Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/188/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517212284 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1517212284.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: W.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX D. I. a povinného: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený LEGAL IURIS - a.k., s.r.o. so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, na odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 06.12.2017, č.k. 24Pc/15/2017-56, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.12.2017, č.k. 24Pc/15/2017-56 uložil I. G., nar. XX.X.XXXX povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na úhradu jej výživy vo výške XXX eur mesačne, a to za obdobie od 01.09.2017 do 04.01.2019. Zročný príspevok na úhradu výživy navrhovateľky vo výške XXX eur za obdobie od 01.9.2017 do 31.12.2017 zaviazal povinného zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške XX eur spolu s mesačnou platbou príspevku, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, začínajúc januárom 2018 s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 74 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Konštatoval, že Zákon o rodine nevydatej matke priznáva nárok na príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ku ktorej viaže otca dieťaťa, a to nezávisle od ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú má otec voči maloletému dieťaťu. Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke dieťaťa primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Oprávnenou je matka dieťaťa, teda žena, ktorá dieťa porodila a ktorá za otca dieťaťa nie je vydatá. Povinným je otec dieťaťa, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou alebo súdom alebo rozhodnutím súdu. Poukázal na zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu nevydatej matke a na podmienky na priznanie príspevku. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že požadovaný nárok navrhovateľky je dôvodný len sčasti, čo sa týka výšky príspevku aj doby, od ktorej určenie príspevku na výživu navrhovateľka požadovala. Mal preukázané, že účastníci žili do konca marca 2017 v jednej domácnosti, na chode ktorej sa spoločne finančne podieľali, do konca júla 2017 navrhovateľka poberala rodičovský príspevok vo výške XXX eur a od septembra 2017 poberá len XXX eur mesačne. Dospel k záveru, že finančná situácia navrhovateľky do septembra 2017 bola v dostatočnej výške, preto nárok na príspevok na jej výživu zo strany povinného vyhodnotil ako nedôvodný, za obdobie od narodenia dieťaťa až do septembra 2017. Za dôvodný považoval návrh na nárok na príspevok za obdobie od septembra 2017, s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, nemá možnosť sa zamestnať, má príjem iba z rodičovského príspevku vo výške XXX eur mesačne. Konštatoval, že náklady navrhovateľky povinný nijakým spôsobom nerozporoval, a tieto náklady vyhodnotil ako opodstatnené, vrátane hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť, ktorú obýva navrhovateľka spolu s maloletým dieťaťom, ktorému zabezpečuje adekvátne bytové podmienky. Mal preukázané, že povinný je zamestnaný, jeho priemerný čistý príjem za posledných XX mesiacov činí XXX,XX eur netto, ktorý považoval za určujúci bez ohľadu na budúcu zmenu jeho príjmu. Neprihliadal na výdavky povinného za stavebné sporenie, PZP motorového vozidla, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone povolania, nakoľko nepredchádzajú jeho povinnosti platiť navrhovateľke príspevok na jej výživu. Rovnako neprihliadol na výdavky povinného súvisiace so zhoršením zdravotného stavu vyhodnotiac ich ako nepreukázané, konštatujúc, že v predložených pokladničných dokladoch sa nachádza len jeden doklad zo dňa 02.11.2017 o zakúpení prúžkov do glukomera v hodnote XX,XX eur. Určenú výšku príspevku XXX eur mesačne od 01.09.2017 do 04.01.2019 považoval za primeranú vzhľadom na zárobok, schopnosti a majetkové pomery povinného. Zročný príspevok na úhradu výživy navrhovateľky za uvedené obdobie ustálil sumou XXX eur, ktorú umožnil v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP, povinnému splácať spolu s mesačnou platbou príspevku od 01.01.2018 v splátkach vo výške XX eur mesačne prihliadajúc na výšku zárobku povinného a skutočnosť, že jednorazovú platbu zročného príspevku nie je schopný uhradiť. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a s poukazom na § 4 ods. 2 pís. f/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení účinnom od 1.7.2017, podľa ktorého je od poplatku oslobodená nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a určiť mu príspevok na úhradu výživy navrhovateľky vo výške XX eur mesačne za obdobie od 01.09.2017 do 04.01.2019 a zročné výživné vo výške XXX eur mu umožniť splácať v XX eur mesačných splátkach. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právneho posúdeniu veci. Rozhodnutie v napadnutej časti považoval za nezákonné a nespravodlivé. Namietal, že súd nezohľadnil jeho vysoké výdavky na nájomné, cestovné a stavebné sporenie a neprihliadol na jeho zdravotné problémy. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neprihliadal na jeho náklady nepovažoval za súladnú s dobrými mravmi. Poukázal na to, že navrhovateľku finančne podporujú rodičia a sestra. Poukázal na výpoveď svedkyne, sestry navrhovateľky, z ktorej vyplynulo, že navrhovateľka netrpí žiadnou finančnou krízou, nakoľko ju dotuje astronomickými sumami. Zdôraznil, že si uvedomuje povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa a navrhovateľku ako nevydatú matku, avšak žiadané výživné považoval za neadekvátne a určenú výšku príspevku na výživu za neprimerane vysokú. Dal do pozornosti, že na výživu maloletého dieťaťa platí po XXX eur mesačne a spolu s určením príspevku na výživu navrhovateľky by suma XXX eur mesačne bola vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery likvidačná. Mal za to, že v súlade s ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine môže s úspechom uplatniť príspevok na výživu iba tehotná žena, teda v čase tehotenstva a nie po narodení dieťaťa. Poukázal na judikatúru R 8/1970 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Cz 44/68 z 28.,3.1969. Zdôraznil, že pri ochrane nárokov u nevydatej matky sa jedná len o povinnosť otca dieťaťa prispievať matke dieťaťa primerane na úhradu jej výživy, čo je časovo obmedzené a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. S odvolaním nesúhlasila, skutočnosti v ňom uvedené považovala za nepravdivé a ničím nepodložené. Uviedla, že fakt, že rodina jej v nepriaznivej situácii pomáha, nezbavuje povinného jeho povinností. Zdôraznila, že nemôže od rodiny žiadať, aby ju finančne podporovali po celú dobu starostlivosti o maloleté dieťa. Poskytnuté finančné prostriedky bude musieť vrátiť, keď sa jej situácia zlepší. Poznamenala, že aj v čase, kedy žila s povinným v spoločnej domácnosti, tento neprispieval žiadnymi prostriedkami na chod domácnosti. 5. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu povinného nie je možné vyhovieť. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie povinného ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením (§ 387 ods. 2 CSP), v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané a podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k uloženiu povinnosti povinnému hradiť príspevok na výživu nevydatej matky. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd udáva, že výška určeného príspevku na výživu nevydatej matky je primeraná s prihliadnutím na príjem a pomery povinného a zohľadňuje situáciu na strane navrhovateľky. Súd prvej inštancie riadne vyhodnotil a posúdil aj náklady povinného, ktoré v celom rozsahu neuznal s prihliadnutím na prioritu nároku navrhovateľky, t.j. určenia príspevku na výživu nevydatej matky. Pokiaľ ide o odvolacie námietky povinného, odvolací súd neprihliadal na argument o nezohľadnení skutočnosti, že navrhovateľke finančne pomáha rodina. Odvolací súd poukazuje na ust. § 74 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcu zákonnú povinnosť povinného vo vzťahu k nevydatej matke. Skutočnosť, že navrhovateľke dobrovoľne finančne prispieva rodina, nie je dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Rovnako nemožno vziať v úvahu ani námietku povinného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí správne aplikoval ust. § 74 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ktorý upravuje povinnosť otca dieťaťa nevydatej matky poskytnúť príspevok na úhradu jej výživy a nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu. Súd prvej inštancie preto správne posúdil vec a určil povinnému príspevok na výživu nevydatej matky. Odvolací súd rovnako neprihliadal na námietku povinného, ktorou poukazuje na rozhodnutia súdov v obdobných veciach a postup podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko v danej prejednávanej veci bol nárok navrhovateľky uplatnený v súlade s ust. § 74 ods. 1 Zákona rodine a súd prvej inštancie ho správne posúdil. 9. Pokiaľ ide o výšku zročného príspevku na výživu nevydatej matky odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne určil zročný príspevok na výživu za obdobie od 01.09.2017 do 04.01.2019, a správne stanovil výšku zročného príspevku na výživu sumou 600 eur. Rovnako správne rozhodol o splátkach zročného príspevku na výživu nevydatej matky v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP. 10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 CSP, pretože je správne. 11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).