Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/46/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010364 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010364.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného N.. L. G., pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/40/2018 z 17.01.2019, na verejnom zasadnutí konanom 04. júla 2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N.. L. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava V z 17.01.2019, sp. zn. 3T/40/2018 bol obžalovaný N.. L. G. uznaný za vinného z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkom základe, že - ako konateľ spoločnosti W.-O., s.r.o. v čase skutku so sídlom Y. č. XX, X., N.: XX XXX XX, zodpovedný v spoločnosti za úhrady daní príslušnému správcovi dane, zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na U. ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 s daňovou povinnosťou vo výške 16.659,16 Eur, splatnou dňa 31.01.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 s daňovou povinnosťou - po čiastočnej zostávajúcej výške 6.195,98 Eur, splatnou dňa 25.10.2010, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 s daňovou povinnosťou vo výške 24.122,85 Eur, splatnou dňa 25.11.2010, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 s daňovou povinnosťou vo výške 1.402,01 Eur, splatnou dňa 31.01.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 s daňovou povinnosťou vo výške 380,12 Eur, splatnou dňa 25.05.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 s daňovou povinnosťou vo výške 1.289,11 Eur, splatnou dňa 25.07.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 s daňovou povinnosťou vo výške 261,62 Eur, splatnou dňa 25.11.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 s daňovou povinnosťou vo výške 602,46 Eur, splatnou dňa 27.12.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 s daňovou povinnosťou vo výške 27.023,54 Eur, splatnou dňa 31.03.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka 2010 s daňovou povinnosťou vo výške 2.460,10 Eur, splatnou dňa 31.03.2011, ktorú neuhradil, - zabezpečil na Daňovom úrade Bratislava IV na Ševčenkovej ulici č. 32 v Bratislave podanie riadneho k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2011 s daňovou povinnosťou vo výške 1.223,59 Eur, splatnou dňa 31.01.2012, ktorú neuhradil, pričom v čase splatnosti jednotlivých daňových povinností, ako i neskôr spoločnosť W.-O., s.r.o. v čase skutku so sídlom Y. č. XX, X., N.: XX XXX XX disponovala dostatkom finančných prostriedkov na ich úhradu, čím ukrátil štátny rozpočet Slovenskej republiky nezaplatením dane v rozsahu 81.620,54 Eur, Za uvedený prečin mu bol podľa § 278 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu 3 rokov. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný N.. L. G. podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava V 01.02.2019, v ktorom uviedol, že navrhuje zastaviť trestné stíhanie z dôvodu premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. vzhľadom k tomu, že ku skutku vymedzeného v obžalobe malo dôjsť v období august 2010 až január 2012, pričom uznesenie vyšetrovateľa, ktorým vzniesol obvinenie, bolo vydané až dňa 21.10.2016 a doručené dňa 18.01.2017. Citoval ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. Rovnako poukázal na judikatúru R 29/1977 a R 3/1972. Z hľadiska úmyslu chýba u neho zámer, čo i len v najhrubších rysoch spáchať trestný čin. Opakovane uviedol, že pokiaľ mala spoločnosť W.-O. s.r.o. na účte v hotovosti disponibilné finančné prostriedky, daňovú povinnosť si splnila. Nikdy nechcel postupne realizovať nezaplatenie daní. Zdôraznil, že medzi jednotlivými daňovými obdobiami sú značné časové rozostupy. Poukázal tiež na skutočnosť, že väčšinu nezaplatenej dane predstavuje daň z pridanej hodnoty, ktorá je nepriamou daňou. V ďalších prípadoch ide o rôzne druhy daní z príjmov, a to daň z príjmov právnických osôb za rok 2010, splatná k 31.03.2011 a daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2010,splatná 31.03.2011. Ďalším druhom nezaplatenej dane je daň z motorových vozidiel za rok 2011, splatná 31.01.2012. Na základe uvedeného má za to, že nejde o pokračovací trestný čin, pretože ide o rôzne druhy a charakter jednotlivých daní. Absentuje teda objektívna súvislosť v čase, súvislosť v predmete útoku (ide o rôzne dane) a najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať trestný čin. Podľa jeho názoru všetky čiastkové útoky z obdobia do roku 2012 sú premlčané a nezaplatenie dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2011, splatné dňa 31.01.2012 nie je trestným činom. Navrhol preto zmeniť napadnutý rozsudok tak, že v časti nezaplatenia dane z motorových vozidiel za rok 2011 ho súd v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodí, pretože skutok nie je trestným činom a vo zvyšku v zmysle § 285 písm. f/ Tr. por. oslobodiť, pretože zanikla trestnosť činu. K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor okresnej prokuratúry nevyjadril napriek tomu, že odvolanie obžalovaného mu bolo doručené 25.03.2019 (č.l. 25). Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom obhajca obžalovaného sa pridržal písomne odôvodneného odvolania a žiadal tomuto vyhovieť. Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný N.. L. G. v konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k návrhu svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného N.. L. G. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaný N.. L. G. sa obhajoval tým, že za úhradu daňových povinností vo firme W.-O. s.r.o. bol zodpovedný, pričom nie všetky účtenky predkladal účtovníčke. Finančné prostriedky používal prednostne na výplaty zamestnancov a na udržanie chodu firmy. Papierovo peniaze firma mala, ale v skutočnosti ich však nemala. Príčinou finančných problémov firmy W.-O. bolo nezaplatenie faktúr zo strany odberateľov. Z prečítanej výpovede svedkyne N.. H. I. - účtovníčky vyplýva, že v spoločnosti rozhodoval o všetkom obžalovaný N.. L. G., a to vrátane úhrad daňových povinností na základe jej podkladov. Vo firme sa účtovne hromadili finančné prostriedky, ale fyzicky sa tam nenachádzali. Na čo boli použité finančné prostriedky svedkyňa nevedela uviesť a nevedela uviesť nič k úhrade daňovej povinnosti. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, N.. T.. Y. L. vyplýva, že rozborom jednotlivých položiek neuhradených daní sumárne vyplýva, že spoločnosť W.-O. mala ku dňu splatnosti dostatok finančných prostriedkov na úhrady daňových povinností, pričom finančná hotovosť, ktorá sa mala nachádzať v pokladni, bola rádovo v státisícoch eur, a to ku dňu 31.12.2011 to malo byť 351.549,78 €. V súvislosti s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, že nemal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie daní je treba uviesť, že táto jeho obhajoba bola vyvrátená práve citovaným znaleckým posudkom. Dôležitým predpokladom trestnej zodpovednosti obžalovaného z trestného činu nezaplatenia dane je solventnosť páchateľa. V prípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane v lehote jej splatnosti nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný. V danom prípade však tomu tak nebolo, keďže zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že finančná hotovosť firmy obžalovaného, ktorá sa mala nachádzať v pokladni, ku dňu 31.12.2011 predstavovala sumu 351.549,78 €. Vo vzťahu k ďalším námietkam obžalovaného, že sa nejedná o pokračujúcu trestnú činnosť, ako aj okolnosť premlčania trestného činu, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď sa jedná o rôzne druhy daní vzhľadom na objektívne a subjektívne súvislosti ide o pokračovací trestný čin a je potrebné z hľadiska rozsahu nezaplatenia daní jednotlivé dane za všetky obdobia sčítať. Za rozhodujúci pre delenie konania páchateľa na jednotlivé skutky či čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu nezaplatenie dane nie je rozdielny druh dane, ktorý nebol obžalovaným zaplatený. Pokiaľ ide o námietku premlčania trestnosti treba uviesť, že obvinenie bolo obžalovanému vznesené 21.10.2016 (skutok dokonaný 31.01.2012), pričom premlčacia 5-ročná doba by uplynula dňa 31.01.2017. Uznesenie o doručení obvinenia bolo obžalovanému doručené 18.01.2017, teda 13 dní pred ukončením premlčacej doby. Správne preto postupoval okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V posudzovanom prípade v súvislosti s výrokom o treste je potrebné uviesť, že u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to v zmysle ustanovenia § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli. V prípade prevažovania poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. sa znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za uvedený prečin je zákonodarcom stanovená trestná sadzba od 1 do 5 rokov a pri použití ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. bolo možné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov, ktorého výkon trestu podmienečne obžalovanému odložil na skúšobnú dobu 3 rokov. Správne postupoval okresný súd, keď nerozhodoval o spôsobenej škode, keďže povinnosť doplatenia chýbajúcich odvodov na daniach a poistnom realizuje rozhodnutiami príslušný daňový úrad. Vyplýva to priamo zo zákona č. 511/1992 Zbierky o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších zákonov § 56 a nasl. účinný od 01.01.2012. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.