Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/116/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010601 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1518010601.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného J. C. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/64/2018 zo dňa 03. 12. 2018, na verenom zasadnutí konanom dňa 31. januára 2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. C., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/64/2018 zo dňa 03. 12. 2018 bol obžalovaný J. C. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „dňa 20. 07. 2018 v čase o 09:42 h. v I., na O. X v byte situovaného na treťom poschodí svojej matke, O. C. vulgárne nadával a vykrikoval, že ju zabije, pretože mu nedovolí, aby ho navštevovali jeho kamaráti, ďalej kričal, že má všetkých na háku, že zlikviduje každého, kto sa mu postaví do cesty a že zabije aj ostatných obyvateľov bytovky, na základe čoho vzbudil u poškodenej O. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. 2, I., dôvodnú obavu“. Za uvedený prečin mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný podal proti nemu odvolanie do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení a to proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V písomne zdôvodnenom odvolaní podanom prostredníctvom jeho obhajcu v podstate uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav v rámci úvah o jeho vine. jeho vina, tak ako mu je v obžalobe kladená za vinu, jednoznačne a náležite preukázaná nebola. Je toho názoru, že okresný súd nesprávne vyhodnotil všetky vyprodukované dôkazy, neprihliadol na základnú zásadu trestného konania in dubio pro reo a preto vo veci nesprávne rozhodol. Ku skutku sa na hlavnom pojednávaní podrobne vyjadril a vysvetlil, ako to celé prebehlo, že nejaký konflikt, krik, nadávky a aj vulgarizmy doma boli, ale v žiadnom prípade nesmerovali voči nikomu konkrétnemu, teda ani voči jeho matke a ani voči susedom, nadával len na celý tento systém, nakoľko mu poštár v ten deň nevyplatil dôchodok. Nie je teda pravdou, že by sa svojej matke a susedom vyhrážal zabitím alebo ublížením na zdraví, nakoľko na to nemal skutočne žiadny dôvod. Keby chcel niekomu ublížiť, tak to spraví a nemusí vykrikovať. Čo sa týka výpovede samotnej poškodenej, túto považuje za účelovú v snahe nechať ho odsúdiť, nakoľko majú v súčasnosti spor o dedičstvo a predovšetkým túto výpoveď považuje za ničím nepodloženú, nepreukázanú a nepotvrdenú a preto podľa neho v tejto trestnej veci ide len o tvrdenie proti tvrdeniu. Čo sa týka rozporov v jeho výpovediach z prípravného konania a hlavného pojednávania, k tomu opätovne uviedol, že v prípravnom konaní sa priznal iba z toho dôvodu, že si myslel, resp. chcel, aby s ním bola zo strany prokuratúry uzavretá dohoda o vine a treste a aby mal s celou vecou už pokoj a aby bola ukončená a to aj napriek tomu, že sa nikdy necítil byť vinným, nakoľko sa nestal skutok, pre ktorý sa toto trestné stíhanie vedie. Myslel si, že keď sa prizná, dostane nejaký nízky trest a bude pokoj a to aj napriek tomu, že je nevinný. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd po náležitom posúdení skutkového a právneho stavu, vzhľadom na to, že jeho vina jednoznačne a náležite preukázaná nebola, v zmysle základnej zásady trestného konania in dubio pro reo tomuto odvolaniu vyhovel a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom vo veci rozhodol a aby ho v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Okresná prokuratúra Bratislava V vo svojom vyjadrení v podstate uviedla, že argumentácia uvádzaná obžalovaným v odvolaní je úplne totožná s tou, akú použil počas konania pred súdom a s ktorou sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal. S rozsudkom okresného súdu, vrátane jeho odôvodnenia, sa v plnom rozsahu okresná prokuratúra stotožnila s poukazom na to, že obžalovaný tak počas konania pred súdom, ako aj v podanom odvolaní, uvádza výlučne svoje subjektívne proklamácie, ktoré nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a preto ich považuje za účelové. Vzhľadom na uvedené okresná prokuratúra navrhla, aby bolo odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietnuté. V priebehu odvolacieho konania boli Krajskému súdu v Bratislave doručené podania obžalovaného J. C. súdu doručené dňa 15. 01. 2019, 18. 01. 2019 a 30. 01. 2019. V uvedených podania v podstate rozoberá faktický a právny stav veci a navrhol vykonať dôkaz zistením obsahu telefónnych rozhovorov medzi W. S., ktorý mal na jeho prosbu telefonovať s poškodenou z ÚVV Bratislava a tento ich rozhovor by ho mal vyviňovať. Ďalej obžalovaný navrhol, aby bol pred odvolacím súdom predvolaný a vypočutý poštár a susedia, ktorým sa mal podľa výpovedí poškodenej vyhrážať. Napokon požiadal predvolať a vypočuť policajnú hliadku, ktorá bola zavolaná a aj poškodenú. Krajský súd v Bratislave podľa § 294 ods. 2 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej O. C., nakoľko táto sa na verejné zasadnutie nedostavila napriek riadne a včas doručenému upovedomeniu o verejnom zasadnutí a odvolací súd nepovažoval jej účasť na tomto úkone za nevyhnutnú. Obžalovaný J. C. na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave zotrval na svojich návrhoch na doplnenie dokazovania, ktoré doplnil o žiadosť o prehratie telefonických hovorov realizovaných z ÚVV Bratislava medzí ním a poškodenou. Krajský súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným v odvolacom konaní, pretože sa týkajú okolností, ktoré boli zistené inými, už vykonanými dôkazmi. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave uviedol, že vina jeho klienta nebola náležite preukázaná z dôvodov, ktoré uviedol v písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 04. 12. 2018, ako aj samotný obžalovaný listami, ktoré predložil v odvolacom konaní. Dal do pozornosti, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k veci vyjadril, že išlo o konflikt, že tam mohli padnúť z jeho strany nadávky, ale že sa nevyhrážal. K výpovedi poškodenej, ktorá odmietla na hlavnom pojednávaní vypovedať uviedol, že jej výsluch v prípravnom konaní bol vykonaný nezákonným spôsobom, keďže tam nebol prítomný obhajca a nebolo umožnené obhajobe klásť poškodenej otázky. Poukázal, že výpoveď poškodenej nebola potvrdená žiadnym iným dôkazom a ide iba o jej tvrdenie proti tvrdeniu jeho klienta. Vzhľadom na tieto skutočnosti, teda že bolo porušené právo na obhajobu, a že mala byť uplatnená zásada in dubio pro reo navrhol, aby bol jeho klient oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. V prípade, že by odvolací súd dospel k opačnému záveru, požiadal, aby bol napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste z dôvodu jeho neprimeranej prísnosti a to aj s poukazom na sprísnenie trestu oproti trestnému rozkazu vydanému v tejto veci. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave uviedla, že považuje prvostupňový rozsudok za správny vo výrokoch o vine aj o treste a navrhla aj s poukázaním na vyjadrenie okresnej prokuratúry odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný J. C. na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave zotrval na tom, čo uviedol jeho obhajca. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, primárne konštatoval prípustnosť odvolania a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného J. C. nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Prvostupňový súd vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o vine a treste a spôsobe jeho výkonu s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne, pričom v dôvodoch rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v naznačenom smere. Z odôvodnenia je zrejmé ako sa vyrovnal s obžalobou ako aj s obhajobou obžalovaného, a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a výroku o treste a spôsobe jeho výkonu tak, ako to predpokladá § 168 Tr. por. S dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v celom rozsahu stotožňuje a na tieto aj v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd len dopĺňa, že neobstojí obhajobná argumentácia obžalovaného J. C. v tom smere, že bagatelizuje svoje protiprávne konanie voči poškodenej O. C. a celú situáciu jednak zľahčuje a jednak tvrdí, že k ničomu v podstate nedošlo. V tomto smere krajský súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa v prípravnom konaní k stíhanej trestnej činnosti doznal s tým, že v rámci svojho výsluchu dňa 01. 08. 2018 okrem iného uviedol, že to, čo sa mu v uznesení o vznesení obvinenia kladie za vinu sa zakladá v celom rozsahu na pravde, tento skutok priznáva a úprimne ľutuje, len svoje vyhrážky nemyslel vážne. Obžalovaný uvedené skutočnosti vypovedal po riadnom zákonnom poučení determinovaným Trestným poriadkom, ktorému porozumel, čo potvrdil svojim podpisom a najmä za prítomnosti ustanoveného obhajcu. Pokiaľ obžalovaný uvádza, že ku skutku sa v prípravnom konaní priznal len s vidinou uzatvorenia dohody o vine a treste a privodenia si nižšieho trestu, napriek jeho nevine, tak takúto argumentáciu považuje odvolací súd za účelovú a ničím nepodloženú. Obžalovaný v podstate detailne popísal celý priebeh ním vyvoleného incidentu a jeho výpoveď korešponduje aj s výpoveďou svedkyne - poškodenej, resp. naopak. Výpoveď svedkyne - poškodenej, ktorej odvolací súd nemá dôvod neuveriť a ani ju nijakým spôsobom spochybňovať, je jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá, vierohodná a zároveň nie je inými dôkazmi spochybniteľná či dokonca vyvrátená. Naopak. Jej výpoveď, najmä v kontexte s výpoveďou obžalovaného, je podporená aj vykonaným znaleckým dokazovaním, ktorého závery len dotvárajú celkový obraz o osobnosti obžalovaného a ktoré závery okresný súd dostatočne rozviedol v odvolaním napadnutom rozsudku. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že obžalovaný po skončení jeho výsluchu v prípravnom konaní, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby, uviedol pred sudcom pre prípravné konanie, že by poškodenej najradšej šliapol na krk, nech zdochne a keď nezdochne, tak keď vyjde, pomôže jej on. V kontexte uvedeného sa žiada uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevedel nijakým spôsobom zmysluplne vysvetliť rozpor v jeho výpovediach z prípravného konania oproti jeho výpovedi realizovanej na hlavnom pojednávaní, kde celú trestnú činnosť poprel s tým, že je nevinný. Bez právneho významu je i obhajobná námietka, že svedkyňa - poškodená O. C. nebola v prípravnom konaní vypočutá za účasti obhajcu obžalovaného. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že k výsluchu svedkyne - poškodenej došlo dňa 20. 07. 2018 o 21:20 hod., teda po vznesení obvinenia ku ktorému oznámeniu obžalovanému došlo dňa 20. 07. 2018 o 19:15 hod., pričom dôvod povinnej obhajoby u obžalovaného vznikol až dňa 22. 07. 2018, kedy bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Tp/46/2018 zo dňa 22. 07. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Tpo/46/2018 zo dňa 14. 08. 2018 vzatý do väzby z dôvodu existencie § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Napriek tomu, že väzba začala u obžalovaného plynúť momentom obmedzenia osobnej slobody obžalovaného, t. j. dňa 20. 07. 2018 o 10:00 hod. dôvod povinnej obhajoby vzniká až momentom vyhlásenia uznesenia o vzatí obvinenej osoby do väzby. Napokon zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 20. 07. 2018, spísanej o 11:40 hod., vyplýva, že obžalovaný si obhajcu nevolí. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice o výsluchu obžalovaného, v tom čase v procesnom postavení obvineného, zo dňa 20. 07. 2018. Z tejto zápisnice o výsluchu obvineného potom vyplýva, že samotný obžalovaný sa odmietol zúčastniť výsluchu poškodenej O. C., ktorý bol uskutočnený následne (str. 8 zápisnice). Keďže v čase výsluchu svedkyne - poškodenej u obžalovaného neboli dané dôvody povinnej obhajoby a obžalovaný si obhajcu nezvolil, nemohlo ani dôjsť k účasti obhajcu na obhajobou namietanom úkone, pričom obžalovaný účasť na jej výsluchu odmietol. Napokon svedkyňa - poškodená mala byť vypočutá na hlavnom pojednávaní za účasti už ustanoveného obhajcu, avšak táto, ako matka obžalovaného, využila svoje zákonné právo dané jej ustanovením § 130 ods. 1 Tr. por. a odoprela vypovedať a za účasti obžalovaného a obhajcu bola procesne správnym spôsobom prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Na vyššie uvedenom základe nemal ani odvolací súd pochybnosti o vine obžalovaného J. C. tak, ako bola uvedená v skutkovej vete obžaloby a prenesená do výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Pokiaľ sa týka druhu a výmery uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky tento považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý. Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného nevzhliadol žiadnu z poľahčujúcich okolností a zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Zároveň súd prvého stupňa správne ustálil, že obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný. Nemožno prehliadnuť, že obžalovaný bol naposledy uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/61/2012 zo dňa 31. 10. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/15/2013 zo dňa 19. 03. 2013 za čo mu bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/61/2018 zo dňa 09. 05. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/85/2013 zo dňa 05. 11. 2013 uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pričom skutku sa dopúšťal od januára 2007 do 18. 11. 2011 (okrem obdobia od 01. 04. 2009 do 30. 06. 2009 a od 28. 04. 2011 do 17. 09. 2011, kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v iných trestných veciach) proti svojim rodičom U.. O. C. a poškodenej O. C. v podstate tak, že im spôsoboval každodenné psychické utrpenie za použitia hrozby násilia a vyhrážok, vulgárne im nadával, správal sa voči nim agresívne a vyhrážal sa im fyzickou likvidáciou. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že z uvedeného výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 08. 05. 2018 a prerokúvanej trestnej činnosti sa dopustil voči rovnakému hmotnému predmetu útoku, teda voči svojej matke, poškodenej O. C., dňa 20. 07. 2018. Za takejto situácie nemožno uložený trest odňatia slobody, i keď na samej hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, považovať za neprimerane prísny. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, že okresný súd rozsudkom ukladal zvýšený trest odňatia slobody oproti trestnému rozkazu, treba uviesť, že je síce pravdou, že v prejednávanej veci bol sprvoti okresným súdom dňa 04. 10. 2018 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, avšak ten zohľadňoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval tak, ako to vyplynulo z jeho výpovedí v prípravnom konaní. Táto poľahčujúca okolnosť však v priebehu konania pred súdom pominula, vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti. V zmysle vyššie uvedených skutočností si obžalovaný J. C. nezasluhuje žiadnu zhovievavosť súdu v podobe ukladania miernejšieho trestu odňatia slobody, najmä pokiaľ však pokiaľ ide o opakované násilné konanie voči tej istej osobe po menej ako 3 mesiacov od jeho prepustenia z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody za obdobný trestný čin. Naostatok nepochybil okresný súd, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (okrem iných odsúdení, už spomenuté odsúdenie Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 2T/61/2012). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.