Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/11/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517204253 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517204253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: U. V., D.. X.XX.XXXX, N. P. X.. Č.. XXXX/XX, N., za účasti Občianskeho združenia Centrum právnej pomoci, IČO: 50 401 718, Gemerská ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická ul. č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. AK Goliášová Gabriela, spol. s r. o., Piaristická ul. č. 707/25, Trenčín, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10. októbra 2018 č. k. 56Csp/74/2017-124, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, je bezúročný a bez poplatkov a v časti určenia, že predmetná zmluva je neplatná. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 31.3.2012 uzavreli sporové strany úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaná poskytla žalobkyni bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 320 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v splátkach vo výške 4 % z dlžnej sumy mesačne. Žalobkyňa tvrdila, že táto úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky spočívajúce v použití nečitateľného písma, v nesprávnej informácii o RPMN a okrem toho v zmluve absentuje údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., teda absentuje v nej rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky. Preto sa podľa žalobkyne tento úver posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalobkyne je tiež predmetná úverová zmluva neplatným právnym úkonom, pretože v kontexte neprijateľných podmienok odporuje zákonu, zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom. Žalobkyňa sa tiež proti žalovanej domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 311 eur s prísl. Bezdôvodné obohatenie vyčíslila ako rozdiel medzi sumou 620 eur, ktorú zaplatila žalovanej v rámci splácania úveru a sumou 320 eur, ktorú podľa nej mala správne zaplatiť, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Napokon sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia 302 eur z titulu primeraného zadosťučinenia. 3/ Žalobkyňa v priebehu konania vzala žalobu späť v časti určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a tiež v časti určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. 4/ Pokiaľ ide o nárok na primerané zadosťučinenie, súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná a preto ju v tejto časti zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietnutie žaloby na zaplatenie primeraného zadosťučinenia odôvodnil nasledovne: „Primerané finančné zadosťučinenie tak, ako je uvedené v ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, môže súd priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Procesným postupom žalobkyne, ktorá vzala žalobu späť čo do nároku určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2012, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatný a určenia že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, potom nedošlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Žalobkyňa späťvzatím žaloby zabránila súdu posúdiť otázku platnosti či neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy v intenciách právnych predpisov citovaných v odôvodnení vyššie.“ 5/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd obdobne posúdil ako nedôvodný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol. V danom prípade späťvzatím žaloby žalobkyňou v časti určenia, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 3. 2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatný a určenia že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, sa súd v konaní už nezaoberal otázkou naplnenia znakov skutkovej podstaty ustanovenia § 451 Obč. zák. Súd sa v dôsledku postupu žalobkyne potom v konaní už nezaoberal zákonnými podmienkami platnosti právneho úkonu ktorý bol stranami uzatvorený, t. j. úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.3. 2012.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. 6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 C.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej žalovanej by bolo podľa súdu prvej inštancie v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa. 7/ Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že mal napriek späťvzatiu časti žaloby posúdiť, či je úver bezúročný a bez poplatkov a na tomto základe rozhodnúť o bezdôvodnom obohatení. 8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9/ Žalovaná by sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila za predpokladu, že predmetný spotrebiteľský úver by sa považoval v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade by totiž bolo treba vychádzať z toho, že plnením žalobkyne v rozsahu úrokov a poplatkov sa žalovaná v tomto rozsahu bezdôvodne obohatila s tým, že by tu išlo o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia plnenia bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 Obč. zák. ). Odvolací súd je však toho názoru, že v prejednávanej veci nebola zistená žiadna zo skutočností uvedených v § 11 ods. 1 písm. aJ až g/ zák. č. 129/2010 Z.z., pričom samotná žalobkyňa v odvolaní žiadnu takúto skutočnosť ( ktorá by spôsobovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru ) nekonkretizovala. Žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že predmetná úverová zmluva neobsahuje rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úroky a poplatky ). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach ( samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu treba dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje ( viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 4. 2018 sp. zn. 3 Cdo 56/2018 ). Predmetný úver bol revolvingový, čo znamená, že pri tomto type úveruje obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou klient „sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby bude môcť opätovne požičať. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, teda vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy nemôžu určiť, kedy a koľko bude z úveru čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru a preto sa pri tomto type úveru definuje iba výška úverového rámca. To má tiež za následok, že výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, keďže úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Vzhľadom na tieto skutočnosti neuvedenie RPMN v predmetnej úverovej zmluve nemôže spôsobiť je bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 31. 3. 2012, teda pred tým, než nadobudlo účinnosť nar. vlády SR č. 141/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a ktorým sa určila veľkosť písma použitého v spotrebiteľských zmluvách ( ust. § lb/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nar. vlády SR č. 141/2014 Z.z. účinné od 1. 1. 2015 ). Je preto samozrejmé, že toto ustanovenie, podľa ktorého výška písma musí byť najmenej 1,9 mm, nemožno na predmetnú úverovú zmluvu aplikovať. 10/ Z uvedeného vyplýva, že predmetná úverová zmluva nie je bezúročná a nie je ani bezpoplatková. Preto sa žalovaná na úkor žalobkyne nemohla bezdôvodne obohatiť a súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia zamietol, z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutá. 11/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené v časti určenia, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a v časti určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Rovnako nebol odvolaním napadnutý ani výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti primeraného finančného zadosťučinenia a aj tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. 12/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).