotodokumentáciu poškodenia bytu žalobkyne. Tento znalecký posudok predložený žalovanými je v danej veci absolútne nepoužiteľný. Navyše tento nemožno považovať za súkromný znalecký posudok podľa § 209 C.s.p., nakoľko neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Správne preto súd prvej inštancie tento dôkaz vyhodnocoval ako listinný dôkaz, ktorý navyše s prejednávanou vecou vôbec nesúvisí. Možno preto konštatovať, že žalovaní v konaní nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal tvrdené a žalobkyňou riadne preukázané skutočnosti týkajúce sa výšky vzniknutej škody. Pokiaľ ide o dôkazy pripojené žalovanými k písomnému odvolaniu (zápis z obhliadky a prejednania škody na č.l. 179), odhliadnuc od toho, že tieto neboli v odvolacom konaní prípustné (v zmysle koncentračnej zásady § 366 C.s.p.), tieto sa rovnako netýkajú bytu žalobkyne, ale ide o zápis poisťovne B. - Slovenská S.B., B..K.. týkajúce sa poškodenia bytu na X. poschodí predmetného bytového domu vo vlastníctve X. N.. Poškodenia tohto bytu tak logicky nemôžu korešpondovať poškodeniam na byte žalobkyne. Navyše i v tomto zápise sa konštatuje, že voda z bytu žalovaných tiekla až niekoľko hodín. Možno preto dôvodne konštatovať, že sa skutočne jednalo o silné zatečenie okolitých bytov z bytu žalovaných. Navyše i v tomto zápise uvádzajú ako spôsob opravy (hoci na inom byte) - práce ako napr. maľovanie stropov a stien, oškrabanie, penetračný náter a to vo viacerých miestnostiach - WC, chodbička, kúpeľňa, kuchyňa, vstupná chodba, obývacia izba, chodba, chodba 2, izba, izba 2. Rozsah a druh týchto prác je tak takmer totožný s prácami vykonanými za účelom opravy poškodeného bytu žalobkyne. Vyššie uvedené sa potom rovnako týka i dôkazu označeného ako „vyrozumenie o likvidácii poistnej udalosti“ (na č.l. 183). Navyše škoda na v danom byte (vo vlastníctve p. X. N.) bol poistený a teda jej bolo poskytnuté poistné plnenie (ktoré samo o sebe nemusí zodpovedať výške skutočnej škody), keďže bolo vypočítané a určené na základe všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy (čo nie je prípad žalobkyne). Odvolací súd mal tak za to, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).