Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/1/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010540 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010540.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného O. R., pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 7T/30/2018-264 z 09. novembra 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. R., I.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7T/30/2018 z 09.11.2018 bol obžalovaný O. R. v bode 1/ uznaný vinným z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 05.05.2018 v čase asi o 06:13 hod. nasadol do motorového vozidla tov. značky J. X., S.: PE XXX CS, O.: E bielej farby, rok výroby 2017, v hodnote 14.438,00,- eur, ktoré bolo zaparkované na parkovisku na Z. ulici č. XX v Z. a to tak, že chytil kľúč od motorového vozidla, ktorý sa nachádzal v zámku vo vodičových dverách, pootočil ním, čím sa dostal do interiéru motorového vozidla, toto bez vedomia a súhlasu poškodenej spol. M-V Y., s.r.o., so sídlom M. XXX, IČO: XXXXXXXX naštartoval a ako vodič sa s ním presunul do komplexu M., Z. - B., kde predmetné motorové vozidlo zaparkoval do parkovacieho boxu s označením 70, pričom následnou lustráciou bolo zistené, že obvinený viedol motorové vozidlo aj napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 1T 169/2017 zo dňa 23.11.2017, právoplatným dňa 28.12.2017, uložený okrem iného trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu štyroch rokov, o čom mal vedomosť, 2/ po tom, čo dňa 05.05.2018 v čase asi o 06:20 hod. zaparkoval motorové vozidlo továrenskej značky J. X., EČV: PE XXXCS, VIN: E bielej farby v parkovacom boxe s označením 70 v komplexe M., Z. - B., ktoré bezprostredne pred tým bez súhlasu vlastníka predmetného motorového vozidla otvoril, nastúpil do neho a použil ho na jazdu, vzal spoza sedadla vodiča predmetného motorového vozidla čiernu tašku na rameno, v ktorej sa nachádzali veci poškodeného O. N. a to čierny kľúč so zeleným príveskom od motorového vozidla J. X., notebook zn. Y. M XX - XX, výrobného čísla CB XXX XXXXX, čiernej farby, bez batérie, zakúpený v roku 2012, navigácia G. G. P., výrobného čísla GX XXXX A0 XXXX, čiernej farby s gumeným držiakom, zakúpená v roku 2016, diagnostika značky X., výrobného čísla XXX XXX, strieborno - čiernej farby s červeným krytom, zakúpená v roku 2014, následne predmetné motorové vozidlo riadne uzamkol, tašku s uvedeným obsahom si prehodil cez rameno a odišiel smerom k „umelému kopcu“, čím tak poškodenému O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom G. V. XXX, prechodne bytom Z. č. XX/XX, Z. - B. spôsobil škodu krádežou vo výške 384,00 eur, pričom uvedené veci boli poškodenému následne vrátené, Podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého bol postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.1, ods.2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 (štyri) roky. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku odvolanie obžalovaný O. R., ktoré písomne zdôvodnila obhajkyňa. Primárne obhajkyňa poukázala na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a v kontexte s uvedeným dala do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 ku ktorému uviedla, že konajúci súd nepostupoval podľa názoru vyjadreného v citovanom stanovisku NS SR, i napriek tomu, že v danej veci prejednával prečiny, ktorých spoločenská závažnosť je vyjadrená rozpätím trestných sadzieb, uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov. V ďalšom, v mene obžalovaného, argumentovala nasledovne: „Som si vedomý toho, že skutkov som sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia Okresným súdom Bratislava II, za čo som pripravený znášať sankciu v podobe premeny podmienečne uloženého trestu päť mesiacov na trest odňatia slobody nepodmienečne. Na uvedenom právnom základe sa svojim odvolaním domáham uloženia miernejšieho trestu ako je trest odňatia slobody v dĺžke osemnásť mesiacov nepodmienečne. V danej veci som od 05.05.2018 väzobné stíhaný. V čase odôvodňovania odvolania som vo väzbe už vyše šesť mesiacov. Podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona platí, že: "Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu." Vzhľadom na citované Stanovisko NS SR bolo v mojom prípade možné uložiť mi trest aj pod spodnú hranicu trestnej sadzby , t.j. pod dvanásť mesiacov. Týmto teda žiadam odvolací súd, aby aplikoval na moju vec právny názor vyjadrený v stanovisku NS SR a uložil mi trest, ktorého dĺžka ( pokiaľ to bude možné) pokryje čas strávený väzbou:“ Alternatívne požiadala, aby odvolací súd namiesto nepodmienečného trestu uložil obžalovanému trest povinnej práce podľa § 54 Trestného zákona, alebo peňažný trest podľa § 56 Trestného zákona, alebo trest domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona, ktoré následne podrobnejšie rozviedla zastávajúc názor, že niektorý z ňou uvedených alternatívnych trestov bude pre obžalovaného trestom vhodnejším z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie. Záverom obhajkyňa navrhla: „Na základe uvedeného žiadam, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie odvolací súd v zmysle § 321 písm. e) Trestného poriadku zrušil vo výroku o treste a v zmysle § 322 ods.3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že mi uloží trest odňatia slobody pokrývajúci dĺžku vykonanej väzby, alebo trest povinnej práce v primeranej dĺžke, alebo v primeranej výške peňažný trest, prípadne trest domáceho väzenia.“ Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, po podaní správy o stave prejednávanej veci, obhajkyňa súdu predložila písomný sľub obžalovaného, v ktorom obžalovaný prisľúbil, že v prípade uloženia trestu domáceho väzenia sa bude zdržiavať na adrese Bratislava, G. XXXX/X a bude poskytovať potrebnú súčinnosť. Obhajkyňa obžalovaného uviedla: „Ja sa pridržiavam písomne zdôvodneného odvolania. Dávam do pozornosti najmä tú skutočnosť, že môj kline je vo väzbe od 05.05.2018 čo ej ku dnešnému dňu deväť a pol mesiaca. Je pravdou, že skutkov sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, prichádza do úvahy premena, čo je ďalších päť mesiacov navyše. Vzhľadom na charakter spáchaných skutkov, ale najmä postoj môjho klienta v prípravnom konaní a najmä na hlavnom pojednávaní s prihliadnutím na stanovisko NS SR, na ktoré som poukázala v odvolaní máme za to, že je možné vzhľadom k vyhláseniu o vine aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a znížiť trest o jednu tretinu. Teda mám za to, že je možné obžalovanému uložiť trest, ktorý by pokryla doposiaľ vykonaná dĺžka väzby, príp. uložiť iný trest napr. peňažný. Keď môj klient vzhľadom k tomu, že pracoval v zahraničí má dostatok finančných prostriedkov, aby tento trest zaplatil. Na podklade uvedeného navrhujem zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby odvolací súd rozhodol sám tak, ako sme v odvolaní uviedli.“ Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc výrok o treste rozsudku prvostupňového súdu za primeraný a v súlade so zákonom, najmä s prihliadnutím na osobu obžalovaného. Obžalovaný predniesol: „Ja chcem uviesť, že tento svoj nerozvážny čin som priznal, viackrát som ho aj oľutoval a aj na dnešnom verejnom zasadnutí prejavujem ľútosť nad mojím konaním.“ Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu. Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný O. R. na hlavnom pojednávaní po tom ako bol poučený o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 a/, b/, c/ Trestného poriadku a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Po uvedenom poučení obžalovaný urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol, že je vinný a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste. Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného O. R. za vinného podľa podanej obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný skutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil v bode 1/ ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a v bode 2/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, a takto uznal obžalovaného O. R. za vinného. Čo sa týka druhu a výmery trestu okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovanému, súd konštatuje, že v osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Ďalej súd konštatuje, že obžalovaný spáchal žalované skutky v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ( v bode 5 odpisu RT) a to Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 1T 169/2017. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Doznanie sa a úprimnú ľútosť obžalovaného nad svojim konaním súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1/ Trestného zákona, ako aj uznal poľahčujúcu okolnosť v zmysel § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko samotným priznaním a popísaním skutku napomáhal OČTK už v prípravnom konaní, kedy aj žiadal prokuratúru vzhľadom na priznanie a oľutovanie trestnej činnosti od počiatku o konanie o dohode o vine a treste. Za priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a m) Trestného zákona súd vyhodnotil to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti odsúdený. Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v parite, teda 2:2 súd v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona ukladal trest v základnej zákonom stanovenej trestnej sadzby a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 1 roku do 5 rokov. Súd obžalovanému uložil výchovný primeraný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutkov vo výkone trestu odňatia slobody.” Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému O. R. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 G. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona. Taktiež vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste vo vzťahu k obžalovanému, keď s prihliadnutím na zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona - tj. priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona - tj. napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a zistené priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona - tj. spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m/ Trestného zákona - tj. bol už za trestný čin odsúdený, ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, ale aj s prihliadnutím a akceptovaním znenia ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého sa ustanovenia o podmienečnom odložení uloženého trestu nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo je prejednávaný prípad obžalovaného O. R., uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. Správne dospel k záveru, že prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu odňatia slobody podľa trestného činu najprísnejšie trestného, keďže ukladal úhrnný trest odňatia slobody tj. pri prečine neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba od 1 roka až 5 rokov a postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona (pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v rovnováhe) je potrebné trest ukladať v tomto rozpätí, v ktorom prvostupňový súd trest aj správne ukladal. Za zákonný, primeraný a spravodlivý považuje krajský súd aj uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu štyroch rokov. Teda uložený trest považuje krajský súd nielen za zákonný ale aj za spravodlivý, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostaným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona Súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj v otázke zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). K námietkam uvádzaným obžalovaným v odvolaní je potrebné prioritne uviesť, že odpoveď na jeho konštatovanie, že uložený trest je neprimerane vysoký dáva odpoveď vyššie zdôvodnené. K návrhu obhajkyne na aplikáciu stanoviska Najvyššieho súdu SR Tpj. 55/2016 (publikované v zbierke č. 5/2017) a uloženie niektorého z alternatívnych trestov (trest povinnej práce podľa § 54 Trestného zákona, peňažný trest podľa § 56 Trestného zákona alebo trest domáceho väzenia podľa § 53 Trestného zákona), pri zohľadnený dĺžky výkonu väzby obžalovaným, krajský súd udáva: - čo sa týka citovaného stanoviska, ku ktorému obhajkyňa vytýka, že prvostupňový súd v súlade s týmto nepostupoval, pričom dala do pozornosti, že sa jedná len o prečiny a preto súdu nič nebránilo aplikovať ustanovenie § 39 Trestného zákona, je potrebné zdôrazniť, že v citovanom stanovisku najvyššieho súdu je súdom daná „možnosť“ takto postupovať (nie povinnosť), pričom pri ukladaní trestu (vo všeobecnosti) je potrebné prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu, ale tiež je dôležité hodnotiť aj osobu obžalovaného. Odvolací súd, na podklade dôvodov odvolania obhajkyne, ktorá navrhuje využiť znenie stanoviska a aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Trestného zákona a tiež v kontexte s uvedeným navrhuje uložiť trest, ktorý by bol uložený pokrytím dĺžkou doposiaľ vykonanej väzby, resp. by bol uložený iný druh trestu (trest domáceho väzenia, trest povinnej práce a peňažný trest), prihliadol na okolnosti prípadu, ku ktorým najrezonujúcejším bol fakt, že obžalovaný sa v priebehu 7 minút (!), dňa 05.05.2018, dopustil dvoma skutkami troch úmyselných trestných činov a pri ich páchaní ho nezastavila ani skutočnosť, že v čase ich spáchania mu plynula skúšobná doba predchádzajúceho odsúdenia. Je nutné dodať, že prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil s odstupom necelých 5 mesiacov od právoplatnosti odsúdenia, ktorým mu bola uložená skúšobná doba. Na uvedené nadväzuje aj hodnotenie osoby obžalovaného, ktorú treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach a je treba posúdiť negatívny aj pozitívny význam jeho osoby a je nutné vziať do úvahy jeho správanie sa v spoločnosti ako aj jeho osobnosť aj vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery ako aj prognózy jeho budúceho vývoja. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd opätovne pripomína minulosť obžalovaného (doposiaľ päťkrát súdne trestaný) to, že sa žalovaného konania dopustil dvoma skutkami v rozpätí 7 minút a spáchal tri úmyselné prečiny, ktoré skutočnosti bolo nutné zohľadniť. Z pohľadu vyššie rozvedeného, potom odvolací súd nemohol akceptovať návrhy obhajkyne a tieto vyhodnotil ako neakceptovateľné. S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného O. R. ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.